< Otázka týkajúca sa 2. listu Tesalonickým

Otázka: Aký je prehľad obsahu 2. listu Tesalonickým?

Odpoveď: Tu je jeden prehľad.

1 My a Boh si pamätáme

1:1-4 Pavol chválil Boha za ich vytrvalosť a vieru

1:5 Boh si pamätá ich vieru a utrpenie

1:6–9 Boh si tiež zapamätá tých, ktorí vás sužujú

1:10–12 Žite teda dôstojný život a oslavujte Boha

2 Budeme musieť pevne stáť – zostaňte pokojní uprostred búrky

2:1–12 Kristus nepríde, kým najprv nepríde bezbožník a nenastanú zlé časy

2:13–16 Preto zotrvajte pevne vo svojom živote, viere a nádeji

3 Teraz by sme sa všetci mali pustiť do práce

3:1–5 Modlite sa za Pavla a tých, ktorí zvestujú evanjelium

3:6–15 Nevyužívajte druhých, nebuďte leniví a poslúchajte Pavlove príkazy.

3:16–18 A napokon, tešte sa z Božieho pokoja.

Otázka: Ako mohol Pavol v 2. Tes 1:3 a 1. Tes 1:2 vždy ďakovať Bohu za nich?

Odpoveď: Pavol sa za nich takmer každý deň modlil a ďakoval Bohu. Mali by sme robiť to isté pre našich kresťanských bratov a sestry, a máme veľa dôvodov na modlitbu.

Otázka: Ako by sme sa mali v 2 Tes 1,4 tešiť z druhých alebo sa nimi chváliť?

Odpoveď: Grécke slovo preložené v Biblii kráľa Jakuba ako „sláviť“ môže znamenať aj chváliť sa alebo tešiť sa z niečoho. Áno, mali by sme sa podieľať na radosti druhých. Človek sa môže cítiť šťastný, keď sa darí jeho deťom, rodičom alebo iným pokrvným príbuzným. Podobne by sme sa mali cítiť šťastní, ak sa darí našim bratom a sestrám, s ktorými sme spojení Kristovou krvou.

Otázka: V 2. Tes 1,5b.11; 1. Tes 2,12; Mt 10,37–38; Ef 4,1; Flp 1,27; Kol 1,10 – keďže sme spasení milosťou skrze vieru, ako sme uznaní za hodných Božieho kráľovstva?

Odpoveď: Za hodných sme považovaní na základe nášho cieľa, postavenia a úsilia.

Z hľadiska skúsenosti: 1. Tesalonickým2:12 hovorí, že naším cieľom je žiť dôstojne, rovnako ako máme usilovať o dokonalosť v 2. Korinťanom 13:9,11.

Postoj: 2. Tesalonickým 1:5 výslovne uvádza, že ich prejavy viery sú dôkazom Božieho spravodlivého súdu, ktorý ich považuje za hodných. Je to Božie vyhlásenie, ktoré ich považuje za hodných, a ich prejavená viera je dôkazom, nie príčinou.

Usilovanie sa: Kresťanský život na zemi zahŕňa úsilie o to, aby sa naša skúsenosť s Bohom zhodovala s naším postavením v Bohu.

Otázka: Ako v 2. Tes 1,6.8; Dt 32,35.4; 1 Sam 24,12; 2 Kr 9,7; Iz 1,24; 65,6; 66,6; Jer 5,9.29; 9,9; 15,15; 51,6b.35; Rím 12:18; Hebr 10:30; a Zj 6:10, akým spôsobom sa Boh mstí a odpláca ľuďom utrpením?

Odpoveď: Áno. Niekedy Boh ľudí napomína už v tomto živote. Trestá ich však aj v budúcom živote. Hoci sa môže zdať, že niektorí v tomto živote vyviaznu ľahko (Habakuk 1; Žalm 73; 37:1; Jób 21:7), Boží trest je spravodlivý, lebo On je nestranný sudca, ako hovorí 1. list Petrov 1:17.

Otázka: V 2. Tesalonickým 1:7, odkazuje oheň na Božiu slávu Šekina, alebo na ohnivý súd?

Odpoveď: Hoci sa na tom možno všetci odborníci nezhodujú, vzhľadom na kontext ide buď o Boží ohnivý súd, alebo o oboje.

Otázka: Odkazuje Pavol v 2. Tes 1:8 na jednu skupinu ľudí alebo na dve?

Odpoveď: Grécky text naznačuje dve. Prvá skupina nemá ani si nezachováva poznanie Boha. Druhá skupina sú tí, ktorí majú poznanie Boha, ako napríklad Židia, ale rozhodli sa neposlúchať. O tejto druhej skupine sa hovorí aj v Liste Rímskym 10:3,16 a v Jánovi 3:36.

Otázka: Budú v 2. Tes 1,9 bezbožní trpieť naveky, alebo budú zničení?

