< Otázka týkajúca sa Listu Filipským

Otázka: Aký je hlavný bod Listu Filipským?

Odpoveď: Jedným z dôležitých bodov v Liste Filipským je radosť, pretože slovo „radosť“ sa v ňom vyskytuje 16-krát. Nie je to len radosť za priaznivých okolností, ktorú človek pociťuje len vtedy, keď sa všetko darí. Je to „radosť za každých okolností“, ktorá pretrváva vo väzení, pri smrteľnej chorobe, tvárou v tvár vonkajšiemu odporu aj pri úspechoch v osobnom živote. List Filipským sa tiež otvorene zaoberá „zlodejmi radosti“.

Okolnosti by nemali oslabovať našu radosť (List Filipským1:12 , 15–18). Ak vám spoluvieriaca povie, že sa má vzhľadom na okolnosti celkom dobre, opýtajte sa jej, čo robí, keď žije v týchto okolnostiach.

Ľudia by nám nemali brať radosť, ako ukazujú Filipským 2:2–4, 14, 21 a Filipským 3:2–7.

Vecí, ani ich nedostatok, by nám nemali brať radosť. List Filipským3:19 a4:11 –12 hovorí, že naša radosť by mala byť stála, bez ohľadu na to, čo máme. Tiež si nemyslite, že budete šťastnejší, ak budete mať viac vecí.

Starosti by nám nemali brať radosť, ale skôr nás mali viesť k modlitbe, ako ukazuje List Filipským 4:6-7.

Rozpory, dokonca aj medzi veriacimi, by nám nemali brať radosť, ako to ukazuje List Filipským 4:2-3.

Ako to vyjadruje New Geneva Study Bible na s. 1873: „List Filipským znie radosťou a vďačnosťou za to, ako Boh pokračuje vo svojom spasiteľnom diele medzi Filipskými, a za osobitné puto, ktoré existuje medzi Pavlom a jeho čitateľmi.“

Študijná Biblia NIV na str. 1801 uvádza, že Pavlovým hlavným zámerom bolo poďakovať sa Filipským. Chcel tiež informovať o svojej vlastnej situácii, povzbudiť Filipských v prenasledovaní, pripomenúť im pokoru a jednotu, pochváliť Timotea a Epafrodita a varovať pred judaistami a libertínmi.

Otázka: List Filipským možno nazvať listom radosti, pretože Pavlova radosť z Boha, z Filipských a z evanjelia bola prekypujúca. Ako môžeme v našom dnešnom živote pestovať srdečnosť a radosť?

Odpoveď: Pavol mohol nariekať nad svojím uväznením, nad svojím zdravotným stavom po bití alebo nad inými nešťastiami. Namiesto toho sa však Pavol rozhodol sústrediť sa na Boha a na ľudí okolo seba. Filipania a ostatné cirkvi boli často v jeho myšlienkach. Dokonca aj keď bol vo väzení, Pavol vedel, že Boh je stále na svojom tróne a že jedného dňa pôjde byť s Kristom v nebi. Pavol nevedel, kedy pôjde do neba, ale na druhej strane to ani nemusel vedieť. Pavol mal v živote cieľ, ktorý bol väčší ako on sám. Máte v živote cieľ, ktorý je väčší ako vy sami?

Otázka: Čo vieme z 1. listu Filipským o meste Filipy?

Odpoveď: Filipy sa pôvodne volali „Crenides/Krenides“, čo znamená „pramene“. Filip Macedónsky, Alexandrov otec, ich dobyl v roku 356 pred Kr. a premenoval ich na svoju počesť. V ich blízkosti sa nachádzali zlaté bane. V roku 42 pred Kr. porazili Marcus Antonius a Octavianus v Filipách Bruta a Cassia. Marcus Antonius mal v meste rímskych vojakov, ktorí tam žili. V roku 30 pred Kr. nariadil Octavianus (cisár Augustus) niektorým ľuďom z Talianska, aby sa presťahovali do Filipov, pričom si zachovali svoje práva rímskych občanov, vrátane nižších daní a možnosti nazývať svoju novú zem súčasťou talianskeho územia. Podľa diela The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 460, sa tam nachádzala slávna lekárska škola. Pavol tam založil cirkev v roku 50 n. l. Vrátil sa tam počas svojej tretej misijnej cesty v rokoch 55–56 n. l. Pavol pravdepodobne napísal List Filipským okolo rokov 60–61 n. l., čo by znamenalo, že cirkev existovala už asi desať rokov.

Keďže vo Filipách bolo príliš málo Židov na to, aby tam vznikla synagóga, Pavol v Liste Filipským necituje Starý zákon, ako to robí v Liste Rímskym, v 1. a 2. liste Korinťanom, v Liste Galatským a v Liste Efezským.

Otázka: Sú listy v Flp 1,1; 1 Kor 1,1; Kol 1,1; 1 Tes 1,1 a 2 Tes 1,1 dielom viacerých autorov, ako sa v nich uvádza, alebo ich napísal len Pavol?

Odpoveď: Keďže list od tímu môže byť napísaný len jednou osobou, Pavol bol pravdepodobne jediným autorom. Pozri si diskusiu o Liste Filipským 3, kde sa dozvieš viac o tom, že Pavol je autorom celého Listu Filipským.

Otázka: Svedčí použitie pojmu „biskup/dozorca“ v Fil 1,1 o neskoršom dátume vzniku Pavlových listov, ako tvrdia niektorí?

Odpoveď: Nie, pretože komunita v Kumráne, kde boli nájdené zvitky od Mŕtveho mora, mala už v predkresťanskom období úrad biskupa/dozorcov. V Skutkoch apoštolov 20:28 sa Pavol obrátil na biskupov v Efeze. Aj 1. list Petrov 5:2 sa obracia na biskupov/dozorcov.

Q: Komu Pavol píše v 1. liste Filipským 1:1 a v 1. liste Kolosenským 1:2, keď hovorí o „svätých“? Môžu bežní kresťania tieto knihy ignorovať?

Odpoveď: Biblické použitie pojmu „svätí“ alebo „vyvolení“ znamená všetkých veriacich.

Otázka: V 1. liste Filipským 1:4, v Liste Rímskym 1:9 a v 2. liste Timoteovi 1:3 – naozaj sa Pavol modlil za ľudí neprestajne a v každej svojej modlitbe?

Odpoveď: Pravdepodobne sa modlil za Boží ľud v každej modlitbe, ktorú za nich vyslovil, čo je aj zmyslom tohto výroku.

Otázka: Ako presne boli Filipania v Fil 1,5 Pavlovými partnermi v evanjeliu?

Odpoveď: Grécke slovo pre „spolupracovníkov“ – koinonia – je obchodný termín. Písmo výslovne neuvádza, ako boli spolupracovníkmi, ale keďže obchodný partner sa podieľa na finančných investíciách, čase a odmenách, Písmo naznačuje tri veci:

Finančné dary: Mesto Filipy sa nachádzalo v Macedónsku a macedónske cirkvi boli podľa 2 Korinťanom 8:1–5 veľmi štedré. Pavol v Liste Filipským 4:15–18 hovorí, že práve filipská cirkev ho opakovane zásobovala.

Čas a ľudia: Epafroditus, Euodia, Syntyche, Syzygus, Klement a ďalší sa pripojili k službe s Pavlom (Filipským 2:25; 4:2–3).

