< Otázka týkajúca sa Biblie z Biblie

Otázka: Čo znamená, že Biblia je „neomylná“?

Odpoveď: Neznamená to, že neobsahuje žiadne chyby, ale že neobsahuje žiadne závažné chyby v učení ani v praxi. Človek môže byť aj naďalej skutočným kresťanom, ako bol C. S. Lewis, ak verí, že Biblia je neomylná, ale mylne si myslí, že nie je bezchybná.

Otázka: Keď ľudia hovoria, že Biblia je „bezchybná“, čo to znamená?

Odpoveď: Keď konzervatívni kresťania hovoria, že Biblia je bezchybná, majú na mysli, že v pôvodných rukopisoch nie sú žiadne chyby. V neskorších kópiách Boh dopustil chyby prepisovačov. Všetci, ktorí hovoria, že Biblia je bezchybná, tvrdia, že je neomylná. Ale nie všetci, ktorí hovoria, že Biblia je neomylná, tvrdia, že je bezchybná.

Pozrite si publikáciu Today’s Handbook for Solving Bible Difficulties, s. 45–48, kde nájdete zrozumiteľné vysvetlenie toho, prečo je pôvodný text bezchybný, zatiaľ čo moderný text, hoci je stále spoľahlivý, je iba neomylný. Ďalšie knihy, ktoré obsahujú podobné popisy bezchybnosti, sú: „1001 odpovedí na biblické otázky“ (str. 17), „Keď sa pýtajú kritici“ (str. 23–24), „Kompletná kniha biblických odpovedí“ (str. 13, 25), „Encyklopédia biblických ťažkostí“ (str. 7, 16) a „Ťažkosti v Biblii“ (str. 21–22). Kniha „General Introduction to the Bible“ (Všeobecný úvod do Biblie), s. 43, poukazuje na to, že názor o „neomylných autografoch a omylných kópiách“ zastávali aj Ján Kalvín a Augustín z Hippa (354–430 n. l.).

Tu sú niektoré podrobné vyhlásenia o neomylnosti z „Chicago Statement on Biblical Hermeneutics“ (Chicagského vyhlásenia o biblickej hermeneutike), prevzaté z diela „General Introduction to the Bible“ (Všeobecný úvod do Biblie), s. 444.

„Článok XIII: POTVRDZUJEME, že povedomie o literárnych kategóriách, formálnych aj štýlových, rôznych častí Písma je nevyhnutné pre správnu exegézu, a preto považujeme žánrovú kritiku za jednu z mnohých disciplín biblického štúdia.

POPIERAME, že žánrové kategórie, ktoré popierajú historickosť, možno správne uplatňovať na biblické rozprávania, ktoré sa prezentujú ako faktické.

Článok XV: POTVRDZUJEME nutnosť interpretovať Bibliu podľa jej doslovného, alebo bežného, zmyslu. Doslovný zmysel je gramaticko-historický zmysel, to znamená význam, ktorý vyjadril autor. Interpretácia podľa doslovného zmyslu zohľadní všetky rečové figúry a literárne formy nachádzajúce sa v texte.

POPIERAME oprávnenosť akéhokoľvek prístupu k Písmu, ktorý mu pripisuje význam, ktorý doslovný zmysel nepodporuje.

Článok XVI: POTVRDZUJEME, že pri určovaní kanonického textu a jeho významu by sa mali používať legitímne kritické metódy.

ODMIETAME oprávnenosť akéhokoľvek prístupu biblickej kritiky, ktorý spochybňuje pravdivosť alebo integritu významu vyjadreného autorom, alebo akéhokoľvek iného biblického učenia.“

Podrobnú definíciu neomylnosti pozostávajúcu z 19 článkov možno nájsť v Chicagskom vyhlásení o biblickej neomylnosti (Chicago Statement on Biblical Inerrancy), uverejnenom v publikácii Inerrancy na s. 493–502. Článok X potvrdzuje, že podľa doktríny „ “ boli neomylné iba autografy. Článok XIX potvrdzuje, že človek NEMUSÍ veriť v neomylnosť, aby bol skutočným kresťanom.

