< Otázka týkajúca sa 2. listu Petra

Otázka: Aký je obsah 2. listu Petra 1:1?

Odpoveď: Kniha 2. listu Petra sa dá ľahko rozdeliť na tri časti:

2. list Petrov 1 Poznajte svoju spásu

2. list Petrov 2: Poznajte svojho protivníka

2. list Petrov 3: Poznaj svoje proroctvo

Otázka: Prečo sa v 2. Petrovom liste 1:1 nachádzajú podobnosti medzi 2. Petrovým listom a Judovým listom? (Napríklad 2. Petrov list2:17 , Judov list 13 a 2. Petrov list 2:1-18, Judov list 4-16)

Odpoveď: Zaoberali sa podobnými témami a možno Júda a Peter o týchto veciach diskutovali spoločne. Okrem toho ich oboch podobným spôsobom viedol Duch Svätý. Je tiež možné, že Júda čítal 2. list Petrov alebo že Peter čítal Júdov list. Niekedy rozdiely ešte viac zdôrazňujú podobnosti; napríklad 2. list Petrov 1 sa zaoberá našou spásou, zatiaľ čo Júdov list nie, ale Júda hovorí, že by radšej hovoril o našej spoločnej spáse, avšak veci, o ktorých písal, boli naliehavejšie.

Hlbšou otázkou je, ako vlastne bola Biblia inšpirovaná? Mechanický diktát by bol teóriou, podľa ktorej Boh ústne diktoval ľudským autorom každé písmeno každého slova, aby ho zapísali. Biblia netvrdí, že bola mechanicky diktovaná. Skôr Boh vybral ľudí, ktorí mali napísať Bibliu, a dal im skúsenosti a poznanie. V niektorých, ale nie vo všetkých prípadoch, im Boh dal presné slová, ktoré mali použiť. Vo všetkých prípadoch tí, ktorí považujú Bibliu za neomylnú, veria, že do pôvodných rukopisov sa nedostalo žiadne slovo, ktoré by tam Boh nechcel mať. Pozrite si otázku týkajúcu sa 2. listu Petrovho 1:21, kde nájdete ďalšiu diskusiu o inšpirácii Písma.

Otázka: Prečo sa v 2. Petrovom liste 1:1 líši štýl 1. a 2. Petrovho listu?

Odpoveď: Z dvoch dôvodov.

1. list Petrov bol zapísaný pisárom: V 1. liste Petrovom 5:12 Peter uvádza, že tento list diktoval pisárovi menom Silván (Silas), ktorý pravdepodobne používal kultivovanejšiu grécku gramatiku. Na túto skutočnosť ako prvý poukázal Jeroným (okolo roku 404 n. l.) a vysvetlil ju tým, že 1. list Petrov bol zapísaný pisárom Silvánom.

Odlišné témy: 1. list Petrov hovorí predovšetkým o vytrvalosti pod tlakom ako Božieho svätého ľudu, zatiaľ čo 2. list Petrov varuje pred falošnými učiteľmi. Hoci sú témy týchto dvoch listov odlišné, ich obsah má jemné podobnosti. Napríklad v celej Biblii iba Peter (1. list Petrov3:20 a 2. list Petrov 2:5) uvádza presne osem duší zachránených v Noemovej arche.

Otázka: V čom spočíva vzácnosť našej viery podľa 2. listu Petra 1:1?

Odpoveď: Naša viera je pre nás vzácna už teraz, lebo je zdrojom našej nádeje a radosti, ako aj sily pre dnešný život, aby sme robili to, čo vieme, že máme robiť, a zdržiavali sa toho, čo vieme, že robiť nemáme. Naša viera je pre nás vzácna aj v budúcnosti, lebo naša spása skrze vieru (Efezským 2:8) nám dáva večný život. Viera iných veriacich je pre nás vzácna, keď vidíme ich charakter a tešíme sa v Bohu z ich života a spásy. Naša viera je vzácna pre Boha, lebo Ho oslavuje a Hebrejom 11:6 hovorí, že je to nevyhnutná podmienka na to, aby sme sa Bohu páčili.

Otázka: V 2. Petrovom liste 1:1 sa istému ateistovi zdalo veľmi podivné, že hlavnou vecou, ktorú od nás Boh žiada, je veriť v Neho. Prečo by sa o to mal starať? Čo ten ateista nepochopil?

Odpoveď: Viera je oveľa viac než len uverenie určitým faktom alebo teóriám. Viera znamená zveriť svoj život Bohu. V menšom meradle veríme, že nás náš partner miluje, aj keď ho práve nesledujeme, a veríme, že chceme nášho partnera naďalej milovať v dobrých aj zlých časoch.

Otázka: Ako nám Boh v 2. liste Petrovom 1:3 dáva všetko, čo potrebujeme pre život a zbožnosť?

Odpoveď: Boh nám dal všetko poznanie, ktoré potrebujeme na to, aby sme prišli ku Kristovi a žili život poslušnosti, ktorý sa páči nášmu Pánovi. Boh nám však dal aj svojho Svätého Ducha, ktorý prebýva v nás, aby nás viedol do všetkej pravdy. Svätý Duch nás posilňuje a utešuje, ako to Ježiš učil v Jánovi 14:15–16, 25–26.

Nielenže nám Boh nemusí dať všetko, po čom túžime, ale takmer vždy nám nedáva všetko, po čom túžime. Ako niekto raz povedal, struna na strunovom nástroji znie oveľa lepšie, keď je napnutá. Úplne voľná struna nedokáže hrať žiadnu hudbu. Podobne sa možno nikdy nebudeme plne uspokojovať so životom na tejto zemi – a ani by sme nemali. Sme tu len na prechode, na ceste k nášmu cieľu, ktorým je nebo.

Otázka: Čo si myslíte, že sú v 2. Petrovom liste 1:4 najcennejšie sľuby, ktoré nám Boh dal?

Odpoveď: Mnohí veriaci by povedali, že je to spása prostredníctvom Ježiša, ktorý zomrel na kríži za naše hriechy, lebo bez toho sme odsúdení na záhubu bez nádeje na večný život. Ale aký to je večný život! Naša spása nie je len o tom, že budeme navždy žiť „v pohode“ na zemi alebo niekde sami, ale o tom, že budeme navždy žiť vo večnej blaženosti s Bohom. Iní by teda povedali, že je to večný život v Kristovi, ku ktorému je naša spása prvým krokom. Najväčším sľubom je teda oboje: začiatok nekonečnej radosti aj veľkosť samotnej nekonečnej radosti.

Otázka: Keďže sa podľa 2. listu Petra 1:4 podieľame na božskej prirodzenosti, stávame sa bohmi?

Odpoveď: Nie. Nestávame sa všemocnými, netvoríme anjelov, nezaslúžime si uctievanie ani nemáme mnohé iné Božie vlastnosti. Tento verš znamená, že Boh nám dáva a naďalej v nás udržiava niektoré aspekty božskej podstaty, ako je večný život, svätosť a schopnosť prebývať s Ním.

Otázka: Ako sa v 2. Petrovom liste 1:4 podieľame na božskej prirodzenosti?

Odpoveď: Ježiš nás nazval bratmi a sestrami (Marek 3:35) a sedíme spolu s Kristom na Jeho tróne (Efezským 2:6). Nestávame sa ani malými bohmi, ani samotným jediným, pravým Bohom, ale máme účasť na božskej prirodzenosti, pretože Kristus žije v nás prostredníctvom svojho Svätého Ducha (Ján 14:23; 1. Jánova 4:12, 15; Rímskym 8:9–11; 1. Korinťanom 6:19).

Otázka: Ako svet v 2. Petrovom liste 1:4 kazí ľudí?

Odpoveď: Svet kazí našu myseľ tým, že ľudia veria lžiam a už nedokážu rozoznať, čo je pravda a čo je lož. Všetci máme svedomie, ktoré slúži ako základný vodítko toho, čo je správne a čo je zlé, a svet otupuje svedomie ľudí. Svet kazí naše srdce tým, že už netúžime po tom, čo je správne, a už nechceme to najlepšie.

Ako metaforu si predstavte drogového závisláka v najťažšom štádiu závislosti. Najprv si myslí, že droga je vzrušujúca, potom si to zdôvodňuje tým, že mu to vôbec neškodí, a nakoniec, hoci jasne vidí, že mu to zničilo život, už mu to je dokonca jedno.

Otázka: V 2. Petrovom liste 1:6 je jedným z tajomstiev sebaovládania to, že čiastočne vychádza zo znalostí. Ako sebaovládanie vychádza zo znalostí?

Odpoveď: Samozrejme, vedomosti vám hovoria, čo by ste mali a nemali robiť, ale to nie je to, na čo sa tu odkazuje, pretože sebaovládanie nespočíva v zistení, čo robiť, ale v rozhodnutí byť sebadisciplinovaný a robiť to, o čom viete, že je správne. Poznanie dáva víziu. Vďaka poznaniu vidíte dôsledky sebaovládania a často vidíte aj potenciálne dôsledky jeho nedostatku. Niekedy, keď máte pokušenie byť nečestný alebo spáchať nejaký iný hriech, môžete sa rozhodnúť nehrešiť len z toho dôvodu, že to nechcete. Nechcete to, lebo vidíte dôsledky takého konania v životoch druhých aj vo vašom vlastnom živote.

Otázka: Ako súvisí vytrvalosť so sebaovládaním v 2. Petrovom liste 1:6?

Odpoveď: Ak porovnáme kresťanský život s behom, je to skôr maratón ako krátky šprint. Sebakontrola nie je príliš užitočná, ak netrvá. Je dobré povedať: „Dnes nezhreším“, ale ak tým v skutočnosti myslíte: „Zajtra sa k tomu vrátim“, nie je to také dobré ako povedať: „Tento hriech už nikdy viac nechcem spáchať.“ Odloženie potenciálnej porážky nie je také dobré ako dosiahnutie víťazstva nad hriechom.

Otázka: Ako v 2. Petrovom liste 1:6 vyplýva zbožnosť z vytrvalosti?

Odpoveď: Zbožnosť predpokladá vytrvalosť. Ak je človek možno čestný, možno čistý alebo sa možno zdrží nejakého hriechu, nie je to ani zďaleka také dobré, ako byť človekom, na ktorého sa dá spoľahnúť, že tieto veci bude robiť.

Otázka: Ako v 2. Petrovom liste 1:7 vyplýva bratská láska zo skutočnej zbožnosti? Prečo niektoré formy náboženskosti vôbec nevedú k bratskej láske?

Odpoveď: Boh chce, aby sme milovali druhých tak, ako milujeme sami seba. Ak to s zbožnosťou myslíme vážne, znamená to poslúchať Božie prikázania, a Boh nám prikazuje milovať druhých. Možno nemáme v sebe tú lásku, aby sme to dokázali. Ale keď nás napĺňa Božia láska, môžeme milovať druhých.

Otázka: V 2. Petrovom liste 1:7 vidíme, ako láska vedie k bratskému milosrdenstvu, ale ako bratské milosrdenstvo vedie k láske?

Odpoveď: Ak sa vedome snažíme prejavovať druhým láskavosť, je pre nás ľahšie ich milovať. V istom zmysle je rozhodnutie byť k nim láskavý podobné rozhodnutiu milovať ich.

Q: Ako je možné, že ľudia v 2. Petrovom liste 1:9 zabúdajú, že boli očistení od svojich minulých hriechov?

Odpoveď: Ako môžu malé deti zabudnúť, že sa práve vykúpali, a ísť sa hrať do blata? Môžu. Bohužiaľ, ako Božie deti môžeme byť rovnako nerozumní.

Otázka: Ako si môžeme v 2. Petrovom liste 1:10 uistiť naše vyvolenie?

Odpoveď: Vyvolenie (alebo nevyvolenie) človeka nemôže byť v očiach večného Boha uistené viac, než je. Môže však byť uistené viac v našich očiach.

Keďže poslušnosť voči Ježišovi je znakom spaseného človeka, ak veriaci nežije život v poslušnosti voči Kristovi, tento znak (aspoň na určitý čas) chýba a je oprávnená otázka, či je táto osoba skutočne spasená, alebo nie. Možno nepôjde do neba, ako ukazuje 2. list Petrov 2:19–22. Alebo môže byť neposlušným kresťanom. Pre niekoho, kto žije poslušne v Kristovi, však táto nejednoznačnosť neexistuje.

Otázka: Ako je v 2. Petrovom liste 1:11 možné zosúladiť bohaté/hojné privítanie s ohnivým, bolestivým utrpením kresťanov v očistci?

Odpoveď: Nie je to veľmi zlučiteľné. Očistec je katolícka doktrína, ktorá v Biblii úplne chýba, a nie je potrebné, aby sme tomu verili. Viac informácií nájdete v diskusii o 1. Korinťanom 3:13–15.

Otázka: Prečo v 2. Petrovom liste 1:12–15 potrebujeme v našom kresťanskom živote „pripomienky“?