Odpoveď: Oboje.

1. Peklo je večný trest podľa Matúša 25:41,46. Satan a ostatní budú navždy trápení podľa Zjavenia 20:10.

2. V Lukášovi 13:3; Jánovi3:15 , 16,10:28 a ďalších veršoch sa hovorí o zahynutí. V 2. Tesalonickým 1:9 ide o večnú záhubu a neveriaci budú zničení v 1. Korinťanom 6:13; 2. Tesalonickým 2:8; Zjavení 11:18 a ďalších veršoch.

3. Žiaden verš v Biblii nehovorí, že ľudia budú zničení. Skôr sa to isté slovo pre zničenie používa v Lukášovi 5:37, kde sa mechy „zničia“, keď prasknú. Ďalším slovom, ktoré sa dá použiť, je „zničený“.

Otázka: Ako je možné, že v 2. Tesalonickým 1:9 budú bezbožní trpieť naveky a zároveň budú zničení?

Odpoveď: Najprv si pozrite odpoveď na predchádzajúcu otázku. Mohlo by to byť dvoma možnými spôsobmi, alebo by to mohlo byť oboje.

1. Trosky: Mnohé pozemské veci môžu byť zničené a napriek tomu naďalej existovať. Tieto veci poskytujú hrubé príklady toho, ako môžu byť ľudia zničení a napriek tomu existovať naveky. Autá môžu byť zničené a potom odvezené na šrotovisko. Dom môže byť zničený požiarom a potom môžu byť spálené trosky zrovnané buldozérom a odvezené preč. Nakoniec, bezbožní stále existujú, aj keď sú ich telá zničené.

2. Asymptoty: Niečo môže byť v procese, v ktorom sa stáva neexistujúcim, a napriek tomu môže byť tá vec stále večná, pretože tento proces trvá večne. Napríklad, povedzme, že každý rok sa veľkosť veci zmenšuje o polovicu. Koľko rokov uplynie, kým bude veľkosť presne nula? Odpoveďou je nekonečný počet rokov. V Biblii som nenašiel nič, čo by túto špekuláciu o asymptotách buď podporovalo, alebo vyvracalo.

Niektorí, ktorí učia v podstate asymptotický pohľad, ho prezentujú ako alternatívu k tradičnému pohľadu (ruiny). Tieto pohľady sa však navzájom dopĺňajú a zdôraznenie rozumnosti asymptotického pohľadu nijako neznižuje hodnotu tradičného pohľadu.

Otázka: Na čo sa v 2. Tes 1,11 vzťahuje slovo „toto“?

Odpoveď: Mohlo by to byť verše 1,5–10; 1,10; 1,3–10 alebo 1,5.

Otázka: Ako by sme mali neustále sa modliť podľa 2 Tes 1,11; 1 Tes 5,17; Hebr 13,15; Ž 86,3b; Sk 1,14; 16,25; Rim 1,10; Ef 6,18; Kol 1,9; 4,12; 2 Tim 1,3?

Odpoveď: Existujú dva rôzne spôsoby a mali by sme robiť obidva.

Oddaná modlitba: Mali by sme si vyhraďovať čas od toho, čo práve robíme, a modliť sa k Bohu. Mnohí kresťania majú každý deň čas ticha, počas ktorého sa venujú modlitbe, čítaniu Božieho slova a rozjímaniu nad ním.

„Duchovné dýchanie“ je termín, ktorý kresťania vymysleli pre druhý spôsob. Každú minútu každého dňa, keď sme hore, by sme si mali uvedomovať, že Kristus prebýva v nás, a mali by sme s Ním hovoriť a približovať sa k Nemu.

Otázka: V 2. Tesalonickým 2:2 sa píše, že iní písali falošné listy v mene Pavla. Ako vieme, že Pavlove listy v našej Biblii sú pravé?

Odpoveď: Veríme, že listy sú pravé z dvoch hlavných dôvodov.

1. Boh sľúbil, že zachová svoje slovo v Izaiášovi 55:10–11; Izaiášovi 59:21; Izaiášovi 40:6–8; 1. Petrovom 1:24–25; Matúšovi 24:35.

2. Potvrdenie zo strany autorov rannej cirkvi, vrátane Polykarpa, ktorý bol učeníkom apoštola Jána.

Otázka: Čo si myslíte o falošných listoch v 2. Tesalonickým 2:2, ktoré údajne pochádzajú od Pavla, alebo o falošných knihách Biblie?

Odpoveď: Existuje vyše 70 kníh, ktoré sa vydávajú za evanjeliá; väčšina z nich je gnostického pôvodu. Hoci väčšina z nich bola napísaná po roku 325 n. l., v prípade mnohých si nie sme istí, kedy presne vznikli. Všetky tieto falošné knihy nás však vedú k záveru, že Satan nie je lenivý a že je veľmi aktívny.