Otázka: Ak „neomylnosť“ nemá problém s tým, že sa do textu vkradli drobné chyby prepisovačov a pôvodné rukopisy už neexistujú, nebolo by rovnako jednoduché povedať, že chyby boli už v origináloch?

Odpoveď: Konzervatívni kresťania tomu neveria, pretože zastávame názor, že Biblia je Božie slovo a Boh neurobil žiadne chyby, keď bolo Jeho slovo pôvodne napísané.

Otázka: Čo konkrétne odlišuje „neomylnosť“ od „hyperliteralizmu“?

Odpoveď: Neomylnosť pripúšťa nasledujúce výnimky:

Antropomorfné výrazy, ako napríklad Exodus 8:19; 13:14; 15:8,12,16; Deuteronómium 7:19; Žalm 91:4; List Židom 4:13

Chyby prepisovačov, ako napríklad v Numeri 3:28; 1. Kniha kráľov 4:26; 2. Kniha kroník 18:12; 22:2,5; 36:9

Rečové výrazy, ako napríklad Exodus 33:11; Deuteronómium 32:50.

Približné údaje, ako napríklad zaokrúhlené čísla

Písanie z určitého referenčného rámca, ako napríklad Ján, ktorý v Zjavení písal to, čo počul a videl

Boh pri písaní použil štýl ľudského autora.

Viac o inšpirácii Písma nájdete v diskusii k 2. Petrovmu listu 1:21.

Otázka: Aký je oficiálny postoj katolíckej cirkvi k neomylnosti Biblie?

Odpoveď: Hoci mnohí katolíci majú rôzne názory, tu je oficiálne stanovisko cirkvi.

Publikácia Catholic Apologetics Today uvádza nasledovné.

„Cirkev vždy trvala na tom, že v Písme nie je žiadna chyba. Tak napríklad Pius XII. napísal (Divino afflante Spiritu): ‚V našej dobe Vatikánsky koncil [I], aby odmietol falošné učenia o inšpirácii, vyhlásil, že tieto knihy [Písma] musí Cirkev považovať za „posvätné a kanonické“, „nielen preto, že obsahujú zjavenie bez chyby, ale preto, že sú napísané pod inšpiráciou Ducha Svätého, majú za svojho autora Boha a ako také boli odovzdané Cirkvi.“ Keď však niektorí katolícki autori v rozpore s touto slávnostnou definíciou katolíckej doktríny… sa odvážili obmedziť pravdu Svätého Písma na otázky viery a mravov… náš predchodca nesmrteľnej pamäti Lev XIII. v encyklike Providentissimus Deus… správne a primerane vyvrátil tieto omyly.“ (kurzíva v origináli)

Katechizmus Katolíckej cirkvi (Imprimi Potest) z roku 1994 uvádza nasledovné.

104 „V Svätom písme Cirkev neustále nachádza svoju výživu a svoju silu, lebo ho prijíma nie ako ľudské slovo, ‚ale ako to, čím skutočne je, ako Božie slovo‘.“

107 „Inšpirované knihy učia pravdu. Keďže teda všetko, čo potvrdzujú inšpirovaní autori alebo svätí spisovatelia, treba považovať za potvrdené Duchom Svätým, musíme uznať, že knihy Písma pevne, verne a bez chyby učia tú „ “ pravdu, ktorú Boh v záujme našej spásy chcel zveriť Svätému Písmu.“

Zhrnutie: Oficiálne katolícke stanovisko k neomylnosti Písma je zhodné s evanjelikálnym/fundamentalistickým pohľadom na Písmo s nasledujúcimi výnimkami.

1. Katolícka cirkev prijíma moderné katolícke apokryfy, ktoré sú dodatočnými knihami a časťami v katolíckom Starom zákone.

2. Katolícky postoj sa zrejme nevyjadruje k tomu, či je Písmo neomylné v pôvodných rukopisoch, ale k tomu, že Boh dopustil nepodstatné chyby prepisovačov v niektorých z rukopisov, ktoré máme k dispozícii.