Odpoveď: Peter vtedy videl potrebu venovať veľa času pripomínaniu svojmu stádu vecí, ktoré už predtým počuli. Dnes potrebujeme rovnaké pripomienky. Potrebujeme ich z viacerých dôvodov. Naša myseľ môže zabúdať na niektoré informácie, ktoré sme sa naučili, ale to nie je hlavný dôvod. Častejšie, aj keď si možno pamätáme fakty, potrebujeme znovu premýšľať o dôležitosti a dopade toho, čo nás naučili. Nechceme opustiť svoju prvú lásku, ako to urobila efézska cirkev v Zjavení 2:4–5. Nakoniec potrebujeme pripomienky o cieli, aby nás posilnili v našom odhodlaní robiť to, čo je správne.

Otázka: Prečo je v 2. Petrovom liste 1:16 a v 1. Jánovom liste 1:1–2 také dôležité, že apoštoli boli očitými svedkami?

Odpoveď: Apoštoli a proroci sú podľa Efezským 2:20 základom našej viery, pričom Kristus je hlavným kameňom. Je dôležité, že videli Ježiša na vlastné oči.

Otázka: Kedy v 2. Petrovom liste 1:17 to Otec povedal Ježišovi tak, aby to Peter počul?

Odpoveď: Otec to povedal pri Ježišovom krste v Matúšovi 3:17 a pri Premenení v Matúšovi 17:5. Je tiež možné, že Peter to počul aj v iných prípadoch, ktoré nie sú zaznamenané v Písme.

Otázka: Naznačuje 2. list Petrov1:19 , že niektoré miesta v Písme sú istejšie ako iné?

Odpoveď: Nie. Niečo, čo je úplne pravdivé, nemôže byť ešte pravdivejšie. Dodatoční svedkovia však môžu niečo urobiť v očiach ľudí istejším tým, že poskytnú viac dôkazov. Kniha Hard Sayings of the Bible, s. 726–727, tiež spomína, že výraz „urobiť ešte istejším“ (formulácia v preklade NIV; v preklade BSB je „potvrdené bez akýchkoľvek pochybností“) nie je nutne najlepší preklad, pretože ide o grécky idióm, ktorý znamená „kladieme veľmi pevnú (alebo pevnejšiu) dôveru v…“.

Otázka: Keďže v 2. Petrovom liste 1:20–21 sa uvádza, že Písmo nie je predmetom súkromného výkladu, prečo sa ľudia zdajú byť takí horliví v jeho súkromnom výklade?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Súkromný výklad by sa nemal zamieňať s individuálnym štúdiom. Všetci veriaci majú individuálne študovať Božie slovo. Musíme overovať to, čo počujeme, pomocou Písma, tak ako to robili ušľachtilí Berejčania v Skutkoch 17:11–12.

2. Každý z nás však potrebuje ostatných veriacich v cirkvi, aby sme sa od seba navzájom učili a opravovali. Príslovia 27:17 hovoria, že tak ako železo ostrie železo, tak aj človek ostrie druhého.

3. Tí, ktorí sa vedome izolujú od ostatných veriacich, sa niekedy stávajú obeťami odmietania jasného významu Písma v prospech mimoriadne nejasných významov, ktoré boli úplne cudzie všetkým pôvodným kresťanom hovoriacim novozákonnou gréčtinou. Ak vaša teológia vyžaduje, aby ste predpokladali, že Boh zrejme nedokázal úspešne sprostredkovať kľúčový význam žiadnemu kresťanovi pred rokom 400 n. l., možno ten kľúčový výklad predsa len nebol až taký kľúčový.

Otázka: Ukazuje 2. list Petrov 1,20–21, že cirkev by mala mať výhradné právo na výklad?

Odpoveď: Nie. Zamyslite sa nad minulosťou katolíckej cirkvi; tu sú niektoré z jej učení.

Ospravedlňovala mučenie, dokonca aj skutočných kresťanov.

Všetky intímne vzťahy, dokonca aj v rámci manželstva, sú hriešne.

Zabíjajte tých, ktorí sa nepodriaďujú cirkvi.

Keď zhrešíte, zaplaťte cirkvi peniaze (odpustky).

Pri Eucharistii by laici nemali piť z kalicha, len duchovenstvo.

Ľudia by mali byť zabití, ak nie sú duchovní a vlastnia Bibliu.

Kňazi, ktorí sa ožení, by mali byť zabití.

Kňazi, ktorí majú priateľky a deti, by mali platiť daň, a potom je to v poriadku.

2. list Petrov 1:20-21 hovorí o dvoch témach: prorokoch a Duchu Svätom. Zaoberá sa prorokovaním, nie čítaním alebo výkladom Biblie.

Otázka: Ako presne boli autori Biblie v 2. liste Petrovom 1:21 vedení Duchom Svätým?

Odpoveď: Slovo „viedol“ sa používa v Skutkoch 27:15, 17 („hnal“ v preklade BSB) v súvislosti s loďou hnanou vetrom. Tu sú štyri body týkajúce sa inšpirácie Biblie.

1. Božie slovo prostredníctvom ľudí

1a. Väčšina zjavenia prebieha prostredníctvom myšlienok a nápadov ľudí, ktorých si Pán osobitne vyvolil. Zjavenie 1:19 uvádza jeden príklad. Žiadna časť z toho však nebola len ľudským slovom (2. Petrov list 1:19–21).

1b. Niektoré zjavenia boli priamymi slovami, ako napríklad v Jánovi12:28 , Izaiášovi 6; Exodus 3:4,5 a tak ďalej.

1c. Boh pri písaní využil individuálny štýl ľudských autorov. Nič nebolo napísané ako Božie slovo, čo by Boh nechcel, aby bolo napísané, alebo čo by nebolo pravdivé.

1d. Biblia nie je kniha tajných kódov. Významy slov nie sú akékoľvek moderné definície, ktoré im chceme priradiť, ale sú to normatívne významy, ako ich chápali rodení hovoriaci týchto jazykov v danej dobe.

2. Božia schopnosť komunikovať s nami

2a. Nemôžeme pochopiť všetko o nekonečnom Bohu, ktorý je transcendentný a „iný“ ako my. Napriek tomu máme zodpovednosť učiť sa a pochopiť to, čo nám Boh zjavil.

2b. Boh komunikuje spôsobmi, ktorým rozumieme. Je slobodný dojímať nás poéziou, vysvetľovať nám veci pomocou analógií a zjednodušovať veci antropomorfnými výrazmi. Boh môže používať idiomy, ako napríklad „západ slnka“, a môže používať naše kategórie vecí, ako napríklad zaradenie zajaca do hebrejskej klasifikácie zvierat, ktoré prežúvajú, pretože sa zdá, že zajac to robí.

2c. Božie slovo obsahuje jednak propozičnú pravdu, jednak prezentáciu samotného Boha. Obsahuje jednak pozitívny jazyk o tom, čo je pravda, a jednak negatívny jazyk o tom, čo je lož.

2d. Ľudskí autori mohli odkazovať na mimobiblické zdroje, ako sú židovské historické knihy (Kniha Jasher v Jozue10:13 ; 2. Samuelova1:18 atď.), a dokonca aj na gréckych básnikov, keď hovorili pravdu (Skutky17:23 , 28; Títovi1:12 ).

3. Božie slovo je celé pravdivé

3a. Všetko Písmo pochádza od Boha. Božie slovo je v každom ohľade, o ktorom hovorí, úplne pravdivé. Pravda nie je protirečivá. Písmo nielenže obsahuje Božie slovo, ale samo je Božím slovom (Rímskym 3:1-2; Ján 10:35; Príslovia 30:5-6; 2. Timoteovi 3:15; 2. Samuelova 22:31; Žalm 33:4; Žalm 119:151).

3b. Písmo je nielen presné, ale má aj takú presnosť, aká je potrebná na to, aby sme pochopili Boží zámer. Táto presnosť sa vzťahuje dokonca aj na časy a počet slov v slove „ “, ako je to v Žalme 82:6 a Matúšovi 22:32. Písmo však často používa približné údaje, najmä pokiaľ ide o čas a množstvo.

3c. Boh neklame. Ak nám však o nejakej veci nepovie všetko, nie je to klamstvo. Napríklad ak pri Ježišovom hrobe v Markovi 16:1 boli aspoň tri ženy, Matúš 28:1 je stále pravdivý, aj keď spomína len dve z nich. Nový zákon obsahuje presnú podstatu Ježišovho učenia, ale nie vždy presné slová (Matúš22:37 ; Matúš 13:22; Marek 12:30; Marek4:19 ).

3d. Písmo je úplné v tom, že nám hovorí všetko, čo potrebujeme vedieť pre spasenie a pre rast vo viere. Písmo nie je encyklopédia a ani si nenárokuje, že nám povie všetko o všetkom.

3e. Boh dopustil niektoré chyby pri prenose, ale Jeho Slovo trvá naveky (Izaiáš 59:21; Izaiáš 40:8; Žalm 119:89). Jeho Slovo je neomylne (bez významných chýb) zachované až do dnešných dní (Izaiáš 55:11; 1. Petrov1:23 –25; Žalm 119:89, 91, 144, 160).

4. Naša reakcia

4a. Mali by sme si Písmo vážiť a milovať ho ako niečo vzácne (Žalm 56:10; Žalm 119:72, 97, 105, 120). Nemáme uctievať Písmo, ale chváliť Boha, ktorý nám ho dal (Žalm 119:12). Mali by sme sa tešiť z Božieho zákona (Žalm 119:16, 35, 47) a „tremble“ pred Božím slovom (Izaiáš 66:5). Naša nádej je v Božom slove (Žalm 119:74, 81).

4b. Uvedomujeme si, že sme spasení Ježišom, nie štúdiom Písma (Ján 5:39–40; Jakub 1:22–25; 1. Korinťanom 13:2).

4c. Ceníme si Písmo (Skutky 13:48; Kolosanom 3:16) ako prostriedok na poučenie, napomenutie, nápravu a výchovu v spravodlivosti (2. Timoteovi 3:16-17) a ako pomoc v pokušení (Žalm 119:10).

4d. Mali by sme usilovne čítať a študovať Písmo (Skutky 17:11; Zjavenie 1:3). Mali by sme ho vykladať čestne a presne, nie ho skresľovať ani nesprávne interpretovať (2. Petrov 3:16). Nesmieme nič pridávať k Božiemu slovu ani ho prekračovať (Príslovia 30:5–6; 1. Korinťanom 4:6–7; Deuteronómium 4:2; Zjavenie 22:18–19; Kazateľ 12:12; Marek 7:13).

4e. Niektoré starozákonné prikázania sa už naplnili a nemajú sa dodržiavať, napríklad zákaz jedenia bravčového mäsa, prinášanie obetí atď. (Skutky 10:9–16; 15:1, 5–29; Marek 7:19; Galatským 5:2–4; Hebrejom 9:9–10; 10:18).

4f. Písmo nie je len súborom odporúčaní pre život, ale má v našich životoch autoritatívny charakter (Žalm 119:33–34; Ján 8:37; Ján 12:48–50; Ján 14:23). Mali by sme veriť všetkému, čo Boh učí, a poslúchať všetky Božie prikázania (Ján 14:23–24).

Pre mormonských čitateľov sa toto líši od mormonského učenia o inšpirácii Knihy Mormonovej. Joseph Smith údajne nadprirodzeným spôsobom preložil Knihu Mormonov slovo za slovom a písmeno za písmenom tým, že hľadel do kameňa videnia v čiernom klobúku.

Pre moslimských čitateľov sa kresťanský pohľad na inšpiráciu Biblie líši od moslimského pohľadu na inšpiráciu Koránu. Väčšina moslimov verí, že Korán na zemi je presnou, „mechanicky diktovanou“ kópiou Koránu na tabuľkách v nebi.

Rozdiel medzi neomylnosťou a hyperliteralitou nájdete v diskusii o Biblii.

Otázka: Pred akými falošnými učiteľmi varoval Peter v 2. Petrovom liste 2:1? Boli to spasení ľudia (2. Petrov list 2:1b, 3b)?

Odpoveď: Peter týchto ľudí podrobnejšie opisuje v 2. Petrovom liste 2:10–22. Hovorí, že sú „predurčení na zajatie a zničenie“ (verš 12), „je pre nich pripravená najhlbšia tma“ (verš 17) a „bolo by pre nich lepšie, keby nepoznali cestu spravodlivosti, ako keby ju poznali a potom sa odvrátili od svätého prikázania, ktoré im bolo zverené“ (verš 21). Je teda zrejmé, že falošní učitelia, o ktorých Peter hovoril, sú určení pre peklo. Kresťania, ktorí veria, že je možné stratiť spasenie, si myslia, že išlo o ľudí, ktorí boli kedysi spasení, ale stratili svoje spasenie a teraz idú do pekla (pokiaľ nečinia pokánie). Kresťania, ktorí veria v princíp „raz spasený – navždy spasený“, tvrdia, že hoci títo falošní učitelia poznali cestu spravodlivosti (verš 21), v skutočnosti nikdy neboli spasení.

Otázka: Hovorí Peter v 2. Petrovom liste 2:1, že by sme mali byť prekvapení týmito falošnými učiteľmi?

