< Otázka týkajúca sa 2. listu Korinťanom

Otázka: Čím sa 2. list Korinťanom líši od ostatných Pavlových listov?

Odpoveď: 2. list Korinťanom je jedným z osobnejších Pavlových listov, ktorý sa zaoberá rodinnými záležitosťami v cirkvi. Je veľmi úprimný, ukazuje veľmi nedokonalú cirkev a to, ako Pavol rieši danú situáciu. Pri riešení situácií v korintskom zbore Pavol v 1. a 2. liste Korinťanom odhaľuje o sebe viac, ako v akejkoľvek inej knihe. Zdá sa, že Pavol napísal 1. list Korinťanom predovšetkým ako učiteľ a 2. list Korinťanom predovšetkým ako pastor.

Otázka: Aký je sled Pavlových ciest a listov Korinťanom?

Odpoveď: Pavol mal nasledujúce kontakty.

a) 50–52 n. l. Pavol prvýkrát navštívil Korint počas svojej druhej misijnej cesty po Aténach, ako sa uvádza v Skutkoch apoštolov 18.

b) Napísal im list, ktorý sa dnes nezachoval

c) 54–55 n. l. Napísal 1. list Korinťanom, pravdepodobne počas pobytu v Efeze

d) Uskutočnil druhú „bolestnú“ návštevu Korintu (2. Korinťanom 2:1; 12:21)

e) Napísal tretí list do Korintu, ktorý sa dnes nezachoval

f) 55–57 n. l. Napísal 2. list Korinťanom po tom, čo dvakrát navštívil Korint (2. list Korinťanom 12:14; 13:1)

g) Navštívil Korint po tretíkrát.

Otázka: Aký je prehľad 2. listu Korinťanom?

Odpoveď: Tu je jeden prehľad.

1 Pavlova beznádej v živote a dôvera v Krista

2–3 Bolesť a zmierenie

4–5 Neztrácejte odvahu, lebo sme zmierení

6–7 Výzva, aby neprijímali Božiu milosť nadarmo

8–9 Výzva na zbierku pre tých v Jeruzaleme

10–13 Výzva, aby prijali Pavlovo apoštolstvo

Otázka: V 2 Kor 1,1; 1 Kor 1,2; 1 Tes 1,1 a 2 Tes 1,1 bola v každom meste len jedna cirkev. Malo by teda byť aj dnes v každom meste len jedna cirkev?

Odpoveď: Existujú tri úrovne prejavov kresťanskej jednoty: veriaci v rámci tej istej miestnej zborovej spoločnosti, veriaci z rôznych zborových spoločností a jednota medzi rôznymi cirkvami. Táto odpoveď sa zaoberá iba treťou úrovňou, pričom v odpovedi sú uvedené štyri body, ktoré treba zohľadniť.

1. Tieto štyri verše neznamenajú, že by malo existovať iba jedno miesto stretávania, najmä ak je v jednom meste státisíce kresťanov.

2. Nič nehovorí, že ľudské administratívne rozdelenia musia diktovať, ako majú byť cirkvi organizované. Môžu sa nachádzať na mnohých geografických miestach, hoci to neospravedlňuje existenciu cirkví kvôli doktrinálnym a iným rozdeleniam.

3. Všetci skutoční kresťania sú už súčasťou jedinej, pravej cirkvi Ježiša Krista. Ak je vernosť kresťana voči jeho vlastnej miestnej cirkvi alebo denominácii väčšia ako jeho vernosť voči Bohu, potom má tento kresťan nesprávne usporiadané priority.

4. Bohužiaľ, mnohí kresťanskí vodcovia nebrali učenie a príkazy o jednote medzi kresťanmi dostatočne vážne. Prečítajte si Efezským 4:3–4; Filipským 1:27; 2:1–4; 4:2; Rímskym 15:5–7; Ján 17:20–23. Ďalšie informácie nájdete v nasledujúcich otázkach a v otázkach týkajúcich sa 1. Korinťanom 1:10–14 a Efezským 4:4.

Otázka: Keďže Biblia v 2 Korinťanom 1:1 uvádza príklad jednej cirkvi na jedno mesto a neuvádza žiadne protipríklady, malo by sa toto pravidlo stať našim pravidlom, ako to učí skupina, ktorá sa nazýva miestnou cirkvou?

Odpoveď: Nie. Ak by ste verili, že každý príklad, bez príkazu alebo protipríkladu, by sa mal nasledovať, potom by kresťania museli:

a) Nikdy sa nestretávajte v budovách; stretávajte sa iba v domácnostiach (1. Korinťanom16:19 ; Filemonovi 2).

b) Nikdy nechoďte na súd ako žalobca z akéhokoľvek dôvodu.

c) Muži nikdy nenosia nohavice. Všetci môžu nosiť iba sandále, nie topánky.

d) Nikdy nejezte zemiaky, kukuricu, papričky jalapeño ani iné potraviny z Nového sveta.

e) Žiadna zmrzlina, pizza, nanuky ani potraviny, ktoré v biblických časoch nemohli poznať.

f) Pri bohoslužbách nepoužívajte angličtinu, pretože ju autori Biblie nepoznali.

g) Nikdy nejezdite v autách, na bicykloch, v lietadlách ani na poľnohospodárskych strojoch.

h) Nikdy nepoužívajte poľnohospodárske náradie ani žiadne stroje vynájdené po Kristovej dobe.

i) Nikdy nemajte chladničky, elektrinu, plyn, rádio ani televíziu.

j) Ďalšie podivné pravidlá.

Skôr by sme mali nasledovať príklad z Písma, aj bez príkazu, ak:

1. existuje dobrý dôvod na nasledovanie tohto príkladu,

2. neexistujú žiadne protipríklady a

3. Dôvod, prečo neexistujú žiadne protipríklady, nespočíva len v čase, technológii, kultúre alebo okolnostiach nemorálnej povahy.

Ak niečo nespĺňa tieto tri kritériá, je potom automaticky v poriadku to urobiť? – Nie nevyhnutne. Mali by sme posudzovať, čo máme robiť, na základe poznania Písma a pýtať sa: „Čo by chcel Boh, aby sme urobili?“

Otázka: Ako môžeme byť v 2 Kor 1,1–11 utešení alebo ako môžeme utešovať iných?

Odpoveď: Utešovanie druhého je individuálna záležitosť, ktorá závisí od osoby a okolností. 2 Korinťanom 1,1–11 nám ukazuje šesť aspektov toho, ako byť utešený alebo ako utešiť iného kresťana.

a). Boh rozumie nášmu utrpeniu (2 Kor 1,5)

b). Spoločné minulé skúsenosti 2 Kor 1,6.8–9

c). Pamätajme na našu budúcu nádej 2 Kor 1,7; 1 Tes4:16 –18

d). Boh nás utešuje priamo – 2 Kor 1,3–5

e) Spoliehajme sa na Boha, že nás vyslobodí – 2 Kor 1,9–10

f) Modlitba 2 Kor 1:11

Otázka: Mali by sme podľa 2 Kor 1,4 utešovať zločincov, praktizujúcich homosexuálov trpiacich na AIDS a iných, ktorí trpia oprávnene?

Odpoveď: Áno. 2 Korinťanom 1 neobmedzuje okruh ľudí, ktorých máme utešovať. Keď utešujeme iných, ktorí trpia oprávnene, mali by sme mať na pamäti nasledujúce.

1. Potrebujú vidieť, ako cez nás žiari Kristova láska, a vedieť, že Boh ich miluje a túži po tom, aby činili pokánie a stali sa Jeho deťmi.

2. Nemusíme sa zameriavať na ich zločin, ale nemali by sme ho ospravedlňovať ako triviálny alebo bezvýznamný. Nemali by sme im podliehať tým, že budeme hovoriť, že bolo nespravodlivé, že ich chytili, alebo že život či systém je nespravodlivý.

3. Hoci ich hriech nezľahčujeme, mali by sme zdôrazniť, že Kristus prináša odpustenie a uzdravenie z našich hriechov.

Otázka: Prečo by Pavol v 2 Kor 1,5–11 rozprával ostatným o svojich ťažkostiach a kedy by sme mali o nich hovoriť aj my?

Odpoveď: Pavol vo svojich listoch zvyčajne veľa o sebe nehovorí, a keď už, je zvyčajne optimistický a pozitívny. Tu ide o pozoruhodnú výnimku. Vo veršoch 1:11 naznačuje, že im to hovorí, aby sa za neho mohli lepšie modliť. Dáva im to príležitosť lepšie ho pochopiť a na jeho príklade môžu vidieť, že aj zrelí, poslušní kresťania môžu občas trpieť depresiou. Nakoniec môžu vidieť, ako Pavol zvládá depresiu tým, že sa približuje ku Kristovi. Paradoxne, Božiu milosť cítime intenzívnejšie nie v tých najlepších časoch, ale v tých najhorších.

Otázka: Ako v 2 Kor 1,6 utrpenia Pavla a Timoteja prinášajú Korinťanom útechu a spásu? Ľudia zvyčajne nenachádzajú útechu v tom, že počujú, ako trpia iní.

Odpoveď: Ľudia však nachádzajú útechu, keď počujú, že ich milovaný priateľ útrapy úspešne prekonal. Pavlovo utrpenie pre evanjelium prinieslo korinťanom a ďalším ľuďom Ježišovu spásu.

Otázka: Prečo v 2 Kor 1,8–9 Pavol zúfal nad samotným životom, keď v Liste Filipským1:21 povedal: „Žiť je Kristus a zomrieť je zisk“?

Odpoveď: List Filipským (1:21 ) ukazuje postoj, ktorý mal Pavol vo väzení, a postoj, ktorý by sme mali mať aj my. Pavol bol však človek, ktorý prežíval chvíle zúfalstva, a v 2 Korinťanom 1,8–9 bol úprimný a nezakrýval, ako zle sa v tom čase cítil.

Je tu jedna myšlienka, ktorú si kresťania môžu aplikovať vo svojom vlastnom živote. Ak učíte, ako by sme sa mali k niečomu správne stavať, ale sami ste sa občas cítili inak, je to v poriadku; buďte k ostatným úprimní a priznajte, keď ste boli slabí vo viere. Dôležitejšie ako predstierať pred ostatnými neúprimnú „vždy šťastnú“ tvár je byť autentický a nebrániť sa pred ostatnými bratmi a sestrami.

Otázka: V 2 Kor 1,15–20, klamal Pavol, keď povedal, že príde znova, a potom neprišiel?

Odpoveď: Pavol im nesľúbil, že príde; povedal im len, že má v úmysle prísť. Dnes by sme mali rozlišovať medzi tým, keď niekto dá sľub, a tým, keď jednoducho vyjadrí svoj zámer. Keď sa situácia zmení, je v poriadku, ak sa zmení aj ich zámer.

Otázka: Ako by mal svet v 2 Kor 1,15–20 veriť, že kresťanovo „áno“ alebo „nie“ je úprimné a dôveryhodné „áno“ alebo „nie“?

Odpoveď: Mali by sme dodržiavať svoje sľuby a záväzky, aj keby sa to neskôr stalo nepohodlným. Na druhej strane by sme sa mali vyhýbať zbytočným záväzkom. Takisto by sme nemali dodržať svoje slovo, ak by to znamenalo, že tým zhrešíme. Napríklad, ak ste kedysi nerozumne sľúbili, že vylúpite banku, nevylúpte ju.

Jeden gangster kedysi definoval čestného človeka takto: „Keď ho raz podplatia, zostane podplatený.“ Takí by kresťania nemali byť. Máme byť „nepodplatiteľní“ a neprijímať úplatky ani iné tajné platby. Keď s nami niekto uzavrie dohodu, mal by sa na nás môcť spoľahnúť, že nebudeme „obchádzať pravidlá“, keď si myslíme, že nás nechytia. Keď nám je zverené, aby sme o niečom rozhodovali nestranne a spravodlivo, mali by sme byť otvorení a čestne splniť svoju povinnosť, bez ohľadu na to, koľko peňazí by sme mohli zarobiť prijatím úplatku.

Otázka: Mali by veriaci podľa 2 Kor 1,17–19 niekedy porušiť sľub?

Odpoveď: Biblia uvádza, že veriaci by nemali porušiť sľub, s výnimkou nasledujúcich podmienok.

1. Dievča, ktoré žije v rodičovskom dome, je prehlasované svojím otcom (Numeri 30:3–5).

2. Manželka je prehlasovaná svojím manželom (Numeri 30:6–8, 15).

3. Našou najvyššou prioritou je, samozrejme, potešiť Boha. Preto by ste nemali dodržať sľub, ak by tento sľub znamenal hriech a neposlušnosť voči Bohu.

4. V súlade s bodom 3 mnohí kresťania zastávajú názor, že ak by dodržanie sľubu alebo povedanie pravdy prispelo k vražde človeka, mali by sme sa snažiť zachrániť mu život. Preto niektorí kresťania klamali nacistom, keď sa ich pýtali, či ukrývajú nejakých Židov.

Pozri si aj nasledujúcu otázku.

Otázka: Ako by mali veriaci podľa 2 Kor 1,17–19 robiť plány zbožným spôsobom v porovnaní so svetským, telesným spôsobom?

Odpoveď: Keď sa k niečomu zaviažeme, ľudia by sa mali môcť spoľahnúť, že svoje záväzky dodržíme. Jedinými výnimkami sú záväzky, ktoré vedú k zlu, alebo situácie, keď to nie je možné z dôvodov, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Nemeníte svoje plány len kvôli vlastnému záujmu. Nebuďte vrtkaví. Nerobte plány z túžby po pomste, zo závisti, nenávisti alebo chamtivosti. A nakoniec, nedávajte sľuby, ktoré nemusíte dať. Môžete ľuďom povedať, aké sú vaše súčasné zámery, bez toho, aby ste z toho robili sľub alebo záväzok.

Otázka: Kedy by sme sa podľa 2 Kor 2,1–4 mali vyhnúť návšteve, pretože je „bolestivá“?

Odpoveď: Nemali by sme sa vyhýbať veciam len preto, že sú nepríjemné, ani robiť veci len preto, že sa pri nich cítime dobre. Zdá sa, že predchádzajúca návšteva, tá druhá, u niektorých vôbec nedopadla dobre. Pavol chcel nejaký čas, než sa opäť vráti, pravdepodobne aby sa vyhol opakovaniu predchádzajúcej návštevy. Pavlovým cieľom nebolo vyhýbať sa bolesti, ale zmierenie. Niekedy, ak je s vami niekto veľmi nespokojný, je dobré dať mu trochu času, než sa tým začnete zaoberať.

Podobne aj my ako rodičia by sme nemali trestať svoje deti, keď sme stratili trpezlivosť. Je úplne v poriadku povedať dieťaťu: „Za toto ťa potrestám, ale nie hneď teraz. Najprv potrebujem čas, aby som sa upokojil.“ Potom dieťa potrestajte primerane tak, aby ste mu pomohli, a nie aby ste uspokojili svoj hnev.

Pavol im napísal list, čiastočne aj preto, aby to bolo vhodnejšou náhradou za bolestivú návštevu.

Otázka: V 2 Kor 1,9 bola jednou z výhod Pavlových skľučujúcich okolností skutočnosť, že Pavlovi to pripomenulo, aby nedôveroval sám sebe. Ako sa môžeme naučiť nedôverovať sami sebe?

Odpoveď: Na túto otázku sa môžete pozrieť dvoma spôsobmi.

Z dlhodobého hľadiska, keď chceme povedať Bohu: „Toto zvládnem sám, nepotrebujem ťa“, je to znamenie, že smerujeme k pádu. Prevažná väčšina ľudí, aspoň na Západe, si myslí, že má väčšiu kontrolu nad tým, čo sa s nimi deje, než v skutočnosti má. Myslia si, že majú istejšie vedomie o tom, ako sa veci vyvinú, než v skutočnosti majú. Aj tie najlepšie plány stačí jedna dopravná nehoda, jeden zločin, jedna vážna choroba alebo jedna diagnóza rakoviny, aby sa úplne zvrhli.

Žiadame v každodennom živote o Božiu silu a pomoc len vtedy, keď máme problémy, alebo keď nevidíme žiadnu možnosť, ako to zvládnuť sami? Je nesprávne, ak sa na Boha obraciame len ako na poslednú možnosť. Mali by sme prosiť o to, aby Božia sila prúdila skrze nás neustále. Dôvodom, prečo by sme mali prosiť, NIE JE len úcta k Bohu, ale skutočná potreba, aby sme mohli urobiť všetko, čo od nás Boh žiada.

Otázka: Prečo Pavol v 2 Kor 1,10 hovorí o Božom vyslobodení v troch rôznych časoch?

Odpoveď: Mali by sme zvážiť tri rôzne aspekty.

V minulosti nás Boh už vyslobodil. Boh nás už vyslobodil zo smrti a jej trestu prostredníctvom Ježiša Krista, ktorý zomrel na kríži za naše hriechy.