Otázka: Kto sú podľa 2. Tes 2,2 niektorí z tých, o ktorých sa falošne tvrdilo, že sú navrátivším sa Kristom?

Odpoveď: Podľa 1. Jánovej 2:18, 22 a 2. Jánovej 7 bude veľa antikristov. Nasledujúci ľudia buď sami vyslovili nasledujúce tvrdenia, alebo ich o nich vyslovili iní.

Vrátený Kristus

Grigori Rasputin (aspoň niektorí iní to tvrdili)

Rev. Jim Jones z Jonestownu (zomrel 18. 11. 1978)

Rev. Moon z Cirkvi zjednotenia

Jacob Katzan (1977–)

Guru Maharaj Ji z Misie Božieho svetla

mnohí hinduistickí a New Age guruovia

Židovský Mesiáš, ktorý prišiel po prvýkrát

Sabbatai Sebi/Zvi. V septembri 1666 n. l. bol donútený stať sa moslimom

Rabín Schneerson z New Yorku (už zosnulý)

pravdepodobne Theudas zo Skutkov apoštolov 5:36. Tvrdil, že je niekto veľký

Mahdí v šiítskych náboženstvách

Prvý fatimidský kalif ‘Obaidallah/‘Ubaydullah (909–933/934 n. l.)

Imám al-Husajn bin al-Kasím al-‘Iyáni (1010–1013 n. l.) (sekta Husajníja-Zaydita)

Mirza Ghulam Ahmad (1879 n. l., hnutie Ahmadiyya)

Bahá’ulláh (bahá’í) (1817–1892)

Husajn ‘Ali Nuri Baha’, Bahá’ulláh bahá’í

Sliman Murshad zo Sýrie (1900–1946)

Mahdistické hnutie v Sudáne

a mnohí ďalší

Zoroastriánski mesiáši alebo Saoshyanti

Viditeľný Boh

Mohamed bol uctievaný ako viditeľný Boh hnutím Muhammidiyya

Podľa ‘Ulyaniyya/’Alaya’iyya je ‘Ali božský

‘Ali bin Abi Talib a Salman al-Farisi. Oni sami sa za Boha neprezentovali, ale dlho po ich smrti ich niektoré alavitské sekty uctievali ako akúsi formu moslimského triteizmu.

Lord Hakim (drúz) (996–1021 n. l.)

Podľa šiitskej sekty Rizamiyya / Muslimiyya Boh existoval v podobe všetkých prorokov

Otázka: Čo je v 2. Tesalonickým 2:3 „odpadnutie“ (v gréčtine ho apostasia)?

Odpoveď: Ide o to isté slovo pre vzburu, aké sa nachádza v gréckej Septuaginte v Jozue 22:2 a Jeremiášovi 2:19. V sekulárnych gréckych textoch sa používalo v zmysle politickej vzbury. Nejde tu o ľudí, ktorí nikdy Boha nenásledovali, ale o hromadný odchod ľudí nasledujúcich Boha zvnútra cirkvi. K hromadnej vzbure došlo počnúc devätnástym storočím v súvislosti s liberálnou kritikou.

Otázka: Kto je v 2. Tesalonickým 2:3 človek bezzákonnosti?

Odpoveď: Väčšina kresťanov v ňom vidí Antikrista. Niektorí si však myslia, že to nie je jasné; mohlo by to odkazovať na niekoho z tej doby, napríklad na cisára Caligulu, ktorý dal postaviť sochu na uctievanie seba samého ako boha.

Tu je zoznam niektorých ľudí, ktorí boli obviňovaní z toho, že sú Antikristom.

Cisár Nero alebo reinkarnácia cisára Nera, reinkarnácia Judáša (Judáš bol v Jánovi 17:12 nazvaný aj tým, kto je odsúdený na záhubu), kráľ Juraj III. (americká vojna za nezávislosť), Mohamed, rôzni pápeži, Martin Luther, katolícka cirkev vo všeobecnosti, Napoleon, Adolf Hitler, Benito Mussolini, Josif Stalin, John F. Kennedy, Henry Kissinger. Keďže existuje nanajvýš jeden konečný Antikrist, žiadny z týchto názorov nie je správny.

Otázka: Dokazuje 2. Tesalonickým 2:3, že pravé kresťanstvo zmizlo zo zeme?

Odpoveď: Nie, a to z dvoch dôvodov. Nepíše sa tam, že všetci boli oklamaní, a Antikrist, človek bezzákonnosti, sa ešte nezjavil.

Otázka: Kto v 2. Tesalonickým 2:7 zadržiava tajnú silu bezzákonnosti?

Odpoveď: 2. Tesalonickým 2:7–8 nám dáva štyri vodítka.

1. V súčasnosti zadržiava silu bezzákonnosti a bude v tom pokračovať, kým nebude odstránený.

2. Nakoniec bude odstránený.

3. V tom čase sa zjaví ten bezzákonný.

4. Potom príde Ježiš a porazí ho.

Pravdepodobne ide o anjela, ktorý bráni príchodu Antikrista.