Odpoveď: 2. list Petrov 2 nám uvádza toľko historických príkladov, ktoré naznačujú, že by sme nemali byť prekvapení tým, čo sú len ďalšie príklady. Rovnako ako vtedy boli medzi zbožnými veriacimi zlí ľudia, tak aj dnes sú medzi zbožnými veriacimi zlí ľudia. V skutočnosti sú niektorí z nich priamo v cirkvi a učia zlé veci.

Otázka: Kto je v 2. Petrovom liste 2:1 ten „Pán“, ktorý ich vykúpil?

Odpoveď: Grécke slovo despotes sa v Novom zákone vyskytuje len desaťkrát. Päťkrát sa vzťahuje na pána domu, trikrát na Boha Otca (Lukáš2:29 ; Skutky4:24 (despota); Zjavenie6:10 ) a raz tu, v 2. liste Petrovom 2:1. Zostávajúce použitie sa vzťahuje na Ježiša Krista v liste Júdovi 4, kde sa píše: „jediného Pána [Boha] a nášho Pána, Ježiša Krista, popierajú.“

Hyperkalvinisti (ako napríklad John Gill) a niektorí ďalší kalvinisti zdôrazňujú, že „Pán“ tu neznamená len Krista, ale buď Otca, alebo Trojjediného Boha. Tvrdia, že sa to netýka žiadneho zmierovacieho diela, ale toho, že Boh „vykúpil“ Izraelitov v Exode utopením egyptskej armády. Clark je jedným z komentátorov, ktorí zastávajú tento názor.

Nekalvinisti a niektorí ďalší kalvinisti tvrdia, že „Pán“ sa tu vzťahuje na Krista, rovnako ako v Júdovi 4. Komentátor Blum hovorí, že ide o Krista kvôli totožnosti slova „ich“, a podstatné meno „ľud“ je príliš vzdialené v porovnaní s predchádzajúcim podstatným menom „falošní učitelia“. Komentátor Edmond Hiebert vo svojej knihe „Druhý list Petrov a List Judáša“ tvrdí, že ide o Krista. Komentátor Alford v diele „The Greek Testament“ vyhlásil: „Žiadne tvrdenie o všeobecnom vykúpení nemôže byť jasnejšie ako toto.“

Kalvinistická „New Geneva Study Bible“ (str. 1981) zastáva zaujímavý názor, ktorý je presným opakom Alfordovho. Pripúšťa, že sa to vzťahuje na Krista, ale tvrdí, že „Petrovým zámerom je tu skôr zdôrazniť zodpovednosť falošných učiteľov než presadzovať teóriu zmierenia. Svojím tvrdením, že sú vykúpení Kristom, ich ‚ničivé cesty‘ (v. 2) prinášajú osobitnú hanbu na Krista a Jeho obeť za hriech.“

Nech je to akokoľvek, všetci musia priznať, že aspoň v istom ohľade si Boh „vykúpil“ niektorých z zavrhnutých pre seba. Otázka teda neznie, či si Boh nejakým spôsobom kupuje zavrhnutých, ale skôr ako.

Otázka: V 2. Petrovom liste 2:1 a v Judovom liste 5 – zomrel Kristus za nich? Ak áno, tak ako?

Odpoveď: Ježiš milostivo zomrel na kríži, aby dal všetkým príležitosť na spasenie. „Lebo z milosti ste spasení skrze vieru, a to nie z vás samých; je to dar Boží…“ (Efezským 2:8). Avšak nie všetci budú mať vieru. Hebrejom 4:2 hovorí: „Lebo aj my sme prijali evanjelium rovnako ako oni; ale posolstvo, ktoré počuli, im bolo na nič, keďže nemali vieru tých, ktorí ho pochopili.“

Prívrženci päťbodového kalvinizmu by s tým nesúhlasili a tvrdili by, že Ježiš nezomrel za tých, ktorí to nikdy neprijmú, a že títo ľudia nemali žiadnu šancu uniknúť peklu. Prečo by Boh, ktorý je všemocný a má zvrchovanú moc nad všetkým, dopustil, aby existovali „stratené prípady“, čiže neúspešné pokusy priviesť ľudí k Nemu?

Odpoveď spočíva v Ježišovom bolestnom výkriku: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo sú k tebe poslaní, koľkokrát som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, ale ty si nechcel!“ (Matúš 23:37).

Boh má všetko pod kontrolou; môže sa dokonca rozhodnúť ovládať aj sám seba. Vďaka Bohu za to, lebo inak by všetko hriešne mohlo byť zničené v tejto sekunde. Kalvinisti by mohli povedať, že neexistujú žiadne beznádejné prípady, ale podľa slov jedného nekalvinistu menom Jonáš: „Tí, čo sa držia bezcenných modiel, opúšťajú Jeho milujúcu oddanosť.“ (Jonáš 2:8) Musí existovať niečo, čo opustili.

Ako by mohol niekto odmietnuť Boží zámer a ako by mohol byť Boží zámer zmarený? Nikto by nemohol ísť proti zámeru všemocného Boha – pokiaľ by sa Boh nerozhodol to dovoliť. Iný nekalvinista, Lukáš, napísal: „Ale farizeji a znalci zákona odmietli Boží zámer pre seba, lebo neboli pokrstení Jánom.“ (Lukáš 7:30).

Nie je to tak, že by Boh chcel, aby ho ľudia odmietli a zahynuli, ale Boh je schopný to dovoliť, ak chce – a urobil to. Ezechiel 33:11 hovorí: „Povedz im: ‚Tak pravdivo, ako žijem, hovorí Pán Boh, nemám záľubu v smrti bezbožného, ale skôr v tom, aby sa bezbožný odvrátil od svojich ciest a žil…‘“

„To je dobré a príjemné v očiach Boha, nášho Spasiteľa, ktorý chce, aby všetci boli spasení a dospeli k poznaniu pravdy. Lebo je jeden Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš, ktorý dal seba samého ako výkupné za všetkých – svedectvo, ktoré bolo dané v pravý čas.“ (1. Timoteovi 2:3–6)

Ježiš nezomrel len za časť sveta, ako sa uvádza v 1. Jánovej 2:2, ale buď tento verš zaviedol všetkých grécky hovoriacich raných kresťanov, alebo Ježiš zomrel za celý svet. Kristovo zmierenie má aj konkrétny, jednoznačný aspekt, ale musíme tieto dva hľadiská postaviť vedľa seba, lebo Ježiš „je Spasiteľom všetkých, a najmä tých, ktorí veria.“ (1. Timoteovi 4:10)

1. Jánova 2:2 „On sám je zmiernou obeťou za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“

Rímskym 5:18 „Tak teda, ako jeden priestupok priniesol odsúdenie všetkým ľuďom, tak aj jeden skutok spravodlivosti priniesol ospravedlnenie a život všetkým ľuďom.“ Ak teda druhé „všetci“ neznamená všetkých ľudí, prečo potom prvé „všetci“ znamená všetkých ľudí? Slová sú rovnaké v gréčtine aj v chápaní raných kresťanov.

(Citáty z Biblie sú z prekladu BSB)

Otázka: Keďže v 2. Petrovom liste 2:2 sa niektorí ľudia snažia nájsť pravdu, prečo by Boh dopustil, aby bola cesta pravdy rúhaná?

Odpoveď: Boh nám dáva dosť slobody na to, aby sme ju mohli zneužiť a ublížiť sami sebe. Boh nám dokonca dáva dosť slobody na to, aby sme ublížili aj iným.

1. Aspoň časť Božej pravdy sa vždy dá nájsť (Rímskym1:19 –20; Žalm 19:1–3).

2. Boh túži zjavovať viac pravdy tým, ktorí Ho hľadajú (Matúš7:11 ; Rímskym 2:7).

3. Boh je spravodlivý a súdi ľudí na základe toho, čo vedia (Rímsk4:15 ;5:13 , Deuteronómium1:39 ).

4. Avšak tým, ktorí Boha nehľadajú, Boh neváha dovoliť, aby uverili lži a boli zmätení v úplnej pošetilosti (Rímskym 11:8-10).

Otázka: Prečo sú ľudia v 2. Petrovom liste 2:3 fascinovaní vymyslenými príbehmi?

Odpoveď: Ľudia chcú počúvať fascinujúce príbehy a príbeh je fascinujúcejší, ak je skutočne pravdivý. Logickým záverom teda je, že je to vlastné ľudskej povahe, že ľudia niekedy chcú, aby boli fascinujúce príbehy pravdivé, a preto sú náchylnejší považovať ich za pravdivé. Či už ide o príbehy starovekých hinduistov a gnostikov, alebo o dnešný mormonizmus či scientológiu, ľudia si vymysleli fascinujúce príbehy, ktorým mnohí uverili.

Otázka: Sú v 2. Petrovom liste 2:4 a v Judovom liste 6 padlí anjeli spútaní, alebo sú slobodní, ako hovorí Zjavenie 16:14 a iné verše?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Niektorí démoni sú spútaní.

2. Iní sú slobodní, ako ukazujú Matúš12:22 ;17:14 –18; a Skutky apoštolov 16:16–18.

3. Niektorí démoni boli slobodní, ale báli sa, že ich Ježiš spúta svojimi slovami, ako to uvádza Lukáš 8:28–32.

Otázka: Keďže v 2. Petrovom liste 2:5 Boh zachránil v arche len osem „duší“, čo potom s morskými živočíchmi, ktoré majú „duše“, ako sa uvádza v Zjavení 16:3?

Odpoveď: Hoci je grécke slovo rovnaké, kontext je odlišný. V 2. Petrovom liste 2:5 ide o ľudské duše. Grécke slovo môže tiež znamenať život, ako v Zjavení 16:3. Takže len ľudia majú ľudské duše, ktoré potrebujú spásu, ako je to v 2. Petrovom liste 2:5, ale aj zvieratá majú život, ako je to v Zjavení 16:3.

Otázka: Ako mohol byť Lot v 2. liste Petrovom 2:7–8 spravodlivým človekom, vzhľadom na to, čo urobil v Genezis 19:30–38?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Lot bol pod vplyvom nadmerného množstva alkoholu, krátko po tom, čo prišiel o svoju ženu, podvedený k spáchaniu incestu.

2. Neustále navádzanie a pokušenie zo strany nespravodlivých môže stiahnuť dole aj spravodlivého človeka.

3. Lotov hriech sa stal až po udalostiach, na ktoré odkazuje 2. list Petrov 2:7-8.

Otázka: Ako je možné, že v 2. Petrovom liste 2:8 je spomenuté, že spravodlivá duša niekoho môže byť mučená bezbožnými skutkami iných? Ako by to nemalo byť?

Odpoveď: Lot sa snažil žiť spravodlivý život uprostred mimoriadne bezbožných ľudí. Nielenže ho to vonkajškovo trápilo, ale keď prišli dvaja návštevníci, vystavilo ho to aj fyzickému nebezpečenstvu. Ešte horšie bolo, že neposlušnosť jeho manželky viedla k jej smrti. Ešte horšie bolo, že bezbožní ľudia okolo neho ovplyvnili jeho charakter tým, že sa opíjali. A najhoršie zo všetkého bolo, že to ovplyvnilo nielen jeho vlastný charakter, ale aj charakter jeho detí. Existuje bod, v ktorom by sa človek mal spýtať, či Boh skutočne chce, aby tam žil.

Otázka: Keďže Lot spáchal incest (2. Petrov 2:9), ako mohol byť Lot príkladom toho, ako Boh vyslobodil zbožných z pokušenia?

Odpoveď: Lot je užitočným príkladom toho, čo Boh robí, aj toho, čo Boh nerobí. Lot viedol zbožný život. Boh zachránil každého člena jeho rodiny, s výnimkou Lotovej ženy, ktorá sa obzrela a bola premenená na soľný stĺp. Lotove dcéry však, potom, čo Lot vypil príliš veľa, spáchali s ním incest. Boh zachránil Lota, ale nikdy mu nezobral zodpovednosť dbať na svoj život a usilovať sa o zbožnosť.

Ďalším nešťastným príkladom zbožného muža, Božieho veľkého vyslobodenia a neskoršieho odpadnutia tohto muža bol Gedeon v knihe Sudcov 8:24–28.

Otázka: Aký je v 2. Petrovom liste 2:9–10 rozdiel medzi „nespravodlivými“ a tými, ktorí zvlášť nasledujú zvrátené túžby hriešnej prirodzenosti a pohŕdajú autoritou?

Odpoveď: Podliehanie skazeným túžbam hriešnej prirodzenosti a pohŕdanie autoritou sú dve ďalšie extrémne formy nespravodlivosti.

Existuje rozdiel medzi pasívnou nespravodlivosťou a aktívnou nespravodlivosťou. Existuje rozdiel medzi ľuďmi, ktorí často podľahnú, keď príde akékoľvek pokušenie, a ľuďmi, ktorí hľadajú spôsoby, ako zlyhať. Niekedy sa zdá, že ľudia „neustále ľutujú“ svoj hriech, ale naďalej ho páchajú. Iní ľudia sa ani nesnažia predstierať ľútosť, ale jednoducho robia to, čo je pre nich prirodzené. A ešte iní sa zdajú byť na svoj hriech hrdí a vzdorujú. Čo je dobré na tom, byť „najlepším pijákom“ v súťaži v pití alebo mať najviac „bodov“ za ľudí, s ktorými ste spali (a potom ich opustili)? Existujú filmy, ktoré oslavujú, akí sú niektorí ľudia dobrí zlodeji alebo akí sú dobrí vrahovia. Možno by bolo menej tých, ktorí oslavujú svoj vlastný hriech, keby bolo menej tých, ktorí sú ohromení ich hriešnymi činmi.