V prítomnosti nás Boh oslobodzuje od nebezpečenstva a chráni nás, čím spečatuje našu spásu.

V budúcnosti dostaneme sľúbené dedičstvo a odmeny, ale zatiaľ ich ešte nemáme.

Otázka: Kedy by sme podľa 2 Korinťanom 1:23 mali zmeniť plány, aby sme niekoho iného nezahanbili?

Odpoveď: Je v poriadku povedať, že niečo plánujete urobiť, ak ste to úprimne plánovali, a neskôr svoje plány zmeniť. Pamätajte, že aj harmonogram môže byť modlou. Ak sme sa ešte pevne nezaviazali, zvážte klady a zápory toho, či niečo urobiť, alebo nie. Vo všeobecnosti by ste nemali robiť niečo s cieľom zahanbiť niekoho iného. Ak by však neuskutočnenie danej veci sklamalo veľa ľudí len kvôli citom jednej osoby, najlepším riešením by mohlo byť urobiť to aj tak. Mohli by ste sa však pokúsiť tej osobe jemne dať najavo, že to urobíte, a vysvetliť jej prečo.

Otázka: Keď v 2 Kor 2,5 napomíname niekoho, kto to potrebuje, ako vieme, kde je hranica, aby sme neboli príliš prísni?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

a) Disciplína, vrátane cirkevnej disciplíny, by nikdy nemala byť cieľom, ale skôr nástrojom. Slúži na to, aby sa jednotlivci vrátili k pokániu a aby sa ostatným členom cirkvi a svetu ukázalo, že takéto správanie alebo presvedčenie je v cirkvi neprijateľné.

b) Pokiaľ ide o mieru disciplinárneho opatrenia, zvážte pravdepodobný výsledok pokračovania v súčasnom postupe a zvážte pravdepodobný výsledok alternatívneho postupu.

c) Ako vníma disciplinárne opatrenie osoba, voči ktorej je uplatňované? Vyzerá to ako svojvoľné, zlomyseľné alebo nekonzistentné, keď sa niektorých nechá na pokoji a k iným sa pristupuje prísnejšie?

Otázka: Bol Pavol v 2 Kor 2,5 nahnevaný na „nejakú osobu, ktorá urazila Pavla“, ako uvádza Asimovova príručka k Biblii na s. 1113?

Odpoveď: Neexistuje žiadny dôkaz na podporu tejto špekulácie. Daná osoba urobila niečo zlé, ale 2. list Korinťanom neuvádza, čo to bolo. Mnohí sa však domnievajú, že išlo o tú istú osobu, ktorá sa dopustila nemorálneho konania v 1. liste Korinťanom 5,1–13.

Navyše hnev nie je presným opisom Pavlových pocitov v tomto prípade. Pavol práve v 2. Korinťanom 2:4 povedal, že to, čo napísal, bolo „so slzami“, takže Pavol cítil skôr smútok a sklamanie než hnev na túto osobu.

Otázka: Myslíte si, že v 2 Korinťanom 2:10–11 ide o toho istého muža, ktorý mal vzťah s manželkou svojho otca, ako sa uvádza v 1 Korinťanom 5:1–5?

Odpoveď: Je to dosť nepravdepodobné, pretože Pavol hovorí: „ak som niečo odpustil.“ Jedinou možnosťou je, že bol falošne obvinený z toho, že mal pomer s manželkou svojho otca.

Otázka: Aké nebezpečenstvo hrozí v 2 Kor 2,11, ak nevyjadríme odpustenie, keď je to potrebné?

Odpoveď: 2 Korinťanom 2,11 hovorí, že Satan môže ničiť prostredníctvom nadmerného smútku a sklamania. Disciplína, ktorá nepoľavuje, alebo pri ktorej osoba podliehajúca disciplíne nevidí žiadnu nádej na jej ukončenie, má tendenciu vyvolávať beznádej. Prečo by sa mal človek podriadiť disciplíne, keď sa jej podriadenie vníma ako bezúčinné v porovnaní s nepodriadením sa jej. Ak je teda člen cirkvi disciplinovaný, je dobré diskutovať aj o budúcich podmienkach obnovenia. Inak môže táto osoba dospieť k záveru, že neexistuje žiadna nádej na návrat z tejto situácie.

Ako hovorí J. Sidlow Baxter, Satan môže duchovne používať sito (Lukáš 22:31), úskoky (2. Korinťanom 2:11), burinu, ktorá dusí (Matúš 13:22), „lsti“ na oklamanie (Efezským 6:11), masku anjela (2. Korinťanom 11:14) a pasce na polapenie ľudí (2. Timoteovi 2:26).

Otázka: Aké nebezpečenstvo hrozí v 2 Kor 2:11, ak sa neprijmú potrebné disciplinárne opatrenia?

Odpoveď: Hrozí nebezpečenstvo, že dotknuté osoby nebudú činiť pokánie. Hrozí nebezpečenstvo, že to bude zlý príklad pre zvyšok cirkvi. Z krátkodobého hľadiska sa to môže javiť ako „najmenej bolestivá“ možnosť, z dlhodobého hľadiska to však môže byť tá bolestivejšia. Myslíme však dlhodobo. Cieľom nie je to, ako sa osoba, ktorá potrebuje disciplinárne opatrenie, bude dočasne cítiť dnes, ale to, čo pretrvá v jej srdci a charaktere.

Otázka: Keďže mal Pavol v 2 Korinťanom 2:12–13 otvorené dvere na kázanie v Troade, mal odtiaľ odísť a ísť do Macedónska, ako to urobil?

Odpoveď: Hoci nepoznáme všetky podrobnosti o konkrétnej situácii Pavla, vo všeobecnosti možno povedať dve veci.

1. Najdôležitejšie je poslúchať Boha, nie prechádzať každými otvorenými dverami.

2. Keď sa veľmi túžime s niekým stretnúť, Boh milostivo chápe aj naše pocity.

Otázka: Prečo by sa mali Korinťania a Títus v 2 Kor 2,12–13 cítiť trochu zle?

Odpoveď: Pavol sa vzdal toho, čo vyzeralo ako skvelá príležitosť na evanjelizáciu v meste Troas, aby sa vrátil a skontroloval, ako sa majú. Mnohí Korinťania by boli radi, keby videli Pavla, ale Pavlova odbočka mu zabránila kázať ostatným.

Otázka: Keďže kresťania v 2 Kor 2,14 vždy víťazia v Kristovi, prečo potom niekedy padajú?

Odpoveď: 2 Korinťanom 2,14 neznamená, že kresťania vždy bez hriechu víťazia nad všetkým, lebo kresťania stále hrešia. Skôr sme súčasťou Kristovho víťazstva na kríži a budeme víťaziť nad životom vo všeobecnosti, keď vstúpime do siene víťazných hrdinov: to znamená do neba.

Otázka: Keďže v 2 Kor 2,17 mnohí skazili Božie slovo, máme teda len skazené Božie slová a pravé Božie slovo zaniklo zo zeme?

Odpoveď: Nie. Podvodní učitelia môžu stále učiť skreslené Božie slovo. Pravé Božie slovo však nikdy nebude chýbať a Božie slovo sa nikdy nestratí, ako sľubuje Izaiáš 59,21.

Otázka: Ako v 2 Kor 3,5 správne pestovať to, aby sme nedôverovali sami sebe, na rozdiel od nesprávneho spôsobu?

Odpoveď: Niektorí ľudia to nedokážu. Vyžarujú prehnané sebavedomie a aroganciu a pre mnohých je ich prítomnosť nepríjemná. A zvyčajne ani nevedia prečo. Ak sa jednoducho chcete podeliť s ostatnými o to, čo sa s vami deje, a cítite túto neodolateľnú potrebu zdieľať to, lebo vám to dodá na prestíži, nie je to komunikatívnosť, ale pýcha.

Ak nás Boh neurobí dostatočne spôsobilými pre našu službu, nebudeme v nej úspešní. Preto by sme nemali byť ani príliš sebavedomí (v seba samých), ani nemali by sme mať nedostatok dôvery (v Boha).

Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1828.

Otázka: Čo presne tu v 2 Kor 3,11 pominulo?

Odpoveď: Ide o celý zákon, vrátane Desatora, nielen o obradný zákon. Samozrejme, tieto boli nahradené prikázaniami v Novom zákone. A mnohé z týchto prikázaní sú rovnaké: neuctievaj modly, nepáchaš cudzoložstvo, vraždu, krádež atď. Hoci slúžime novým spôsobom Ducha, a nie starým spôsobom písaného zákona (Rímskym 7:6), tento nový spôsob stále zahŕňa aj poslušnosť týmto prikázaniam.

Otázka: Znamená 2 Korinťanom 3:13–15, že Mojžišovo rozhodnutie zakryť si tvár závojom bolo dôvodom, prečo boli Židia zaslepení voči Kristovi?

Odpoveď: Nie. Pavol to uviedol ako analógiu založenú na Exoduse 34:33–35, aby ilustroval, ako ľudia, ktorí boli tak blízko Božej sláve, mohli byť napriek tomu takí zaslepení. Pavol tiež ukazuje, aké dôležité bolo najprv obrátiť sa k Pánovi, aby človek nebol zaslepený. Nakoniec, človek nemôže plne pochopiť všetky významy a predobrazy v Starom zákone, pokiaľ nečíta Nový zákon.

Otázka: Dokazuje verš z 2 Kor3:17 , v ktorom sa hovorí, že Pán je Duch, že Ježiš je Duch Svätý, ako veria pentekostali vyznávajúci jednotu?

Odpoveď: Trojjediný Boh je Duch, ale to neznamená, že by bolo nemožné, aby mal Ježiš aj fyzické telo, a to ako pred, tak aj po zmŕtvychvstaní.

Otázka: Aké sú podľa 2 Kor 4,2 niektoré možné prostriedky na šírenie evanjelia, ktoré by sme NEMALI používať?

Odpoveď: Nemali by sme používať násilie ani iné formy nátlaku či zákony. Nemali by sme používať pokuty, úplatky ani iné finančné podnety. Nemali by sme používať lži ani podvody. Nemali by sme používať lichotenie ani ohováranie. Moja dcéra mi raz povedala: „Zistím, ktorí z mojich priateľov nie sú kresťania, a nebudem sa s nimi priateliť.“ som jej vysvetlil, že to nie je správne. Keďže chceme, aby sa ľudia dobrovoľne rozhodli milovať Boha, musia mať možnosť urobiť toto rozhodnutie slobodne. Ak na nich vyvíjame tlak, aby tak urobili, dostávame sa do hroznej situácie, keď sa snažíme nahradiť Ducha Svätého pri privádzaní ľudí ku Kristovi.

Preto keď dávame jedlo hladným, lekársku starostlivosť chorým alebo pôžičky chudobným, robíme to bez ohľadu na to, či sú kresťania alebo či prejavili záujem prísť ku Kristovi.

Otázka: Prečo by Boh v 2 Korinťanom 4:3–4 dovolil, aby bolo evanjelium skryté pred tými, ktorí hynú?

Odpoveď: Tým, ktorí potláčajú pravdu o Bohu, ktorá im už bola daná (Rímskym1:18 –32), Boh nie je povinný dávať im ďalšiu pravdu. V skutočnosti, ak niekto odmietne Boha, 2. list Petrov2:20 –22 ukazuje, že čím menej vedia, tým lepšie to pre nich bude.

Otázka: Kto je v 2 Korinťanom 4:4 bohom tohto veku?

Odpoveď: Je to Satan, ktorému bola podľa 1. Jánovej 5:19 udelená určitá miera kontroly nad týmto svetom. V Jánovi 12:31, 14:30 a16:11 je nazývaný kniežaťom tohto sveta. Satan je tiež nazývaný vládcom kráľovstva vzduchu v Efezským 2:2. Pozri tiež Efezským6:12 a Kolosenským 1:13.

Ako vedľajšiu poznámku treba uviesť, že Irenej, biskup z Lyonu (182–188 n. l.), mal pri rozoberaní tohto Pavlovho verša odlišný výklad. Domnieval sa, že „Boh tohto sveta“ je pravý Boh a že práve pravý Boh zaslepil neveriacich (Irenej, Proti herézam, kniha 3, kap. 7.1, s. 420). Písatelia rannej cirkvi boli zbožní muži, ale aj oni robili chyby. Avšak v diele Irenea Proti herézam, kniha 3, kap. 6.2 spomína, že Písmo označuje falošných bohov ako bohov, hoci dodáva, že v skutočnosti to vôbec nie sú bohovia. Vo Fragmente 46, s. 575 Irenej tiež hovorí, že bohom tohto sveta je Satan.

Otázka: Čo sú v 2 Kor 4,7 tie „hlinené nádoby“, ktoré obsahujú poklad?

Odpoveď: Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme najprv vedieť, čo je ten poklad, a pozrieť sa na verše pred a po ňom. „Tento poklad“ je konkrétne „svetlo poznania slávy Božej v tvári Ježiša Krista“ podľa 2. Korinťanom 4:6.

2 Korinťanom 4,8–10 ukazuje, že sme

zo všetkých strán sužovaní, ale nie zničení (4:8)

zmätení, ale nie zúfalí (4:8)

prenasledovaní, ale nie opustení (4:9)

zrazení, ale nie zničení (4:9)

Vždy nosíme vo svojom tele smrť Ježiša, aby sa aj život Ježiša zjavil v našom tele (4:10 )

My, ktorí žijeme, sme vždy vydaní na smrť pre Ježiša, aby sa aj v našom smrteľnom tele zjavil Ježišov život (4:11 ).

Smrť [mučeníctvo] pôsobí v nás [v Pavlovi a jeho spoločníkoch], ale život [večný] pôsobí vo vás [Korinťanoch] (4:12 ).

Okrem toho hlinené nádoby možno použiť na akýkoľvek účel, ktorý si majiteľ želá (Jeremiáš 18:1–10), niektoré nádoby na ušľachtilé účely a iné na neušľachtilé (2. Timoteovi2:20 –21).

Je zaujímavé, že 2 Korinťanom 4:8-10 by vôbec nedávalo zmysel umiestniť za 2 Korinťanom 4:6, ak by medzi nimi nebol 2 Korinťanom 4:7, ktorý tieto dva úseky kľúčovo spája.

Tými hlinenými nádobami sme „my“ (4:8–9), naše telo (4:10 ) a naše „smrteľné telo“ (4:11 ).

Boh sa rozhodol vložiť tento veľký poklad do nás, ktorých nelichotivo nazýva hlinenými nádobami. Hlinené nádoby vyzerajú veľmi obyčajne a nádoba nevydrží dlho; niekto ju ľahko rozbije. Napriek tomu môže byť hlinená nádoba užitočná a môže verne uchovávať tekutý obsah vo vnútri bez úniku.

V Biblii je to zásadne nový zážitok, že poklad, ktorý nám Boh dal, nie je uložený v kadidelnici ani v arche, ale priamo v nás samých. Starý zákon to predznamenal, keď povedal: „Ale toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Hospodin. Vložím svoj zákon do ich myslí a vryjem ho do ich sŕdc. A ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. Už nebude každý učiť svojho blížneho ani svojho brata, hovoriac: ‚Poznaj Hospodina,‘ lebo ma budú všetci poznať, od najmenšieho z nich až po najväčšieho, hovorí Hospodin.“ Jeremiáš 31:33–34a

Otázka: Prečo sa Boh v 2 Korinťanom 4:7 rozhodol vložiť poklad do hlinených nádob?

Odpoveď: Kontrast medzi nepopísateľným pokladom a veľmi lacnou hlinenou nádobou. Keď ľudia často vkladajú drahé kamene do nákladných zlatých rámov, vložiť poklad do hlinenej nádoby by sa zdalo zvláštne, pokiaľ by ste sa nesnažili ten poklad skryť. Hlinené nádoby boli bežné a veľmi nenápadné. Tým sa má ukázať, že sláva patrí Bohu, nie nám. Hlinená nádoba nesúťaží s pokladom, ktorý je v nej. Podobne aj v prípade Gideonovej armády v knihe Sudcov 7 sa svetlo z fakieľ neukázalo, kým nerozbili hlinené nádoby, v ktorých boli. Ľudia teda majú vidieť poklad a svetlo vychádzajúce z nás, ktorí sme, priznajme si, veľmi obyčajní.

Otázka: Čo tu robí Pavol v 2 Korinťanom 4:8–9?

Odpoveď: Rovnako ako hovoril o pokladoch v hlinených nádobách, pokračuje ďalšími paradoxmi.

2 Korinťanom 4:8 by sa, aby sa zachovali grécke slovné hry, dalo preložiť takto: „stlačení, ale nie rozdrvení; v úzkosti, ale nie bez nádeje; prenasledovaní, ale nie opustení; zrazení na zem, ale nie porazení;

Zrazení na zem, ale nie porazení, vždy umierajúci, ale nikdy mŕtvi.“ Aj keď by vaše okolnosti niekoho zrazili na dno, nemusíme žiť pod ich vplyvom.