Odmeny: Filipania, podobne ako Pavol, sa mohli tešiť na svoje občianstvo v nebi a na budúcu premenu (Filipským 3:20–21). Okrem toho Pavol považoval filipských veriacich za súčasť svojej odmeny, svojej koruny v nebi (Filipským 4:1).

Otázka: Malo by sa v Flp 1,7 uvádzať „uväznený vo väzení“ (Williams) alebo reťaze či okovy?

Odpoveď: Grécke slovo desmos tu znamená puto, okovy, reťaz pre väzňa alebo dokonca väzivo tela. Presnejší preklad je teda „reťaz“ alebo „puto“, ale grécky text nešpecifikuje, z akého materiálu sú vyrobené. V starovekom svete však boli kovové reťaze pre väzňov bežné. Greenov doslovný preklad uvádza „putá“ a BSB uvádza „reťaze“.

Otázka: Čo presne znamená výraz „plod spravodlivosti“ vo Fil 1,11?

Odpoveď: Ide o nezvyčajný výraz. Okrem Amosa6:12 sa podobné výrazy vyskytujú len v Liste Židom12:11 , kde sa uvádza „žatva spravodlivosti“, a v Liste Jakuba3:18 , kde sa uvádza „plod spravodlivosti“. Plod spravodlivosti má aspoň tri aspekty.

Vnútorný charakter: Spravodlivý život pomáha pestovať spravodlivé srdce. Plody Ducha sú uvedené v Liste Galaťanom 5:22-23.

Vonkajšie výsledky: Plod spravodlivosti samozrejme zahŕňa spravodlivé činy a absenciu zlých skutkov, ale prináša aj ďalšie výhody. Zahŕňa oslobodenie od strachu, že niekto zistí, čo ste urobili alebo neurobili, a pomáha budovať dôveru a úzke priateľstvá s ostatnými. Ak žijeme ako deti svetla (Efezským 5:8), nemusíme sa obávať, že svetlo bude žiariť na naše životy.

Chvála Bohu: Spravodlivé srdce a spravodlivé skutky veriaceho tešia Boha a oslavujú Ho. Bez ohľadu na to, akú minulosť sme mali, bez ohľadu na to, akým pokušeniam dnes čelíme, a bez ohľadu na akékoľvek obavy o našu budúcnosť, naša spravodlivosť je svedectvom, ktoré vidia anjeli, démoni aj Boh. Naša spravodlivosť by sa nemala stať pre nás pascou tým, že by nafúkla našu pýchu alebo že by sme si mysleli, že si zaslúžime čokoľvek, čo sa týka spásy. Ale vedomie, že tešíme Boha, by nám malo byť povzbudením.

Otázka: Ako v 1. liste Filipským 1,14 povzbudilo uväznenie Pavla ostatných kresťanov?

Odpoveď: Pavol nepovedal, že boli len povzbudení, ani že dobrí kresťania mali radosť z toho, že Pavol trpí. Skôr boli povzbudení, aby odvážnejšie a bez strachu hlásali Božie slovo. Kresťania často nepociťujú naliehavosť plniť svoju úlohu pri šírení evanjelia, keď je nablízku niekto iný, kto túto prácu robí dobre.

Otázka: Ako je v Fil 1,15–18 dobré, keď ľudia kážu o Kristovi zo závisti a súperenia, a nie úprimne?

Odpoveď: Kázanie z nesprávnych pohnútok nie je také dobré ako kázanie zo správnych. Ide o kresťanskú službu Bohu v sile tela. Avšak ak sa pravé evanjelium správne káže aj z nesprávnych pohnútok, je to lepšie, ako keby sa nekázalo vôbec.

Otázka: Prečo sa Pavol v 1. liste Filipským 1:20 obáva, aby sa nehanbil?

Odpoveď: Pavol tým chcel povedať, že dúfa, že ho neopustí odvaha a statočnosť, keď bude pre Krista trpieť a možno aj zomrie.

Otázka: Ako je pravda, že „žiť je Kristus a zomrieť je zisk“ (Filipským 1:21)?

Odpoveď: Pavol poukazoval na to, že sa nachádzal v situácii, v ktorej nemohol prehrať. Ak by zomrel, získal by tým, že by šiel do neba a videl Ježiša. Ako ukazuje 2 Korinťanom 5:8, byť preč z tela znamená byť doma s Pánom.

Ak by však Pavol zostal nažive na tejto zemi, mohol by aj naďalej vykonávať plodnú službu a pomáhať druhým, ako ukazujú Filipským 1:22–24 a Rímskym 1:11–12.

Otázka: Čo presne znamená slovo „odísť“ v 2. liste Filipským1:23 ?

Odpoveď: Toto grécke slovo používali námorníci na označenie vyplávania. Smrť kresťana možno vnímať ako „vyplávanie“ domov. Toto slovo používali aj roľníci na označenie odviazania vola z jarma. Keď kresťania zomrú, sú oslobodení od svojej práce a zápasov na zemi.

Otázka: Ako v Liste Filipským 1:27 veriaci žije „hodne evanjelia“ a ako nie?

Odpoveď: Ježiš zaplatil plnú cenu za naše hriechy, ale niektorí kresťania začali žiť tak, akoby stále žili vo svojich hriechoch. Nakoniec sa budú hanbiť. Ak by všetci vedeli, že ste kresťan, a všetci by vedeli, čo robíte, boli by ste spokojní so svojím svedectvom?

Otázka: Ako kresťania môžeme podľa Flp 2,3–4 preukázať, že považujeme druhých za dôležitejších ako seba samých?

Odpoveď: Najprv môžete robiť malé veci, ako napríklad čakať na druhých, spomaliť krok, aby ste kráčali rovnakým tempom ako ostatní, a podržať dvere otvorené pre druhých. Či už ste chlapec, ktorý podrží dvere otvorené pre dievča, alebo dievča, ktoré podrží dvere otvorené pre chlapca, na tom nezáleží; v Kristovi sme všetci jedno.

Dôležitejšie sú však iné veci, ako napríklad počúvať druhých, neprerušovať ich a sústrediť sa na to, čo hovoria, aby ste si zapamätali, čo povedali.

Okrem toho môžete robiť aj väčšie, obetavé veci, ako napríklad vzdať sa svojho miesta v prospech druhých a podeliť sa s nimi o svoj čas a peniaze. Zavezte ich, ak to potrebujú.

V ideálnej spoločnosti by ľudia mali byť priateľmi s ostatnými a mali by sa s nimi stýkať bez ohľadu na ich kultúru, rasu alebo etnický pôvod, finančnú situáciu, peniaze či – medzi tínedžermi – na to, či sú „cool“. Nezabúdajte však, že ešte nežijeme v ideálnej spoločnosti, lebo ešte nie sme v nebi. Ale ako prejav predzvesti neba a lásky, ktorú k sebe teraz cítime, buďte s nimi, posaďte sa k nim a dajte ostatným vidieť, že ste s nimi. Keď idete na stretnutie, nikdy by ste sa nemali obávať, že nemáte s kým sedieť. Skôr by ste mali hľadať ľudí, ktorí sú sami, alebo s ktorými sa ostatní možno nechcú posadiť, a snažiť sa posadiť sa k nim a spoznať ich.

Pamätajte, že Ježiš v Matúšovi 20:26 a Markovi 10:43 povedal, že kto chce byť medzi nimi veľký, musí byť služobníkom.