Otázka: Ako Ježiš v 2. Tesalonickým 2:8 porazí svojím dychom z úst?

Odpoveď: Keďže vesmír vznikol Božím slovom, Ježišovi stačí len vysloviť slová a stane sa to. Keď Ježiš prikázal: „Lazar, poď von!“, bolo dobré, že použil Lazarovo meno. Inak by sa mohol objaviť ktokoľvek.

Otázka: Prečo v 2. Tes2:11 –12 a 1. Kráľov 22:13–24 Boh pravdy posiela ľuďom klamné videnia? (Spomenul to moslimský apologét Ahmad Deedat.)

Odpoveď: Je tu dôležité ponaučenie, ktoré si treba vziať k srdcu.

1. Boh neklame a nemôže klamať (List Židom6:18 ; Numeri23:19 ; 1. Samuelova15:29 ; Títovi 1:2).

2. Tým, ktorí už odmietli uveriť pravde, Boh dovolí, aby verili tomu, čomu chcú.

3. Boh im neklamal, ale dovolí klamlivým duchom, aby im posielali silné bludy, aby uverili svojim zvoleným lžiam.

4. Rovnako dôležité je, že Rímskym 1:18–32 sa ukazuje, že tí, ktorí sa rozhodnú vymeniť Božiu pravdu za hriech, sú vydaní na to, aby sa stali ešte zvrátenejšími.

5. Aj uprostred klamstiev Boh stále dbá na to, aby existoval spôsob, ktorým si uvedomia, že sa rozhodli veriť klamstvám. Napríklad Achabovi bolo v 1. Knihe kráľov 22:13–24 povedané, že mu klamú.

Otázka: Ako nás Boh posväcuje v 2. Tesalonickým 2:13?

Odpoveď: Hoci nás Boh v nebi urobí duchovne dokonalými, to nie je v tomto prípade hlavným bodom. Tu na zemi, práve teraz, Boh pracuje na tom, aby veriaci boli čoraz viac podobní Kristovi. Mali by sme byť schopní pozrieť sa späť na svoj život a vidieť oblasti, v ktorých sme kedysi zápasili s nejakým druhom hriechu, a ktoré sme odvtedy z väčšej časti prekonali.

Otázka: Máme sa podľa 2. Tesalonickým 2:15 držať tradícií, ktoré nás naučili? Nerobili to aj farizeji?

Odpoveď: Pavol hovorí o tom, čo videli robiť apoštolov. Nehovorí o obyčajných ľudských tradíciách, proti ktorým sa Pavol vyslovil v Kolosenským 2:8.

Otázka: Ako máme v 2. Tes 2,15–17; 1. Tes 3,8 a 1. Kor 16,13 pevne stáť (v gréčtine „stekete“)?

Odpoveď: Máme stáť pevne bez ohľadu na okolnosti. Keď sa veci daria, nemali by sme poľaviť ani upadnúť do samozadovolenia. Keď sa časy zdajú osamelé alebo plné strachu, ako to niekedy bolo v prípade Dávida, mali by sme spočívať v Božom pokoji. Keď sa časy zdajú chaotické, mali by sme zostať vytrvalí. Keď sa veci nedaria alebo keď sme utrpeli veľkú stratu, mali by sme sa priblížiť k Bohu a k Jeho útechu.

Otázka: Ako by sme sa mali modliť za misionárov podľa 2. Tesalonickým 3:1? Čo by sme mali pre nich ešte urobiť?

Odpoveď: Mali by sme sa modliť za ich duchovné aj telesné zdravie. Niektorí misionári opúšťajú misijné pole, pretože sú vyhorení. Mali by sme sa modliť, aby ich samotný život bol žiarivým posolstvom. Mali by sme sa modliť, aby ich slová boli jasným posolstvom bez kompromisov a strachu. Mali by sme sa modliť za ich financie a za to, aby múdro využívali svoj čas a ostatné zdroje. Mali by sme sa modliť, aby sa posolstvo Pána rýchlo šírilo. Mali by sme sa modliť za ich účinnosť a proti účinnosti protivníkov.

Okrem modlitby za misionárov by sme ich mali pravidelne finančne podporovať. Môžeme im tiež posielať e-maily, pohľadnice alebo drobné darčeky, alebo im inými spôsobmi dať najavo, že nám na nich záleží a myslíme na nich.

Otázka: 2. Tes 3,1 hovorí, že by sme sa mali modliť, aby bolo evanjeliové posolstvo ctené. Ako sa za to modliť a ako by sme mali ctiť posolstvo evanjelia?