Otázka: Prečo Pavol v 2 Kor 4,1; 16–17 nestratil odvahu?

Odpoveď: Stručná odpoveď znie, že sa tak rozhodol. 2 Korinťanom 4:1 hovorí, že to bolo preto, lebo mal túto službu. 2 Korinťanom 4:16 hovorí, že navonok chradol. Inými slovami, bitie, kameňovanie, pobyt v žalároch a reťaze si vybrali svoju daň na jeho tele a on už nebol fyzicky taký silný a zdravý, ako býval, alebo ako by bol bez prenasledovaní. Ale dve odmeny – vidieť, ako ľudia prichádzajú k Pánovi, a jeho vlastný budúci návrat do neba – stáli za to.

Otázka: Čo znamená výraz „váha slávy“ v 2 Kor 4,17?

Odpoveď: Hebrejský termín pre slávu môže znamenať aj ťažký alebo ťažkosť. „Ťažký“ bol spôsob, akým Hebreji uvažovali o Božej sláve. Je to dobrý spôsob, ako uvažovať o Božej sláve aj pre nás.

Otázka: Ako sa v 2 Kor 5,21 stal Ježiš hriechom? Vnikol Satan do Ježišovho tela, ako to učili mnohí falošní učitelia, vrátane reverenda Moona v diele Božský princíp (5. vydanie, 1977), s. 147–148, 330?

Odpoveď: Nie. Ježiš na seba vzal trest za hriech, ktorý patril nám, a pocítil oddelenie od Boha Otca, ktoré sme si všetci zaslúžili.

Treba spomenúť, že člen Cirkvi zjednotenia v televíznej debate poprel, že by veril, že do Ježišovho tela vnikol Satan. Tu je však to, čo Rev. Moon učil vo svojom diele Božský princíp (5. vydanie, 1977).

Božský princíp, s. 148: „Ježiš nemohol naplniť účel Božieho plánu fyzického spasenia, pretože do jeho tela vnikol Satan. Mohol však vytvoriť základ pre duchovné spasenie... prostredníctvom... krvi na kríži.“

Božský princíp, s. 330: „Toto [to, že Mojžiš dvakrát udrel do skaly] predznamenávalo možnosť, že keď príde Ježiš, skutočná Skala, jeho telo by mohlo byť ovládnuté Satanom ukrižovaním kvôli nevere ľudu...“

Božský princíp, s. 147–148 „Keďže židovský národ neveril Ježišovi a vydal ho na ukrižovanie, jeho telo bolo ovládnuté Satanom a on bol zabitý. Preto aj keď kresťania veria v Ježiša , ktorého telo bolo ovládnuté Satanom, a stávajú sa s ním jedným telom, ich telá stále podliehajú Satanovmu ovládnutiu.“

Božský princíp, s. 510 „Napriek tomu... fyzické telo Ježiša bolo vydané do rúk Satana ako podmienka výkupného za obnovenie Židov a celého ľudstva späť do Božieho náručia; jeho telo bolo ovládnuté Satanom. Fyzická spása ľudstva samozrejme zostala nenaplnená a Ježiš zomrel so sľubom, že sa naplní, keď Pán opäť príde.“ (Všimnite si, že sa tu hovorí o „Pánovi“ a nie o „Nim“ alebo „Ježišovi“.)

V Biblii je toto vyvrátené v Skutkoch apoštolov 2:31–32, kde sa cituje Žalm16:10 , v ktorom sa hovorí, že Ježišovo telo neuzrie rozklad ani hnilobu. Keď sa Ježiš zjavil Tomášovi a ostatným učeníkom v Jánovi 20:24–28, Ježiš im prostredníctvom rán po klincoch a rany v boku dokázal, že ide o to isté telo, vzkriesené k životu. V Jánovi 2:19–21 Ježiš tiež spomenul, že Jeho telo bude vzkriesené.

Ježiš sa za nás stal hriechom ako náhrada, ale osobne nikdy nebol hriešny.

Otázka: Prečo bol Pavol v 2 Korinťanom 5:2 taký nespokojný so životom tu na zemi?

Odpoveď: Z podobných dôvodov, ako keď sa niekto, kto je mesiace na cestách, teší na návrat domov a stretnutie so svojou rodinou. My kresťania túžime vidieť Krista tvárou v tvár a stretnúť sa so všetkými veriacimi, ktorí nás predbehli. Bohužiaľ, film „Nebo môže počkať“ prináša presne opačné posolstvo.

Pavlova zámerná, ale náhla zmena metafory zo stanov na odevy môže súvisieť s tým, že ako výrobca stanov si Pavol uvedomoval, že tá istá látka sa niekedy používala na výrobu aj odevov, aj stanov.

Otázka: Ak majú byť kresťania podľa 2 Kor 5,2.4 spokojní so životom, prečo by sme mali „stenať“?

Odpoveď: Mali by sme byť spokojní a uspokojení s nasledovaním Krista a s tým, čo nám dal. Paradoxne však máme túžiť a dokonca stenať po tom, aby sme opustili tento poškvrnený, šialený a zlomený svet a navždy prebývali s Bohom. Sme takmer ako malé dieťa na výlete, ktoré sa často pýta: „Už sme tam?“

Slovo „stenať“ vo veršoch 2 a 4 kontrastuje so slovom „s istotou“ vo veršoch 6 a 8. Máme teda mať istotu a zároveň stenať, ak to správne chápeme. Nestonáme však preto, že momentálne máme pozemské telo, ale skôr preto, že túžime po našom nesmrteľnom tele.

Otázka: Mohli by sa výrazy „odložené“ a „oblečené“ v 2 Kor 5,2–4 vzťahovať na „prechodný stav“ medzi smrťou a vzkriesením?

Odpoveď: Existujú dva názory.

Tri stavy: v tomto tele, v nebi pred vzkriesením a v novom nebi a na novej zemi vo vzkriesenom tele.

Dva stavy: Niektorí to vnímajú len ako dva stavy: „neodetú“ smrteľnosť a „odetý“ večný život v nebi. Na podporu názoru o dvoch stavoch hovorí skutočnosť, že Pavol tu porovnáva len dve veci: smrteľnosť a nesmrteľnosť.

Otázka: Je v 2 Kor 5,5 záloha sľubom alebo znakom budúcej platby, prvou splátkou, pričom zvyšok príde neskôr?

Odpoveď: Grécke slovo pre zálohu, arrhabon, môže mať obidva významy v závislosti od kontextu.

Budúci sľub: V prospech prvého významu hovorí skutočnosť, že naše telá sú krehké a smrteľné a máme len sľub o nebeskom tele, ktoré sa úplne líši od nášho pozemského tela.

Záloha: Na podporu druhého významu platí, že sme teraz novým stvorením, teraz patríme Ježišovi, teraz máme Ducha Svätého a Kráľovstvo nebeské je teraz v nás.

Samozrejme, tretí pohľad je, že toto grécke slovo sem perfektne zapadá, pretože oba významy sú pravdivé.

Otázka: Vzťahuje sa v 2 Kor 5,7 veta „Lebo chodíme vierou, nie zrakom“ na inštrumentálnu hudbu?

Odpoveď: Vôbec nie, napriek tomu, čo učí autor z Cirkvi Kristovej. Toto sa netýka inštrumentálnej hudby o nič viac, ako sa tento verš týka spevu alebo tlieskania. Brožúra Cirkvi Kristovej „Inštrumentálna hudba v uctievaní“ na strane 28 uvádza, že inštrumentálna hudba v uctievaní „1. porušuje zákon viery (2 Korinťanom 5:7; Hebrejom 11:6; Rimanom10:17 ).“ Podobne ani ostatné dva verše, ktoré sú uvádzané na podporu tvrdenia, že inštrumentálna hudba porušuje zákon viery, nemajú s hudbou nič spoločné.

Na stranách 3–5 sa autor James M. Tolle snaží tvrdiť, že akákoľvek bohoslužba, ktorá nie je zjavená v Božom slove, nie je založená na viere, a že dôkladné preskúmanie Kristovho zjavenia neprinesie ani jediné slovo v prospech inštrumentálnej hudby v bohoslužbe. Starý zákon je však Božie slovo a kniha Zjavenie je v skutočnosti Zjavením Ježiša Krista. Ani Nový zákon nespomína kazateľnice. Ak by sme „dôkladne“ ignorovali Starý zákon, napríklad Nehemiáša 8:4, dalo by sa oveľa presvedčivejšie argumentovať, že v kostole by nemali byť kazateľnice, než že by sme nikdy nemali mať inštrumentálnu hudbu. Je smutné vidieť, ako sa ľudia snažia používať úplne irelevantné verše na podporu svojich sektárskych doktrín.

Evanjelikálni kresťania však netvrdia, že kostoly musia mať hudobné nástroje, ani že človek nemôže byť skutočným kresťanom, ak sa v tomto bode mýli . Táto otázka však môže byť vážnejšia než len hudba, keďže legalizmus môže brániť ľuďom zažiť milosť a slobodu, ktoré sú v Kristovi.

Otázka: Skeptik Ehrman, ktorý ignoruje 2 Kor 5,8, vidí v pohľade na posmrtný život rozpory (Jesus, Interrupted, s. 261). „Tento pohľad na večnú a bez telesa existenciu duše sa nenachádza v najstarších kresťanských spisoch, ale iba v spisoch, ktoré vznikli neskôr“ (Jesus, Interrupted, s. 266).

Odpoveď: V skutočnosti neveríme vo večnú a bez telovú existenciu duše navždy. Veríme v bez telovú existenciu duše na určitý čas, až kým sa Ježiš nevráti, a potom vo večnú existenciu s novým, osláveným telom. Nech už je to akokoľvek, kresťania aj kritici Biblie sa zhodujú v tom, že najstaršími kresťanskými spisami boli Pavlove listy.

Tu sú verše, o ktorých Ehrman súhlasí, že sú od Pavla, a ktoré poukazujú na existenciu duše po smrti oddelenú od tela.

2 Kor 5:8 „Sme teda presvedčení a radšej by sme boli preč z tela a doma s Pánom.“

Fil 1:23b–24 „Túžim odísť [zomrieť] a byť s Kristom, čo je naozaj oveľa lepšie. Ale pre vás je potrebnejšie, aby som zostal v tele.“

Rím8:38 –39: „Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani žiadne sily, ani výška, ani hĺbka, ani nič iné vo všetkom stvorení nás nebude môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“

Otázka: V 2 Kor 5,10, či aj neveriaci prichádzajú pred súdnu stolicu Kristovu?

Odpoveď: Nie. Existujú dva súdy.

1. Prvým súdom je súd pred veľkým bielym trónom v Zjavení 20:11–15, kde sú veriaci vyhlásení za spravodlivých skrze Ježiša. Hoci niektorí kresťania si myslia, že veriaci nie sú prítomní ani na súde pred veľkým bielym trónom, všetci kresťania sa zhodujú na tom, že veriaci nemajú čoho sa obávať z tohto súdu.

2. 2 Korinťanom 5:10 hovorí o druhom súde, nazývanom „súd pred bémou“, určenom výlučne pre veriacich, aby sa posúdilo, čo urobili pre Krista, a aby boli primerane odmenení. Viac informácií nájdete v diskusii o 1 Korinťanom 3:12–15.

Otázka: Musia kresťania podľa 2 Kor 5,11 poznať „strach pred Pánom“?

Odpoveď: Moderné preklady uvádzajú „strach z Pána“. My kresťania máme poznať strach z Pána, a to v zmysle náležitej úcty a rešpektu voči Bohu, ako aj strach o tých, ktorí Boha nepoznajú. Ďalšie verše, ktoré hovoria o našom náležitom strachu z Pána, sú: Genesis 22:12; Príslovia 1:7; 1. Samuelova 12:14; 2. Kronická 6:33; 19:7; Nehemiáš 5:9; Žalm 19:9; 22:25; 33:8; 119:74; 128:1; Kazateľ 8:13; 12:13; Izaiáš 11:3; Jeremiáš 5:22; Micheáš 6:9; Malachiáš 3:5.

Otázka: Bol Pavol v 2 Korinťanom 5:13 niekedy duševne chorý?

Odpoveď: Tu sa nehovorí, že by bol Pavol niekedy blázon. Nezaoberá sa tým, či bol niekedy duševne chorý, alebo nie. Pavol tu hovorí, že ak niekedy pôsobil dojmom, že je „mimo seba“ alebo „mimo zmyslov“, bolo to pre ich dobro.

Otázka: Aké sú v 2 Kor 5,16 niektoré spôsoby, ako vnímať človeka z duchovného hľadiska v porovnaní so svetským hľadiskom?

Odpoveď: Zo svetského hľadiska by sme sa mohli pýtať, koľko peňazí alebo moci má, čo pre vás môže urobiť, aký je pekný alebo atraktívny, alebo či je potenciálnym priateľom či priateľkou. Nie všetko z toho je zlé, ale ide len o pohľad na povrch vecí. Duchovný pohľad sa zameriava na to, v akom vzťahu k Bohu sa zdá byť, aký je vo vnútri a ako a čím mu môžete prospieť.

Otázka: Keď sa podľa 2 Korinťanom 5:17 niekto stane novým stvorením v Kristovi, môže stratiť svoje spasenie a „prestať byť“ novým stvorením?

Odpoveď: Skutoční kresťania sa nezhodujú v otázke možnosti straty spasenia. Viac informácií nájdete v diskusii o Efezským1:14 a Hebrejom 6:4-10.

Keďže však Boh už pred stvorením sveta vedel, kto pôjde do neba, nikto nemôže Boha prekvapiť a stať sa jedným z nevyvolených.

Otázka: Ako sú kresťania v 2 Korinťanom 5:17 novými stvoreniami v Kristovi?

Odpoveď: Sme novým stvorením v nasledujúcich zmysloch:

1. Pozíciou: Je nám daný istý sľub večného života.

2. Z hľadiska skúsenosti: V nás prebýva Duch Svätý a prechádzame procesom posvätenia.

V nasledujúcich ohľadoch sme stále rovnakí:

1. Fyzicky máme stále tie isté telá, ktoré podliehajú chorobám, zraneniam a smrti.

2. Naša hriešna povaha stále pretrváva.

3. Stále páchame hriechy.

Otázka: Čo presne znamená „zmierenie“, o ktorom sa hovorí v 2 Kor 5,19?

Odpoveď: Všetci sme boli oddelení od Boha kvôli našim hriechom. Ale Ježiš Kristus, ktorý bol bez hriechu, priniesol zmierenie medzi Bohom a ľuďmi.

Viac informácií nájdete v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 568.

Otázka: Ako tento verš v 2 Korinťanom 5:20 zhrňuje Pavlovu službu (a našu)?

Odpoveď: Pavol bol v konečnom dôsledku veľvyslancom, ktorý zvestoval Božie zmierenie všetkým ľuďom, ale najmä pohanom.

Viac informácií nájdete v knihe „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na strane 568.

Otázka: Ako mohol byť Ježiš v 2 Kor 5,21 „urobený hriechom“, keď bol podľa Heb4:15 bez hriechu?

Odpoveď: Odpoveď sa nachádza priamo v 2 Korinťanom 5:21. Boh urobil toho, kto nebol hriešny, obeťou za hriech za nás. Ťarcha viny všetkých našich hriechov bola položená na toho, kto bol bez hriechu.

Otázka: Ako môžu ľudia v 2 Korinťanom 6:1 prijať Božiu milosť nadarmo alebo odporovať Duchu Svätému v Skutkoch 7:51?

Odpoveď: Pamätajte, že pôvodnými poslucháčmi 2. Korinťanom 6:1 sú ľudia, ktorí v Korinte vyznávali, že prijali Krista. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri kľúčové body.

1. Boh môže urobiť čokoľvek a všetko, čo chce.

2. Ak sa tak rozhodne, Božie ruky môžu konať veci nadarmo. Ako príklad, v Liste Rímskym10:21 , kde sa cituje Izaiáš 65:2, sa píše: „Celý deň som [Boh] vystieral svoje ruky k neposlušnému a tvrdohlavému ľudu.“

3. Napriek tomu Božie ústa nikdy nevynášajú rozhodnutia nadarmo, ale Božie slová vždy dosiahnu to, čo si On želá (Izaiáš 55:10–11).

Zhrnutie: Božie rozhodnutia nikdy nie sú márne, ale Boh sa niekedy rozhodne dovoliť veci, ktoré sú márne a ktoré mu lámajú srdce.

Otázka: Ako môžeme podľa 2 Korinťanom 6:3 klásť prekážky na cestu iným ľuďom?