Otázka: Keďže Kristus mal v Filipským 2:6 podobu Boha, ako mohol byť Kristus samotným Bohom?

Odpoveď: Slovo „podoba“ znamená aj podstatu. Filipským2:10 je parafrázou Izaiáša 45:23, s tým rozdielom, že Izaiáš sa odvoláva na Jahveho.

Ježiš nie je Boh Otec, ale ako súčasť Trojice je Ježiš naším Bohom (Ján20:28 ), je nazývaný Bohom (Hebrejom 1:9) a je uctievaný ako Boh (Hebrejom 1:6). Má plnosť Božstva (Kolosanom 1:19; 2:9), z ktorej sa Ježiš musel vlastnou silou vyprázdniť.

Otázka: Ako presne sa Kristus v Filipským 2:6–9 vyprázdnil?

Odpoveď: Pozemský princ si môže zložiť šperky a kráľovské rúcho, obliecť sa ako žobrák a vyjsť na ulicu. Princ však aj bez svojich insígnií zostáva stále princom.

Tento verš len konkrétne hovorí, že Kristus sa dobrovoľne ponížil a urobil to, čo bolo potrebné, aby sa stal človekom; nehovorí však, ako to urobil. V Jánovi 17:5 Kristus prosil Otca, aby mu vrátil slávu, ktorú mal pred stvorením sveta. Ježiš bol aj počas svojho pobytu na zemi stále Bohom (Hebrejom 1:8–9; Ján 1:1 + Hebrejom 13:8) a hodný tej istej cti a uctievania (Ján5:22 –23;9:39 ).

Kniha The Complete Book of Bible Answers na s. 101–102 uvádza, že Kristus sa nevzdal žiadnych božských vlastností, ale iba „dobrovoľne nevyužíval“ niektoré z nich. Iní kresťania s tým nesúhlasia a tvrdia, že Kristus sa „vzdal“ niektorých sekundárnych božských vlastností, avšak nie takým spôsobom, ktorý by znemožnil, aby bol Ježiš naďalej Bohom. Tak či onak, faktom zostáva, že bol zároveň Bohom aj človekom. Kniha „Now That’s a Good Question“ (s. 42–43) uvádza stručnú teologickú históriu tejto otázky a zdôrazňuje, že Boh Syn nikdy neprestal byť Bohom. Kniha „When Critics Ask“ (s. 481) tiež poukazuje na to, že Ježiš bol stále Bohom, ale zriekol sa svojich práv ako božská bytosť.

Otázka: Bol text z Flp 2,6–11 skôr ranokresťanskou hymnou, než aby ho pôvodne napísal Pavol?

Odpoveď: Hoci neexistujú žiadne vonkajšie dôkazy o tom, že by išlo o ranokresťanskú pieseň, poetický rytmus na to skutočne poukazuje. Bez ohľadu na to, či je autorom Pavol, alebo či to „ “ skopíroval z nejakej piesne, text bol napísaný v Liste Filipským pod Pavlovým dohľadom.

V knihe Christian Theology (Kresťanská teológia) od Millarda J. Ericksona na s. 689 sa uvádza, že názor, podľa ktorého išlo o aramejskú pieseň, siaha až k Ernstovi Lohmeyerovi. Erickson však poukazuje na to, že neexistuje zhoda v tom, ako tento úryvok rozdeliť na strofy (na rozdiel od Žalmov). Či ide o pieseň, alebo nie, nemá vplyv na jej význam, lebo „výklad nemôže byť podmienený formou“.

Otázka: Prečo sa v Flp 2,10 každé koleno skloní pred Ježišom?

Odpoveď: Ide o myšlienku veľmi podobnú tej v Izaiášovi 45:23–24, kde Boh prisahá, že každé koleno sa skloní pred Hospodinom. Ježiš nie je len nádejou sveta; je jedinou nádejou celého sveta. K tomu pravdepodobne dôjde v čase súdu pred veľkým bielym trónom. Tento verš tiež ukazuje, že v čase, keď k tomu dôjde, každý už bude poznať evanjelium.

Otázka: Prečo Pavol vo Fil 2,12 rozlišoval medzi poslušnosťou v jeho prítomnosti a poslušnosťou v jeho neprítomnosti?

Odpoveď: Vtedy rovnako ako dnes niektorí ľudia dobre poslúchajú len vtedy, keď ich sleduje ich vodca alebo šéf. Pavol ich chváli za ich dôslednosť v poslušnosti bez ohľadu na to, či bol Pavol prítomný, alebo nie. Niekto raz povedal, že „charakter“ je to, aký si, keď sa nikto nepozerá. Samozrejme, Boh sa pozerá vždy.

Môj priateľ z čínskej pevniny dlho a dôkladne premýšľal nad nasledujúcou otázkou, než sa stal kresťanom. Ak by neexistoval Boh, prečo by si nemal robiť všetko, čo sa dá, keď sa nikto nepozerá? Bohužiaľ sa obávam, že aj iní premýšľali nad touto otázkou, uverili, že Boh neexistuje, a… no, časté finančné podvody a vysoká kriminalita hovoria za všetko.

Otázka: Keďže sme podľa Filipským 2:12 spasení milosťou skrze vieru, ako si máme vypracovať svoje vlastné spasenie?

Odpoveď: Nie sme spasení vlastnými skutkami. Ovšem ovocie, čiže prejav nášho spasenia, je kombináciou nášho úsilia a Božej práce v nás. Pozri si rozbor Efezským 2:5–8 a Jakubovi 2:14–25.

Otázka: V 2. liste Filipským 2:14 sa píše, že by sme naozaj nikdy nemali reptat ani sa sťažovať na nič?

Odpoveď: Ako naznačil Pavol vo Filipským 4:9, mali by sme sa riadiť Pavlovým príkladom. Pavol nikdy neromol, nesťažoval sa ani sa nezaoberal zbytočným reptaním. Občas však Pavol dôrazne poukazoval na nedostatky, aby ľuďom ukázal, ako sa musia zmeniť.

Otázka: Ako by ste v súvislosti s Fil 2,14 poradili kresťanovi, ktorý je vždy negatívny a veľa sa sťažuje?

Odpoveď: Tu treba riešiť dve odlišné veci: ich myseľ a ich srdce.

Myseľ: Je veľmi pravdepodobné, že si vôbec neuvedomujú, že sú negatívni a veľa sa sťažujú. Odporúčam najprv si s nimi sadnúť a vysvetliť im, že toto správanie, ktorého si možno nie sú vedomí, nie je v súlade s Kristovým príkladom. Povzbuďte ich, aby sa zaviazali k zmene. Dajte im najavo, že im v tomto úsilí fandíte. Povedzte mu, že keď urobí chybu a povie niečo, čo by nemal, pripomeniete mu to – nie s cieľom súdiť ho, ale len aby si to uvedomil a naučil sa prestať robiť to, čo je pre neho v tejto chvíli možno už druhou prirodzenosťou.

Srdce: Možno stále hovoria deprimujúce veci, pretože vo svojom vnútri nepociťujú veľa radosti. Ukážte im radosť, ktorú môžu mať v Pánovi, a povzbuďte ich, aby sa na ňu sústredili, ako to ukazuje Filipským 4:7-9.