Otázka: Ako by ľudia v 2. Petrovom liste 2:10 a v Judovom liste 8–10 mohli ohovárať nebeské bytosti?

Odpoveď: Pomluva má viacero aspektov. Pomluva môže znamenať vymýšľanie lží o niečom. Vyzerajú anjeli ako roztomilé malé bábätká s krídlami? A čo Michael a anjel, ktorý zničil asýrsku armádu? Majú všetci démoni rohy a vidly? V skutočnosti Biblia hovorí, že Lucifer bol veľmi krásny na pohľad. Neskôr gnostici vymysleli veľmi prepracované výmysly o anjeloch a polobožských bytosťach. Nemali by sme si vymýšľať veci o anjeloch ani o démonoch.

Pomluva môže znamenať vysmievať sa niečomu alebo to zľahčovať. Nemyslím si, že by Jób niekedy uvažoval o tom, že by zľahčoval Satana.

Očierňovanie v 2. liste Petrovom 2:10 a v liste Judovi 8–10 znamená vzniesť obvinenie proti niekomu na základe vlastnej autority. Takže ani Michael neokarhal Satana priamo, ale povedal: „Nech ťa Pán okarhá!“

Otázka: Na akú autoritu sa tu odkazuje v 2. liste Petrovom 2:10?

Odpoveď: Slovo „autorita“ sa môže vzťahovať na Božiu autoritu, cirkevných vodcov, vládnych predstaviteľov, rodičov alebo jednoducho na autoritu vo všeobecnosti. Ľudia, ktorí pohŕdajú jedným druhom autority, majú často problém podriadiť sa akejkoľvek autorite vo všeobecnosti. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Peter odvolával len na jeden druh autority a nie na iný.

Ako naznačuje 2. list Petrov2:10 , pohŕdanie autoritou a zvrátené túžby môžu ísť ruka v ruke. Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ na str. 2297 uvádza: „Nie je žiadnym tajomstvom, že falošní náboženskí vodcovia, vydávajúci sa za Kristových služobníkov, sa často vyznačujú nízkymi morálnymi štandardmi. Nielenže sa sami oddávajú nezákonným sexuálnym aktivitám, ale otvorene obhajujú libertinizmus. Episkopálny kaplán dievčenskej školy v Baltimore v štáte Maryland napísal: ‚Všetci by sme sa mali uvoľniť a prestať sa cítiť vinní za naše sexuálne aktivity, myšlienky a túžby. A myslím to vážne, či už sú tieto myšlienky heterosexuálne, homosexuálne alebo autosexuálne… Sex je zábava… a to znamená, že neexistujú žiadne zákony, ktoré by ste mali alebo nemali dodržiavať. Neexistujú žiadne pravidlá hry, takpovediac.‘“ (citované z časopisu Pageant Magazine, október 1965.)

Otázka: V 2. Petrovom liste 2:10–11, kde sa ešte používa grécke slovo pre „slávnych/mocných“?

Odpoveď: Používa sa v širokej škále kontextov. Tu je niekoľko príkladov.

Božia sláva Šekina: Lk 2,9; Sk 7,55

Božia sláva alebo naše oslavovanie Boha: Mt 24,30; Mk 13,26; Lk 2,14; 19,38; 21,27; Jn 7,18; 11,4; Rim 1,23; 3,7.23; 4:20; 15:7; 16:27; 1 Kor 10:31; 2 Kor 1:20; 4:6; 4:15; 8:19; Gal 1:5; Ef 3:21; Flp 1:11; 4:19; Kol 1:17; 1 Tim 1:17; Tít 2:13; Hebr 1:3; 1 Pet 4:13,14; 2 Pet 1:17; Zjavenie 4:9,11; 19:7; Jer 13:16 (Septuaginta); 1 Sam 6:5 (Septuaginta)

Sláva Pánu: 2 Tim 4:18

Oslavovanie Boha: Zjavenie 11:13; 14:7; rôzne formy slova doxa v Mojžišovej piesni v Ex 15:1-6 v Septuaginte

Oslavujte Boha [tým, že hovoríte pravdu]: Jn 9:24; Joz7:19 v Septuaginte

Ctiť Boha: apokryfná kniha 4 Makabejská 1:12

Nedávanie slávy Bohu: Sk 12:23; Zjavenie 16:9

Veličenstvo Božej milosti: Rim9:23 ; Ef1:12 , 14, 18;3:16 ; 1 Tim 1:11; 2 Pet 1:3; Ef 1:6

Činy moci: Jn11:40 ; Rim 6:4 (= Iz 12:2; 45:24 Sept.)

Otec: Jn 8:49; Ef 1:17; Flp2:11 ; 4:20

Otec oslavujúci Krista: Jn 8:54

Veličenstvo Krista: Mk10:37 ; Mt16:27 ; Mk 8:38; Lk9:26 ; 24:26; Jn 17:5,22,24; 1 Tim3:16 ; Heb 2:7,9;13:21 ; 1 Pet1:11 ,21; Flp3:21 ; Zjavenie 5:12

Otec/Boh oslavil Syna: Jn 11:4; 2 Pet 1:17

Ježiš má väčšiu česť ako Mojžiš: Heb 3:3

Kristus pri premenení: Lk 9:32

Keď sa zjavili anjeli: Lk 9:31; Zjavenie 18:1

Ľudia sú slávou Krista: 2 Kor 8:23

Máme oslavovať Krista: 2 Pet 3:18

Boh nás chváli: Jn 5:44

Keď jeden človek ctí/chváli druhého: Lk 14,10; Jn 5,44

Nehľadáme chválu od ľudí: 1 Tes 2,6

Tvár Mojžiša: 2 Kor 3,7

Na našu slávu: 1 Kor 2:7; 2 Kor 6:8; Ef 3:13

Tesalonickí boli Pavlovou slávou: 1 Tes 2,20

Získame veniec slávy: 1 Pt 5,4

Ich sláva je v ich hanbe: Flp 3:19

Získavanie cti pre seba: Jn7:18 ;8:50 ,54

Dvojitý: Miloval slávu ľudí viac ako slávu Božiu. Jn 12:43

Slnko, mesiac a hviezdy: Sk 22,11; 1 Kor 15,40

Ďalšie miesta: 1 Pet 1:17

Podľa Thayerovho lexikónu má slovo doxa v klasickej gréčtine význam od osobného názoru či predstavy až po verejnú slávu.

V apokryfnej knihe 4 Makabejcov 5:17 znamená názor, úsudok alebo pohľad, podľa Thayerovho gréckeho lexikónu Nového zákona, s. 155.

Thayerov lexikón ďalej uvádza, že hoci v gréckych textoch toto slovo neznamená „nádheru“ ani „jas“, v Biblii sa ako preklad hebrejského slova používalo práve v tomto zmysle.

Ako vidíte, sláva je v Biblii veľmi dôležitý pojem. 2. Korinťanom3:18 hovorí, že máme odrážať Pánovu slávu. Možno sa sústreďujete na to, ako veľmi milujete druhých pre Boha, koľko toho viete a koľko toho robíte, ale sústreďujete sa aj na to, ako odrážate Božiu slávu?

Otázka: Kto sú v 2. Petrovom liste 2:10–11 tí slávni/mocní?

Odpoveď: Grécke slovo doxas doslovne znamená „slávy“ (Strongovo číslo 1391). V klasickej gréčtine sa používalo v zmysle „mať názor“, „vysoké mienky“ alebo „česť“. Podľa slovníka gréckeho Nového zákona od Moultona a Milligana (str. 168) sa používalo v súvislosti so slnkom, pri opise žien a lodí, ako aj v astrologickom papyruse. Grécky hovoriaci kresťania používali toto slovo na označenie slávy alebo majestátu Boha a anjelov, ako aj na to, že Boh nás oslavuje v Novom zákone a v preklade Starého zákona známom ako Septuaginta.

Medzi 2. listom Petra a listom Júda existujú podobnosti. V Júdovi 8 sa píše, že títo bezbožní ľudia odmietajú autoritu a ohovárajú nebeské bytosti (doxa, to isté grécke slovo). Júd 9 ďalej uvádza príklad, keď Michael priamo nekarhal Satana, ale namiesto toho povedal: „Nech ťa pokarhá Pán!“

Dva závery: Podobnosti s listom Judáša ukazujú, že sa to týka ohovárania nebeských bytostí. V samotnom slove však nie je nič, čo by bránilo tomu, aby sa to vzťahovalo aj na ohováranie iných „dôstojníkov“, či už ide o cirkevných alebo vládnych vodcov.

Otázka: V 2. Petrovom liste 2:12, v čom sú niektorí ľudia podobní divokým zvieratám?

Odpoveď: Niektoré zvieratá sú schopné myslieť len na bezpečnosť, jedlo, párenie, potešenie, boj a nadvládu. Niektorí ľudia sú veľmi podobní.

Otázka: Ako by ste v 2. Petrovom liste 2:13 vysvetlili neveriacemu, prečo nie je dobré žiť len pre zábavu?

Odpoveď: Ako sa pýta Jeremiáš 5:31b: „Čo urobíš nakoniec?“ Čo keby si pred niekoľkými rokmi zažil tú „najväčšiu“ párty? Ako by ťa to dnes urobilo šťastnejším? Hľadaj radosť, ktorá trvá, a nie dočasné potešenie, ktoré sa mení na bolesť.

Otázka: Čo ešte hovorí Biblia v 2. Petrovom liste 2:14 o očiach a cudzoložstve? Ako spolu súvisia?

Odpoveď: Pokušenia k cudzoložstvu často prichádzajú cez oči. Možno práve preto Ježiš v Matúšovi 5:27–30 metaforicky spomína, že je lepšie vytrhnúť si oko, ako spáchať cudzoložstvo. Jób povedal, že „uzavrel zmluvu so svojimi očami“, aby nehľadel s túžbou na pannu (Jób 31:1).

Otázka: Ako je možné, že ľudia, dokonca aj dnešní veriaci, môžu v 2. Petrovom liste 2:15 zblúdiť a nasledovať cestu Bileáma, syna Beora?

Odpoveď: Bileám nikdy priamo neodmietol Boha; skôr urobil kompromis kvôli peniazom. Peniaze nie sú zlé a zarábať peniaze nie je zlé. Ale práve kvôli tomu je často príliš ľahké ospravedlniť si kompromis vo viere kvôli láske k peniazom, ako to urobil Bileám.

Otázka: Ako mohol byť v 2. Petrovom liste 2:16 skutočný Boží prorok, akým bol Bileám, syn Beorov, šialený?

Odpoveď: Bileám nebol šialený v zmysle duševnej poruchy, ale v tom zmysle, že robil hlúpe veci a snažil sa prekračovať hranice toho, čo Boh dovolil, aby zarobil nejaké peniaze. Je šialenstvom snažiť sa prekračovať hranice Božej vôle kvôli peniazom, potešeniu alebo istote, ale ľudia to robia dodnes.

Otázka: Ako sú v 2. Petrovom liste 2:17–19 niektorí učitelia podobní prameňom bez vody? Súvisí to s Príslovím 25:14?

Odpoveď: Prameň vyzerá lákavo a má vodu, ktorú možno použiť. Bez vody však prameň ponúka len ilúziu užitočnosti, bez toho, aby skutočne bol užitočný. Niekedy sa niektorým ľuďom zdá, že učitelia sú dobrí, ale neučia pravdu, len svoje vlastné názory. Iní učitelia môžu mať vedomosti, ale ich učenie nemá život, pretože nezdieľajú živú vodu Kristovu.

Otázka: Učí 2. Petrov list 2:19–22, že ľudia môžu stratiť svoju spásu?

Odpoveď: Grécke slovo pre „poznanie“ tu znamená „rozpoznanie“ alebo „uznanie“. Niektorí kresťania to používajú na to, aby ukázali, že veriaci môžu stratiť svoju spásu. Iní kresťania s tým nesúhlasia, pretože prasnica a pes predstavujú nečisté zvieratá. Všimnite si, že prasnica bola umytá iba zvonku a ani prasnica, ani pes sa nikdy nezmenili z toho, čím boli – prasnicou a psom.

Všetci kresťania sa zhodujú na tom, že v cirkvi sú ľudia, ktorí sa aspoň na určitý čas javia ostatným ako kresťania, ale po smrti pôjdu do pekla. Publikácia „1001 Bible Questions Answered“ (Odpovede na 1001 biblických otázok), s. 87, poukazuje na to, že ide o prísne varovanie pre tých, ktorí poznajú cestu spásy a napriek tomu ju odmietajú. Pozrite si tiež diskusiu o Liste Židom 6:4–8.