3. V rámci katolíckej cirkvi existujú rozdiely v tom, ako interpretovať Písmo, najmä vo svetle tradície katolíckej cirkvi.

Otázka: Kedy sa po prvýkrát použil termín „neomylný“?

Odpoveď: Podľa článku Paula D. Feinberga v knihe Inerrancy (pod redakciou Normana Geislera) na strane 292 tento termín použil Boethius, ktorý žil na prelome 5. a 6. storočia, v zmysle „bezchybnosť“. Oxfordský slovník angličtiny uvádza, že v angličtine bol tento termín po prvýkrát použitý v roku 1837 v zmysle „bez chyby, bez omylu, neomylný“. Slovo „inerrancy“ sa ako podstatné meno začalo používať približne v tom istom čase.

Otázka: Aké dôkazy máme o tom, že Boh je Otcom (buď Ježiša, alebo kresťanov) alebo že má Syna?

Odpoveď: V Starom zákone bol pojem Boha ako Otca celkom bežný. 2. Samuelova 7:14; 1. Kronická 17:11–14; 22:10; 28:6; Žalm 2:7; Príslovia 3:12; Izaiáš 63:16; Jeremiáš 3:19; 31:9; Ozeáš 11:1; Malachiáš 1:6; 2:10. Príslovia 30:4 a nasl. (BSB) hovoria: „Aké je Jeho meno a aké je meno Jeho Syna – to predsa viete!“

Vo všetkých 27 knihách Nového zákona, s výnimkou 3. Jánovho listu, sa buď spomína, že Boh je Otec, že Ježiš je Syn Boží, alebo že my sme synovia Boží. Napríklad v Matúšovi 6:9 nás Ježiš naučil modliť sa: „Otče náš, ktorý si v nebesiach…“. V Zjavení 21:7 máme vzácny sľub: „Kto zvíťazí, ten zdedí všetko, a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom.“ (BSB)

Otázka: Čo počuli a učili raní kresťania o tom, že Boh je Otec alebo že má Syna?

Odpoveď: Prví Ježišovi nasledovníci, hneď po napísaní Nového zákona, o tom tiež písali. Tu sú odkazy od deviatich autorov z obdobia pred rokom 200 n. l.

Prvý Klement (96–98 n. l.) kap. 23 (syn) kap. 36

List Barnabáša (cca 70–130 n. l.) kap. 5 (Syn Boží), kap. 14

O mučeníctve Polykarpa (okolo roku 169 n. l.) 1. veta, kap. 14 atď.

Ignác Efezanom (pred rokom 116 n. l.) kap. 2, kap. 3

Útržky z diela Papia (pred rokom 155 n. l.) útržok 5 (2-krát)

List Diognetovi (cca 130–200 n. l.) kap. 10

Prvá obhajoba Justína Mučeníka, kap. 13 (syn), kap. 15 (2-krát) (150 n. l.)

Athenagorova obhajoba kresťanov (177 n. l.) kap. 10 (2-krát)

Teofil Autolykovi (168–181/188 n. l.) kniha 1, kap. 4, kniha 2, kap. 22 (2-krát)

Ako je možné, že toľko kresťanov verilo, že Boh je Otec? Mohlo to byť len tak, že a) naučili sa to od Ježiša, b) naučili sa to od Ježišových apoštolov, c) naučili sa to z toho, čo bolo jasné v Starom zákone, alebo d) všetko vyššie uvedené.

Úvaha pre moslimov: Mohol by niekto vnímať Boha ako Otca alebo uctievať Ježiša ako Boha v Trojici a napriek tomu sa dostať do raja? Samozrejme, Biblia odpovedá áno, ale pozrime sa na túto otázku z islamského hľadiska. Od čias Ježiša tí, ktorí verili v Ježiša ako v Božieho proroka, verili, že je Bohom. Buď Boh chcel, aby všetci, ktorí sa snažili nasledovať Ježišove slová, skončili v pekelnom ohni, alebo však nezlomyseľne nezavádzal všetkých, ktorí chceli veriť Ježišovi. Ak Ježiš učil pravdu (ako sa na tom zhodujú moslimovia), veríte potom, že Boh chcel alebo dovolil, aby vedomie, že prorok Ježiš pochádzal od Boha, viedlo všetkých až do čias Mohameda k tomu, aby učili lži – lži, ktoré by ich poslali do pekla? Je ťažké uveriť v takého vrtošivého, zlomyseľného boha, ale na druhej strane, ľudia, bez toho, aby o tom skutočne premýšľali, uverili už aj podivnejším veciam.