Otázka: Ako kresťania v Listu Filipským 2,15 „žiaria ako svetlá vo svete“?

Odpoveď: Na zemi naša spravodlivosť a charakter žiaria na pozadí temnoty spoločnosti. V nebi budú tí, ktorí sú múdri, žiariť ako nebesia, a tí, ktorí privedú mnohých k pravde, budú žiariť ako hviezdy na veky vekov, podľa Daniel 12:3.

Otázka: Ako a pre koho majú kresťania žiariť podľa Filipským 2,15–16?

Odpoveď: Tak ako hviezda žiari bez ohľadu na to, kto ju pozoruje, aj my máme preukazovať svoj charakter bez ohľadu na to, kto na zemi nás sleduje. Boh nás však vždy sleduje a pravdepodobne nás sledujú aj anjeli a démoni. Tak choďte a robte to, čo máte na srdci. Len si pamätajte, kto vás sleduje a komu budete musieť skladať účty.

Otázka: Keďže Pavol mal v 2. liste Filipským 2:19 radosť z Pána, akú úlohu tu zohráva povzbudzovanie druhých?

Odpoveď: Radosť je niečo, čo je najlepšie zdieľať, a nie si ju nechávať pre seba. Ale aj keby sme nerozumeli dôvodu, Boh nám prikazuje povzbudzovať druhých v Rímskym 1:12; Filipským 2:19; 1. Tesalonickým 5:11,14 a Hebrejom 3:13. Prví kresťania nám dávajú príklady vzájomného povzbudzovania v Skutkoch 15:31-32; 16:40; 18:27; 20:2.

Otázka: Keďže vo Fil 2,20–21 všetci hľadali svoje vlastné dobro, a nie Ježišovo, prečo sa Pavol za nich vďakoval Bohu vo Fil 1,3?

Odpoveď: Nevedel o žiadnych iných kandidátoch do svojho tímu, ktorí by mali takú mieru záujmu o druhých, akú mal Timotej. Každý má do určitej miery hriechy sebectva, ale napriek našim chybám a hriechom môžeme stále ďakovať Bohu jeden za druhého, hoci sme nedokonalí.

Otázka: Môžu byť v Skutkoch 2:21 skutoční kresťania stále sebeckí?

Odpoveď: Bohužiaľ, áno. Mali by sme byť zameraní na Boha, pričom si uvedomujeme, že Boh chce, aby sme sa starali aj o svoje potreby. Avšak rovnako ako kresťania môžu zabudnúť, že boli očistení od svojich minulých hriechov (2. Petrov 1:9), aj kresťania sú občas stále hriešni a sebeckí.

Otázka: Čo v 2. liste Filipským 2:21 znamená byť sebecký a ako sa tomu môžeme vyhnúť?

Odpoveď: V pesničke „Material Girl“ sa hlavná postava nezaujíma o nič a nikoho, okrem peňazí. Existuje veľa takýchto „materiálnych dievčat“, ale je tu aj veľa „materiálnych chlapcov“. My ako kresťania sme však ich opakom. Uvedomujeme si, že peniaze sú len dočasné a jediné večné veci na zemi sú Božie slovo a duše ľudí. Neznamená to, že by sme sa mali neustále pohŕdať sami sebou, skôr by sme sa mali toľko sústrediť na Boha a na druhých, že sa na seba ani veľmi často nepozeráme.

Vo Filipským 2:21 je niečo, čo tu pravdepodobne nebolo zámerné: Pavol mal takú radosť z Timotea, takú starostlivosť o Filipčanov a takú úľavu z toho, že Epafroditus je stále nažive. Keby niekto Pavlovi pripomenul, že on sám je v temnej väznici a možno čelí poprave, Pavol by možno povedal: „Ach áno, na to som takmer zabudol!“

Modlite sa za druhých.

Otázka: Ako môžeme v Liste Filipským 2:21 pracovať s kresťanmi, ktorí sú sebeckí?

Odpoveď: Potrebujeme trpezlivosť. Mnohí ľudia, keď prvýkrát prídu ku Kristovi, sú stále veľmi sebeckí. Namiesto toho, aby sme ich odsudzovali, musíme si uvedomiť, že Boh s nimi ešte neskončil. Ale možno by Boh mohol použiť nás a náš príklad, aby im pomohol stať sa zameranými na Krista namiesto na seba samých. Ak srdce človeka neustále hľadá Božie túžby a sústreďuje sa na lásku k druhým, potom sa jeho zameranie na seba samého zmenší.

Otázka: Čo je v Fil 2,25 významné na Epafroditovi?

Odpoveď: Epafrodit nebol oslovovaný ako cirkevný vodca, starší ani diakon. Jeho jediným titulom v cirkvi bolo „jeden z vás“ v Kolosenským 4:12. Človek nemusel byť vodcom, aby sa obetavo vydal pomáhať druhým.

Mimochodom, meno Epafroditus bolo bežné; aj tajomník Nera a neskôr Domitiána sa volal Epafroditus.

Otázka: Keďže Pavol vedel uzdravovať, prečo v 2. liste Filipským 2,25 neuzdravil Epafrodita, ktorý takmer zomrel?

Odpoveď: Pavol nemal moc ľubovoľne uzdravovať: iba Boh má moc uzdravovať. Pavol však bol často nástrojom uzdravenia. Boh, ktorý môže konať podľa svojej vôle, sa však rozhodol, že Epafrodita hneď neuzdraví. Mimochodom, aj sám Pavol bol chorý, keď písal Galatským.

Otázka: Prečo bol Pavol v Liste Filipským2:27 –28 znepokojený, keď v Liste Filipským 4:6–7 povedal, aby sa nikto o nič nestaral?

Odpoveď: Pavol nikdy netvrdil, že je bezhriešne dokonalý, a vo Filipským 2:27–28 úprimne vyjadroval svoje vlastné pocity. Máme nasledovať Pavlov príklad len v tom, ako on nasleduje Krista (1 Korinťanom 11:1). Ale ako zistil Pavol, ak je starosť vašou chorobou, potom modlitba k Bohu je vaším liekom.

Grécke slovo pre „znepokojovať sa“ v Liste Filipským2:20 (merimnao) sa v Novom zákone používa devätnásťkrát. Pavol ho používa štyrikrát v pozitívnom zmysle (1 Korinťanom7:32 , 34;12:25 ; List Filipským2:20 ). Všetky ostatné miesta (Matúš6:25 , 27, 28, 31, 34; Lukáš10:41 ) atď. majú negatívny význam.

Otázka: Prečo sa Pavol v Flp 2:27–28 obával vážnej choroby Epafrodita, keď v Flp1:21 –23 povedal, že žiť je Kristus a zomrieť je zisk?

Odpoveď: Pavol sa neobával o seba, ale o Epafrodita. Pozri si aj predchádzajúcu otázku.

Otázka: V Fil 2,29 sa samozrejme máme klaňať Bohu, ale ako máme zároveň vzdávať úctu vzorným veriacim za ich službu?

Odpoveď: Existujú nesprávne a správne spôsoby.