Odpoveď: Človek môže niekoho priamo naviesť k hriechu tým, že mu do cesty položí pokušenie. Ježiš povedal, že pokušenia určite prídu, ale beda tým, skrze ktorých prichádzajú (Matúš 18:6-7). Človek môže k hriechu viesť aj nepriamo tým, že dá zlý príklad. Niekto môže hovoriť, že je kresťan, ale byť zlým príkladom a svedkom. Nakoniec môže človek povzbudzovať k hriechu tým, že neurobí nič, keď by mal konať.

Otázka: Ako Pavol v 2 Kor 6,4–5 zaraďuje svoje ťažkosti do skupín?

Odpoveď: Pavol rozdeľuje ťažkosti do troch skupín po troch. Prvá skupina zahŕňa všeobecné ťažkosti a zúfalé situácie. Druhá skupina sú ťažkosti spôsobené inými ľuďmi. Tretia skupina pozostáva z ťažkostí, ktoré si kladieme sami.

Otázka: Prečo by sme si v 2 Korinťanom 6,5 vôbec mali spôsobovať ťažkosti sami?

Odpoveď: Najprv dve veci, ktoré nie sú odpoveďou, a potom odpoveď.

Nie je to odpoveď: Hoci môžeme mať ťažkosti, ktoré sme si sami spôsobili, ako dôsledok našich hriechov, nie je to to, na čo sa tu zameriavame.

Nie je to odpoveď: Niekedy náboženskí ľudia robia pošetilé veci, ktoré im fyzicky ubližujú, v mylnom presvedčení, že Boh má radosť z toho, keď robia veci proti svojmu telu, o ktoré Boh nikdy nežiadal. Niektorí šiitskí moslimovia si zraňujú chrbát tým, že si cez neho prehadzujú reťaze. Trappistickí mnísi namiesto toho, aby trávili viac času cestovaním a šírením Ježišovho evanjelia, ako to Ježiš prikázal, skladajú sľuby mlčania na určitú dobu. Niektorí mnísi a mníšky namiesto toho, aby tvrdo pracovali na tom, aby preukazovali Božiu lásku iným ľuďom, vystavujú svoje telo fyzickým utrpeniam prostredníctvom polohladovania, čím ho oslabujú, v domnení, že to Boha poteší viac než to, čo im Boh prikázal robiť. Pôst je do určitej miery dobrý, ale keď ste neschopní pomáhať druhým, stratili ste zo zreteľa svoj účel na zemi.

Odpoveď: Ide o dobrovoľné utrpenia, ktoré si kresťan zvolí znášať v službe Bohu, v súlade s Božou vôľou. Prečo by sme si vôbec mali dobrovoľne ukladať utrpenia? Prečo by sa zápasník vzdal dezertov, keď sa snaží dosiahnuť požadovanú váhu? Prečo by dobrý predajca vstával skoro ráno, aby stihol let a dojednal obchod? Prečo by vojak neustále pochodoval a trénoval predtým, než ide do boja? V bejzbalovom tíme majú ľudia rôzne úlohy, ale ako kresťan by si mal usilovať o to, aby si bol viac než len náhradník na lavičke. Rovnako ako vojak, ktorý je bez povolenia mimo služby (AWOL), je ten, kto jednoducho zmizol tým, že sa vyhol svojej povinnosti, tak aj medzi kresťanmi môžu byť takí, ktorí akoby zmiznú, keď má Boh pre nich niečo na práci. Ako vážne to myslíš s tým, že svetu zvestuješ, kto je Kristus?

Otázka: Aký je vzťah medzi 2 Kor 6,6–7 a predchádzajúcim zoznamom?

Odpoveď: Tieto vlastnosti sú tajomstvom toho, ako Pavol dokázal neustále znášať predchádzajúce ťažkosti. Keď Pavol používa všeobecný termín „zbrane spravodlivosti“, naznačuje tým, že nechce používať iné, nespravodlivé zbrane (nátlak, vyhrážky, úplatky atď.).

Otázka: Prečo sa v 2 Kor 6,8–10 nachádza všetkých týchto deväť paradoxov?

Odpoveď: Ide často o protikladné situácie. V každej z týchto ťažkostí mal Pavol nielen vydržať, ale aj prekvitať. Zdôrazňuje kontrast medzi dočasnými, pozemskými okolnosťami a večnou, duchovnou skutočnosťou.

Otázka: Aký je kontext Pavlovho apelu v 2 Kor 6,11–13?

Odpoveď: Predchádzajúcich šesť veršov ukazuje Pavlove ťažkosti, ako ich znášal a ako v nich prekvital za každých okolností. Tu sa zdvorilo pýta, čo majú v úmysle urobiť . Na to nadviaže výzvou o finančnú pomoc na zmiernenie nadchádzajúceho hladomoru, ktorý postihne Jeruzalem a Judeu.

Niekto raz prirovnal cirkev k futbalovému zápasu. Vo futbalovom zápase je 22 hráčov, ktorí zúfalo potrebujú oddych, a 20 000 fanúšikov, ktorí zúfalo potrebujú pohyb. Robí väčšinu práce v cirkvi len niekoľko ľudí? Dáva len niekoľko ľudí v cirkvi podstatnú časť svojho príjmu, alebo sa každý podieľa a prispieva svojou troškou? V cirkvi sú ľudia, ktorí sú predovšetkým tí, čo dávajú, a tí, čo berú. Niektorí môžu štedro prispievať peniazmi, iní svojimi talentmi a ďalší svojím časom. Ak ste nový veriaci, začínajúci kresťan, a ste predovšetkým ten, kto berie, je to v poriadku vzhľadom na štádium, v ktorom sa nachádzate. Ale ak ste kresťanom už nejaký čas, ste predovšetkým ten, kto dáva, alebo ten, kto berie?

A. W. Tozer povedal: „Pavol bol malý muž s bohatým vnútorným životom; jeho veľké srdce bolo často zranené úzkoprsosťou jeho učeníkov. Pohľad na ich scvrknuté duše ho veľmi bolel.“ (The Root of Righteousness, 1955). Citované v Believer’s Bible Commentary, s. 1844.

Otázka: Čo znamenajú verše 2 Kor 6,14–18 a Ef 5,7 o tom, že sa nemáme zapriahať do jarma s neveriacimi?

Odpoveď: Ide o veľmi trefnú analógiu. Aby sa dosiahli najlepšie výsledky, musia mať dva voly zapriahnuté do jedného jarma podobnú silu a obaja musia ťahať presne tým istým smerom.

Kresťania tento verš vzťahujú aj na manželstvo, randenie v rámci individuálnych schôdzok a obchodné partnerstvá. Vo všeobecnosti sa nedomnievajú, že by sa to vzťahovalo na zamestnanie v spoločnosti, vlastníctvo akcií verejných spoločností a členstvo v sekulárnych spoločenských kluboch, organizáciách a charitatívnych organizáciách.

Predstavte si, že kresťan a nekresťan sú manželia a kresťan chce obetavo darovať veľkú sumu peňazí na kresťanskú misiu alebo cirkev. Ako by to prijal nekresťan? Často (hoci nie vždy) neveriaci manželia odvádzajú veriaceho od Pána.

Otázka: Ako súvisí 2 Kor 6,14–17 s predchádzajúcimi tromi veršami (2 Kor 6,11–13)?

Odpoveď: Niektorí kresťania by možno chceli byť lepšími darcami, ale v skutočnosti nemôžu, pretože sú kompromitovaní. Môžu byť kompromitovaní v manželstve, kde partner nechce prispievať cirkvi. Môžu byť kompromitovaní nákladnými zvykmi, ktoré vyžadujú veľa peňazí. Môžu byť kompromitovaní hriechom, kvôli ktorému nie sú vhodní na určité úlohy. Môžu byť kompromitovaní rozptýleniami, ktoré im zaberajú všetok čas, ktorý by mohli venovať službe Bohu. Niekedy sa musíte „oslobodiť od kompromisov“, než budete môcť byť takým darcom, akým vás Boh chce mať. Môžu byť v kompromise kvôli synkretizmu s inými náboženstvami, astrológii, zednárskym lóžam alebo okultizmu.

Otázka: Prečo je v 2 Kor 6,17 dôležitá čistota?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dôvody.

Naša čistota je jedným z kľúčových spôsobov, ako sa páčime Bohu.

Čistota je dobrým príkladom pre ostatných, ako pre nekresťanov, tak aj pre kresťanov, ako ukazuje 1. Tesalonickým 2:10.

Čistota v gréčtine znamená svätosť aj jednoznačnosť zámeru. Čistota tiež zahŕňa oslobodenie sa od rozptýlení, aby sme sa mohli venovať Bohu.

Veta „vyjdite z ich stredu“ pochádza z Izaiáša 52:11, kde bolo ľuďom povedané, aby opustili Babylon. Podobným spôsobom by sme mali opustiť miesta, vrátane pracovísk, kde nie sme čistí pred Bohom. Ak ste zapojení do práce alebo spoločnosti, ktorá aktívne odvádza ľudí od Boha alebo od spravodlivosti, mali by ste si nájsť inú prácu.

Rovnako by sme nemali byť členmi cirkví, ktoré nechcú nasledovať Boha. Hoci žiadna cirkev nie je dokonalá, nemali by sme sa stýkať s cirkvami, kde Boh a Jeho slovo nie sú na prvom mieste. V komentári „The Believer’s Bible Commentary“ na strane 1846 sa uvádza: „Tento problém je dnes veľmi rozšírený medzi evanjelikálnymi kresťanmi v liberálnych a neoortodoxných cirkvách. Neustále sa pýtajú: ‚Čo mám robiť?‘ Božia odpoveď sa nachádza práve tu. Mali by opustiť spoločenstvo, v ktorom nie je Pán Ježiš ctený a vyvyšovaný ako Boží milovaný Syn a Spasiteľ sveta. Mimo takéhoto spoločenstva môžu pre Boha urobiť viac, než kedy dokážu dosiahnuť v ňom.“

Otázka: Ako sa môžeme očistiť podľa 2 Kor 7,1, keď nás môže očistiť iba Boh?

Odpoveď: Sami od seba sa nedokážeme ani očistiť, ani ani na 100 % úprimne túžiť po očistení.

S pomocou Ducha Svätého sa môžeme podriadiť Bohu, odovzdať svoj život Ježišovi a nechať, aby Boží život zasiahol a naplnil každý temný kútik nášho života. Ako naznačuje list Filipským 2:12–13, všetci skutoční veriaci majú zodpovednosť pracovať na spáse, ktorá je v nich.

Otázka: Aký je v 2 Korinťanom 7:1 rozdiel medzi: „očistením“ (2 Korinťanom 7:1), „kúpeľom znovuzrodenia“ (Títovi 3:5), „obnovením Duchom Svätým“ (Títovi 3:5), „znovuzrodením“ (Ján 3:7) a „novotou života“ (Rímskym 6:4)?

Odpoveď: Všetky sa vzťahujú na kresťanský život, ale poukazujú na rôzne aspekty. Kristus nám zabezpečil ospravedlnenie na kríži pred 2 000 rokmi. Napriek tomu sme aj dnes stále obnovovaní, keďže máme spasiteľnú vieru v Boha. Navyše, ako kresťania, Boh práve prechádza procesom očisťovania našich životov. Boh nám nielen poskytuje odpustenie za hriechy (t. j. hriešne činy), ale aj premieňa našu hriešnu povahu. Nebudeme síce bezhriešne dokonalí, kým nezomrieme, ale keď nasledujeme Krista, stávame sa tu na zemi čoraz viac podobnými Kristovi. Symbolom nášho rozhodnutia verejne sa stotožniť s Kristovou smrťou a očistením je krst vodou, ktorý je zárukou dobrého svedomia voči Bohu (1. Petrov3:21 ).

Otázka: Keďže nás v 2 Kor 7,1 Boh očisťuje, ako máme očisťovať sami seba?

Odpoveď: Boh nám dáva silu, ale aj my nesieme zodpovednosť, keď s Bohom komunikujeme. Nech už sme ako veriaci kdekoľvek, mali by sme očakávať (a túžiť po tom), že o tri až štyri roky budeme podstatne viac podobní Kristovi než teraz.

Otázka: Ako mohol Pavol v 2 Kor 7,2 povedať, že „nikomu neublížil“, keď predtým, než sa stal kresťanom, dal zabiť mnoho ľudí?

Odpoveď: Odpoveď na túto otázku nájdeme v 2. Korinťanom 5:17: „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré pominulo. Hľa, nové prišlo!“ Boh Pavlovi úplne odpustil všetko, čo urobil, a Pavol odpustil aj sám sebe, tak ako by sme mali aj my.

Otázka: Prečo si myslíte, že Pavol v 2 Kor 7,2 cítil potrebu sa tu brániť?

Odpoveď: Zrejme Pavol počul o niektorých ľuďoch, ktorí útočili na jeho charakter alebo službu. Nemáme byť pyšní ani arogantní, ale ak niekto útočí na náš charakter alebo službu, je v poriadku prehovoriť na svoju obranu. Zo spôsobu, akým Pavol hovorí, nevyplýva, že by si myslel, že Korinťania týmto ohováraniam uverili. Napriek tomu je dobré tieto veci aj tak vyjasniť.

Otázka: Prečo je pre nás v 2 Kor 7,2 dôležité povedať, že sme nikomu neublížili (alebo napraviť škodu, ak sme ublížili)?

Odpoveď: Kvôli nášmu vlastnému svedomiu a kvôli nášmu svedectvu. Napravovanie krívd je súčasťou pokánia. Ak sme niečo ukradli, mali by sme to vrátiť. Ak sme vzali peniaze alebo zničili niečo hodnotné, mali by sme to nahradiť. Niekedy nemôžeme napraviť škodu, možno preto, že sme s nimi stratili kontakt alebo zomreli. Keď však môžeme napraviť škodu a zmieriť sa s nimi, mali by sme tak urobiť hneď, lebo môže nečakane nastať situácia, keď to už nebude možné.

Otázka: 2 Kor 7,2–8 možno vnímať ako výzvu k zmiereniu po predchádzajúcom prísnom liste. Kedy by sme mali prijať zmierenie, ktoré nám ponúka druhá strana, a kedy by sme mali byť my tí, ktorí aktívne usilujú o zmierenie s niekým?

Odpoveď: Zmiereniu by nikdy, za žiadnych okolností nemal brániť náš zatrpknutý alebo neodpúšťajúci postoj. Nielenže musíme odpustiť krivdy, ktoré nám druhá osoba mohla spôsobiť, ale musíme jej odpustiť aj veci, ktoré v skutočnosti neboli zlé, no ktoré sme v danom čase mylne považovali za zlé. Človek by mal druhému slobodne odpustiť, mal by však voči nemu prejavovať primeranú mieru dôvery, najmä ak sa táto osoba v minulosti zachovala nečestne. Odpusť zlodejovi, ale nepokúšaj ho tým, že mu zveríš všetky svoje cennosti.

Otázka: Prečo v 2 Kor 7,8 Pavol povedal, že to neoľutoval, hoci predtým povedal, že to oľutoval? Ako sa to niekedy vzťahuje na naše okolnosti?

Odpoveď: V čase, keď písal ten prísny list, sa Pavol cítil veľmi nepríjemne a obával sa, že bol voči nim možno príliš prísny. Keď však neskôr videl výsledok – ich pokánie –, bol rád, že ten list napísal. Chcel im to však čo najskôr povedať a zbaviť sa akýchkoľvek negatívnych pocitov, ktoré voči nemu mali.

Operácia môže byť bolestivá, ale potrebná. Trestanie dieťaťa môže byť bolestivé, dokonca aj pre rodiča.

Otázka: Čo môžeme povedať, keď sa snažíme zmieriť s niekým, ako je uvedené v 2 Korinťanom 7:2–8?

Odpoveď: V závislosti od situácie môžete zdôrazniť tri veci.

Spomeňte si na minulosť: lásku a náklonnosť, pekné chvíle, oddanosť

Zamyslite sa nad prítomnosťou: kým sme a čo robíme

Pozrite sa do budúcnosti: naša nádej a silnejšia spolupráca

Otázka: Aký je v 2 Korinťanom 7:10 rozdiel medzi božským smútkom a svetským smútkom?

Odpoveď: Svetský smútok zahŕňa ľútosť nad tým, že vás prichytili, a smútok nad dôsledkami pre vás samých a pre ostatných. Svetský smútok je to, čo mal Ezau v Liste Židom 12:16-17.

Božský smútok môže, ale nemusí zahŕňať to predchádzajúce, zahŕňa však

1) Pochopenie závažnosti hriechu a toho, že Boh bol tým hlavným, proti komu ste zhrešili (Žalm 51:4).

2) Zlomené srdce voči Bohu (Žalm 51:17), vrátane uznania našej potreby volať o Božie milosrdné odpustenie a očistenie (Žalm 51:1–2).

3) Záväzok, že to už nikdy neurobíme (Žalm 51:10–12).