Odpoveď: V Otčenáši sa modlíme, aby „bola vôľa Božia, na zemi ako v nebi“. Modlite sa, aby mnohí počuli evanjelium a brali ho vážne. Mali by sme šíriť evanjelium, ale zároveň by sme nemali rozprávať vtipy, ktoré znižujú úctu k Božiemu posolstvu.

Otázka: Keďže v 2. Tes 3,2–4 sa píše, že Boh nás ochráni, prečo sa potom Pavol modlil, aby bol oslobodený od bezbožných (zvrátených) a zlých (aktívne škodlivých) ľudí?

Odpoveď: Túto otázku možno rozšíriť a spýtať sa: keďže Boh vie všetko a nič sa nedeje bez toho, aby to Boh dovolil, prečo vôbec o niečo prosiť v modlitbe? Naše prosby v modlitbách však môžu byť súčasťou prostriedkov, ktoré si Boh vyberá na dosiahnutie svojich cieľov. Okrem Pavlovho príkladu nám Boh prikazuje, aby sme Ho prosili, a my by sme mali poslúchať to, čo Boh prikazuje.

Otázka: Chráni Boh kresťanov pred zlom, ako sa píše v 2. Tesalonickým 3:3?

Odpoveď: Mnohokrát áno. Avšak ani 2. Tesalonickým 3:3, ani žiadny iný verš nehovorí, že nás Boh izoluje od každého nešťastia a pokušenia. (Stačí sa spýtať Jóba.) Namiesto toho 1. Petrov list 1:5–6 hovorí, že budeme mať skúšky, ale že nás Boh ochráni. 1. Korinťanom 10:12–13 hovorí, že budeme pokúšaní, ale nie nad naše sily.

Otázka: Ako je možné, že podľa 2. Tesalonickým 3:4 máme dôveru a zároveň sa musíme modliť?

Odpoveď: Môžeme mať istotu, že Boh splní svoje poslanie. Môže to byť tak, že niekto ako Peter bude zachránený z väzenia, niekto ako Ján sa dožije vysokého veku, alebo niekto ako Jakub, Jánov brat, ktorý bol rýchlo umučený za vieru.

Otázka: Ako v 2. Tesalonickým 3:5 Pán vedie naše srdcia a ako sa niekedy bránime Jeho vedeniu?

Odpoveď: Boh vedie svoje deti najmenej štyrmi spôsobmi.

Boh k nám hovorí prostredníctvom svojho Písma.

Boh k nám môže hovoriť prostredníctvom snov, videní a svojho tichého, jemného hlasu.

Boh k nám môže hovoriť prostredníctvom iných, vrátane iných veriacich, našich rodičov a dokonca aj neveriacich.

Boh môže použiť okolnosti, aby nás viedol.

Ale bez ohľadu na to, ako nás Boh vedie, máme byť poslušní. Jakub 4:17 hovorí: „Kto teda vie, čo má robiť, a nerobí to, hreší.“

Otázka: Prečo je podľa 2. Tesalonickým 3:6 najlepším prístupom k lenivým kresťanom držať sa od nich ďalej?

Odpoveď: Sú to veriaci, ktorí potrebujú zmeniť svoj život. Nebuďte k nim hrubí ani nepriateľskí, ale nemáte sa s nimi stýkať ani ich povzbudzovať v ich lenivosti. Držíte im palce, aby zvíťazili nad týmto hriechom, ale niekedy im môžete pomôcť viac svojou neprítomnosťou ako prítomnosťou.

Otázka: Prečo sú v 2. Tes 3,6–10 niektorí kresťania leniví?

Odpoveď: Grécke slovo, ktoré tu Pavol používa, ataktos, doslovne znamená „neusporiadaný“. Každý má veci, ktoré musí robiť, hoci ich možno nemá zvlášť rád. Musíme byť sebadisciplinovaní, aby sme robili to, čo vieme, že je správne, ako hovorí Jakub 4,17, a neodkladať to na neskôr. Ale o koľko je lepšie tešiť sa z toho, čo robíte! Niekedy aj keď tá činnosť sama osebe nie je príjemná, stane sa príjemnou, pretože sa tešíte na výsledok. Okrem nádeje na nebesá, v čo ešte dúfate? Dúfate, že niektorí ľudia budú spasení a že ľudia budú rásť vo viere? Máte veľké nádeje pre tých, ktorí učia iných? Poteší vás, keď uvidíte, že sa Božia vôľa naplní na zemi?

Jedného dňa sa niekto spýtal troch murárov, čo robia. Prvý povedal: „Len kladiem tehly.“ Druhý povedal: „Staviam múr.“ Tretí povedal: „Staviam katedrálu.“ Všetci traja robili presne to isté. Mali však tri veľmi odlišné postoje.

Otázka: Ako sa v 2. Tesalonickým 3,6–10 niektorí živia na úkor štedrosti druhých?

Odpoveď: Je to zvláštny obraz. Niektorí ľudia nerobili nič a chceli, aby ich cirkev podporovala, zatiaľ čo Pavol pracoval dňom i nocou, aby sa uživil a mohol kázať.