Medzi nesprávne spôsoby patrí staviť ich na piedestál a uctievať ich ako príklady dokonalých veriacich. Ale čo sa stane, keď noví veriaci zistia, že nie sú dokonalí? Aj taký dobrý veriaci, akým bol apoštol Peter, sa mýlil v Liste Galaťanom 2:11–14 a musel byť verejne pokarhaný Pavlom. Peter bol predtým, ako sa to stalo, ctený ako apoštol. Ale čo je ešte dôležitejšie, Peter bol ctený ako apoštol aj po tom, čo došlo k jeho pokrytectvu, pokarhaniu a predpokladanému pokániu. Ďalším nesprávnym spôsobom je mať postoj alebo vyjadrovať, že cirkev by sa bez nich nezaobišla, alebo zakladať svoju vieru čiastočne na nich a nie len na Bohu.

Správne spôsoby zahŕňajú súkromné povzbudzovanie týchto ľudí, verejné vyzdvihovanie ich ako dobrého príkladu (aj keď nie sú dokonalí) a povzbudzovanie ostatných, aby sa od nich učili.

Otázka: Aké sú v Fil 2,29 hranice ctenia druhých za ich službu?

Odpoveď: Najprv sa pozrime na Ježiša. Správne hovoríme, že Ježiš bol nevyhnutný pre naše vykúpenie, je naším prostredníkom, modlíme sa k nemu o pomoc, spievame mu chvály a uctievame ho a oslavujeme v bohoslužbe. Ale keď rímskokatolíci robia to isté voči Márii, v čom sa to líši od uctievania, okrem toho, že namiesto slova „uctievanie“ používajú slovo „ctenie“? Žiadna z týchto vecí nebola v Biblii spomenutá vo vzťahu k žiadnej ľudskej bytosti, okrem Ježiša.

Môžeme však ctiť a obdivovať Máriu a iných veriacich (žijúcich na zemi aj v nebi), môžeme Máriu nazývať „blahoslavenou“ podľa Lukáša 1:48 a môžeme rozprávať o ich dobrých skutkoch ostatným. Dávajte si však pozor, aby ste im nevenovali úctu tam, kde by sme mali byť oddaní iba Bohu, ako hovorí 2. Korinťanom 11:2-3. „Žiarim o vás božskou žiarlivosťou. Lebo som vás zasľúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil Kristovi ako čistú pannu. (3) Obávam sa však, že tak, ako bola Eva oklamaná hadovou lstivosťou, aj vaše mysle môžu byť zvádzané z vašej jednoduchej a čistej oddanosti Kristovi.“ (BSB)

Otázka: Prečo sa Pavol vo Fil 2,30 zdal byť voči Filipským negatívny, keď povedal: „aby ste napravili svoj deficit v službe voči mne“?

Odpoveď: Je v poriadku byť úprimný, čo zahŕňa aj to, že ľudí nechránime pred pozitívnymi ani negatívnymi vecami. Nie je to však nutne negatívne. Pavol mimoriadne ocenil, že mu poslali Epafrodita na pomoc, a zdôraznil, že vedel, že Epafrodit je tam, aby mu poskytol pomoc, ktorú mu oni osobne nemohli poskytnúť.

Otázka: Je v Flp 3,1 zmena v štýle písania, ktorá naznačuje, že ide o druhý list od druhého autora?

Odpoveď: Nie. Túto domnienku navrhla formálna kritika, ktorá bola medzičasom zásadne diskreditovaná. Predtým, než odpovieme na otázku, je tu fakt, ktorý sa v odpovedi nepoužíva.

Filipským 1:1 hovorí, že List Filipským napísali Pavol a Timotej. Hoci Pavol mohol napísať jednu časť a Timotej druhú, zmena štýlu nie je natoľko výrazná, aby to naznačovala. Pavol bol pravdepodobne jediným autorom.

Odpoveď: Okrem zmeny štýlu neexistuje absolútne žiadny dôkaz o inom autorovi. Zmena z povzbudenia na pokarhanie môže mať štyri dôvody.

1. Staroveký štýl písania listov nevyžadoval prechodné oddiely v takej miere, ako je to potrebné v moderných formálnych dokumentoch.

2. Náhla zmena je spôsobená zmenou témy.

3. Pavol mohol v tomto bode byť pri písaní vyrušený. (Toto ako prvý navrhol Lightfoot.)

4. Grécke slovo tu môže znamenať „nakoniec“, „ďalej“, „naviac“, „okrem toho“ alebo „čo sa týka ostatného“. 1. Tesalonickým 4:1 používa to isté slovo rovnakým spôsobom.

V diele Expositor’s Bible Commentary, zväzok 11, s. 96–97, 137–138 sa uvádza, že nikto nikdy nespochybňoval jednotnosť Listu Filipským, až kým sa v 19. storočí neobjavil F. C. Baur (1792–1860) a liberálna Tübingenská škola v Nemecku, a že názor o viacerých autoroch Listu Filipským nebol nikdy široko prijatý.

Otázka: Prečo Pavol v 1. liste Filipským 3:1 kládol dôraz práve na radosť?

Odpoveď: Písmo to výslovne neuvádza, ale môžeme vidieť štyri dôvody.

Pozrite sa za okolnosti: Filipania mohli byť sklamaní, že Pavol bol uväznený. Pavol chcel, aby boli radostní a upierali zrak na Boha, nie na Pavla.

Je to normálne pre kresťanský život: Život kresťana má byť plný radosti bez ohľadu na okolnosti.

Pre silu: Nehemiáš 8:10 a nasl. hovorí: „Radosť z Hospodina je vaša sila.“ Keď si uvedomíme náš vzťah s Bohom a tešíme sa z neho, môžeme mať vytrvalosť čeliť skúškam a pokušeniam tohto sveta a nenechať sa ovplyvniť úspechom v tomto svete.

Aby sme povzbudzovali druhých, aby vytrvali s Kristom: Je ťažké byť svetlom pre druhých, keď ste sami skleslí a deprimovaní.

Otázka: Prečo Pavol vo Fil 3,2 nazýva niektorých judaizantov „psami“, keďže podľa Mt 7,1–5 nemáme súdiť druhých?

Odpoveď: Pavol nesúdil ich večný osud (či sú zavrhnutí alebo vyvolení), ale týmto označením chcel prísne pokarhať ľudí, ktorí boli podobní tomu, čím kedysi bol on sám. Židia niekedy nazývali pohanov psami. Pavol tu obrátil situáciu proti nim.

V gréčtine existujú dva výrazy pre psa: „kynarion“ znamená domáceho psa alebo domáceho miláčika a „kuon“, slovo použité v tomto texte, znamená vonkajšieho psa alebo pouličného psa.

Otázka: Ako sa v Fil 3,4–11 môže prirodzená výhoda stať prekážkou?

Odpoveď: Pavol spomenul dva druhy výhod: výhody dané pôvodom a výhody získané tvrdou prácou. Či sú to dobré alebo zlé veci, závisí jednak od toho, na čo ich používaš, a jednak od toho, ako ich používaš. Všetko závisí od toho, či sa „ “ spoliehaš na telo. Považujete tieto výhody za svoje vlastné alebo za niečo, na čo máte nárok, alebo ich vnímate ako Božie dary, ktoré nám boli zverené, aby sme ich používali na Jeho slávu? Využívate ich tak, ako by si to Boh želal, alebo volíte morálne či etické skratky, aby ste dosiahli buď svoje ciele, alebo to, čo považujete za Božie ciele pre vás? Ak skutočne nemôžete dosiahnuť svoje ciele bez hriechu, potom by Boh nechcel, aby ste mali takýto cieľ.