4) Pokračovanie vo vzťahu s Bohom na správnej ceste a nikdy viac sa nevydávať tou hriešnou cestou (Žalm 51:13–15, 18), pričom si však uvedomujeme, že naša služba nie je taká žiaduca ako naše poslušné srdce (Žalm 51:16–17).

Otázka: Myslíte si, že v 2 Korinťanom 7:11 ide o rozhorčenie voči sebe samým alebo voči niekomu inému?

Odpoveď: Hnev sa „skôr“ týka hnevu voči sebe samým. Nemusí to byť nevyhnutne osobný hnev voči sebe samému, ale kolektívny hnev z toho, že sa to stalo v ich cirkvi a oni to určitý čas tolerovali.

Otázka: Kedy by sme mali v 2 Kor 7,11 pociťovať tento druh rozhorčenia?

Odpoveď: Keď žijeme v hriechu a nečiníme pokánie, mali by sme byť rozhorčení nad tým, že pred Bohom, anjelmi a dokonca aj démonmi nepredstavujeme to, kým skutočne sme. Nepotešujeme Boha a nesvietime ako svetlo v tomto svete.

Otázka: Myslíte si, že v 2 Kor 8,1–3 bolo v tej dobe pre cirkev alebo kresťana, ktorý musel žiť v utrpení a ťažkostiach, skôr neobvyklé alebo bežné?

Odpoveď: Pre Pavla to bolo normálne, ale pre všetky cirkvi to možno ešte nebolo až tak bežné. Avšak čoskoro po tej dobe, s prenasledovaniami a neskôr s nájazdmi barbarov, to bolo skôr normálne ako nenormálne. Dnes by sme nemali myslieť, že život kresťana v ťažkostiach alebo protivenstvách je nenormálny.

Otázka: Čo je na Pavlovom výzve v 2 Kor 8,1–7 naozaj neuveriteľné?

Odpoveď: Pavol, ako Saul z Tarsu, prenasledoval svätých v Jeruzaleme. Teraz, o roky neskôr, naliehavo vyzýva ľudí, ktorí v čase Saulovho prenasledovania nepoznali Krista, aby štedro prispeli pre tých istých ľudí, ktorých on sám väznil a dal zabiť. Keby ste sa spýtali bežného kresťana utekajúceho pred Saulom z Tarsu, či verí, že jedného dňa bude zbierať príspevky pre kresťanov v Jeruzaleme, považoval by vás za blázna a veľmi, veľmi ťažko by vám uveril. Boh však niekedy takto koná.

Zaujímavé je tiež to, že Pavol si zrejme neuvedomuje, ako rýchlo prešiel od vďačnosti za to, že sa s nimi zmieril, k prosbe o príspevky pre cirkev v Jeruzaleme.

Otázka: Prečo si myslíte, že v 2 Kor 8,5 sa v ťažkých podmienkach mohli tak ľahko najprv obetovať Bohu a potom ostatným kresťanom?

Odpoveď: Kresťanstvo je o láske a starostlivosti, najmä o Bohu a Jeho ľude. V druhom rade však kresťanstvo znamená nemilovať a nestarať sa. Ide o to, aby sme nemilovali svet a nemilovali seba viac ako ostatných. Ide o to, aby nám na nás samých nezáležalo toľko ako na Božom kráľovstve. Pavol tento postoj dobre stelesňoval, lebo mu oveľa viac záležalo na šírení evanjelia než na tom, čo sa dialo s ním samotným.

Otázka: Čo je v 2 Kor 8,6 a 2 Kor 8,7 tá „táto milosť/výsada“ (v gréčtine charis), v ktorej majú prekvitať, a prečo je to dôležité?

Odpoveď: Je to milosť štedrého dávania. Aj dnes chceme v tejto milosti prekvitať. Ak v nej nebudeme prekvitať, môžeme prísť o všetko, čo pre nás Boh pripravil a čo od nás očakáva, že urobíme.

Otázka: Aký je v 2 Kor 8,8 rozdiel medzi tým, že Pavol „hovorí na základe príkazu“ a „nie na základe príkazu“?

Odpoveď: Ako apoštol a ako ich vodca mohol Pavol nariadiť, aby dali toľko a toľko. Ale kde je potom veľkorysosť a iniciatíva, ak ide o príkaz a nátlak? Chce, aby dávali, ale chce, aby to vychádzalo z ich vlastného rozhodnutia a veľkorysosti. Keby sa Pavla opýtali, koľko majú dať, pravdepodobne by im povedal, aby sa za to modlili a potom sa sami rozhodli. Ako kresťanskí vodcovia sú chvíle, keď by sme mali „hovoriť na základe príkazu“, a chvíle, keď by sme nemali.

Otázka: Ako to v 2 Kor 8,9, že Kristus bol bohatý, ale stal sa chudobným?

Odpoveď: Kristus bol bohatý v nebi, než prišiel na zem. Veľa z toho sa vzdal, keď sa narodil roľníčke v Betleheme.

Otázka: V 2 Korinťanom 8:9, prináša nám zmierenie finančnú prosperitu, ako tvrdia niektorí učitelia hnutia „slovo viery“?

Odpoveď: Nie. Pavol hovorí, že hoci bol Ježiš bohatý [v nebi], pre nás sa stal chudobným, aby sme my mohli zbohatnúť. Je prekvapujúce, ako môže niekto zamieňať skutočné bohatstvo večného života s mizerným materiálnym bohatstvom na tejto zemi.

Ak by niekto trval na tom, že toto zaručuje aj pozemské bohatstvo, dalo by sa asi argumentovať, že kresťania môžu byť finančne rovnako bohatí ako Pavol. (Pavol nebol vôbec veľmi bohatý, pokiaľ ide o pozemské bohatstvo.)

Otázka: Čo mal Pavol na mysli v 2 Kor 8,11–13 a 2 Kor 8,6, keď povedal, že majú dokončiť to, čo začali?

Odpoveď: Niektorí ľudia sú nadšení, keď môžu venovať svoje peniaze, zdroje alebo čas na nejaký projekt, ale potom ich záujem opadne. Iní sú lepší v tom, že veci dotiahnu do konca. Nie je to tak, že tí prví nie sú úprimní, ale niekedy potrebujú pripomenutie a povzbudenie, aby veci dotiahli do konca.

Otázka: Ako by mali kresťania dosiahnuť finančnú rovnosť podľa 2 Kor 8,13–15?

Odpoveď: Odpoveď nájdete v diskusii o Skutkoch apoštolov 4:32–35.

Otázka: Čo sa stalo v 2 Korinťanom 8:15 s tými, ktorí si vzali príliš veľa manny? Ako sa to deje dnes?

Odpoveď: Pavol cituje 2. Mojžišovu knihu 16:18. 2. Mojžišova kniha 16:19–20 hovorí o iných, ktorí si vzali mannu navyše, aby si ju nahromadili na nasledujúci deň. V nahromadenej manne boli červy. Aj dnes, keď ľudia hromadia bohatstvo, môže to vytvoriť „červy“, ktoré zničia ich život a život ich rodín.

Otázka: Čo bolo v 2 Kor 8,16–17; 2 Kor 8,6; 2 Kor 8,23 a 2 Kor 7,13–15 zvláštne na tom, že Pavol často spomínal Tita?

Odpoveď: Hoci bol Titus nepochybne dobrým kresťanským pracovníkom, ktorý poznal pravdu, vedel učiť a pôsobiť ako pastor, nič z toho tu nie je v popredí. Titusovo srdce sa o nich skutočne staralo. Keď slúžime druhým, či už v cirkvi, mimo nej alebo v našej rodine, skutočne im ukazujeme, že nám na nich záleží, alebo to robíme len mechanicky?

Otázka: Keďže bol Títus dôveryhodný, prečo v 2 Kor 8,18–19 poslal Pavol s Títom aj ďalšieho, nemenovaného brata? Mali by sme mať vždy dvoch ľudí, keď ide o peniaze?

Odpoveď: Nie je to tak, že by Pavol nedôveroval Titovi, ale týmto sa chcel vyhnúť zdaniu zla alebo obvineniu, že by si Títus možno odčerpal časť peňazí. Musíme konať čestne pred Pánom, ale mali by sme konať čestne aj pred ľuďmi.

Čo keby ste vyzbierali veľa peňazí, nepočítali ich a dali ich osobe, aby ich odovzdala niekomu inému? Vedeli by ste však, že osoba, ktorej ste všetky peniaze dali, má najvyššiu integritu. Je na tom niečo zlé?

Dovoľte mi položiť inú otázku. Vlastne je to tá istá otázka, len namiesto peňazí by išlo o smrteľný jed. Bolo by na tom niečo zlé? Podľa nášho úsudku by spáchanie samovraždy úmyselným vypitím smrteľného jedu mohlo byť oveľa horšie ako krádež peňazí. Ak sú teda tieto dve veci podľa nášho úsudku podobné, čo ich teraz robí takými odlišnými?

Otázka: Prečo by sme sa podľa 2 Kor 8,24 mali starať nielen o našu lásku, ale aj o dôkaz našej lásky?

Odpoveď: Ide o prejav našej lásky. Možno druhých hlboko milujeme, ale samotné sentimentálne myšlienky veľa neznamenajú. Prejavujeme svoju lásku druhým zmysluplným a primeraným spôsobom?

Otázka: Kedy by sme sa mali v 2 Kor 9,1 obávať, že ostatní veriaci nedokončia to, čo začali?

Odpoveď: Niekedy ľudia prestanú z oprávnených dôvodov, a to je v poriadku. Inokedy však prestanú len pod zámienkou: z dôvodov, ktoré nie sú skutočné. Niekedy sa ľudia z dopúšťajú „ghostingu“. Správajú sa, ako keby sa chceli zapojiť, a potom ich už nikdy neuvidíte.

Keď veriaci nedokončia to, čo začali, bez dobrých dôvodov, nedávajú dobrý príklad vernosti a čestnosti. Ostatní ľudia sa môžu začať zamýšľať nad tým, či im môžu dôverovať, alebo nie.

Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 575, a Believer’s Bible Commentary, s. 1853.

Otázka: Keď v 2 Korinťanom 9:2–3 zistíme, že sa nám nedarí dokončiť niečo, o čom vieme, že by sme mali urobiť, čo môžeme urobiť, aby sme sa motivovali k činu?

Odpoveď: Je dôležité bojovať proti odkladaniu. Podobne ako mnohé hriechy, aj toto môže byť zvyk, ktorý sa zosilňuje. Jakub 4,17 hovorí: „Kto teda vie, čo má robiť, a neurobí to, dopúšťa sa hriechu.“ (BSB) Pomôcť môže štruktúra; napíšte si zoznam toho, čo potrebujete urobiť, uchovajte si ho a odškrtávajte si splnené úlohy. Pomôže aj mať partnera, ktorý vás bude držať zodpovedným; manžela či manželku alebo niekoho iného, kto sa s vami bude radíť a sledovať, ako sa vám darí. Samozrejme, popri tom by ste nemali reptat ani sa uraziť, keď sa kresťanské sestry a bratia opýtajú, ako sa vám darí v duchovnej oblasti.

Otázka: Existujú v 2 Kor 9,2–3 veci, ktoré začíname s tými najlepšími úmyslami, ale nedokončíme ich, pretože by sme nemali?

Odpoveď: Áno, niekedy je to správne. Niekedy nás vonkajšie okolnosti, zdravotné problémy a finančné ťažkosti donútia zmeniť plány. Inokedy sa možno dozvieme viac informácií o škode alebo zlých dôsledkoch, ktoré by vyplývali z dokončenia niečoho, o čom sme predtým nevedeli alebo čo sa predtým zdalo nepravdepodobné.

Otázka: Čo je zaujímavé na gréckom slove pre „štedrý dar“ v 2 Kor 9,5?

Odpoveď: Toto slovo, eulogia, sa v gréčtine často používalo v zmysle hovoriť v dobrom o požehnaniach niekoho iného. Zmysel je v tom, že hovoriť v dobrom a konať dobro sú tu prepojené. Svoju lásku a požehnanie voči druhým (napríklad voči cirkvi v Jeruzaleme) „vyjadrujete“ tým, že v tomto smere niečo konáte.

Otázka: Znamená tento princíp siatia v 2 Kor 9,6 a Mal 3,8–10, že ak dáme peniaze Bohu, budeme finančne prosperovať?

Odpoveď: Nie. Sadenie a žatva nemusia byť nutne rovnaké. Bolo by nešťastné, keby nám dávanie Bohu v tomto živote prinášalo odmeny len v tomto živote a nie v nebi. Odmeny, ktoré kresťania dostanú v nebi, spôsobujú, že akékoľvek odmeny v tomto pozemskom živote vyzerajú veľmi malé. Je smutné, že mnohí vnímajú vzťah s Bohom len z hľadiska toho, čo vidia v tomto pozemskom živote.

Otázka: Aké by mali byť podľa 2 Korinťanom 9,6–11 naše pohnútky k dávaniu?

Odpoveď: V prvom rade by to mala byť láska a vďačnosť voči Bohu. Po druhé by to mala byť aj starostlivosť a láska k druhým. Je nám prikázané plniť si povinnosť a dávať, ale nemalo by to byť pod nátlakom. Dávanie by nám malo prinášať radosť, lebo vieme, že to teší Boha. Jeden kresťan, ktorý bol pomerne zámožný, sa rozhodol žiť z 10 % a 90 % venovať Bohu.

Na druhej strane som raz počul o malom zbore, ktorý, keďže sa od každého očakávalo, že daruje 10 %, jednoducho odpočítal 10 % z platu pastora. Tým sa úplne minulo zmysel, keďže z jeho strany nešlo o dobrovoľné darovanie, a teda ani o príležitosť poslúchnuť.

Otázka: Ako v 2 Korinťanom 9:8 Boh dáva, aby všetko dobré a milosť pretekali Korinťanom a nám?

Odpoveď: Na Božej strane neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila tomu, aby nám Boh dal všetko, čo v tomto živote potrebujeme. Boh nám síce nemusí vždy dať všetko, po čom túžime, ale ak nám chýba to, čo potrebujeme, vina nie je na strane Boha, ale na strane človeka. Mali by sme sa uistiť, že plníme zodpovednosť, ktorú nám Boh zveril, aby sme pomáhali druhým získať to, čo potrebujú.

Otázka: Ako môže byť tento dar vo 2 Kor 9,15 nevysloviteľný alebo nepopísateľný, keď o ňom Pavol mohol toľko hovoriť?

Odpoveď: Celý život na zemi nestačí ani Pavlovi, ani nikomu inému na to, aby úplne a vyčerpávajúco opísal veľkosť toho, čo pre nás Boh urobil, keď Ježiš zomrel na kríži. Môžeme sa však o to pokúsiť. Ako kresťania chceme stráviť celý svoj život „ďakovaním Bohu za Jeho nepopísateľný dar“.

Otázka: Bol Pavlov apel v 2 Kor 9,15 úspešný?

Odpoveď: Zdá sa, že áno. List Rímskym bol napísaný približne päť mesiacov po 2. liste Korinťanom. Pavol v Rímskym 15:26–28 veľmi pochvalne hovorí o dare cirkví v Macedónsku a Acháji. Solún a Filipy ležali v Macedónsku a Korint bol hlavným mestom v Acháji.

Otázka: Myslíte si, že v 2 Kor 10,1–12 musel Pavol obhajovať svoju službu? Bol Pavol iba „v obrane“, alebo bol aj „v útoku“?

Odpoveď: Človek by si mohol myslieť, že ak niekto nepotreboval brániť sa pred výzvami, bol to práve Pavol. Avšak aj Pavol trpel pod falošnými obvineniami. Hoci sa môže zdať nepatričné, že Pavol prešiel k tejto téme, v skutočnosti neexistovalo lepšie miesto, kde by to mohol povedať. Pavol bol jednak v defenzíve, keď sa bránil, a jednak v ofenzíve v tom, že spochybňoval, prečo títo iní „superapoštoli“ (výsmešný názov) mali pocit, že majú autoritu tvrdiť, že ho netreba počúvať.

Otázka: Kedy by sme mali byť podľa 2 Kor 10,8–11 „smelí“ vo svojej autorite a riskovať, že nás budú považovať za arogantných, a kedy by sme mali byť „pokorní“ a riskovať, že nás budú považovať za slabých a bezmocných?

Odpoveď: Niektorí ľudia si zamieňajú pokoru so slabosťou. Len preto, že bol Pavol mierny a pokorný, neznamená to, že nemohol uplatniť autoritu apoštola. Napríklad keď sa mu na Cypre postavil do cesty čarodejník Elymas, Pavol mu povedal, že Boh ho postihne slepotou, a Boh tak aj urobil v Skutkoch 13,8–11. List Rímskym 14,10–13.15 nás učí, že máme byť mierni voči „slabším bratom“. Avšak aj List Rímskym 14,16 hovorí, že nemáme dovoliť, aby sa o tom, čo je dobré, hovorilo ako o zlom.