Otázka: Môžem sa dostať do neba bez toho, aby som prijal Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa?

Odpoveď: Nie, do neba sa nedostanete, ak odmietnete prijať Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa. Tu sú štyri body, ktoré treba zohľadniť v odpovedi.

Spravodlivosť: Boh je dobrý, svätý, spravodlivý a nestranný voči všetkým (Hebrejom 6:10). Boh súdi ľudí na základe vedomostí, ktoré majú (Rimanom 4:15; 5:13). Abrahám nepoznal meno Ježiša, napriek tomu nasledoval Boha a bol zachránený skrze Ježiša. (Ján 8:56; Hebrejom 9)

Jediná cesta: Do neba sa nemôžeme dostať na základe našej vlastnej spravodlivosti; potrebujeme Božie milosrdenstvo a milosť skrze Ježiša. Ježiš nie je len cestou k Bohu, ale jedinou cestou k Bohu. (Ján 14:6; 15:5; Skutky apoštolov 4:12)

Ak odmietnete Ježiša ako Božieho Syna, odmietnete aj nebo: Dokonca aj veľmi náboženskému ľudu, židovským farizejom, Ježiš povedal, že ak Ho odmietnete, skutočne zomriete vo svojich hriechoch. (Ján 8:24)

Boh hľadá: Boh nechce, aby ktokoľvek zahynul (2. Petrov 3:9), ale tak, ako Jeremiáš plakal nad svojím ľudom (Jeremiáš 13:17; 14:17) a ako Ježiš plakal nad Jeruzalemom (Lukáš 19:41–44) a ako Peter prosil svojich poslucháčov (Skutky 2:40), aj Boh s nemenej veľkou túžbou hľadá tých, ktorí sú Jeho.

Otázka: Odkiaľ pochádzajú kapitoly a verše v Biblii?

Odpoveď: Súčasné rozdelenie na kapitoly a verše zaviedol Stephen Langton, arcibiskup z Canterbury, ktorý zomrel v roku 1228. Prvý grécky Nový zákon s týmto rozdelením na kapitoly a verše vydal v roku 1551 parížsky tlačiar Robert Stephens, ktorý v roku 1555 takto rozdelil aj Vulgátu. Prvá anglická Biblia s kapitolami a veršami bola Ženevská anglická Biblia z roku 1560.

Otázka: Prečo máte taký negatívny postoj k islamu?

Odpoveď: Milujeme moslimov a prajeme im to najlepšie, aby navždy žili v radosti v nebi. K islamu sa staviame kriticky pre ich vlastné dobro. Nie sme však zďaleka takí negatívni voči islamu ako samotní moslimovia. Keď sú veriaci v mešite v Pakistane zastrelení len preto, že sú šiiti, to je negatívne. Keď Tamerlán, ktorý postavil mešitu, vytvoril kopu z 70 000 lebiek moslimov žijúcich v Isfaháne, to je dosť negatívne.

Kresťania by nemali byť voči moslimom (ani voči nikomu inému) negatívni v troch ohľadoch.

1. Nikdy nepreklíname moslimov tak, ako nás preklínal Mohamed. Na sklonku svojho života Mohamed povedal: „Nech Alah preklína Židov a kresťanov, lebo postavili miesta uctievania na hroboch svojich prorokov.“ (Bukhari, zväzok 1, kniha 8, kap. 55, č. 427, s. 255). Všimnite si, že nerozlišoval medzi pravými a pokryteckými kresťanmi; jednoducho ich všetkých preklínal.

2. Nechceme hovoriť nič, čo by bolo „ohováračné“ (= nepravdivé + negatívne). Napríklad, že Židia boli bezbožní, lebo uctievali Ezdráša (’Uzaira), syna Alaha, ako hovorí Korán v súre 9:30.