Otázka: Čo by sme mali robiť, keď nás v 2. Tes 3,6–10 pokúša lenivosť?

Odpoveď: Modlite sa k Bohu, aby vás naplnil svojou láskou a motiváciou, a potom vstaňte a dajte sa do práce. Snažte sa rozoznať, čo je tá najdôležitejšia vec, ktorú od vás Boh práve teraz chce, a začnite to robiť.

Otázka: Myslíte si, že by bol Pavol podľa 2. Tesalonickým 3:7-9 účinnejší a menej unavený, keby trávil viac času kázaním namiesto práce?

Odpoveď: Človek by si to prirodzene mohol myslieť. Pavol však nielen hovoril svoje slová, ale aj zdieľal svoj život a bol vzorom pre ostatných, ako povedal v 2. Tesalonickým 3:9. Ľudia tak mohli nielen počúvať jeho slová, ale aj vidieť jeho príklad. Podobne aj naše slová môžu byť účinnejšie (alebo menej účinné), keď ľudia vidia aj náš príklad.

Otázka: Podľa 2. Tes3:12 a a Prísloví 30:24–25, mali by sme šetriť peniaze na budúcnosť, alebo sa o budúcnosť nestarat, ako naznačujú Matúš6:31 , 34 a Filipským 4:6?

Odpoveď: Kresťania majú byť vyvážení a aj v tomto prípade ide o rovnováhu. Keďže Príslovia uvádzajú ako príklad správanie mravca, ktorý si na zimu ukladá potravu, máme plánovať a šetriť na budúcnosť. Ako však ukazuje Príslovia 31:21, cnostná žena sa o svoju rodinu nebojí, keď sneží, lebo usilovne pracovala, aby ich obliekla. Preto by sme sa mali pripravovať na budúcnosť bez toho, aby sme sa o ňu znepokojovali alebo sa s ňou trápili.

Otázka: Aké sú dve rôzne formy vylúčenia uvedené v 2. Tesalonickým 3:14–15 a 1. Korinťanom 5:11–13?

Odpoveď: Jednou formou je varovať danú osobu a držať sa od nej ďalej kvôli jej lenivosti. Druhou formou je vylúčiť ju z cirkvi a úplne sa od nej dištancovať kvôli jej hrubému, pretrvávajúcemu a nepokánému hriechu. V 2. Tesalonickým 3:14–15 mali odmietnuť spoločenský kontakt, ale nie nevyhnutne akýkoľvek kontakt; mali ho varovať.

Otázka: Čo si myslíte, že v 2. Tesalonickým 3:17 vedie ľudí k tomu, aby písali nepravdivé veci v mene Boha alebo Jeho apoštolov?

Odpoveď: Samozrejme, odpoveďou je, že Satan využíva ich vlastnú hriešnu povahu, ale okrem tejto odpovede môžu existovať aj niektoré bežné spôsoby útoku, ktoré Satan používa.

1) Pre niektorých môže byť lákadlom zisk peňazí alebo zabezpečenie živobytia, čo môže presvedčiť niekoho, aby si niečo vymyslel, a tiež presvedčiť iných ľudí, aby to zverejnili svetu.

2) Pre iných však peniaze nemusia byť primárnym motivujúcim faktorom. Skôr to môže byť snaha o uznanie v očiach svojich rovesníkov alebo ľudí v ich okolí.

3) Tretia skupina však môže byť natoľko oklamaná, že si skutočne myslí, že mení ľudskú spoločnosť k lepšiemu, alebo že nejaká božská bytosť skutočne chce, aby to robili.

4) Pre ďalších by to bola túžba „pomôcť Bohu“. Podvedome majú pocit, že Boh neoznámil všetko podstatné, a tak si myslia, že svet bude lepší, ak budú klamať a tvrdiť, že Boh povedal niečo, čo podľa nich mal povedať.

Nech je to akokoľvek, primárna motivácia osoby, ktorá si to vymyslela, a motivácia vydavateľstva alebo mediálnej spoločnosti, ktorá to horlivo zverejňuje, môžu byť odlišné.

Otázka: Aké dôkazy máme v 1. a 2. liste Tesalonickým, že tieto knihy by mali byť v Biblii?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dôvody.

1. Napísal to Pavol, ktorý bol apoštolom. Peter vo 2. liste Petrovom 3:15–16 potvrdil, že Pavlove slová sú Písmom.

2. Sám Pavol povedal, že je apoštolom v 1. liste Timoteovi 1:1; 2:7, v Liste Rímskym 1:1; v 1. liste Korinťanom 1:1; 9:1, v 2. liste Korinťanom 1:1, 11:5; v Liste Galaťanom 1:1, v Liste Efezanom 1:1; v Liste Kolosanom 1:1; v 1. liste Timoteovi 1:1; v 2. liste Timoteovi 1:1; v Liste Titovi 1:1.