Filipským 3:7 sa hovorí „veľké zrieknutie sa“. Pavol vymenúva niektoré zo svojich prirodzených výhod a hovorí, že v porovnaní s poznaním Krista sú tieto výhody bezcenné. Musíme sa sami seba opýtať, do akej miery sa snažíme spoliehať na svoje výhody namiesto toho, aby sme sa spoliehali na Boha. Ak prirodzená výhoda nahrádza našu dôveru v Boha, potom je to prekážka.

Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 11, s. 140, v The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 660, a v Believer’s Bible Commentary, s. 1971.

Otázka: Aké práva máme ako kresťania podľa Fil 3,7–8?

Odpoveď: Bolo nám dané právo byť Božími deťmi. Všetko, čo sa týka využívania alebo nevyužívania našich práv, sa odvíja od tohto práva. Najprv uvádzame niekoľko prísnych pravidiel a potom všeobecné usmernenia o tom, ako brániť svoje práva v porovnaní s nastavením druhého líca.

Prísne pravidlá

1. Skutočnosť, že máme právo, neznamená, že ho musíme uplatňovať. Pavol sa rozhodol neuplatniť právo prijímať peniaze za kázanie slova (1 Korinťanom 9:6) ani mať veriacu manželku (1 Korinťanom 9:5).

2. Niekedy je uplatňovanie politických práv v poriadku, ako to urobil Pavol vo Filipách (Skutky16:37 –40), keď sa vyhol bičovaniu (Skutky22:25 –29) a keď sa odvolal k cisárovi (Skutky 25:10–12).

3. Nemáme právo žalovať iných veriacich (1 Korinťanom 6:1–8).

4. Máme právo, aby spory s inými kresťanmi riešili iní kresťania (1 Korinťanom 6:1–8).

5. Nemáme právo snažiť sa o pomstu (Rímskym12:19 –21; Deuteronómium 32:35).

6. Nemáme právo chovať zášť (Efezským4:26 –27).

7. Nemáme právo brániť sa spôsobmi, ktoré sú v rozpore s Božou vôľou (Efezským5:11 –12). Nemáme právo konať v rozpore so zákonom (Rímskym 13:1–7).

Všeobecné usmernenia

V niektorých prípadoch Pavol bránil svoje práva v záujme evanjelia a Jeremiáš 22:15–16 ukazuje, že máme brániť práva utláčaných. Prvým prirodzeným impulzom človeka je nahnevať sa alebo sa pomstiť. Ježiš však tiež povedal, aby sme nastavili druhú tvár (Lukáš6:29 ).

Rozhodovanie o tom, kedy brániť svoje práva a kedy nie, by malo prebiehať v kontexte toho, čo je najlepšie pre dosiahnutie nášho konečného cieľa. Ale aký je náš konečný cieľ? Nemalo by ním byť bránenie si svojho územia ani zvyšovanie nášho bohatstva či moci. Naším konečným cieľom je skôr oslavovať Boha. Bráňte teda svoje práva tam, kde to najlepšie oslávi Boha, a nastavte druhú tvár tam, kde to najlepšie oslávi Boha.

Pamätajte, že brániť si svoje práva môže byť v poriadku, ale keď je naša túžba brániť si svoje práva väčšia ako naša túžba čo najlepšie oslavovať Boha, naša túžba brániť si svoje práva je hriechom.

Otázka: Prečo v 1. liste Filipským 3:8 niektorí stratili túžbu jednoducho „poznať Krista“?

Odpoveď: Grécke slovo, ktoré sa tu používa, nie je bežné slovo pre „poznať“. Je to skôr gnonai, čo znamená poznať na základe skúsenosti. Usilujete sa o užší vzťah s Bohom, než aký máte teraz?

Hudson Taylor povedal: „Je nevyhnutné, aby sme sa obetovali pre život sveta… Prinášanie ovocia zahŕňa nesenie kríža. ‚Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a nezomrie, ostane samo.‘ Vieme, ako sa Pán Ježiš stal plodným – nielen tým, že niesol svoj kríž, ale tým, že na ňom zomrel. Vieme v tomto veľa o spoločenstve s Ním? Neexistujú dvaja Kristovia – bezstarostný Kristus pre bezstarostných kresťanov a trpiaci, namáhajúci sa Kristus pre výnimočných veriacich. Je len jeden Kristus. Sme ochotní prebývať v Ňom a tak prinášať ovocie?“ Citované z Believer’s Bible Commentary, s. 1974 (citované pani Howard Taylorovou v knihe Behind the Ranges, s. 170.)

Otázka: Myslí si Pavol vo Fil 3,10, že by mohol zmeškať prvé vzkriesenie?

Odpoveď: Nie. Pavlova nádej bola v tomto prípade istá, nie len zbožným želaním. Podobne, keď sa Pavol tešil na Kristov návrat, neznamenalo to, že si nebol istý, či sa Kristus vôbec niekedy vráti. V oboch prípadoch by sa Pavlovo vyjadrenie úprimnej túžby nemalo nesprávne vykladať tak, že popieral istotu, že sa jeho túžba naplní.

Otázka: Prečo sú v Fil 3,15 niektorí kresťania schopní vnímať finančné potreby druhých, zatiaľ čo iní sú voči nim slepí?

Odpoveď: Niektorí kresťania majú dar „pomáhať“, vďaka ktorému rýchlejšie vnímajú potreby iných ľudí. Iní sa možno nechcú pozerať, lebo sa nechcú dostať do situácie, v ktorej by mali pocit, že by mali pomáhať.

Ak sa zdá, že sa niektorý člen cirkvi nikdy nezúčastňuje podujatí, ktoré môžu stáť peniaze, možno nemá peniaze nazvyš. Mohli by ste sa ho zdvorilo opýtať, či by nepotreboval nejakú pomoc, a finančne mu pomôcť.

Cirkev často oznamuje cirkevný tábor, duchovné cvičenia alebo iné podujatia, ktoré stoja peniaze, ale žiada ľudí, ktorí by mali problém s úhradou a napriek tomu by sa chceli zúčastniť, aby kontaktovali cirkev, a cirkev im môže poskytnúť štipendium, aby im pomohla.

Otázka: V Fil 3,17; Fil 4,9 a 1 Kor 11,1 sa píše, že máme nasledovať Pavlov príklad. Oprávňuje to autoritárske vedenie?

Odpoveď: Nie. V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Pavol bol apoštol a jeho spisy v Písme máme považovať za vyššiu autoritu než akéhokoľvek dnešného vodcu alebo takzvaného apoštola.

2. 1. Petrov 5:3–4 hovorí, že vodcovia majú byť dobrým príkladom pre stádo. Predpokladá sa, že máme nasledovať tieto dobré príklady.

3. List Židom 13:17 hovorí, že aj dnes máme poslúchať našich vodcov. Avšak 1. list Petrov 5:3–4 hovorí, že vodcovia nemajú panovať nad stádom.

Podrobnejšiu odpoveď nájdete v knihe When Cultists Ask, s. 229–230.

Otázka: Kto sú v 1. liste Filipským 3:18 ľudia, ktorí žijú ako nepriatelia Kristovho kríža?