3. Mohamed povedal, aby sme „v veršoch vysmievali pohanov“, podľa Buchariho, zväzok 8, kniha 72, kapitola 91, č. 174, s. 113.

Takže sa aspoň môžeme zhodnúť s modernými moslimami (dúfam), že takáto negatívnosť nie je to, čo Boh chce.

Pokiaľ ide o nás, Ježiš strávil viac ako 1/3 všetkých svojich zaznamenaných slov buď tým, že karhal, varoval konkrétnych ľudí, varoval všeobecne alebo opravoval nepravdy. Bol tiež povzbudzujúci, a my tiež sme. Nielenže sa pýtame: „Čo by urobil Ježiš?“, ale mali by sme sa tiež pýtať: „Čo by chcel Ježiš, aby sme povedali?“ Áno, sme „varovatelia“ ako Jeremiáš, Ján Krstiteľ, Pavol a dokonca aj Ježiš, ale chceme, aby ste vedeli, že vás tiež milujeme. Nikdy by sme vám nechceli ublížiť, hoci moslimovia ubližujú kresťanom, a chceme pre vás len to najlepšie.

Otázka: Prečo vy kresťania [údajne] útočíte na moslimov?

Odpoveď: Staráme sa o moslimov; neútočíme na nich. Tu sú tri body, ktoré treba zohľadniť v odpovedi: Bosniakovia, Ježiš a dedinčania.

Bosniakovia: Keď Srbi nemilosrdne vyvražďovali bosnianskych moslimov, Američania (všetkých náboženstiev) sa proti tomu postavili. Srbi možno vnímali Ameriku ako krajinu, ktorá je proti nim, ale my sme neboli proti srbskému národu. Boli sme za ochranu utláčaných a boli sme proti zverstvám, ktoré páchali niektorí (ale nie všetci) Srbi. Podobne nemáme nič proti Afgancom, ako dokazujú naše dodávky humanitárnej pomoci pre nich, ale keď boli napadnutí naši vlastní civilisti, reagovali sme, aby sme sa pokúsili ochrániť pred opakovaním takejto situácie.

Ježiš povedal, že máme nastaviť druhú tvár, a to robíme ako jednotlivci. Na úrovni vlády však Rímskym 13:4 hovorí, že vláda nenosí meč nadarmo. Západná kultúra nie je kresťanská, hoci ju kresťanstvo výrazne ovplyvnilo. Západná kultúra nemá vždy pravdu, ale máme povinnosť postaviť sa proti tomu, čo je zlé. Okrem vraždenia ľudí existujú aj iné zlé veci. Ďalším zlom je zaobchádzanie so ženami ako s občanmi druhej triedy, ktorým nie je dovolené pracovať, ktorých svedectvo má len polovičnú váhu v porovnaní s mužom a ktoré by sa mali zriedka nachádzať mimo domova. Keď sa to deje v Božom mene, je to výsmech voči Bohu.

Obyvatelia dedín v Indonézii a Sudáne boli dnes vyvraždení moslimami len preto, že sú kresťania. Mohli by ste mi povedať, prečo mnohí moslimovia po celom svete cítia, že by mali takto konať, a pritom považujú akúkoľvek mierovú, racionálnu kritiku islamských praktík za útok na nich?

Otázka: Prečo kresťania viedli križiacke výpravy proti moslimom?

Odpoveď: Ježiš bol Knieža mieru a nikdy nepovedal, aby sa niekto zabíjal len preto, že vyznáva iné náboženstvo. „Kresťanské“ križiacke výpravy neboli súčasťou kresťanstva podľa Biblie. Križiacke výpravy (alebo kresťanské džihády) boli zlou vecou, ktorú sa Európania naučili od islamských džihádov.

Otázka: Ako sa kresťania modlia?