Dva hlavné rozdiely medzi smelosťou a aroganciou spočívajú v tom, že pri arogancii túžite po pozornosti a pri arogancii sa považujete za lepšieho ako ostatní ľudia. Okrem toho však dobrá smelosť môže byť rovnako hlasná a ostrá ako arogancia.

Otázka: Ako sa nemáme porovnávať sami so sebou podľa 2 Kor 10,12, keď to máme robiť podľa Gal 6,4–5?

Odpoveď: 2 Korinťanom 10:12 kritizuje toho, kto sa porovnáva sám so sebou. Ak sa porovnávate len sami so sebou, potom predpokladám, že budete vždy na prvom mieste! Galatským 6:4–5 hovorí, že sa nemáme porovnávať s inými a že máme skúmať svoje vlastné činy, ale nehovorí, aby sme sa porovnávali sami so sebou.

Otázka: V 2 Kor10:13 –15, keďže Pavol sa nikdy nechválil ničím iným ako krížom v Gal6:14 , čo tu Pavol robil a čo v 2 Kor11:18 –12:6?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. 2 Korinťanom 10:13–15 hovorí, že Pavol sa nechválil nad rámec svojej vlastnej sféry pôsobnosti.

2. Hoci bolo v Pavlovom primeranom rozsahu (nie v našom) potvrdiť svoje vlastné oprávnenie ako apoštola, Pavol to robil neochotne, ako ukazuje 2 Korinťanom12:11 .

3. V 2. Korinťanom 11:18–12:6 Pavol objektívne hovoril Korinťanom o jednom konkrétnom človeku. Ak si to pozorne prečítate, zistíte, že tým človekom je samotný Pavol.

4. Pavol sa tomu pravdepodobne zdráhal, lebo keby takto potvrdil svoje oprávnenie, niektorí by v tom mohli vidieť príklad, ktorým by sa mohli chváliť, keby Pavol nenapísal aj 2 Korinťanom 10:17–18.

Otázka: Kedy by sme mali v 2 Korinťanom 10:13–15 zdôrazniť to, čo sme urobili, a kedy by sme to nemali robiť?

Odpoveď: Je v poriadku vecne a úprimne povedať, čo ste urobili a čo ste dosiahli. To nie je pýcha ani egoizmus. Možno by ste sa mali sústrediť skôr na fakty a menej na to, čo ste dosiahli vy sami.

Nemusíte to však neustále rozprávať všetkým; len vtedy, keď je to užitočné. Je v poriadku, ak si to, čo ste urobili a dosiahli, necháte pre seba.

Otázka: Aké sú v 2 Korinťanom 10,13–15 niektoré spôsoby, ktorými kresťania môžu, žiaľ, „prekročiť hranice“?

Odpoveď: Patrí sem skresľovanie niečoho tak, aby to vyzeralo lepšie alebo dôležitejšie, než to v skutočnosti je, často s cieľom zapôsobiť na ostatných. Preháňanie svojich úspechov, chválenie sa tým, čo urobil niekto iný, ako keby to bola vaša vlastná práca, pripisovanie si všetkej zásluhy za niečo, na čom ste sa podieľali, chválenie sa tým, čo ste mohli urobiť, chválenie sa tým, čo máte v úmysle urobiť, alebo chválenie sa sebou samým vo všeobecnosti.

Zdá sa, že falošní učitelia sa veľa chválili a Korinťania na to naleteli. Ďalšie informácie nájdete v publikáciách New International Bible Commentary, s. 1407–1408, The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 578–579, a Believer’s Bible Commentary, s. 1857–1858.

Otázka: Bol kríž v 2 Kor 10,13–15 víťazstvom Satana a nie Boha, ako tvrdí „Cirkev“ zjednotenia Rev. Moona? (Domáci študijný kurz k Božskému princípu, 5. vydanie (1977), s. 30; Božský princíp, s. 143; Dialóg, s. 161)

Odpoveď: Nie. Tomu priamo odporuje nielen Pavlov postoj v 2 Korinťanom 10:13–15, ale aj Kolosanom 1:20 a Kolosanom 2:13–15. V Liste Galaťanom6:14 sa píše: „Čo sa však týka mňa, nech sa nikdy nechválim, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorý bol svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“

Pavol vo Filipským 3:18–19 ľutuje, že mnohí žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. Pavol a prví kresťania sa nepovažovali za nepriateľov Kristovho kríža, ako by sa dalo očakávať, keby si mysleli, že ide o Satanovo víťazstvo.

Otázka: Čo je v 2 Korinťanom 11:2, 11, 28–29 zbožná žiarlivosť, v čom sa líši od ľudskej žiarlivosti a prečo ju mal Pavol?

Odpoveď: Ľudská žiarlivosť porovnáva to, čo sa hovorí o iných, s tým, čo sa hovorí o vás alebo o vašej skupine; ide jej o česť a úctu, ktoré sa prejavujú. Božská žiarlivosť porovnáva to, čo sa hovorí o iných, s tým, čo sa hovorí o Bohu; ide jej o česť a úctu, ktoré sa prejavujú voči Bohu. Podľa Believer’s Bible Commentary (str. 1859) bol Pavol dokonca ochotný vystaviť sa rozpakom tým, že by hovoril hlúposti, ak by to im pomohlo.

Otázka: V 2 Kor 11,2 sa píše, že hoci nemáme mať ľudskú žiarlivosť, ako máme mať viac božskej žiarlivosti?

Odpoveď: Môžeme to dosiahnuť prostredníctvom špecifického druhu modlitby. Modlite sa, aby Boh urobil vaše srdce viac podobným Jeho srdcu. Proste, aby ste Božími očami videli, čo je dôležitejšie, a aby ste videli, čo je menej dôležité. Proste, aby ste mali srdce, ktoré sa nezameriava na rozptýlenia a iné veci, ale na ľudí, aby spoznali a milovali Boha.

Musíme si uvedomiť, čo povedal Oswald Chambers: „Modlitba nás nepripravuje na väčšie skutky; ona sama je tým väčším skutkom.“

Otázka: Aký je v 2 Korinťanom 11:2 rozdiel medzi „božskou žiarlivosťou“ a označením niekoho za „zlodeja oviec“?

Odpoveď: Ak niekto opustí zbožnú cirkev veriacu v Bibliu a prejde do inej zbožnej cirkvi veriacej v Bibliu, môže to byť v poriadku. V skutočnosti si Boh možno práve to želá, aby zmenili cirkev, hoci na tej starej nebolo nič zlé. Ak ste pastorom, ste pastierom, ale v konečnom dôsledku to nie sú vaše ovce. Sú to Kristove ovce a boli vám zverené, aby ste sa o ne na krátku dobu starali.

Ak však ovcu napadnú duchovní vlci, je vašou úlohou brániť stádo pred tými, ktorí chcú ovce odviesť k niečomu, čo nie je zbožné. Otázkou nie je, či ovce odchádzajú od vás k inému dôveryhodnému pastierovi, ale či sú duchovnými vlkmi.

Otázka: Kto sú tí mnohí Ježišovia v 2 Korinťanom 11:4?

Odpoveď: Existuje mnoho falošných Ježišov, ale len jeden skutočný Ježiš. Ak niekto tvrdí, že verí Ježišovi a poslúcha ho, to nestačí. Musíte veriť a poslúchať skutočného Ježiša z Biblie.

Otázka: Ako v 2 Korinťanom 11:4 rozoznáte, či je niečo alebo niekto „z iného ducha“?

Odpoveď: Iný duch môže pochádzať z iného evanjelia, pred čím nás Pavol dôrazne varuje v Liste Galaťanom 1:8–9. Existuje najmenej šesť spôsobov, ako môžu mať iného ducha.

Z hľadiska doktríny vždy spochybňujú alebo odmietajú kľúčové veci.

Láska: neprejavujú nadšenie pre Božie veci ani pre ľudí, ktorí prichádzajú ku Kristovi. Alebo ich nadchýnajú iné veci.

Činy: Robia alebo túžia robiť veci, ktoré sú v rozpore s Božou vôľou, a sú apatickí voči Božím veciam?

Rozkolníctvo: Sú rozdeľujúci, snažia sa vytvoriť rozkol alebo zlé pocity, alebo sú len sporní pre samotný spor?

Pýcha: Sú naplnení závisťou, aroganciou alebo horkosťou?

Sú v duchovnej rovine niektorí s darom rozlišovania schopní vidieť niektorú z uvedených vecí?

Otázka: Bol Pavol v 2 Kor 11,5 „v ničom nezaostával“, alebo bol „najmenší z apoštolov“, ako hovorí 1 Kor 15,9?

Odpoveď: Kontext 2 Korinťanom 11,5 bol porovnanie s falošnými apoštolmi, ktorí učili falošné evanjelium. Preklad BSB znie: „Nepovažujem sa v ničom za menejcenného ako tí ‚superapoštoli‘.“

Kontext 1. listu Korinťanom 15:9 spočíval v porovnaní časového rámca a života pred prijatím kresťanstva s ostatnými pravými apoštolmi. Podľa 1. listu Korinťanom 15:10 bol Pavol aj naďalej najusilovnejším zo všetkých pravých apoštolov.

Otázka: Ak sa v 2 Korinťanom 11:13 niekto stavia proti pravde, kedy by ste sa mali pokúsiť s ním jemne diskutovať a kedy by ste ho mali verejne odhaliť ako falošného apoštola alebo falošného kresťana?

Odpoveď: Najprv sa pokúste s ním hovoriť, ak je to možné, najskôr súkromne. Ak však neprejaví pokánie alebo nechce počúvať a zmeniť sa, mali by ste prejsť od súkromných pokusov pomôcť mu k tomu, aby ste sa v prvom rade snažili verejne chrániť ostatných pred jeho zlým učením.

Otázka: V 2 Kor 11,12–15 títo falošní apoštoli zrejme ohovárali Pavla. Čo by sme mali robiť, keď ľudia ohovárajú nás alebo nášho priateľa?

Odpoveď: Mnohokrát sa mlčanie považuje za priznanie viny. Ozvite sa proti falošným obvineniam. Aj keby vám niektorí ľudia neverili, aj tak sa ozvite, aby to bolo zaznamenané. Samozrejme, ak sa za vás ozve niekoľko ľudí, môže to mať silnejší vplyv, ako keby ste sa ozvali len vy sami. Podobne, ak niekto ohovára niekoho iného, mali by ste sa ozvať na jeho obranu.

Otázka: Ako sa v 2 Korinťanom 11:13–15 niektorí falošní apoštoli vydávajú za deti svetla?

Odpoveď: Tvrdia, že sú kresťania alebo že nasledujú Boha, ale odmietajú to, čo Biblia učí alebo prikazuje. Možno správne učia niektoré iné veci alebo konajú nejaké dobré skutky služby. Problémom však mnohokrát nie sú oni sami, ale skôr dôverčivosť a nedostatok rozlišovacej schopnosti zo strany niektorých kresťanov. Problémom je, že ľudia často uveria niekomu bez ohľadu na dôkazy, ktoré tomu odporujú.

Otázka: Prečo sa zdá, že tieto maskovania v 2 Korinťanom 11:13-15 fungujú tak dobre v dnešnej spoločnosti aj v histórii?

Odpoveď: Mnohí ľudia berú veci tak, ako sa na prvý pohľad javia. Ak niekto tvrdí, že je kresťan, myslia si, že ním určite je.

Otázka: V 2 Kor 11,24, bol Pavol zbitý 5-krát po 39 rán, alebo 4-krát po 40 + 39 rán?

Odpoveď: Deuteronómium 25:3 nehovorí, že museli udeliť 40 rán, ale skôr maximálne 40 rán. Išlo o päť samostatných prípadov a zrejme bolo židovským zvykom vždy udeliť o jednu ranu menej ako 40, len aby sa uistili, že prekročia počet v dôsledku nesprávneho počítania, takže pravdepodobne ide o 5 × 39 rán.

Otázka: Existuje v 2 Korinťanom 11:32 nejaký mimobiblický dôkaz o existencii Aretasa, správcu Sýrie?

Odpoveď: Nie. Nevieme, kto bol v tom čase, keď sa to udialo v Skutkoch apoštolov 9:24, 25, guvernérom Sýrie. Hoci Pavol v Skutkoch 17:28 cituje Arata, išlo o iného človeka, básnika, ktorý zomrel v roku 240 pred n. l. Nevieme, či bol Damask v tom čase rímskym klientským štátom, nepriamo pod rímskou kontrolou alebo priamo pod rímskou kontrolou, pretože sa nezachovali žiadne mince z tohto obdobia, ktoré by to potvrdzovali. Vieme však, že v roku 63 n. l., po tomto období, bol pod priamou rímskou kontrolou.

Otázka: Kedy sa udialo to, o čom sa píše v 2 Korinťanom 12:2, že sa to stalo pred 14 rokmi?

Odpoveď: K tomu pravdepodobne došlo, keď bol Pavol v Arábii, medzi svojím obrátením okolo rokov 34–36 n. l. a svojou prvou misijnou cestou, ktorá začala v rokoch 46–47 n. l.

Otázka: Ukazuje 2 Kor 12:2 tri nebesia, čo by zodpovedalo mormonskému učeniu?

Odpoveď: Nie. Skutočnosť, že Pavol bol unesený do tretieho neba, nepotvrdzuje mormonskú koncepciu, ktorá bola pred 19. storočím úplne neznáma. Najmä mormonské „telestické nebo“, o ktorom sa hovorí, že je o niečo horšie ako zem a kam ide veľa ľudí, by pre kresťana či Žida vôbec neznie ako nebo.

Otázka: Kedy, ak vôbec, by sme mali podľa 2 Kor 12,6.11 „hovoriť ako blázon“, ako to tu robí Pavol?

Odpoveď: Pavol to nerobil príliš často a ani my by sme nemali. Pavol tu ukazuje všetko, čo vytrpel a dosiahol, pretože bol konfrontovaný. Možno by sme to mali robiť len občas, keď sme konfrontovaní.

Otázka: Prečo bol Pavlovi v 2 Kor 12,7 daný tŕň?

Odpoveď: Jedným z dôvodov, o ktorom Pavol vedel v 2 Korinťanom 12:7, je to, aby nebol pyšný. Ak mal Boh ďalšie dôvody, neprezradil ich.

Niekedy majú kresťania len jednu vec – či už ide o okolnosti, vzhľad alebo charakterovú črtu u seba, u svojho partnera alebo u iných –, ktorú by chceli, aby Boh zmenil, a Boh to neurobí. Keď Boh v modlitbe odmietne naše prosby, nie vždy nám povie prečo. Akýkoľvek je dôvod, Boh nechce, aby sme boli v tomto živote natoľko spokojní, že stratíme túžbu po živote budúcom. Pamätajte, že niektorí ľudia môžu byť (vo vlastných očiach) príliš veľkí na to, aby ich Boh mohol použiť, ale nikto nemôže byť príliš malý. Pozrite si tiež odpoveď na nasledujúce dve otázky.

Otázka: Čo bolo tým tŕňom v 2 Kor 12,7? – fyzické utrpenie, vzhľad, homosexualita, iné zlé pokušenie alebo depresia?

Odpoveď: Písmo to neuvádza, pravdepodobne preto, že to nemusíme vedieť. Keď ľudia dogmaticky tvrdia, že to bola tá či oná vec, môže to viac vypovedať o týchto ľuďoch ako o Pavlovi. Teórie sa pohybujú od očných problémov, malárie, migrénových bolestí hlavy, epilepsie, bolesti uší, poruchy reči až po rôzne pokušenia. Komentár „New International Bible Commentary“ (str. 1411) sa prikláňa buď k očným problémom, alebo k malárii, ktorú si pravdepodobne priviezol z Pergy.

Mnohí kresťania majú tŕň, niečo, s čím najviac bojujú alebo čo sa snažia prijať. Ak máte tŕň, pamätajte, že aj Pavol ho mal, a Boh ho napriek tomu mohol mocne používať, pokiaľ sa Pavol spoliehal na Božiu silu a nie na svoju vlastnú.

Nakoniec, ak Ježiš dokáže prijať iných kresťanov s tŕňmi, tak aj ja (pozri Rímskym 15:7).

Otázka: Keďže Pavol v 2 Korinťanom 12:7–8 chápal, aké je dôležité nebyť pyšný, prečo mu Boh neodstránil ten tŕň, keď sa za to modlil?

Odpoveď: Je veľký rozdiel medzi tým, keď počujete posolstvo, aby ste neboli pyšní, a tým, keď máte niečo, čo vám zaručuje, že nebudete musieť bojovať tento boj. Pozrite si tiež odpoveď na predchádzajúce dve otázky.

Otázka: Čo znamená vo 2 Korinťanom 12:9–10 veta: „Keď som slabý, vtedy som silný“?