Kniha „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie), s. 729–730, rozoberá, ako sa ľudia môžu stať odpadlíkmi, skončiť v horšej situácii a ísť do pekla, pričom títo ľudia boli „obrátení“, hoci sa tam neuvádza, že boli znovuzrodení.

Otázka: V 2. liste Petrovom2:19 –22 – ak tu budem hrať rolu advokáta diabla – ak je prasa promiskuitné alebo pes zabíja iné psy a to Boha neurazí, prečo potom Boha urazí, keď to isté robia ľudia?

Odpoveď: Ani prasa ani pes nezabúda, čím je, ale niektorí ľudia zrejme zabúdajú, že boli stvorení pre niečo lepšie, než len žiť ako zviera.

Otázka: Čo presne je Božím zámerom, keď nám v 2. liste Petrovom 3:1 dáva proroctvá?

Odpoveď: Vidíme aspoň tri dôvody, prečo nás Boh požehnal svojimi prorockými slovami.

a) Niekedy sú tu konkrétne veci, ktoré máme urobiť, keď vidíme prorockú situáciu. Napríklad v prípade Babylona, o ktorom sa hovorí v Zjavení, máme príkaz: „Vyjdite/utečte z Babylona“. Keď prišiel Mesiáš, Židia ho mali spoznať a nasledovať.

b) Keď sa dejú znepokojujúce, zlé veci, Boh nám to často vopred oznamuje, aby sme videli, že áno, Boh o tom vedel, a ani tieto veci nezmaria Boží plán. Niekoľko príkladov toho nájdeme v Danielovi 7:28 a Danielovi 11.

c) Aby posilnil našu vieru, keď vidíme, ako Boh napĺňa to, čo sľúbil.

Otázka: Čo tvrdí 2. list Petrov 3:1–2?

Odpoveď: Peter tvrdí, že jeho slová a slová ostatných apoštolov majú rovnakú autoritu ako Starý zákon. Peter tiež vo 2. liste Petrovom 3:15–16 výslovne potvrdzuje Pavlove spisy ako Písmo.

Otázka: Čo presne je v 2. Petrovom liste 3:3 „posmievač“?

Odpoveď: Najprv to, čím posmievač nie je, a potom to, čím je.

Každý je voči niektorým veciam skeptický – alebo by aspoň mal byť. Nie je dobré byť voči čomukoľvek dôverčivý; skôr by sme mali byť skeptickí voči veciam, pre ktoré neexistujú žiadne dôkazy alebo existuje veľa dôkazov, ktoré ich vyvracajú.

Posmievač je však otvorene skeptický voči veciam, pri ktorých buď nepreskúmal dôkazy, alebo ignoroval dôkazy v prospech niečoho. Posmievač často pôsobí hlúpo, pretože otvorene vysmieva niečo, o čom ostatní vedia, že je pravda.

Otázka: Ako v 2. Petrovom liste 3:3 často súvisí posmech s nasledovaním vlastných zlých túžob?

Odpoveď: Mnohokrát je konečným, hoci nevyjadreným, dôvodom posmechu snaha ospravedlniť nasledovanie vlastných túžob namiesto Boha. Ak neveria v Boha, nemajú výčitky svedomia za to, že Ho nenásledujú.

Otázka: Odkazuje 2. list Petrov 3:4–7 na uniformitarizmus?

Odpoveď: Možno áno. Uniformitarizmus je populárny sekulárny geologický názor, podľa ktorého súčasné procesy spolu s časom sú všetko, čo je potrebné na vysvetlenie všetkých minulých udalostí v dejinách Zeme.

Uniformitaristický pohľad však dnes stráca na popularite. Čoraz viac geológov preberá odlišný pohľad, ktorý presadzoval Stephen Jay Gould a ktorý sa nazýva „ “ (prerušovaná rovnováha), pretože geologické dôkazy ho lepšie podporujú. Hoci bol Gould presvedčeným ateistom, niektoré dôkazy, ktoré podporujú prerušovanú rovnováhu namiesto uniformitarizmu, podporujú aj kreacionizmus (či už teóriu starej Zeme, alebo teóriu mladej Zeme).

Otázka: Prečo si myslíte, že bol svet v 2. liste Petrovom 3:5–8 zničený potopou a ohňom?

Odpoveď: Bol zničený Noemovou potopou opísanou v 1. knihe Mojžišovej 6–8. Boh však v 1. knihe Mojžišovej 9:11 sľúbil, že už nikdy nezničí zem potopou. Boh teda sľúbil, že v budúcnosti nepoužije potopu na zničenie zeme.

Otázka: Znamená „zničenie“ alebo „zahubenie“ v 2. liste Petrovom 3:7, že neveriaci budú úplne zničení?

Odpoveď: Nie. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Peklo je večný trest podľa Matúša 25:41,46. Satan a ostatní budú navždy trpieť podľa Zjavenia 20:10.

2. Ide o zahynutie v Lukášovi 13:3; Jánovi3:15 , 16,10:28 a inde. Ide o večnú skazu v 2. Tesalonickým 1:9 a neveriaci budú zničení v 1. Korinťanom 6:13; 2. Tesalonickým 2:8; Zjavení 11:18 a v ďalších veršoch.

3. Žiaden verš v Biblii nehovorí, že ľudia budú zničení.

Ako môžu byť pravdivé body 1 aj 2? Mohlo by to byť dvoma možnými spôsobmi, alebo by to mohlo byť oboje.

1. Trosky: Mnohé pozemské veci môžu byť zničené a napriek tomu naďalej existovať. Tieto veci poskytujú hrubé príklady toho, ako môžu byť ľudia zničení a napriek tomu existovať naveky. Autá môžu byť zničené a potom odvezené na šrotovisko. Dom môže byť zničený požiarom a potom môžu byť spálené trosky zrovnané buldozérom a odvezené preč. Nakoniec, bezbožní stále existujú, aj keď sú ich telá zničené.

2. Asymptoty: Niečo môže byť v procese, v ktorom sa stáva neexistujúcim, a napriek tomu môže byť tá vec stále večná, pretože tento proces trvá večne. Napríklad, povedzme, že každý rok sa veľkosť veci zmenšuje o polovicu. Koľko rokov uplynie, kým bude veľkosť presne nula? Odpoveďou je nekonečný počet rokov. V Biblii som nenašiel nič, čo by túto špekuláciu o asymptotách buď podporovalo, alebo vyvracalo.

Niektorí, ktorí učia v podstate asymptotický pohľad, ho prezentujú ako alternatívu k tradičnému pohľadu (ruiny). Tieto pohľady sa však navzájom dopĺňajú a preukázanie rozumnosti asymptotického pohľadu v žiadnom prípade neznižuje hodnotu tradičného pohľadu.

Pozri When Critics Ask, s. 493–494, When Cultists Ask, s. 297, a nasledujúcu otázku.

Otázka: Ako je v 2. Petrovom liste 3:7, 10–12, v Zjavení 21:1 a v Sofoniášovi 1:2–3 spomenuté zničenie zeme, keď Kazateľ 1:4 hovorí, že zem bude trvať naveky?

Odpoveď: Aby sme na to odpovedali, pozrime sa, ako bola zem zničená potopou. V knihe Genesis 9:11 sa píše, že potopa „zničila“ zem. Základy a skaly síce zostali na svojom mieste, ale všetok život a všetko ostatné bolo z povrchu zeme zmietnuté „ “ potopou. Keď teda bola zem zničená v Noemových časoch, neprestala existovať, ale jej povrch bol úplne vyčistený.

Hebrejské slovo pre „zem“ malo široký rozsah významov, rovnako ako slovo „zem“ v angličtine. Zem môže znamenať pôdu, krajinu, tento svet alebo to, čo sa na tomto svete nachádza. Boh sa rozhodol, že to, čo je pod povrchom, prežije navždy, ale povrch zotrie tak, ako to hovorí v knihe Sofoniáš 1:2–3. Nová zem v Zjavení 21:1 bude vychádzať z toho, čo zostalo zo starej zeme.

Otázka: Čo znamenajú 1 000 rokov v 2. Petrovom liste 3:8?

Odpoveď: Skutoční kresťania sa v tejto otázke nezhodujú.

1. Niektorí to chápu takmer ako rovnicu: 1 deň v knihe Genesis = 1 000 našich rokov. List Barnabáša (cca 70–130 n. l.) v 15. kapitole na strane 146 hovorí: „Všímajte si, deti moje, význam tohto výrazu: ‚Dokončil to za šesť dní.‘ To znamená, že Pán dokončí všetko za šesť tisíc rokov, lebo jeden deň je u Neho ako tisíc rokov. A On sám o tom svedčí slovami: ‚Hľa, tento deň bude ako tisíc rokov.‘ Preto, moje deti, za šesť dní, to znamená za šesť tisíc rokov, bude všetko dokončené. A On si oddýchol siedmy deň.“

2. Iní vnímajú slovo „ako“ a skutočnosť, že 1 je ako 1 000 a 1 000 je ako 1, len v tom zmysle, že to, čo Boh nazýva jedným zo svojich dní, môže byť v porovnaní s naším časom veľmi dlhé alebo veľmi krátke. Jedným z príkladov, kde hebrejské slovo yom znamená viac ako 24 hodín, je situácia, keď sa v Deuteronómiu 9:1 predpovedalo, že prekročia rieku Jordán. Takisto v Starom aj v Novom zákone je „Deň Pána“ dlhší ako 24-hodinové obdobie.

Otázka: Prečo si myslíte, že v 2. liste Petrovom 3:8–9 trvalo Bohu po stvorení sveta tak dlho, kým prvýkrát poslal Ježiša Krista?

Odpoveď: Stručná odpoveď znie, že Ježiš prišiel presne vtedy, keď prišiel, pretože v knihe Daniel 9:20–27 Boh práve vtedy prorokoval, že Ježiš príde. To však vyvoláva otázku, prečo Boh namiesto toho neprorokoval nejaký iný čas a nenechal Ježiša prísť v tom čase?

V Liste Rímskym 5:6 sa píše: „Lebo v pravý čas... Kristus zomrel za bezbožných.“ Písmo priamo neodpovedá na to, prečo bol práve tento čas ten správny, ale je zaujímavé o tom uvažovať.

Aspoň 60 % populácie po Kristovi: Odhadujeme, že na Zemi kedykoľvek žilo viac ako 32 miliárd, alebo 100–117 miliárd ľudí. Aspoň 60 % z nich žilo po Kristovej dobe.

Spravodlivosť voči tým, ktorí žili predtým: Boh posudzuje ľudí na základe pravdy, ktorú majú; hriech sa nepočíta tam, kde nie je zákon (Rímskym 4:15;5:13 ). Takže ľudia, ktorí žili pred Kristom, ako napríklad Abrahám, Dávid atď., mohli byť spasení skrze Krista, hoci Kristus ešte neprišiel.

Pokojnejšie obdobie: Kristova doba bola obdobím relatívneho pokoja v porovnaní s predchádzajúcimi časmi rímskych výbojov a s nasledujúcimi časmi rímsko- ských a parthských vojen, ako aj s inváziou európskych barbarov do Rímskej ríše. Ak vás zaujímajú vojny tých čias, pozrite si www.BibleQuery.org/History/Calamities/Wars.html.

Najlepší čas na šírenie: V rímskych časoch bol jedným z kľúčových dôvodov rýchleho šírenia kresťanstva vynikajúci stav ciest, ktoré Rimania vybudovali a ktoré umožňovali rozsiahle a rýchle cestovanie. Keby Ježiš prišiel skôr, bolo by oveľa ťažšie šíriť evanjelium do rôznych krajín.

Zachovanie prameňov: Keby to bolo oveľa skôr, možno by sme mali oveľa menej rukopisov, ktoré svedčia o spoľahlivosti Nového zákona. Keby to bolo o storočia neskôr, možno by sme ich mali viac, ale aj tak máme vyše 10 000 gréckych rukopisov a fragmentov Nového zákona. Najstarším je, mimochodom, papyrus Johna Rylandsa, datovaný do rokov 110–138 n. l. Tu sú ďalšie rukopisy, ktoré máme.

Len na základe rukopisov, ktoré sa nám zachovali a ktoré boli napísané pred prenasledovaním Marka Aurelia v roku 177 n. l., máme k dispozícii 97 % Jánovho evanjelia (855/878 veršov) a 70 % Pavlových listov a Listu Hebrejom.

Eusebiusova Cirkevná história (323–326 n. l.), kniha 1, kap. 2, s. 84, poskytuje odlišnú, ale dopĺňajúcu odpoveď. Jednoducho hovorí, že evanjelium sa nehlásalo skôr, pretože hriešne ľudstvo na to ešte nebolo pripravené. Nicene and Post-Nicene Fathers, druhá séria, zväzok 1, s. 84

Otázka: Prečo v 2. liste Petrovom 3:8–9 trvá Bohu tak dlho, kým pošle Ježiša druhýkrát?

Odpoveď: Boh to milostivo odkladá. Neznáme všetky faktory, ktoré Boh zohľadnil, keď stanovil časový harmonogram. Skutky apoštolov 1,7 hovoria, že nám nepatrí poznať časy ani obdobia, ktoré Otec určil svojou vlastnou mocou. Avšak 2. list Petrov 3,8–9 hovorí, že Boh nechcel, aby zahynul nikto, kto by Ho prijal; preto je Božie odkladanie milostivé.