Odpoveď: List Filipským 3:18 nehovorí o nepriateľoch Boha ani o nepriateľoch pravdy, ale konkrétne o nepriateľoch Kristovho kríža. Nie sú to nutne pohania, pretože mnohí pohania nevedia nič o Kristovom kríži; sú to ľudia, ktorí počuli posolstvo kríža a sú jeho nepriateľmi. Niekedy sa nepriateľmi toho, čo počuli, môžu stať aj ľudia, ktorí vyrastali v cirkvi, ale už nechcú nasledovať Krista.

Nejde tu len o judaizantov, pretože o nich sme už hovorili v predchádzajúcej časti. Skôr ide o vyznávajúcich kresťanov, ktorí sa riadia učením o ľahkej viere a žijú tak, ako sa im zachce.

Ich osudom je záhuba.

Prečo mal Pavol slzy pre nich? Bolo to kvôli škode, ktorú spôsobili cirkvi, a kvôli škode, ktorú tým spôsobili sami sebe.

Otázka: Ako mohli ľudia v cirkvi žiť ako „nepriatelia Kristovho kríža“ (Filipským 3:18)?

Odpoveď: Pavol hovorí, že ich „koniec je záhuba“, takže títo ľudia nie sú skutoční veriaci, ale ľudia v cirkvi, ktorí pôjdu do pekla. Pavol to nehovoril ani zo záľuby, ani zo zlosť, ale hovoril to „so slzami“ a so smútkom.

Otázka: Použil Pavol vo Fil 3,20 pre Ježiša titul „Spasiteľ“, pričom si ho vypožičal z pohanských zdrojov?

Odpoveď: Nie. Hoci sa grécke slovo (soter) tu skutočne používalo pre modlárskych bohov a ľudských vodcov, grécka Septuaginta používala toto slovo (soter) vo vzťahu k Bohu v Žalme 24:5; 26:9 a na ďalších miestach. Ak už, tak Nový zákon si tento titul „vypožičal“ zo Starého zákona.

Otázka: Čo znamená slovo „koruna“ v Liste Filipským 4:1?

Odpoveď: Grécke slovo diadema môže znamenať iba korunu, ale to nie je slovo, ktoré sa tu používa. Toto grécke slovo je stephanos. Znamená víťazstvo a odmenu, a nie nevyhnutne vládnutie. To isté slovo sa používa pre Ježišovu tŕňovú korunu. A je úžasné zamyslieť sa nad tým, že Ježiš znášal tŕňovú korunu, aby sme my mohli mať korunu víťazstva.

Otázka: Ako sa v prípade veriacich, s ktorými sa ťažko vychádzaš, alebo ktorí majú ťažkosti vychádzať s tebou, máš správať podľa Fil 4,2–3?

Odpoveď: V Filipách nebolo všetko v poriadku. Zdá sa, že Euodia a Syntyche pracovali pre evanjelium, obe dokonca po boku Pavla, napriek tomu mali medzi sebou problémy. Keď to Pavol písal, vedel, že nejde o krátkodobú, jednorazovú záležitosť, ale potenciálne o pretrvávajúci problém.

Pavol neuviedol, ktorá z nich bola na vine, ani či to boli obe. Euodia a Syntyche boli bežné grécke ženské mená. Meno Syzygus sa v celej gréckej literatúre nikde inde ako meno nevyskytuje, takže možno Pavol používa výraz „spolubojovníčka“, pretože nechce menovať konkrétnu osobu, a tá by vedela, o koho ide.

V Ježišovej veľkňazskej modlitbe v Jánovi 17, konkrétne v Jánovi 17:23, sa Ježiš modlí, aby jeho deti žili v jednote, aby svet poznal, že Boh poslal Ježiša. Ak je váš spor verejný, aký odkaz to vysiela svetu? 1. Jánova 3:10 obsahuje ešte silnejšie slová. Ak nemilujete svojho brata, nie ste z Boha. Nehovorí sa tam, že to niekedy nebude ťažké a že svojho brata možno nebudete mať radi, ale ak k nemu necítite žiadnu lásku, skontrolujte si, či ste vôbec skutočný kresťan.

Uvedomenie si, že Pán je blízko, môže naše malicherné hádky účinne uviesť do správnej perspektívy. Spomeňte si, ako veľmi ich Boh miluje; natoľko, že Ježiš za nich zomrel. Krivda, alebo aspoň to, čo vnímaš ako krivdu, ktorú spáchali voči krehkej, hriešnej bytosti, akou si ty, je taká, taká malá v porovnaní s hriechmi proti Bohu, ktoré ti On odpustil. Urob s nimi mier, ak je to na tebe. Ak nie je, uisti sa, že vidia, že si otvorený na to, aby si s nimi uzavrel mier. Nakoniec si pamätaj, že budeš v nebi a budeš navždy uctievať Boha – spolu s nimi.

Otázka: Kto je v 4,3 Listu Filipským „Syzygus“ alebo „spolujazdec“?

Odpoveď: Grécke slovo znamená „spolujazdec“ a existujú dva názory:

1. Grécke slovo Syzygus by mohlo byť osobným menom. Nemáme však žiadne záznamy o tom, že by ho nejaký Grék používal ako osobné meno.

2. Pavol mohol zámerne neuviesť meno osoby, ktorej chcel obzvlášť pomôcť pri spore medzi Euodiou a Syntychou. Niekedy ľudia, ktorí diplomaticky zmierujú spory, pracujú lepšie, keď sa na nich nesústreďuje pozornosť.

Otázka: Mali by sa kresťania v 4,4 radovať, keďže Ježiš v Mt 5,4 povedal, že blahoslavení sú tí, ktorí smútia?

Odpoveď: Predtým, než sa môžete radovať ako Božie deti, musíte smútiť a činiť pokánie zo svojich hriechov. Aj ako kresťania smútime nad vecami, ktoré zraňujú Božie srdce, ale aj prostredníctvom nášho smútku sa tešíme z nášho vzťahu s Bohom. Kniha „When Critics Ask“ (str. 482–483) zdôrazňuje, že smútok je podmienkou a naša radosť je výsledkom správneho vzťahu s Bohom.

Otázka: Ako bol Pán blízko pred 2 000 rokmi podľa Fil 4,5?

Odpoveď: Teraz rovnako ako vtedy je Pán blízko nás nielen jedným, ale tromi spôsobmi.

1. Vzhľadom na rôznorodosť našich životov môžeme zomrieť a stretnúť sa s Pánom kedykoľvek.

2. Nikto nepozná deň ani hodinu Kristovho návratu (Matúš 24:36), ani to, či je časovo blízko alebo ďaleko. Je však bezprostredný v tom zmysle, že potrebné predpoklady pre Kristov návrat sa môžu rýchlo naplniť.

3. Kristus je blízko a prebýva vo všetkých veriacich (Ján 14:23; Rímskym 8:9).

Otázka: Ako nám v Filipským 4:6–7 pomáha Boží pokoj, keď sme v úzkosti?

Odpoveď: Aj keby sme sa akokoľvek snažili, Boží pokoj nie je niečo, čo si môžeme získať sami; je to niečo, čo nám je dané. Keď v modlitbe predkladáme svoje prosby Bohu, Boží pokoj môže strážiť (t. j. brániť) naše srdcia aj mysle. Keď sa zameriavame na Boha a na večné veci, naše vlastné dočasné ťažkosti sa nám môžu zdať malé.

Otázka: V Flp 4,10.20 by ľudia Pavla vnímali ako všetko iné, len nie ako stoika. Ako môžeme pôsobiť na ostatných menej stoicky?