3. Svedectvo rannej cirkvi. V nasledujúcej otázke nájdete niekoľko autorov, ktorí odkazovali na verše v 2. liste Tesalonickým.

Otázka: Ako vieme, že to, čo máme dnes v 2. liste Tesalonickým, je spoľahlivým zachovaním toho, čo bolo pôvodne napísané?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dobré dôvody.

1. Boh sľúbil zachovať svoje slovo v Izaiášovi 55:10–11; Izaiášovi 59:21; Izaiášovi 40:6–8; 1. Petrovom 1:24–25 a Matúšovi 24:35.

2. Svedectvo rannej cirkvi. Písatelia rannej cirkvi až do Prvého nicejského koncilu (r. 325 n. l.) citovali z 2. listu Tesalonickým približne 44-krát, nepočítajúc narážky. Citovali 50 % textu 2. listu Tesalonickým, pričom zlomkové verše počítali ako celé verše. To je 23,4 z celkového počtu 47 veršov.

Tu sú autori, ktorí odkazovali na verše v 1. a 2. liste Tesalonickým.

Polykarp (110–155 n. l.) cituje polovicu 2. listu Tesalonickým 3:15a (5 z 9 gréckych slov) – List Polykarpa Filipským, kapitola 11, s. 35, 110–155 n. l.

Niektorí sa domnievajú, že Polykarp (110–155 n. l.) pravdepodobne naráža na 2. Tesalonickým 1:8b–9a: „On [náš Pán Ježiš Kristus] prichádza ako Sudca živých i mŕtvych. Boh bude žiadať jeho krv od tých, ktorí v neho neveria.“

Justín Mučeník (písal cca 138–165 n. l.) sa odvoláva na učenie z 2. listu Tesalonickým 2:3 v diele „Dialóg s Tryfónom“, kap. 11, s. 253. Nejde však o citát ani parafrázu.

Muratoriho kánon (170–210 n. l.) (ANF, zväzok 5, s. 603) spomína dva Pavlove listy Tesalonickým, ako aj ďalších 11 Pavlových listov.

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) cituje 2. Tesalonickým 2:11 ako z Druhého listu Tesalonickým. Irenej, Proti herézam, kniha 4, kap. 29.1, s. 502. Cituje tiež 2. Tesalonickým 2:4 ako Pavlov list „v druhom liste Tesalonickým“, tamže, kniha 3, kap. 7.2, s. 420.

Klement Alexandrijský cituje 2. Tesalonickým 3:1,2 ako od „apoštola“ v diele Stromata (193–202 n. l.), kniha 5, kap. 3, s. 448

Tertulián (198–220 n. l.) cituje 2. Tesalonickým 1:4 ako slová Pavla Tesalonickým v diele Scorpiace, kap. 13, s. 646

Tertulián (198–220 n. l.) cituje 2. Tesalonickým 2:4b v diele „Traktát o duši“, kap. 57, s. 234. Cituje tiež 2. Tesalonickým 1:6–8 a 1:8–9 ako slová apoštola v diele „Päť kníh proti Marcionovi“, kniha 5, kap. 16, s. 464

Hippolyt (222–235/6 n. l.) cituje 2. Tesalonickým 2,1–11 ako slová Pavla v diele „Traktát o Kristovi a Antikristovi“, kap. 63, s. 218

Origenes (225–253/254 n. l.) cituje 2. Tesalonickým 2:1–12 ako slová Pavla. Následne cituje Daniela 9:27. „Z väčšieho počtu pasáží som považoval za správne uviesť práve tieto, aby poslucháč mohol aspoň v malej miere pochopiť význam Svätého Písma, ktoré nám poskytuje informácie o diablovi a Antikristovi;“ Origenes, Proti Celsovi, kniha 6, kap. 47, s. 595

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) Pavol Tesalonickým: „Ale prikázali sme vám v mene Ježiša Krista, aby ste sa odvrátili od všetkých bratov, ktorí žijú neusporiadane a nie podľa tradície, ktorú od nás prijali.“ [2. Tesalonickým 3,6] Traktáty Cypriána, traktát 12, časť 3, kap. 68, s. 551

Adamantius (okolo r. 300 n. l.) cituje 2. Tesalonickým 1:6–7 ako „od toho istého apoštola“. Dialóg o pravej viere, druhá časť, kap. 824B, s. 81–82. (Hovorí Adamantius)

Victorinus z Petau (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.) cituje 2. Tesalonickým 2:8 ako slová Pavla adresované Tesalonickým. Komentár k Zjaveniu, prvá kapitola, kap. 16, s. 345. Cituje tiež časti 2. Tesalonickým 2:7, 8, 9, 10, 11 v Komentári k Zjaveniu, jedenásta kapitola, kap. 7, s. 354

Victorinus z Petau (-304 n. l.) odkazuje na 2. Tesalonickým 1:2 podľa diela The Greek New Testament, 4. revidované vydanie od Alanda a kol. V spisoch Victorina z Petau, ktoré mám k dispozícii, som to však nedokázal potvrdiť.