Otázka: Prichádza zlodej v 2. liste Petrovom 3:10 očakávane alebo neočakávane? Keď zlodej prichádza, je to prakticky neviditeľné alebo viditeľné?

Odpoveď: Zlodej prichádza neočakávane a jeho príchod nie je viditeľný. Avšak po tom, čo zlodej odíde, je výsledok určite viditeľný. Deň Pána bude rovnako neočakávaný, ale keď Ježiš príde, každé oko Ho uvidí (Zjavenie 1:7). Jeho príchod bude rovnaký ako Ježišov odchod, na oblakoch (Skutky apoštolov 1:9–11).

Otázka: Ako presne by nás poznanie proroctiev malo v 2. Petrovom liste 3:11 povzbudzovať k svätému a zbožnému životu?

Odpoveď: Vieme, že Boh vidí a vie všetko. Vieme, že ľudia budú musieť skladať účty za každé márne slovo, ktoré vyslovia (Matúš 12:36–37). Ako veriaci budeme musieť skladať účty pred Kristovým súdnym stolom (2. Korinťanom 5:10). Vieme, že akékoľvek hriešne potešenia, ktoré môžeme mať na určitý čas, sa nedajú porovnať s večnou radosťou s Bohom.

Otázka: Ako môžu veriaci podľa 2. Petrovho listu 3:11–12 „urýchliť“ Kristov príchod?

Odpoveď: Kresťanom bolo povedané, aby sa modlili za príchod Božieho kráľovstva odvtedy, čo Ježiš dal modlitbu Pánovu (niektorí ju nazývajú aj „Otče náš“). Ježiš nám nepovedal, aby sme sa modlili nejakú malú modlitbu „len tak pre zábavu“, ale naše modlitby skutočne pôsobia.

Je úžasné pomyslieť si, že Všemohúci Boh si vybral našu modlitbu ako jeden z nástrojov, ktoré používa na uskutočnenie svojej vôle.

Keďže 2. list Petrov 3:9 hovorí, že Boh zámerne odkladá príchod, aby nikto nezahynul, kto by inak bol spasený, je aj to, že zvestujeme celému svetu dobrú zvesť o Ježišovi Kristovi, spôsobom, ako urýchliť príchod Krista.

Otázka: Ako v 2. Petrovom liste 3:16 nevedomí a nestáli skresľujú Písmo? Aké sú príklady toho, ako neveriaci a heretici skresľujú Písmo?

Odpoveď: Najprv si všimnite, že Peter tu nepoužil slová „hlúpy“ ani „neinteligentný“. Človek môže byť celkom bystrý a inteligentný, a napriek tomu byť nevedomý. V konečnom dôsledku to spočíva v rozlíšení medzi exegézou a eisegézou. Exegéza sa snaží z Písma vyvodiť význam, ktorý sa snaží vyjadriť. Eisegéza znamená vkladať do Písma význam, aký v ňom chcete mať. Satan chce poprieť Písmo, ale ak to nedokáže, chce v ňom zasiať pochybnosti. A ak to nedokáže, chce Písmo skresľovať. Skresľovanie Písma môže spočívať v potvrdzovaní toho, čo je falošné, alebo v zasievaní pochybností o tom, či vôbec môžeme presne vedieť, čo to znamenalo.

Príslovia 30:5–6 hovoria, že by sme mali dávať pozor, aby sme k Písmu nič nepridávali. Keď kladieme svoje úvahy a výklady na rovnakú úroveň ako Písmo, porušujeme Príslovia 30:5–6. Platí to aj vtedy, ak sú naše úvahy a výklady správne.

Príklady skresľovania Písma sú nasledovné.

Rev. Moon, ktorý popiera, že by sa Kristus doslovne zjavil v oblakoch, interpretuje všetky takéto zmienky tak, že oblaky sú skupiny ľudí, keďže List Židom 12:1 hovorí, že my [nie Ježiš] sme obklopení takým veľkým oblakom svedkov [nie len oblakom].

Svedkovia Jehovovi, ktorí popierajú vedomie po smrti, interpretujú v Lukášovi 16:19–31 utrpenie bohatého muža, ktorý ignoroval Lazára, iba ako „triedu farizejov, ktorá sa cítila zahanbená triedou verných služobníkov“.

Misia Božieho svetla učí, že keďže Kristus sa vráti v oblakoch a Guru Maharadža odletel do Ameriky lietadlom, ktoré preletelo cez oblaky, tým splnil tento verš.

Mormoni, ktorí veria, že Boh je oslávený človek, niekedy interpretujú Numeri 23:19: „Boh nie je človek, aby klamal“ (KJV) ako „Boh nie je taký človek, aby klamal.“

Tieto predchádzajúce interpretácie majú „podivnú logiku“. Keďže doslovný význam Božieho slova je v rozpore s ich teológiou, musia doslovný význam nahradiť iným významom.

Iným spôsobom skresľovania Písma je učiť, že nemôžeme poznať význam konkrétneho úryvku, hoci v skutočnosti ho môžeme poznať a aj poznáme. Nemali by sme váhať potvrdiť to, o čom vieme, že je pravda. Nemôžete si vyberať len niektoré verše a ostatné ignorovať. Napríklad evanjelikáli, reverend Moon, Svedkovia Jehovovi, moslimovia, prívrženci New Age, liberáli a mnohí ďalší prezentovali toľko rôznych názorov na Ježišovo vzkriesenie, že „preto“ nemôžeme vedieť, čo Biblia myslela, keď hovorí, že Ježiš vstal z mŕtvych. Takže namiesto toho, aby sme verili niečomu nesprávnemu, radšej o tom nebuďme veriť vôbec nič. Iný spôsob, ako sa na tú istú vec pozrieť, je spýtať sa: koľko rôznych lží musí Satan vymyslieť, kým mu poviete: „Dobre, vzdávam to a podľahnem. Už nebudem veriť ničomu, čo o tom hovorí Boh.“ Kresťania nemusia nikdy počúvať Satana a nemali by sme sa starať o to, koľko lží sa o danom úryvku hovorí, ani o to, koľko pochybností Satan vyvoláva. Pre autorov Biblie aj pre prvých kresťanov bolo jasné a zrejmé, čo znamená „vzkriesenie“, a na základe 1. Korinťanom 15 musíme uznať, že tí, ktorí popierajú fyzické vzkriesenie Ježiša, sú mimo stáda a pokiaľ sa neskôr neobrátia, nemajú podiel na Božej spáse.

Medzi príznaky skresľovania Písma patria:

1) Ak vyžadujete, aby verš mal „hlbší význam“, ktorý je v rozpore s jasným významom, ktorý by každý pochopil ako autorov zámer. Ak by sa to tolerovalo, potom by každý verš, ktorý prikazuje alebo hovorí niečo, čo sa človeku nepáči , mohol mať údajný „skutočný význam“ v rozpore s tým, čo Boh jasne hovorí. Keď niekto príliš usilovne hľadá hlbší význam a ten je v rozpore s jasným významom, potom je tento údajný hlbší význam nesprávny.

2) Podobne je to s nadmerným alegorizovaním Písma: O niektorých úryvkoch Písma sa v ňom hovorí, že sú alegorické, väčšina úryvkov však alegorická nie je.

3) Musíte tvrdiť, že gréčtina alebo hebrejčina má určitý význam, ktorý by žiadny rodený hovoriaci gréčtiny alebo hebrejčiny nepoznal. Ak musíte pripisovať slovám podivné alebo nezvyčajné významy, ktoré by bežný čitateľ vôbec nepostrehol, potom skresľujete Písmo tým, že ho predefinujete.

4) Ak význam, ktorý chcete pripísať určitému úseku Písma, je v rozpore s inými úsekmi Písma a so všeobecným tónom zvyšku Biblie.

5) Ak sa viac zameriavate na to, ako Písmo „vysvetliť preč“, než na to, ako ho vysvetliť. Naopak, je lepšie, ak vaša teológia nielenže vysvetľuje Písmo, ale aj vyžaduje pravdivosť daného miesta. Ak váš výklad zbavuje určité pasáže Písma zmyslu, potom je váš výklad nesprávny.

6) V krajnom prípade váš výklad znamená, že Boh takmer 2 000 rokov skrýval pred každým veriacim špeciálny, tajný význam, ktorý teraz odhalil práve vám.

Dokonca aj skutoční kresťania môžu občas nevedomky skresľovať Písmo. James Sire napísal na túto tému vynikajúcu knihu s jednoduchým názvom „Scripture Twisting“ (IVP). Keď študujeme Písmo, mali by sme prosiť Ducha Svätého o vedenie.

Otázka: Aké sú v 2. liste Petrovom 3:16 príklady skresľovania Písma zo strany skutočných veriacich?

Odpoveď: Tu sú historické príklady, na ktorých by sa všetci dnešní kresťania mali zhodnúť, že sú nesprávne. Cieľom toho, že to spomíname, nie je pohŕdať ľuďmi, ktorí sa dopustili týchto chýb, ale uistiť sa, že z toho istého dôvodu neurobíme ďalšie chyby.

Nedostatočná pozornosť k detailom: Justín Mučeník (138–165 n. l.) uviedol, že veľkňaz mal na spodnom okraji svojho rúcha 12 zvončekov. V skutočnosti bolo na efode 12 drahokamov, ale na spodnom okraji rúcha bol neurčený počet zvončekov. Dialóg s Židom Tryfónom, kap. 42, s. 215

Zamieňanie mien: Ján Zlatoústy (zomrel v roku 407 n. l.) spomína vraždu Mefibošeta, hoci mal povedať Iš-bošet. Komentár k Listu Filipským, kázanie 5, verš 3, s. 206

Zamieňanie toho, čo podľa Písma povedal neveriaci, s tým, čo hovorí Boh: Irenej (182–188 n. l.) uvádza, že Ježiš mal takmer 50 rokov, keď začal svoje pôsobenie. Irenej, Proti herézam, kniha 2, kap. 22.6, s. 392

Nezohľadňovanie iných miest Písma: Pastier Hermas (cca 115–155 n. l.) v knihe 2, prikázanie 10, kap. 2, s. 27 hovorí, že smútok vyháňa Ducha Svätého, lebo Duch Svätý je radostný duch. A čo pokánie a Kniha nárekov? Je Duch Svätý naozaj vyháňaný z kresťanov zakaždým, keď smútime?

Príliš alegorické výklady Písma: Novatian (250/4–256/7 n. l.) hovorí, že starozákonný príkaz nejesť ťavu znamená, že odsudzuje život pokrivený zločinmi. V diele O židovských mäsoch, kap. 3, s. 647

Skutočne prehnané alegorické výklady Písma: Klement Alexandrijský (193–202 n. l.): „Rúcho veľkňaza je symbolom sveta zmyslov. Sedem planét je znázornených piatimi kameňmi a dvoma karbunkulami, ktoré predstavujú Saturn a Mesiac. Prvá z nich je juhozápadná, vlhká, zemitá a ťažká; druhá je vzdušná, preto ju niektorí nazývajú Artemis, akoby Aerotomos (rezajúca vzduch); a vzduch je zamračený.“ Stromata, kniha 4, kap. 6, s. 453

Nesprávny výklad preložených slov: Theodotus, pravdepodobný montanista (okolo roku 240 n. l.): „‚Boh postavil svoj príbytok na slnku‘ – má sa to chápať takto? Boh ‚postavil na slnku‘, to znamená v Bohu, ktorý je vedľa Neho, ako v evanjeliu: ‚Eli, Eli‘, namiesto ‚môj Bože, môj Bože‘.“ Poznámka pod čiarou uvádza, že Theodotus si pomýlil Eli, Eli s Helios, Helios. Úryvky z diela Theodota, kap. 57, s. 50, 5:2,8

Obmedzovanie nad rámec toho, čo hovorí Písmo: Anabaptista Konrad Grebel (1498–1526 n. l.) veril, že v kostole nie je dovolené spievať. Kolosanom 3:16 hovorí: „...keď spievate žalmy, chválospevy a duchovné piesne s vďačnosťou vo svojich srdciach Bohu.“ Konrad však interpretoval „vo svojich srdciach“ tak, že sa nemá spievať nahlas.

Extrapolácia z toho, čo Písmo skromne uvádza: Atanáz (326–373 n. l.) učil, že Jeremiáš a Ján Krstiteľ sa narodili bez hriešnej prirodzenosti.

Premietanie svojich pocitov na Boha: Boh je podľa Klementa Rímskeho (96–98 n. l.) (1. Klement, kap. 19, s. 10) a v liste Diognetovi (cca 130–200 n. l.), kap. 8, s. 28, zbavený akéhokoľvek hnevu.

Stotožňovanie vašich názorov s Písmom: Cyprián z Kartága (cca 248–256 n. l.) (Listy Cypriána, list 58.2, s. 353), Ambróz z Milána (370–390 n. l.), Augustín z Hippa (388–430 n. l.) a Prosper z Akvitánie (cca 390–455) (O odpustení hriechov 5:25, 26–28–29 a Krst, kap. 26–30, 33–35) všetci učili, že pokrstené deti, ktoré zomrú, určite idú do neba, a nepokrstené deti, ktoré zomrú, určite idú do pekla.