Odpoveď: Biblia obsahuje mnoho modlitieb, ktoré môžeme použiť ako príklady, ale Ježiš konkrétne naučil svojich učeníkov, ako sa modliť, v Matúšovi 6:9–13. Kresťania vnímajú modlitbu ako rozhovor s Bohom; preto si len málo kresťanských modlitieb zapamätávajú naspamäť. Kresťanské modlitby sa často končia frázami ako „v Ježišovom mene“, pretože práve vďaka Ježišovej obeti máme prístup k modlitbe k Otcovi. (Ján 16:26)

Kresťania majú modliť sa k Bohu nepretržite, ako to prikazujú 1. Tesalonickým 5:17; Efezským 6:18; Filipským 4:4,6; Hebrejom 13:15; a ako to ukazujú príklady v Rímskym 1:9–10, Kolosenským 1:9 a 1. Tesalonickým 1:2–3; 3:10.

To je na rozdiel od islamu, kde existujú konkrétne časy, kedy je modlitba zakázaná podľa Buchárího, zväzok 2, kniha 21, kapitola 38, č. 283, s. 158. Vo Fiqh us-Sunnah, zväzok 2, s. 11 sa píše: „‚Umar ho uvidel a povedal mu: ‚Sadni si, ľudia Knihy boli zničení, lebo nerozlišovali medzi svojimi modlitbami.‘ Prorok povedal: ‚Dobre povedané, Ibn al-Khattab.‘“

Otázka: Mohol by byť „Spravodlivý učiteľ“ v mimobiblických rukopisoch zo zvitkov od Mŕtveho mora proroctvom o Mohamedovi, Ježišovi, Jánovi Krstiteľovi alebo o niekom inom?

Odpoveď: Nie, pretože ten, koho nazývali Učiteľom spravodlivosti, prišiel ešte predtým, ako boli tieto rukopisy napísané, ako vyplýva zo samotných rukopisov. Tu sú príslušné úryvky prevzaté z knihy The Dead Sea Scrolls Translated: The Qumran Texts in English od Florentina Garciu Martineza.

Učiteľ spravodlivosti prišiel 390 + 20 rokov po vyhnanstve. K vyhnanstvu došlo v roku 586 pred n. l., takže to bolo v čase Makabejcov, dávno pred Kristovým časom.

„Lebo keď mu boli neverný a opustili ho, on [Boh] skryl svoju tvár pred Izraelom a pred svojou svätyňou a vydal ich meču. Keď si však spomenul na prvotnú zmluvu, zachránil pre Izrael zvyšok a nevydal ich na zahynutie. A v čase hnevu, tristo deväťdesiat rokov po tom, čo ich vydal do rúk Nabuchodonozora, kráľa Babylona, navštívil ich a dal vyrásť z Izraela a z Árona výhonok z tejto výsadby, aby zdobili jeho zem a nasýtili sa dobrými plodmi jeho pôdy. A oni si uvedomili svoj hriech a vedeli, že sú vinní; ale boli ako slepci a ako tí, ktorí viac ako dvadsať rokov tápali po ceste. A Boh zhodnotil ich skutky, lebo ho hľadali s úprimným srdcom, a vzbudil pre nich Učiteľa spravodlivosti, aby ich viedol po ceste svojho srdca.“ Kópie Damaského dokumentu z Genizy (CD-A) stĺpec 1, riadky 3–11, s. 33

To isté sa spomína v kópii Damaského dokumentu 4Q268 (=4QD(c)), riadky 13–17, s. 48, a vo fragmente 2 dokumentu 4Q266 (=4QD(a)), riadky 7–14, s. 49. Všimnite si, že zatiaľ čo dva rukopisy (A a B) pochádzajú z židovskej genizy v Káhire a sú datované po roku 900 n. l., ďalšie dva rukopisy pochádzajú z obdobia okolo Krista a nachádzajú sa medzi zvitkami z Mŕtveho mora.

Mimochodom, Učiteľ spravodlivosti je výrazne spomenutý v Pesheru Habakuka (1QpHab), stĺpec 1, riadok 13, s. 198; stĺpec 2, riadok 2, s. 198; stĺpec 5, riadok 10, s. 199; stĺpec 7, riadok 4, s. 200; stĺpec 8, riadok 3, s. 200; stĺpec 9, riadky 9–10, s. 201; stĺpec 11, riadok 5, s. 201.