Po Nicejskom koncile

Bazil z Ancyry (okolo roku 364 n. l.) odkazuje na 2. Tesalonickým 2:4

Atanáz z Alexandrie (367 n. l.) uvádza zoznam kníh Nového zákona v Sviatočnom liste 39, s. 552

Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.)

„Synopsis Scripturae Sacrae“ (350–370 n. l. alebo 5. storočie) spomína dva Pavlove listy Tesalonickým ako súčasť Nového zákona. Cituje celý 2. list Tesalonickým 1:1.

Schizmatik Lucifer z Cagliari (370/371 n. l. alebo okolo roku 399 n. l.)

Bazil z Kapadócie (357–378/379 n. l.) cituje 2. Tesalonickým 1:7 ako Pavlov list. O Duchu, kap. 13.29, s. 19

Synoda v Laodicei (vo Frýgii) (343–381 n. l.) v kánone 60, s. 159, uvádza zoznam kníh Starého a Nového zákona. Kánon 59, s. 158, stanovuje, že v kostole sa smú čítať iba kanonické knihy Starého a Nového zákona.

Ambrosiaster (po roku 384 n. l.)

Cyril Jeruzalemský (okolo 349–386 n. l.)

Ambróz z Milána (370–390 n. l.)

Ján Zlatoústy (396 n. l.) spísal päť kázní o 2. liste Tesalonickým, ktoré máme zachované dodnes. V tretej kázni uviedol, že tento list napísal Pavol.

Didymus Slepý (398 n. l.)

Makárius/Simeon (4. alebo 5. storočie)

Epifanius zo Salamíny (360–403 n. l.) sa odvoláva na 2. list Tesalonickým 1:3

Rufinus (374–406 n. l.)

Ján Zlatoústy (392–407 n. l.)

Severian (po roku 408 n. l.)

Niketa z Remesianu (366 – cca 415 n. l.)

Jeroným (373–420 n. l.)

Augustín z Hippa (388 – 28. 8. 430 n. l.)

Hesychius z Jeruzalema (–450 n. l.) odkazuje na 2. list Tesalonickým 2:3

Cyril z Alexandrie (444 n. l.)

Speculum (5. storočie)

Quodvultdeus (okolo roku 453 n. l.)

Theodoret z Cyrusu (biskup a historik) (423–458 n. l.)

Varimadum (445/480 n. l.) sa odvoláva na 2. list Tesalonickým 1:3; 2:8

Medzi heretikmi a falošnými knihami

Kacír Marcion sa podľa Tertuliána odvoláva na 2. list Tesalonickým

Apoštolské konštitúcie (neistý dátum, okolo roku 380 n. l.) odkazujú na 2. Tesalonickým 2:8

Kacír Pelagius (416–418 n. l.)

Donatista Tyconius (po roku 390 n. l.) odkazuje na 2. Tesalonickým 2:3,8

Pelagiánsky heretik Teodor z Mopsuestie (392–423/429 n. l.) sa odvoláva na 2. list Tesalonickým 2:3

3. Najstaršie rukopisy 2. listu Tesalonickým, ktoré máme k dispozícii, vykazujú drobné odlišnosti v texte, avšak žiadne teologicky významné chyby.

s. 30 1 Tes 4,12–13,16–17; 5,3,8–10,12–18,25–28; 2 Tes 1,1–2; 2,1,9–11 (začiatok 3. storočia)

s. 92 Ef 1:11–13, 19–21; 2 Tes 1:4–5, 11–12 (okolo roku 300 n. l.) Publikácia The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts obsahuje fotografiu časti s. 92 na s. 614.

Alexandrinus [A] okolo roku 450 n. l.

Vaticanus [B] 325–350 n. l.

Starosýrsky (okolo roku 400 n. l.)

Sinaiticus [Si] 340–350 n. l.

Claromontanus [D] 5./6. storočie

Bohairská koptská [Boh] 3./4. storočie

Sahidská koptská [Sah] 3./4. storočie

I Washington, D.C., 5. storočie

Gotický 493–555 n. l.

Italika [Ital] 4. až 13. storočie

Latinská Vulgáta [Vg] 4. a 5. storočie

Peshitta sýrčina [Syr P] 400–450 n. l.

Arménčina [Arm] od 5. storočia

Gruzínčina [Geo] od 5. storočia

Etiópska [Eth] od cca 500 n. l.

Sýrska verzia Harclean [Syr H] 616 n. l.

Viac informácií o raných rukopisoch 2. listu Tesalonickým nájdete na stránke www.BibleQuery.org/2ThessaloniansManuscripts.html.