Odpoveď: Keď ležíte na chrbte, je veľmi ľahké pozerať sa hore. Keď si veľmi uvedomujeme svoju vlastnú nedostatočnosť, práve vtedy sme často najsilnejší v spoliehaní sa na Pána. Naše najväčšie úsilie, z vlastných síl, je nič v porovnaní s tým, čo Boh môže urobiť skrze nás. Voľne parafrázujúc Hudsona Taylora: keď dokážeme naplniť všetky naše plány bez Božieho pôsobenia v nás, potom naše plány nie sú dosť veľké.

Otázka: Ako môžeme v 2 Korinťanom 12,9–10 odovzdať Bohu svoju slabosť?

Odpoveď: Kresťania si často myslia, že by sme mali Bohu odovzdať svoju lásku, čas, peniaze, ambície, kariéru a život – a mali by sme. Kresťania chcú vydávať dobré svedectvo o tom, že sme milujúci, múdri, inteligentní a „úspešní“, nech to už znamená čokoľvek. Ale tým len odovzdávame Bohu svoje silné stránky.

Čo ak máte hriech, do ktorého stále upadáte? Môžete činiť pokánie a ľutovať to a aspoň odovzdať Bohu svoje ľutujúce srdce. Ale čo ak v skutočnosti nechcete činiť pokánie; ak vám ten hriech akosi vyhovuje? Vtedy môžete byť k Bohu úprimní a povedať Mu, že máte zlé srdce. Popros ho, aby ti ukázal – či už prostredníctvom pocitov, alebo vonkajších okolností – aké to má následky, a aby premenil tvoje zlé srdce na srdce plné ľútosti. Potom môžeš Bohu darovať svoje ľútostivé srdce a poprosiť ho, aby ťa očistil. Očistenie neznamená len to, že to už nebudeš robiť. Znamená to, že to už ani nebudeš chcieť robiť.

Môžeš byť voči ostatným otvorenejší, čo sa týka tvojich zápasov a slabostí, a nielen sa pred ostatnými tváriť ako niekto, kto je „príliš dobrý na to, aby to bola pravda“. Ak si však náchylný na nejaký hriech, nehovor o tom tým, ktorí by ťa mohli v tomto smere pokúšať.

Nakoniec nezabúdajte, že Pavol v 2. Korinťanom 12:9 hovorí, že sa bude „chváliť svojimi slabosťami“. Inými slovami, Pavol verejne hovoril o svojich ťažkostiach. Môžeme byť úprimní o svojich nedostatkoch a hriechoch. Nehovorte však o hriechu takým spôsobom, aby ste ho oslavovali a navádzali niekoho iného na ten istý hriech, uľahčili niekomu, aby vás pokúšal, alebo spôsobili, že sa niekto odvráti od spoločenstva.

Otázka: Bol Pavol v 2 Korinťanom 12:10 v tomto smere zvláštny?

Odpoveď: Vôbec nie. Pavol si skôr múdro uvedomil, že veci, ktoré mu zo svetského hľadiska spôsobovali utrpenie, boli niektorými z nástrojov, ktoré Boh používal na to, aby Pavol zostal silný v Kristovi.

Ako kresťania je prirodzené, že chceme chrániť naše deti a ďalších blízkych pred všetkými životnými skúškami a búrkami. Nikdy by sme nechceli obmedzovať to, ako môže Boh pôsobiť v ich živote, ale ak všetko, čo robíme, v skutočnosti obmedzuje ich príležitosti na rastové skúsenosti, potom našim deťom nerobíme žiadnu službu.

Otázka: Aké boli v 2 Korinťanom 12:12 znaky apoštola?

Odpoveď: Hoci aj iní mohli prorokovať a konať zázraky, apoštoli mali tieto dary v mimoriadnej miere, ako ukazujú Skutky apoštolov 2:43; 3:3–9, 5:4–12, 14–16.

Otázka: Ako sa uvádza v 2 Korinťanom 12:14–15, kedy je správne, spravodlivé a zákonné prijať nejaké peniaze alebo finančnú podporu, za akých okolností by pre vás bolo najlepšie ju neprijímať?

Odpoveď: Je v poriadku prijať finančnú podporu, keď ju vy a vaša rodina potrebujete. Keď vykonávate Božiu službu, je v poriadku prijať finančnú podporu ako na samotnú službu, tak aj na vaše vlastné potreby, ak vás to podporuje. Je nesprávne prijímať finančnú podporu z chamtivosti alebo zbohatnúť vykonávaním Božej služby. Napríklad jeden generálny riaditeľ nekresťanskej charitatívnej organizácie, ktorá pomáha chudobným, zarába 1 milión dolárov ročne.

Otázka: Ukazuje Pavlovo obetovanie sa pre Korinťanov v 2 Kor 12,15 katolícku doktrínu o odpustkoch?

Odpoveď: Nie. Pavol jednoducho hovorí, že je ochotný „vynaložiť všetko, čo má“ (finančne aj materiálne), a „obetovať sa“ (svoj čas a fyzický život) aj pre Korinťanov.

Keby to skutočne potvrdzovalo doktrínu odpustkov, potom by, keďže Pavol ešte nebol mŕtvy, človek žijúci na zemi mohol poskytovať odpustky iným ľuďom žijúcim na zemi.

Otázka: Ako bol Pavol v 2 Kor 12,16 prefíkaný?

Odpoveď: Pavol bol sarkastický tu aj v 2 Korinťanom 12:13. Pavla zrejme obvinili z toho, že je prefíkaný a že ich využíva, hoci pravda bola taká, že mohol oprávnene požiadať o finančnú podporu, ale rozhodol sa o to nepožiadať.

Ako kresťania sa niekedy môžeme pre druhých mimoriadne snažiť, len aby nám to podozrievaví ľudia hodili späť do tváre. Napriek tomu ich máme naďalej milovať.

Otázka: Prečo si myslíte, že ľudia v 2 Korinťanom 12:16–18 niekedy vymýšľajú obvinenia proti iným bez akéhokoľvek dôvodu a prečo im ostatní veria?

Odpoveď: Niekedy, ak neexistuje dôkaz, že obvinenie je nepravdivé, z nejakého dôvodu veria, že to musí byť pravda. Ak si niečím nie ste istí, je to ohováranie, keď niečo tvrdíte ako fakt, hoci neviete, či je to skutočne fakt.

Otázka: Kedy by sme podľa 2 Korinťanom 12,16–18 nemali brániť svoje práva, hoci by sme ich v skutočnosti mali mať?

Odpoveď: Nemusíme sa vždy brániť za to, čo si zaslúžime, ak je tu niečo dôležitejšie ako naše práva. Keď sa vzdáme toho, čo by sme mali mať, môže to napomôcť šíreniu evanjelia, pomôcť niečomu duchovnému životu alebo pomôcť ostatným vo všeobecnosti. Nikto by nemal obviňovať Pavla, že to robil len pre peniaze, keďže sa živil sám. (Hoci ho aj tak obviňovali.) Sú chvíle, kedy treba nastaviť druhú tvár a nespôsobiť bratovi pohoršenie. Nemusíte mať vždy posledné slovo.

Otázka: Čo sú v 2 Kor 12,20 klebety a ohováranie a prečo sú zlé?

Odpoveď: Klebetenie je rozprávanie niečoho o niekom inom, čo nie je potrebné povedať, aj keby to bola pravda. Klebetenie zradzuje dôveru, ako hovoria Príslovia 11:13;16:28 a20:19 .

Hádky sa živia klebetami, ako hovorí Príslovie26:20 .

Klebetenie je pokušením, rovnako ako jedenie najlepších kúskov jedla, podľa Prísloví 18:8; 26:22.

Ľudia, ktorí klebetia, sú osobitne pokarhaní v Liste Rímskym 1:29; 1. liste Timoteovi 5:13.

Nenechajte sa však zlomiť, keď o vás ľudia zlomyseľne klebetia; to isté urobili aj apoštolovi Jánovi v 3. Jánovom liste 10.

Útoky na povesť sú s tým úzko spojené; ide o hovorenie negatívnych vecí o druhých, ktoré sú buď vedome nepravdivé, alebo sa hovoriaci neobtiažil overiť, či sú pravdivé alebo nepravdivé. Útoky na povesť sa líšia od situácie, keď si niekto myslí, že hovorí pravdu, a mýli sa. Lichotenie zahŕňa hovorenie falošných pozitívnych vecí o druhých.

Biblia nám nikdy nehovorí, aby sme len obmedzili ohováranie; skôr máme mať na jazyku vôbec žiadne ohováranie, ako ukazujú Žalm 15:3, Títus 3:2 a Jakub 4:11.

Ohováranie je obľúbeným nástrojom šelmy zo Zjavenia 13:6.

Nečudujte sa, keď vás ľudia ohovárajú; Ježiš a veriaci boli ohováraní v Žalme 38:20; 56:5; 119:23; 1. Petrovom liste3:16 . Hoci však iní budú ohovárať kresťanov, kresťanské vdovy a ostatní kresťania nemusia dávať príležitosť na ohováranie, ako ukazuje 1. Timoteovi 5:14.

Otázka: Ako mohol byť Pavol v 2 Korinťanom 12:21 pokorný pred Korinťanmi?

Odpoveď: To neznamená, že bol Pavol pred nimi pyšný. Skôr sa Pavol mohol v ich očiach pokoriť tým, že bol chorý, keďže Pavol ochorel v Galácii (Galaťanom4:13 ). Mohlo sa im zdať zvláštne, že človek, o ktorom počuli, že uzdravuje iných, bol sám chorý. V skutočnosti Pavlova choroba ukázala, že uzdravenie nepochádzalo z Pavlovho vplyvu, ale z Božej moci.

Otázka: Prečo majú ľudia v 2 Kor 13,1.3; Mt 18,16 a Dt 19,15 tendenciu robiť unáhlené závery na základe chabých dôkazov a nedokážu uznať záver ani pri silných dôkazoch?

Odpoveď: Tu zohrávajú úlohu tri faktory. Po prvé, ľudia rýchlo, často až príliš rýchlo, dospejú k záveru, ku ktorému chceli dospieť už od začiatku. Ľudia môžu mať sklon k potvrdzovaniu (confirmation bias), keď sa sústreďujú na dôkazy, ktoré podporujú to, k čomu už dospeli, a ignorujú dôkazy, ktoré sú v rozpore s ich záverom. Po druhé, ľudia si často neuvedomujú, že to robia. Po tretie, aj keď si človek uvedomí, že sa môže mýliť ( ), môže tu pôsobiť faktor pýchy, ktorý mu nedovolí priznať, že sa mohol pomýliť. Takto sa správajú neveriaci, ale aj veriaci. Je to slabosť, ktorej si musíme uvedomiť, že ju máme. Jedným zo spôsobov, ako túto slabosť zmierniť, je spoločenstvo s inými veriacimi, najmä s tými, ktorí majú iné zázemie a výchovu ako vy, a možno im pomôžete uvedomiť si, kde robia unáhlené závery a prejavuje sa u nich sklon k potvrdzovaniu vlastných predpokladov, a oni zase pomôžu vám.

Otázka: Mali by sme podľa 2 Kor 13,2 a 1 Kor 4,21 niekedy hrozit ľuďom, vrátane spolukresťanov, tak ako to robil Pavol?

Odpoveď: Existuje vhodný čas a miesto na varovanie ľudí tromi spôsobmi.

1. Nemali by sme zanedbávať svoju zodpovednosť varovať druhých pred tým, čo Boh povedal o blížiacom sa osude ľudí, ak odmietnu odovzdať svoj život Kristovi.

2. Tak ako múdri rodičia stanovujú pravidlá a dôsledky pre svoje deti a manažéri firiem stanovujú ciele, stimuly (a odrádzajúce opatrenia) pre svojich zamestnancov, aj tí, ktorí vedú cirkev, by mali jasne vyjadriť, čo očakávajú od ľudí, s ktorými pracujú.

3. A ešte viac, ako apoštol mal Pavol osobitnú autoritu prikazovať, varovať a napomínať ostatných kresťanov.

Bohužiaľ, niektoré kresťanské cirkvi môžu mať vodcov, ktorí nevedú ľudí k Bohu, a členov, ktorí by ich nesledovali, ani keby to robili.

Otázka: Čo robiť, keď v 2 Korinťanom 13:3 narazíte na kresťanov, ktorých ohromujú nesprávne veci?

Odpoveď: Okrem povzdychov sa môžete trpezlivo pokúsiť nasmerovať ich k tomu, čo je dôležité. Opýtajte sa ich, aký význam budú mať pre nich niektoré veci o niekoľko rokov. Okrem toho je tu šesť vecí, ktoré môžete urobiť.

Modlite sa za nich, aby sa vedeli sústrediť na to, čo je podstatné, a čo je rovnako dôležité, aby vedeli rozoznať, čo podstatné nie je.

Povzbudzujte ich, keď sa sústredia na dôležité veci.

Napravte ich, keď sa sústreďujú na triviálne alebo zlé veci. Trpezlivo im vysvetlite, prečo by sme sa nemali sústreďovať na tieto veci.

Ak je to potrebné, pokarhajte ich, keď ich naďalej priťahujú nesprávne veci.

Buďte sami príkladom toho, ako sa sústrediť na dôležité veci.

V pokore skontrolujte, či náhodou nie ste vy ten, kto sa mýli. Možno majú pravdu alebo aspoň čiastočne pravdu.

Otázka: Ako by ste v 2 Kor 13,3 opísali úlohu „slabosti“ v kresťanskom živote?

Odpoveď: Kresťanský život je paradox. Môžeme mať istotu spasenia, dôveru v Božiu prozreteľnosť a usilovne sa snažiť vynikať a robiť to najlepšie, čo vieme, ako pre Pána. Napriek tomu sa máme spoliehať na Boha, spočívať v Jeho sile, nie vo vlastnej, a vedieť, že bez Neho nemôžeme dosiahnuť nič, čo by malo večný význam.

Slabosť bola súčasťou Pavlovho života a slabosť je súčasťou aj nášho života, či si to uvedomujeme a priznávame, alebo nie.

Pred Bohom vyznajte svoje hriechy a priznajte aj svoju slabosť. Modlite sa o Božiu moc (lebo ju potrebujete), aby ste prekonali slabosti vo svojom živote.

Uvedom si, že sám nemáš schopnosť urobiť všetko, čo pre teba Boh zamýšľal, a čo je ešte dôležitejšie, byť všetkým, čím ťa Boh chcel mať na zemi. Ale vďaka Božej moci, ktorá v tebe pôsobí, MÁŠ silu urobiť všetko, čo pre teba Boh zamýšľal, a byť všetkým, čím ťa Boh chcel mať.

Voči ostatným sa neboj priznať, že nie si dokonalý, a buď ochotný zdieľať svoje slabosti. Nerob to však bez rozmyslu, aby si nehádzal perly pred svine. Takisto nezdieľaj svoje pokušenia takým spôsobom, aby niekto mohol túto informáciu využiť na to, aby ťa pokúšal.

Otázka: Kedy sa v nás prejavuje „slabosť“, ako sa píše v 2 Kor 13,3?

Odpoveď: Silná opora aj krehká opora môžu vyzerať rovnako, kým na ne neuložíte záťaž. Podobne pevná viera a krehká viera môžu pre ostatných vyzerať rovnako a v mysli danej osoby môžu byť nesprávne zaradené, kým neprídu skúšky a utrpenia.

Potenciálne prenasledovanie môže ukázať, či je viera pevná, alebo nie. Čo ak si o mne ľudia budú myslieť menej, alebo ešte horšie, ak budem zvestovať evanjelium alebo slúžiť Bohu?

Riziko sa zvyčajne zdá byť menšie, ak nič nerobíte. Ak by Boh chcel, aby ste niečo urobili, ale bolo by to riskantnejšie ako to neurobiť, zverili by ste toto riziko do Božích rúk, pričom by ste aj naďalej konali obozretne, alebo by ste si mysleli, že váš život závisí výlučne od vás?

Ťažkosti môžu ukázať, akú vieru máme. Spievate o radosti Pánovej, keď sa všetko darí – ako by ste mali. Ale keď sa veci nedaria, alebo keď umierate vy alebo niekto z vašich blízkych, prestali ste spievať? Alebo tvárou v tvár smútku a strate dokážete stále spievať o radosti Pánovej? Ktorý druh spevu je pre uši démonov bolestivejší a pre Boha príjemnejší?

Otázka: Ako sa máme podľa 2 Kor 13,5–8 skúmať, či sme vo viere?

Odpoveď: Hoci ľudia môžu mať istotu spasenia, môžu mať aj falošné obrátenie a falošnú istotu. Ako zistíte, či je vaša istota skutočná? Alebo ak niekto necít , možno si uvedomte, že mu chýba spasenie, alebo že má spasenie, ale chýba mu istota.