Okrem toho sa o Učiteľovi spravodlivosti veľmi stručne spomína aj v Pesheru k Žalmom 4Q173, fragment 1, s. 206.

Závery:

Učiteľ spravodlivosti bol zakladateľom kumránskej komunity (s. liii).

V úvode sa tiež uvádza, že rôzne diskreditované teórie tvrdili, že Učiteľom spravodlivosti bol Ježiš, prípadne Ján Krstiteľ, alebo apoštol Jakub. Dodáva sa: „Všetkým týmto teóriám je však spoločné popieranie záverov, ku ktorým dospelo archeologické skúmanie, z ktorých vyplýva, že všetky rukopisy boli uložené v jaskyniach (a z toho istého dôvodu aj napísané) pred zničením Khirbet Qumran v roku 68 n. l. Predovšetkým tieto teórie popierajú závery paleografickej analýzy rukopisov.“ (s. xlvii)

Florentino Garcia Martinez vedie Kumránsky inštitút na Univerzite v Groningene v Holandsku.

Otázka: Ktoré pasáže a slová v Biblii sú v aramejčine?

Odpoveď: V Starom zákone je v aramejčine téma o pohanských národoch v knihe Daniel 2:4b–7:28. V aramejčine sú aj knihy Ezdráš 4:8–6:18 a 7:12–26. V aramejčine je aj Jeremiáš 10:11. Meno Jegar Sahadutha v knihe Genesis 31:47 je v aramejčine.

V Novom zákone sú Ježišove slová v aramejčine zaznamenané v Matúšovi 27:46a. Ján 19:13 uvádza, že miesto s kamennou dlažbou sa v aramejčine volalo Gabbatha. V Markovi 5:41 Ježiš oslovil dievčatko slovami „Talitha koum“ v aramejčine.

Otázka: Mohol by v mimobiblických rukopisoch zo zvitkov od Mŕtveho mora byť [údajný] „kňazský Mesiáš“ Ježiš a [údajný] „kráľovský Mesiáš“ proroctvom o Mohamedovi, ako tvrdil jeden moslim?

Odpoveď: Nie. V prvom rade sa v Zvitkoch od Mŕtveho mora nevyskytuje žiadny „kňazský Mesiáš“ ani „kráľovský Mesiáš“. Niektoré zvitky od Mŕtveho mora skôr uvádzajú jedného Mesiáša, zatiaľ čo iné zvitky z u od Mŕtveho mora uvádzajú dvoch Mesiášov – Mesiáša Áronovho a Mesiáša Izraela. Z ktorého izraelského kmeňa pochádzal Mohamed? Keďže Mohamed nepochádzal z žiadneho izraelského kmeňa, nemožno tvrdiť, že by mohol byť ktorýmkoľvek z nich.

Spomenutie dvoch Mesiášov – Áronovho a Izraelovho – v dokumente Pravidlá spoločenstva 1Q (Rule col.9, s. 13–14)

Tieto predpisy sa majú dodržiavať počas času bezbožnosti, až kým nevstane Mesiáš Áronov. Damaský dokument CD-A, stĺpec 12, riadok 23, s. 43

Spomenutie mesiáša (v jednotnom čísle) Áronovho a Izraela v Damaskom dokumente CD-A, stĺpec 9, riadky 10–11, s. 45; stĺpec 19, riadky 10–11, s. 46; stĺpec 20, riadok 1, s. 46

Spomenutie Mesiáša (v jednotnom čísle) Áronovho a Izraela. 4Q266, fragment 18, stĺpec 3, riadok 12, s. 56

Okrem toho je Mesiáš Áronov ten istý ako Učiteľ spravodlivosti. „Jeho výklad sa týka kňaza, Učiteľa [spravodlivosti, ktorého] si Boh vyvolil, aby stál [pred ním, lebo] ho ustanovil, aby pre neho založil zbor [jeho vyvolených],“ Pesher k Žalmom 4Q171, stĺpec 3, riadky 13–16, s. 205

Pravidlá zboru (1Q28a), stĺpec 2, s. 127 hovoria veľa o Mesiášovi. „keď [Boh] splodí Mesiáša s nimi“ (riadok 11; „[Boh]“ je v Florentinovej knihe). „Potom [Mesiáš] Izraela vstúpi a pred ním budú sedieť vodcovia [izraelských kmeňov, každý] podľa svojej dôstojnosti“ (riadky 14–15).