Vkladanie vlastných duchovných názorov do Písma: Origenes (225–254 n. l.) veril v preexistenciu duší v diele De Principiis. (Nevieril však v reinkarnáciu.)

Vnášanie vlastného pohľadu na prírodu do Písma: Lactantius (cca 303 – cca 325 n. l.) učil, že Zem je plochá. Je smiešne si myslieť, že je guľatá a že na jej protipódoch sú ľudia, ktorí chodia hore nohami. Dielo „Božské inštitúcie“, kniha 3, kap. 24, s. 94.

Pridávanie poverčivosti do Božieho slova: Luterán Filip Melanchthón (1497–1560) veril v užitočnosť astrológie a čítania z dlane. (Luther však tieto veci odmietal.)

Vkladanie vlastných predsudkov do Božieho slova: Lactantius (cca 303 – cca 325 n. l.) označuje mužov za silných a odolnejších a ženy za slabšie a krehkejšie. Božské inštitúcie, kniha 1, kapitola 16, s. 29. Athanasius (318 n. l.) napísal: „Lebo aj ženy, ktoré nie je bezpečné pripustiť k rokovaniam o verejných záležitostiach, uctievajú a slúžia s úctou, aká patrí Bohu, ako to nariadil Theseus, ako bolo uvedené vyššie,“ Athanasius, Proti pohanom, kap. 10.2, s. 9. Ján Zlatoústy (zomrel v roku 407 n. l.) bol antisemita; napísal celé dielo namierené proti Židom. Nebolo to len kritické voči židovskému náboženstvu, ale aj voči samotným Židom.

Nedostatok odpustenia: Novatian (250/254–256/257 n. l.) zapríčinil schizmu v cirkvi. Novatianisti verili rovnako ako ostatní kresťania, s výnimkou toho, že ak niekto niekedy poprel vieru, aj pod nátlakom, novatianisti učili, že navždy stratil spásu a nikdy ju nemôže získať späť.

Nedostatok lásky: Martin Luther veril, že všetci anabaptisti by mali byť zabití. (Vo svojom poslednom kázaní však svoj názor zmenil.) Augustín podporoval mučenie kacírov, ako bol napríklad Priscillian.

Ale aj skutoční kresťania môžu stále robiť chyby rovnakého rozsahu ako tie vyššie uvedené. Potrebujeme mať správnu doktrínu a zároveň byť v súlade s Duchom. Ako vtipne poznamenal jeden súčasný kresťanský spisovateľ: „Ak máš doktrínu bez Ducha, vyschneš; ak máš Ducha bez doktríny, vybuchneš; a ak máš oboje, vyrastieš.“

Otázka: Ako je možné, že v 2. Petrovom liste 3:17 môžu byť skutoční veriaci zvedení omylom bezzákonníkov?

Odpoveď: Je smutné to povedať, ale môže sa to stať. Osobne poznám kresťana, ktorý konvertoval na mormonizmus. Neskôr odišiel a vrátil sa ku kresťanstvu.

Čítal som tiež príbeh ženy, ktorá opustila kresťanstvo a konvertovala na islam. Po 15 rokoch v islame povedala: „Včera som si uvedomila to, čo som sa snažila ignorovať, hlavne z pýchy. Vždy som bola kresťankou, aj keď som konvertovala na islam. Vždy bola vo mne časť, ktorá jednoducho nedokázala veriť tak, ako ostatní moslimovia. Malý hlas, ktorý hovoril: ‚Chcel by Boh, aby ľudí ukameňovali na
na smrť?“, „chcel by Boh, aby sa od žien vyžadovalo nosenie závoja?“, „ak je islam lepší, prečo sa k sebe správajú tak zle?“ Včera som pocítila
túžbu po vykúpení a skutočnom súcite kresťanstva.“

Druhý list Petrov teda dáva pravým veriacim prísne varovanie, aby boli na pozore; môže sa to stať aj nám. Pád z ich bezpečného postavenia sa môže týkať nielen straty odmeny, ale aj straty istoty spasenia. Ak však máme vytrvalú vieru, vrátime sa späť k Bohu.

Otázka: Prečo sa v 2. Petrovom liste 3:17 musia skutoční kresťania, ktorí sú už spasení, mať na pozore?

Odpoveď: Boh nám v 2. Korinťanom 13:5–7 prikazuje, aby sme skúmali sami seba a uistili sa, že sme skutočne spasení. Takisto musíme prosiť Boha, aby nás preskúmal a ukázal nám, či nerobíme niečo, čo je pre Boha urážlivé, ako hovorí Žalm 139:24.

Otázka: Ako môžu veriaci v 2. Petrovom liste 3:17 stratiť svoje isté postavenie?

Odpoveď: Niektorí kresťania si myslia, že skutoční veriaci môžu stratiť svoju spásu; iní veriaci si to nemyslia. Ale bez ohľadu na to, čo si o tom myslíte, naplní sa Matúš 7:22–23, či už to nazvete „ “ stratou spásy alebo falošným obrátením. V 2. Korinťanom 13:5–7 máme príkaz skúmať sami seba, aby sme zistili, či sme vo viere.

Dokonca aj skutoční kresťania môžu byť na určitý čas oklamaní. Poznal som jedného mormóna, ktorý opustil mormonizmus a prišiel ku Kristovi. Neskôr sa vrátil k mormonizmu. Potom s ním hovorili niektorí iní bývalí mormónski kresťania a on opäť odišiel a vrátil sa ku Kristovi.

Dokonca aj skutoční kresťania môžu upadnúť do hriechu. Môžu sa však vrátiť, ako naznačujú 1. Korinťanom 5:1–5 a 2. Korinťanom 2:5–11.

Okrem toho kresťania môžu prísť o odmenu, ako ukazujú 1 Korinťanom 3:5–15 a 2 Jánov list 8. Nechceme pred Kristom stáť v hanbe za to, čo sme urobili (1 Jánov list 2:28).

Otázka: Keďže nám bola milosť už daná v Ježišovi na kríži (2. Petrov list 3:18), ako môžeme rásť v milosti?

Odpoveď: V milosti môžeme rásť viacerými spôsobmi, a tu je niekoľko z nich.

1. Môžeme rásť v tom, že vo svojom živote zjavujeme Božiu milosť. Naše finančné dary sú prejavmi milosti (2. Korinťanom 8:6) a máme v sebe rozvíjať spasenie, ako sa píše vo Filipským2:12 –13.

2. Môžeme rásť v poznaní a dôvere v Božiu milosť. V 2. Timoteovi 2:1 sa píše, že Timotej má byť silný v milosti, ktorá je v Kristovi Ježišovi.

3. Božia milosť môže osloviť čoraz viac ľudí v našom okolí (2. Korinťanom4:15 ).

4. Podľa Efezským 2:6–7 prijmeme neporovnateľné bohatstvo Božej milosti.

Otázka: Kedy bol napísaný 2. list Petrov?

Odpoveď: Keďže 2. list Petrov 1:13–15 hovorí, že Boh ukázal Petrovi, že sa blíži jeho smrť, najjednoduchším vysvetlením je, že bol napísaný krátko pred jeho smrťou v rokoch 67–68 n. l. Komentár „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ uvádza nasledujúce podklady:

Firmilian (r. 256 n. l.) sa odvoláva na Petrovu výstrahu proti falošným učiteľom.

Metodius z Olympu a Patary (270–311/312 n. l.) v diele O zmŕtvychvstaní cituje 2. list Petrov 3:8 ako slová Petra.

Z nekresťanského hľadiska sa v knihe Asimov’s Guide to the Bible (s. 1165) uvádza: „Je možné, že 2. list Petrov, podobne ako 1. list Petrov a Jakubov list, pochádza z obdobia Domitiánovho prenasledovania“ (ktoré začalo v roku 90 n. l.). Rôzni komentátori to tvrdia z nasledujúcich dôvodov:

a. Spomína Pavlove listy, ako keby už boli zozbierané alebo aspoň napísané.

b. Zameriava sa na skutočnosť, že kresťania boli prenasledovaní.

c. 2. list Petra je podobný listu Judovi, takže možno boli oba napísané v blízkom časovom období.

Keďže však Pavlove listy boli napísané pred Petrovou smrťou, veľmi silné prenasledovanie začalo tri až štyri roky pred Petrovou smrťou a List Judovi mohol byť ľahko napísaný pred Petrovou smrťou, nie je tu žiadny problém tvrdiť, že 2. list Petrov bol napísaný pred rokmi 67–68 n. l. Pozri si tiež diskusiu o tom, kedy bol napísaný 1. list Petrov.

Otázka: Ako vieme, že 2. list Petrov bol napísaný Petrom, najmä keď sa štýl a gréčtina v 1. a 2. liste Petrovom líšia?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dôvody.

1. V 2. Petrovom liste 1:1 sa to uvádza a raná cirkev to akceptovala. Jedinou výnimkou je Origenes, ktorý tvrdil, že druhý Petrov list je sporný. Po Nicejskom koncile Eusebius uvádza, že 2. Petrov list je sporný.

2. Štýl (nie však grécka gramatika) týchto dvoch listov je odlišný, pretože sa líšia témami. Ako poukazuje Gleason Archer (Encyclopedia of Bible Difficulties, s. 425–426), porovnanie zoznamov slov nedokazuje, že sú od rôznych autorov, rovnako ako by zoznamy slov „nepreukázali“, že básne Johna Miltona napísala iná osoba ako autor diela Ztracený raj, a všetci uznávajú, že Milton napísal všetky z nich.

3. Grécka gramatika 2. listu Petra je hrubšia, pretože, ako naznačuje 1. list Petra (5:12 ), Silas pomáhal Petrovi zapísať 1. list Petra. Nevieme však, či Peter povedal Silasovi, čo má napísať, v aramejčine alebo v gréčtine.

Otázka: Ako mohol Peter napísať 2. list Petrov, keď [údajne] nepoznal gréčtinu (tento argument uvádza Bart Ehrman)?

Odpoveď: Ehrman predpokladá, že Peter nemohol ovládať gréčtinu, pretože bol etnicky aj kultúrne Židom v Palestíne, ktorý vyznával židovskú kultúru. Avšak Petrovi rodičia dali jednému zo svojich synov grécke meno! Kým Petrov rodný meno bolo Šimon (čo je hebrejské a aramejské meno), jeho brat sa volal Ondrej, čo v gréčtine znamená „mužný“. Navyše pochádzali z Betsaidy, ktorá ležala blízko hranice medzi Galileou a grécky hovoriacimi oblasťami na východnej polovici brehu Galilejského mora. Filip, čo je ďalšie grécke meno, bol tiež z Betsaidy. To dáva rovnaký zmysel ako domnienka, že americký občan, ktorý sa narodil a vyrastal v texaskom pohraničnom meste El Paso a má brata menom Manuel alebo Jose, nemohol ovládať španielčinu, pretože bol Američan.

Otázka: Ako vieme, že to, čo máme dnes v 2. liste Petrovom, je spoľahlivým zachovaním toho, čo bolo pôvodne napísané?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dôvody.

1. Boh sľúbil, že zachová svoje slovo v Izaiášovi 55:10–11; Izaiášovi 59:21; Izaiášovi 40:6–8; 1. liste Petrovom 1:24–25 a Matúšovi 24:35.

2. Svedectvo rannej cirkvi. Tu sú autori, ktorí odkazovali na 2. list Petrov alebo na verše v ňom.

Klement Rímsky (96–98 n. l.) naráža na 2. list Petrov 2:5 v 1. Klementovej epištole, kap. 7, zväzok 1, s. 7, zväzok 9, s. 231

Justín Mučeník odkazuje na Žalm 90:4 aj na 2. list Petrov 3:8, keď hovorí: „Deň Pánov je ako tisíc rokov.“

List Barnabáša, kap. 15, s. 146 (100–150 n. l.), Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) a Irenej (182–188 n. l.) hovoria, že jeden deň u Pána je ako tisíc rokov (2. list Petrov 3, 8). Tieto citáty sa však môžu vzťahovať rovnako na Žalm 90:4, ako aj na 2. list Petra 3:8. 2. list Petra je najmenej doloženou knihou Nového zákona.

2. Klement (120–140 n. l.), kap. 2, s. 517, naráža na 2. list Petrov 3:9: „Lebo je skutočne veľkou a obdivuhodnou vecou upevňovať nie to, čo stojí, ale to, čo padá. Tak aj Kristus túžil zachrániť to, čo hynulo, …“

2. Klement (120–140 n. l.), kap. 16, s. 522, naráža na 2. list Petrov: „Ale vy viete, že deň súdu už teraz ‚prichádza ako rozpálená pec‘, a niektoré ‚nebesia sa roztopia‘, a celá zem bude ako olovo, ktoré sa topí v ohni, a vtedy sa zjavia skryté i zjavné skutky ľudí.“

Irenej (182–188 n. l.) cituje 1/3 2. listu Petra 3:8m: „jeden deň u Pána je ako tisíc rokov“. Toto presné znenie sa nachádza iba v 2. liste Petrovom 3:8m a v Žalme 90:4. Irenej, Proti herézam, s. 551. To isté cituje aj v diele Proti herézam na s. 557.