Zaviazali ste sa prijať Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa? Veríte, že Ježiš zomrel za naše hriechy a fyzicky vstal z mŕtvych (1. Korinťanom 15:1-6)? Veríte tomu, čo nás Boh naučil vo svojich Písmach (1. Jánova 2:24)? Milujete Boha a nie svet (1. Jánova 2:15-16)? Trávite čas s Bohom v modlitbe a čítaní Jeho slova? Hoci nie ste bezhriešne dokonalí (1. Jánova 1:8), chcete zanechať svoje hriechy a rásť v tom, aby ste Boha nasledovali ešte plnšie (1. Jánova 3:6–10)? Chcete poslúchať Boha (1. Jánova 2:4–6) a kráčať vo svetle, nie v tme (1. Jánova 1:5–7)? Milujete druhých (1. Jánova 2:9; 3:10; 4:20-21)? Ste ochotní zdieľať svoju vieru s druhými? Ak sú všetky odpovede „áno“, potom ste v poriadku.

Ale ako niekto raz vtipne poznamenal: „Keby ste stáli pred súdom za to, že ste kresťan, bolo by dostatok dôkazov na to, aby vás usvedčili?“

Pavol týmto dôrazom naznačuje: „Nesúďte mňa, ale súďte sami seba.“

Otázka: Prečo Pavol v 2 Kor 13,6 povedal: „A dúfam, že si uvedomíte, že sme neprepadli v skúške“, keďže nikdy naozaj nevieme, či sú ostatní spasení?

Odpoveď: Pavol hovorí o skúšaní našich životov vo svetle Písma. Hoci žiadny kresťan na zemi nebude bez hriechu, skutoční kresťania sa budú postupne približovať k absolútnemu cieľu, ktorým je podobnosť s Kristom. To je tá skúška, ktorú Pavol má na mysli.

Otázka: Dokazuje 2 Kor13:14 , že Trojica je pravdivá?

Odpoveď: Naznačuje, že Trojica je pravdivá, ale priznávame, že to nedokazuje. „Trojica“ Otca, Syna a Ducha je dokázaná týmto veršom a tiež Matúšom 3:16–17; 28:19; Jánom 15:26; Rimanom 15:16; 1. Korinťanom 12:4–6; Efezským 2:18; 3:14–17; 1. Tesalonickým 1:3–5; Hebrejom 9:14; Júdovi 20, 21; 2. Tesalonickým 2:13–14; 1. Petrovým 1:2 a Zjavením 4:8.

Trojčlennosť je súčasťou doktríny o Trojici, ale aj mormoni veria v trojčlennosť, bez toho, aby verili v Trojicu. (Všimnite si, že hoci cirkev LDS oficiálne popiera Trojicu, stretol som sa s mnohými mormónmi, ktorí sa v dobrej viere mýlia, keď hovoria, že veria v Trojicu. Hovoria to preto, lebo nerozumejú doktríne o Trojici a jednoducho veria, že to znamená, že Tí traja sú zjednotení v láske, duchu a zámere.) Popis doktríny o Trojici nájdete v diskusii k Matúšovi 28:19.

Otázka: Ako vieme na základe 2. listu Korinťanom, že dnešné Písmo je spoľahlivým zachovaním toho, čo bolo pôvodne napísané?

Odpoveď: Máme aspoň tri dobré dôvody.

1. Boh sľúbil zachovať svoje slovo v Izaiášovi 55:10–11; Izaiášovi 59:21; Izaiášovi 40:6–8; 1. Petrovom 1:24–25 a Matúšovi 24:35.

2. Svedectvo rannej cirkvi. Písatelia rannej cirkvi až do Prvého nicejského koncilu (r. 325 n. l.) citovali z 2. listu Korinťanom približne 312-krát, nepočítajúc narážky. Citovali 47 % 2. listu Korinťanom, pričom zlomkové verše počítali ako zlomky. To je 120,8 z celkového počtu 257 veršov.

Tu sú autori z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorí odkazovali na verše v 2. liste Korinťanom.

Ignác Antiochijský (cca 110–117 n. l.) cituje 9 zo 18 slov z 2. listu Korinťanom 4:18 a nasl. List Rimanom, kap. 3, s. 74

List Barnabáša (cca 70–130 n. l.), kap. 18, s. 148, naráža na 2. list Korinťanom

Polykarp (111–155 n. l.) cituje prvých 11 z 25 slov z 2. listu Korinťanom 5,10a, ako aj 7 z 22 slov z Listu Rímskym 14,10 a nasl. Polykarpov list Filipským, kap. 6, s. 34

Polykarp (110–155 n. l.) odkazuje na 2. list Korinťanom 4:14a (ako aj na prvú štvrtinu Rímskym 8:11) List Polykarpa Filipským, kap. 2, s. 33

Polykarp (110–155 n. l.) odkazuje na 2. Korinťanom 8:21b (polovičná citácia). List Polykarpa Filipským, kap. 6, s. 34 (tiež List Rímskym12:17 )

List Diognetovi (cca 130–200 n. l.), kap. 5, s. 27 (3/4 citátu) cituje 11 zo 16 slov z 2. listu Korinťanom6:10 .

List Diognetovi (cca 130–200 n. l.), kap. 5, s. 27, naráža na 2. list Korinťanom 10:3; 6:9;6:10 ; a4:12

Kresťania z Viedne a Lugduna (r. 177 n. l.) (ANF, zväzok 8), s. 781, odkazujú na 2. list Korinťanom 2:15

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) v diele Proti herézam, kniha 2, 22:7, hovorí o 2. liste Korinťanom: „Že v nebesiach existujú duchovné bytosti, to všetky Písma hlasno hlásajú; a Pavol výslovne svedčí o existencii duchovných vecí, keď vyhlasuje, že bol unesený do tretieho neba, …“ Cituje tiež 2 Korinťanom 7,7–9 ako slová Pavla v Druhom liste Korinťanom v diele Irenea Proti herézam, kniha 5, s. 3.1, s. 529

Muratoriho kánon (cca 190–217 n. l.) spomína dva Pavlove listy Korinťanom, ako aj ďalších 11 Pavlových listov.

Klement Alexandrijský (193–202 n. l.) cituje 2 Korinťanom 7:1 ako dielo Pavla. Stromata (193–202 n. l.), kniha 3, kap. 11, s. 394

Tertulián (198–220 n. l.) v diele O vzkriesení tela, kap. 40, uvádza, že 2. list Korinťanom napísal apoštol Pavol. V diele O skromnosti, kap. 14, s. 89, tiež uvádza, že Pavol napísal 2 Korinťanom 2,5–11

Tertulián (204/205 n. l.) naráža na 2. list Korinťanom 4:10 v diele Päť kníh proti Marcionovi, kniha 5, kap. 11, s. 454.

Hippolyt (222–235/6 n. l.) cituje 2. list Korinťanom 12,2 ako dielo Pavla v diele „Vyvrátenie všetkých heréz“, kniha 5, kap. 3, s. 54

Hippolyt cituje časť 2 Korinťanom 12:4 v diele „Vyvrátenie všetkých heréz“, kniha 7, kap. 14, s. 107–108

Theodotus, pravdepodobne montanista (okolo r. 240 n. l.), cituje posledných 10 z 19 gréckych slov z 2 Korinťanom 4:18. Úryvky z diela Theodota, kap. 11, s. 44

Origenes (225–253/254 n. l.) cituje 2 Korinťanom 4:17, 18 ako dielo Pavla v Druhom liste Korinťanom v diele Origenes proti Celsovi, kniha 6, kap. 19, s. 582

Origenov Komentár k Jánovi (cca 227–240 n. l.) spomína evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Spomína Pavla, ktorý píše v 2. liste Korinťanom, a Jána v Zjavení.

Novatian (250/254–257 n. l.) citoval posledné tri pätiny 2. listu Korinťanom 3:17 v diele „Traktát o Trojici“, kap. 29, s. 641

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) cituje z „druhého listu Korinťanom“ v Traktáte 12, tretia kniha, kap. 2.

Firmilian z Cézarey (r. 256 n. l.) cituje posledných 10 z 10 gréckych slov z 2. listu Korinťanom 11:2

Adamantius (okolo r. 300 n. l.) uvádza, že apoštol písal Korinťanom, a cituje 2. list Korinťanom 4:6. Odvoláva sa tiež na 2. list Korinťanom 1:20 ako na slová apoštola.

Victorinus z Petau (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.) (Korinťanom) spomína Starý a Nový zákon vo svojom Komentári k Zjaveniu blahoslaveného Jána, s. 345. Uviedol zoznam Pavlových listov: Rimanom, Korinťanom, Galatským, Efezským, Tesalonickým, Filipským, Kolosenským a Timoteovi a v kapitole 16 na s. 345 cituje 1. Timoteovi 3:15. Ďalej na s. 346 cituje 1. Korinťanom 15:53

Peter z Alexandrie (306, 285–311 n. l.) parafrázuje 2. Korinťanom 11,32–33. Kánonický list, kánon 9, s. 273

Metod (cca 250–312 n. l.) cituje 2. Korinťanom 10,5. Rozprava o zmŕtvychvstaní, časť 3.2, kap. 1, s. 371

Atanáz z Alexandrie (318 n. l.) uvádza, že 2 Korinťanom 5,10 je dielom blahoslaveného Pavla. Vtelenie Slova, kap. 56, s. 66–67.

Alexander z Alexandrie (313–326 n. l.) cituje 2 Korinťanom 6:14 a nasl. (6 zo 16 slov) a 6:15a (6 zo 123 citovaných slov) a 2:9 ako slová apoštola v diele Listy o ariánskej heréze, List 1, kap. 7, s. 294–295

Majú 312 citátov z 2. listu Korinťanom, čo predstavuje 47 % (120,8) z 257 veršov. Všetky podrobnosti nájdete na stránke https://www.biblequery.org/Bible/BibleCanon/Early ChristianNTQuotes.xlsx.

Po Nicejskom koncile

Eusebiova Cirkevná história (323–340 n. l.)

Atanáz z Alexandrie (367 n. l.) uvádza zoznam kníh Nového zákona v Sviatočnom liste č. 39, s. 552

Hegemonius (4. storočie) odkazuje na 2 Korinťanom 2:9. Cituje tiež 2 Korinťanom 13:3 ako dielo Pavla a nazýva ho apoštolom. Disputácia s Manesom, kap. 42, s. 218

Optatus (4. storočie) odkazuje na 2 Korinťanom 3:3

Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.) cituje 2 Korinťanom 13,4 ako „Korinťanom píše [blahoslavený apoštol]“ v diele O Trojici, kniha 9, kap. 13, s. 159

Synopsis Scripturae Sacrae (350–370 n. l. alebo 5. storočie) spomína dva Pavlove listy Korinťanom ako súčasť Nového zákona. Cituje tri štvrtiny 2 Korinťanom 1:1.

Schizmatik Lucifer z Cagliari (370/371 n. l.)

Marcellus z Ancyry (okolo roku 374 n. l.)

Bazil z Kapadócie (357–378/379 n. l.) cituje 2 Korinťanom 10:4 ako „Pavol píše Korinťanom“. O Duchu, kap. 16.37, s. 23

Synoda v Laodicei (vo Frýgii) (343–381 n. l.) v kánone 60 na s. 159 uvádza zoznam kníh Starého a Nového zákona. Kánon 59 na s. 158 stanovuje, že v kostole sa smú čítať iba kanonické knihy Starého a Nového zákona.

Ambrosiaster (po roku 384 n. l.)

Cyril Jeruzalemský (okolo 349–386 n. l.) v prednáške 10.17, s. 62, cituje 2 Korinťanom 13:3 ako dielo Pavla

Ambróz z Milána (370–390 n. l.)

Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.)

Amfilochius (po roku 394 n. l.)

Gregor z Nyssy (cca 356–397 n. l.) naráža na 2 Korinťanom 5:16 ako na Pavlov text v diele Proti Eunómiovi, kniha 6, kap. 2, s. 184. Rovnako Pavol Korinťanom v súvislosti s 2 Korinťanom 5:20 v diele Proti Eunómiovi, kniha 2, kap. 14, s. 128–129

Didymus Slepý (398 n. l.)

Makárius/Symeon (4. alebo 5. storočie)

Optatus (4. storočie)

Schizmatik Lucifer z Cagliari na Sardínii (361 – cca 399 n. l.) Ef 5,9.15

Epifanius zo Salamíny (360–403 n. l.)

Gaudentius (po roku 406 n. l.)

Ján Zlatoústy (392–407 n. l.) napísal 30 kázní na 2. list Korinťanom. Tvrdí, že 2. list Korinťanom napísal Pavol.

Chromatius (407 n. l.)

Severian (po roku 408 n. l.)

Niketa z Remesianu (366 – cca 415 n. l.)

Orosius/Hosius z Bragy (414–418 n. l.) uvádza 2. list Korinťanom 5:9–10 ako dielo apoštola Pavla. Obrana proti pelagiánom, kap. 18, s. 140

Jerome (373–420 n. l.)

Augustín z Hippa (388–430 n. l.) cituje 2 Korinťanom 2:15 v diele O krste, Proti donatistom, kap. 39, s. 508

Mark z Eremity (po roku 430 n. l.)

Akácius z Melitene (okolo 438 n. l.)

Cyril z Alexandrie (444 n. l.)

Alexandrijský rukopis [A] (okolo roku 450 n. l.)

Hesychius z Jeruzalema (po roku 450 n. l.)

Quodvultdeus (okolo roku 453 n. l.)

Theodoret z Cyrusu (biskup a historik) (423–458 n. l.)

Prosper z Akvitánie (nepriateľ Cassiana) (426–465 n. l.)

Varimadum (445/480 n. l.)

Hegemonius (4. storočie)

Makárius/Symeon (4. alebo 5. storočie)

Maximinus (4. alebo 5. storočie)

Speculum (5. storočie)

Theodotus z Ancyry (5. storočie n. l.)

Všetky tieto diela máme zachované dodnes.

Dôkazy o heretikoch a falošných knihách

Apoštolské konštitúcie (neistý dátum, okolo roku 380 n. l.)

Marcion sa podľa Tertuliána odvoláva na List Rímskym.

Mani/Manes (262–278 n. l.) „Ako aj Pavol poskytol tieto ďalšie svedectvá, že“ a cituje časť 2. Korinťanom 3:6–7, 1. Korinťanom 15:56. (Hovorí Manes) Disputácia s Manesom, kap. 31, s. 203

Kacír Priscillian (okolo roku 385 n. l.)

Kacír Pelagius (416–418 n. l.)

Manichejský heretik Faustus-Milevis (po roku 383 n. l.)

3. Najstaršie rukopisy 2. listu Korinťanom, ktoré máme k dispozícii, vykazujú malé odchýlky v texte, avšak žiadne teologicky významné chyby.

p46 Chester Beatty II, 100–150 n. l., 2 Kor 1:1–11:10;11:12 -21;11:23-13:13 (95 % alebo 254 z 257 veršov) a ďalšie časti Pavlových listov a Listu Hebrejom. Publikácia The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts obsahuje fotografiu časti p46 na s. 192. Na s. 197–198 sa tiež uvádza, že kvalita a stichiometrické značky svedčia o tom, že text napísal profesionálny pisár.

Prvá polovica 3. storočia – 1936 – Frederic G. Kenyon podľa publikácie „The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts“.

2. storočie, rok 200 n. l. – 1935 – Ulrich Wilken podľa publikácie „The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts“.

200 n. l. – 1968 – dielo „The Text of the New Testament“.

81–96 n. l. – 1988 – Young Kyu Kim podľa diela The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts.

Okolo roku 200 n. l. – 1975 – Aland a kol., tretie vydanie.

Okolo roku 200 n. l. – 1998 – Aland a kol., štvrté revidované vydanie.

Začiatok až polovica 2. storočia – 1999 – Úplný text najstarších rukopisov Nového zákona. Toto sa čiastočne zakladá na tom, že rukopis je veľmi podobný Papyrus Oxyrhynchus 8 (koniec 1. alebo začiatok 2. storočia) a Papyrus Oxyrhynchus 2337 (koniec 1. storočia).

s. 46, pokrýva 95 % 2. listu Korinťanom, t. j. 254 z 257 veršov.

s. 34 – 1 Kor 16,4–7; 10; 2 Kor 5,18–21; 10,13–14; 11,2,4,6–7 (7. storočie) alexandrijský text.

7. storočie – 1968 – Text Nového zákona.

Vaticanus [B] 325–350 n. l.

Sinaiticus [Si] 340–350 n. l.

Bohairský koptský [Boh] 3./4. storočie

Sahidská koptská verzia [Sah] 3./4. storočie

Gotický [Goth] 493–555 n. l.

Efraemov reskript [C] 5. storočie

Viac informácií o raných rukopisoch 2. listu Korinťanom nájdete na stránke www.BibleQuery.org/2 Corinthians Manuscripts.html.