Pil Mohamed víno? „A [keď] sa zhromaždia pri spoločnom stole [alebo aby pili] nové víno a spoločný stôl je pripravený [a] nové víno [je namiešané] na pitie, [nikto by nemal natiahnuť] ruku k prvotine chleba a [nového vína] pred kňazom, lebo [on je ten, kto požehnáva] prvotinu chleba a nového vína [a natiahne] ruku k chlebu pred nimi. Potom Mesiáš Izraela natiahne ruku k chlebu.“ riadky 17–20.

Záver: Mesiáš Áronov je Učiteľ spravodlivosti (Žalmy Pesher 4Q171 stĺpec 3, riadky 13–16, s. 205), takže to nie je Kristus. Neexistuje žiadny kráľovský Mesiáš, iba Mesiáš Izraela, a Mohamed nie je z Izraela.

Otázka: Prečo odpovedať na toľko otázok?

Odpoveď: Je to rovnako osobná otázka ako otázka týkajúca sa Biblie, ale aj tak tu je odpoveď.

Ak vylúčime odpovede typu „bláznovstvo“, „nemám nič lepšie na práci“ a „mám príliš veľa voľného času“, videl som, že je to potrebné, modlil som sa za to a začal som s týmto projektom. Vychádzalo to zo štvorstranového letáku, ktorý som mal pri vedení seminára o neomylnosti Biblie na „Christian Life Retreat“ vo Forest Glen na jar roku 1997. V tomto letáku som si myslel, že som odpovedal na všetky dôležité otázky týkajúce sa knihy Genesis.

V každom prípade už viacerí kresťania, z ktorých mnohí majú oveľa lepšie schopnosti ako ja, napísali množstvo dobrých kníh, ktoré odpovedajú na biblické otázky. Hoci však pomerne dobre odpovedali na 300, 500 alebo 800 otázok, ich odpovede neboli komplexné. Navyše odpovede neboli v elektronickej podobe a formulácia autorských práv neumožňovala kresťanom kopírovať a šíriť odpovede podľa vlastného uváženia. Tu sú dôvody, prečo si myslím, že je dôležité mať odpovede na všetky tieto otázky.

1. list Petrov 3:15 „V srdciach si však posväťte Krista ako Pána. Buďte vždy pripravení obhájiť sa pred každým, kto sa vás pýta na dôvod nádeje, ktorá je vo vás. Odpovedajte však s miernosťou a úctou.“ Skeptickí neveriaci tvrdia, že Biblia je nesprávna alebo protirečivá, a veriaci potrebujú miesto, kam sa môžu obrátiť, aby dostali odpoveď.

2. Tesalonickým 2:15 „Preto, bratia, stojte pevne a držte sa tradícií, ktoré sme vás naučili, či už ústne, alebo listom.“ Aj samotní kresťania môžu mať otázky týkajúce sa doktrín a slov.

Príslovia 30:5 „Každé Božie slovo je bezchybné; On je štítom pre tých, ktorí sa k Nemu utiekajú.“ (BSB). Hoci človek môže byť aj naďalej skutočným kresťanom a veriť, že Biblia obsahovala chyby v pôvodných rukopisoch, verím, že je dôležité uznať, že je neomylná. Zdá sa však, že keď kresťan tvrdí, že Biblia je bezchybná, mal by byť schopný nájsť odpovede na takmer každú námietku, ktorú by niekto mohol vzniesť. Práve o to sa táto práca snaží.

Tieto odpovede nemusia byť vždy tie najlepšie, a preto sú uvedené aj odpovede z rôznych kresťanských kníh, ktoré sú často rozsiahlejšie. Ak si myslíte, že odpoveď tu uvedená nie je dostatočná alebo by sa dala vylepšiť, uvítali by sme akékoľvek vaše návrhy.