Ako vedľajšiu poznámku treba uviesť, že Muratoriho kánon (okolo roku 170 n. l.) nezahŕňal List Jakuba, List Židom, 1. a 2. list Petra ani tretí list Jána.

Klement Alexandrijský cituje strednú časť 2. listu Petra 2:5 v diele Stromata (193–202 n. l.), kniha 1, kap. 21, s. 331: „Noe kázal pokánie“. Táto myšlienka, o ktorej Klement zrejme predpokladá, že ju jeho čitatelia už počuli, sa v Písme nenachádza, s výnimkou narážky v 2. liste Petrovom 2:5. (3 slová, vrátane jedného dlhého slova, z celkového počtu 15 slov)

Hippolyt (222–235/236 n. l.) cituje ¼ 2. listu Petra 2:22: „ale o chvíľu sa opäť váľajú v tom istom blate.“ V diele Vyvrátenie všetkých heréz, kniha 9, kap. 1, s. 125

Hippolyt (222–235/236 n. l.) naráža na 2. list Petrov 1:18, 19. Vyvrátenie všetkých heréz, kniha 10, kap. 24, s. 151

Hippolyt (222–235/236 n. l.) odkazuje na 2. list Petrov 1,21. „Traktát o Kristovi a Antikristovi“, kap. 2, s. 204

X Origenes (225–254 n. l.) hovorí, že Peter zanechal „len jeden list, ktorého pravosť je uznaná. Predpokladajme, že zanechal aj druhý; lebo to je pochybné.“ Origenesov Komentár k Jánovi, piata kniha, kap. 3, s. 346

Origenes (225–254 n. l.) hovorí: „náš Pán Ježiš Kristus, ktorý je ‚pravé svetlo‘ a ‚vychádza v našich srdciach‘“. Vychádza v našich srdciach je narážka na 2. list Petrov 1:19.

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) spomína „List Petra“ a cituje 2. list Petrov 2,11–12 v diele Cypriánove traktáty, traktát 12 – tretia kniha Svedectvá, kap. 11, s. 536.

Firmilian (r. 256 n. l.) odkazuje na Petrovu výstrahu proti falošným učiteľom, čo je narážka na 2. list Petrov.

Adamantius (r. 300 n. l.) cituje 2. list Petrov 3,15b ako slová Petra: „ako napísal apoštol Peter: ‚podľa múdrosti, ktorá bola daná môjmu bratovi Pavlovi‘.“

Adamantius (okolo roku 300 n. l.) cituje s biblickou autoritou 2. list Petrov 2:19b. Hovorí, že cituje biblický úryvok, keď hovorí: „Kým je človek premáhaný, tým je aj otrokom.“

Metodius z Olympu a Patary (270–311/312 n. l.) cituje 2. list Petrov 3:8 ako slová Petra v diele O zmŕtvychvstaní.

Laktancius (okolo 303 – okolo 325 n. l.) naráža na 2. list Petrov2:22 : „Kyrenajčania hovoria, že cnosť sama osebe má byť chválená práve z tohto dôvodu, lebo prináša potešenie. ‚To je pravda,‘ hovorí ten špinavý pes alebo prasa, ktoré sa váľa v blate.“ Božské inštitúcie, kniha 3, kap. 8, s. 75

Lactantius (cca 303 – cca 325 n. l.) naráža na 2. list Petrov 2:22: „ponárajú sa do nečistých žiadostí, ako prasnica, ktorá sa váľa v blate; lebo tí, čo uctievajú bohov, to znamená, ktorí uctievajú blato a zem, sa sami mazajú blatom.“ Božské inštitúcie, kniha 4, kap. 17, s. 119

Laktancius (okolo 303 – okolo 325 n. l.) odkazuje na 2. list Petrov 3,8, čo je zároveň Žalm 90,4. Božské inštitúcie, kniha 7, kapitola 14, s. 211

Mnohí uvádzali, že deň Pána trvá 1 000 rokov.

Po Nicejskom koncile

koncilu v Nicei (máj–jún 325 n. l.) sa v kánone 12, s. 27, odkazuje na 2. list Petrov 2,22 (psy a svine).

? Eusébiova „Cirkevná história“ (323–326 n. l.), kniha 3, kap. 3, s. 133–135, rozoberá knihy Nového zákona. Hovorí, že 1. list Petrov je autentický. Uvádza, že Pavlových 14 listov je dobre známych, hoci rímska cirkev pochybovala o tom, že Pavol napísal List Hebrejom. Hovorí, že 2. list Petrov je sporný. Tzv. Skutky Pavla, [Pastier] Hermasa, Skutky Petra, Petrov evanjelium, Petrov kázanie a Petrová apokalypsa nie sú autentické. Nicene and Post-Nicene Fathers, druhá séria, zväzok 1, s. 133–135

Firmikus (4. storočie) odkazuje na 2. list Petrov 2,11

Atanáz (r. 367 n. l.) sa neodvoláva na žiadne konkrétne verše v 2. liste Petrovom, ale v Sviatočnom liste č. 39, s. 552, uvádza zoznam kníh Nového zákona

„Synopsis Scripturae Sacrae“ (350–370 n. l. alebo 5. storočie) spomína dve Petrove knihy ako súčasť Nového zákona. Cituje celý 2. list Petrov 1:1.

Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.) „A hoci si je vedomý, že má účasť na božskej prirodzenosti, ako hovorí svätý apoštol Peter vo svojom druhom liste, nesmie božskú prirodzenosť posudzovať podľa obmedzení svojej vlastnej…“ O Trojici, kniha 1, kap. 18, s. 45

Efraim Sýrsky (373 n. l.)

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) (implicitne) spomína sedem listov Jakuba, Petra, Jána a Júdu. Katechézové prednášky, prednáška 4, kap. 36, s. 27–28

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) naráža na 2. list Petrov 1,19 v prednáške 10.15, s. 61

Ambróz z Milána (370–390 n. l.) naráža na 2. list Petrov 1,21: „Tak aj Duch Svätý je jeden, ktorý pôsobil v prorokoch,“

Tretí kartáginský koncil (r. 397 n. l.)

Schizmatický Lucifer z Cagliari (370/371 n. l.)

Didymus Slepý (398 n. l.)

Julius Firmicus Maternus (4. storočie) Omyl pohanských náboženstiev

Jeroným (r. 404 n. l.) odkazuje na 2. list Petrov 1:4;2:13 ; 3:10

Jeroným hovorí: „Apoštoli Jakub, Peter, Ján a Júd zverejnili sedem listov, ktoré sú zároveň duchovné a výstižné, krátke aj dlhé – krátke čo sa týka slov, ale obsiahle čo sa týka podstaty, takže je naozaj málo tých, ktorí sa pri ich čítaní necítia v neistote.“ List 53 (Paulínovi), zväzok 6, s. 102.

Jerome si však všimol, že štýl 1. a 2. listu Petra je odlišný. Povedal, že to bolo preto, lebo 1. list Petra zapísal ako pisár Silván.

Augustín z Hippa (416–430 n. l.) spomína 2. list Petrov 1,4 ako dielo apoštola Petra v diele O konaní Pelagia, kap. 42, s. 202 (zväzok 5). Odvoláva sa tiež na 2. list Petrov 1,2, 17, 21; 2,4, 15, 20; 3,9, 11, 18

Ján Cassian (419–430 n. l.) naráža na 2. list Petrov 2:19 v diele „Inštitúcie Jána Cassiana“, kniha 5.8, s. 238

Cyril Alexandrijský (r. 444 n. l.) odkazuje na 2. list Petrov 2:4; 3:11

„Speculum“ (5. storočie) odkazuje na 2. list Petrov 1:2 (3), 5;2:11 , 13; 3:9, 10, 11

Quodvultdeus (okolo roku 453 n. l.) odkazuje na 2. list Petrov 1:21; 2:4

Varimadum (445/480 n. l.) odkazuje na 2. list Petrov 1:21

Ján z Damasku (706–749 n. l.) „...sedem katolíckych listov, a to jeden od Jakuba, dva od Petra, tri od Jána, jeden od Júdu...“ Výklad pravovernej viery, kniha 4, kap. 17, s. 90

Dôkazy o heretikoch a falošných knihách

Kacír Priscillian sa odvoláva na 2. list Petrov 2:2

Pseudo-Hippolyt (po roku 235/236 n. l.) uvádza 2. list Petrov 3:3 ako dielo Petra. Oddiel 10, s. 244

Pseudo-Cyprian (po roku 358 n. l.) odkazuje na 2. list Petrov 2:13

Pseudo-Metodius (po roku 312 n. l.) uvádza citát, ktorý môže byť polovicou 1. listu Petra 2:6, Žalmu 118:22 alebo Izaiáša 28:16. Reč o Simeonovi a Anne, kap. 6, s. 387

Kacír Pelagius (416–418 n. l.) odkazuje na 2. list Petrov 2:20; 3:9, 10, 11

Pelagiánsky heretik Julian z Eclana (okolo roku 454 n. l.) odkazuje na 2. list Petrov 3:11

3. Najstaršie rukopisy 2. listu Petra, ktoré máme k dispozícii, vykazujú drobné rukopisné odchýlky, avšak žiadne teologicky významné chyby.

str. 72 Papyry Bodmer 7 a 8: 1. list Petrov 1:1–5:14, 2. list Petrov 1:1–3:18 a List Judáša 1–25. cca 300 n. l. Fotografia časti tohto rukopisu (zobrazujúca 2. list Petrov1:16 –2:2) sa nachádza v diele The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts na str. 468. Uvádza sa, že rukopis je napísaný „dokumentárnym písmom“.

p74 (=Bodmer 17) Skutky apoštolov 1:2–5, 7–11, 13–15, 18–19, 22–25; 2:2–4; 2:6–3:26; 4:2–6, 8–27; 4:29–27:25; 27:27–28:31; Jakub 1:1–6, 8–19, 21–23, 25, 27; 2:1–3, 5–15; 18–22, 25–26; 3:1, 5–6, 10–12, 14, 17–18; 4:8, 11–14; 5:1–3, 7–9, 12–14, 19–20; 1. list Petrov 1:1–2, 7–8, 13, 19–20, 25; 2:6–7, 11–12, 18, 24; 3:4–5; 2. list Petrov 2:21; 3:4, 11, 16; 1. Jánov list 1:1,6; 2:1–2,7,13– 14,18–19,25–26; 3:1–2,8,14,19–20; 4:1,6–7,12,16–17; 5:3–4,9–10,17; 2. Jánov list 1,6–7,13; 3. Jánov list 6,12; Júdov list 3,7,12,18,24 (7. storočie)

7. storočie – 1968 – Text Nového zákona obsahuje Jakub 2:4 a 1. list Petrov 1:12

7. storočie – 1975 – Aland a kol., tretie vydanie

6. storočie – 1998 – Aland a kol., štvrté revidované vydanie

Vaticanus [B] (325–350 n. l.), Sinaiticus [Si] (340–350 n. l.) a Alexandrinus [A] (okolo 450 n. l.) obsahujú celý 2. list Petrov.

Klementínska Vulgáta zo 4. až 5. storočia odkazuje na 2. list Petra 1:1; 2:14

Vulgáta Wordsworth-White zo 4. až 5. storočia odkazuje na 2. list Petrov 1:1–2; 3:9

Štuttgartskej Vulgáty zo 4. až 5. storočia sa odvoláva na 2. list Petrov 1:1–2; 3:9

048 5. storočie

0209 (7. storočie)

Kurzíva (h) 5. storočie

Kurzíva (j) 5. storočie

Kurzíva (q) 6./7. storočie

Bohairská koptská [Boh] 3./4. storočie

Sahidská koptská [Sah] 3./4. storočie

Efraemov Rescriptus [C] 5. storočie

Peshitta sýrčina [SyrP] Viac ako 350 rukopisov, najstaršie pochádzajú z rokov 411–435 n. l. (2. list Petrov3:18 podľa Brucea Metzgera v diele A Textual Commentary on the New Testament, s. 633.)

Harclejská sýrčina [SyrH] 3./4. storočie alebo rok 616 n. l., odkazuje na 2. list Petrov 1:3–5, 10, 17, 19, 21; 2:4, 6, 9–13, 15, 20; 3:9–11, 18

Filoxénov sýrsky text [SyrPh] z rokov 507/508 n. l. odkazuje na 2. list Petrov 1:3, 10, 14, 17; 2:4, 6, 11–13, 15, 17, 20; 3:9–11, 18

Palestínska sýrčina [SyrPal] zo 6. storočia odkazuje na 2. list Petrov 1:1–5,10;3:10 –11,18

Arménčina [Arm] z 5. storočia

Gruzínčina [Geo] z 5. storočia

Gotčina 493–555 n. l.

Viac informácií o raných rukopisoch 2. listu Petra nájdete na stránke www.BibleQuery.org/2 Peter Manuscripts.html.