Odpoveď: Stoik v tomto kontexte je niekto, kto vždy pôsobí racionálne a pokojne; neprejavuje veľa emócií ani nadšenia. Pavol bol určite racionálny, ale mnohokrát nebol pokojný, ale emotívny, či už zo šoku nad tým, čo ľudia robili, zo smútku nad hriechom, alebo z nadšenia, prekypujúceho radosťou pri oslavovaní Boha. Niektorí dnešní kresťania možno majú tú racionálnu stránku dobre zvládnutú, ale možno stratili niektoré z ostatných vlastností, ktoré mal Pavol. Existujú dva „lieky“ na stoicizmus: sekundárny a primárny. Sekundárnym liekom je uvedomenie si, kým ste. Božou milosťou a milosrdenstvom máte úplne nezaslúžené privilégium byť Božím dieťaťom. V Kristovi ste sa narodili znova a vymenili ste svoj starý hriešny život s jeho hriešnymi lákadlami a sebeckými ambíciami za slobodu nového života v Kristovi. Nad vecami, ktoré vás v starom živote premáhali, vám Boh teraz prostredníctvom Ducha Svätého dal silu zvíťaziť. Ale to je len sekundárny liek. Primárnym liekom je uvedomenie si, kým Ježiš skutočne je. Ježiš nie je len „trochu“ Boh, ale je plne Boh; a tak veľmi sa ponížil, že prišiel na zem, vtelil sa ako skutočný človek, aby zomrel za naše hriechy, pretože nás miloval. Ježiš, ktorý mal moc vstať z mŕtvych, teraz žije v nás prostredníctvom Ducha Svätého. Sme dedičmi spolu s Kristom a keď sa Kristus zjaví v sláve podľa Kolosanom 3:4, aj my sa zjavíme v sláve spolu s Ním.

Pavla nadchlo nielen to, čo Kristus urobil pre neho osobne; Pavla nadchlo aj to, že mohol zvestovať evanjelium a vidieť, ako ľudia prichádzajú ku Kristovi. Čo nadchýna predovšetkým vás?

Otázka: Ako sa môžeme naučiť byť spokojní v Kristovi, keď sa vo svete deje toľko vecí, o ktoré by sme mohli prísť (Filipským 4:11)?

Odpoveď: V prvom rade, ak nemáte skutočný, osobný vzťah s Kristom, musíte pozvať Krista do svojho srdca. To je predpokladom spokojnosti; skutočne spokojní môžete byť iba v Kristovi.

Ďalej sa spýtajte sami seba: „Po čom túžite?“ Niektorí ľudia túžia po sláve, ambíciách, moci alebo peniazoch; iní túžia po potešení prostredníctvom hriešnych vecí, ako je opitosť, drogy alebo mimomanželský sex. Ďalší túžia po príjemných zážitkoch, ktoré nie sú hriešne, ako sú cestovanie, vzťahy, hudba, jedlo, loď alebo určité iné materiálne veci. Niektorí ľudia netúžia po potešení a zážitkoch, ale po iných veciach: po kráse (s kozmetickými zákrokmi alebo bez nich), zdraví alebo športovej kondícii. Iní ľudia sú na opačnej strane: možno netúžia po ničom a nemajú žiadne veľké nádeje, len možno nejaké malé. Ktorú cestu si zvolil Pavol? Pavol rozhodne nepatril do žiadnej z uvedených kategórií. Mal veľkú, nesplnenú nádej, po ktorej túžil. Pavol sa usiloval o Boží cieľ – získať celý svet pre Krista, aby „ “ celý svet poznal Ježiša. Dosiahol Pavol svoj cieľ? V jednom zmysle nie, lebo keď Pavol zomrel, celý svet ešte nepoznal Ježiša. Ale v inom zmysle Pavol uspel, lebo bol poslušný – a to vďaka Božiemu vedeniu aj vlastnej iniciatíve. Tvrdím, že Pavol urobil všetko, čo mu Boh určil. Hoci na konci svojho života Pavlovo srdce stále trpelo kvôli strateným, verím, že bol spokojný s tým, kým bol v Kristovi, a s tým, čo robil pre Krista.

Chcete byť spokojní v Kristovi? Trávte čas s Kristom tak, ako to robil Pavol, modlite sa tak, ako sa modlil Pavol, a buďte činní tak, ako bol Pavol. Nezaoberajte sa tým, čo Boh zveril Pavlovi, ale skôr sa v modlitbe venujte tomu, čo Boh chce, aby ste robili vy.

Otázka: Čo nás učí Fil 4,16–18 o dávaní?

Odpoveď: Zdá sa, že Filipania posielali Pavlovi finančnú pomoc bez toho, aby o ňu Pavol požiadal. Aspoň v niektorých prípadoch to Pavol neočakával. Poskytujete finančnú pomoc kresťanským pracovníkom, ktorí ju potrebujú, aj keď vás o ňu nepožiadali? Je smutné, keď sa kresťanskí misionári, povolaní vykonávať Božie dielo v zahraničí, musia vrátiť domov výlučne s cieľom získať ďalšiu finančnú podporu.

Q: Naozaj Boh v 1. listu Filipským 4:19 uspokojuje všetky naše potreby, ako napríklad vtedy, keď Pavol trpel hladom (1. list Filipským 4:12)?

Odpoveď: Keď Mu to dovolíme, Boh skutočne uspokojuje všetky naše potreby. Nikdy netrpieť hladom je túžba, nie potreba. Život kresťanov na tejto zemi nie je vždy taký ružový, ako poznamenal Pavol v 1 Korinťanom 15:19. Ako však ukazujú Rímskym 8:18 a 1 Petrov 4:12–14, naše pozemské utrpenia sú ničím v porovnaní s našou budúcou slávou.

Otázka: Kto presne tvoril Caesarovu domácnosť v 4,22 Listu Filipským?

Odpoveď: Podľa diela „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 11, s. 159, vedci zostavili zoznamy členov cisárovej domácnosti na základe nápisov na hrobkách. Zahŕňali veľké množstvo cisárskych sluhov a cudzích otrokov.

Otázka: Ako vieme, že list Filipským skutočne napísal Pavol?

Odpoveď: Píše sa to v Liste Filipským 1:1 a raná cirkev to nikdy nespochybňovala.

Medzi ranokresťanských autorov, ktorí výslovne uvádzajú, že List Filipským napísal Pavol, patria Polykarp, Irenej z Lyonu, Muratoriho kánon, Klement Alexandrijský, Tertulián, Hippolyt, Origenes, Traktát o opätovnom krste, Cyprián z Kartága, Victorinus z Petau, Peter z Alexandrie, Atanáz z Alexandrie a Eusébius z Cézarey. Novatian cituje List Filipským 2,6–11 ako „od apoštola“.

Otázka: Aké dôkazy máme v Liste Filipským, že táto kniha by mala byť v Biblii?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dobré dôvody.

1. Napísal ju Pavol a ten bol apoštolom. Peter vo 2. liste Petrovom 3:15–16 potvrdil, že Pavlove slová sú Písmom.

2. Sám Pavol povedal, že je apoštolom v 1. Timoteovi 1:1; 2:7; Rimanom 1:1; 1. Korinťanom 1:1; 9:1; 2. Korinťanom 1:1; 11:5; Galatským 1:1; Efezským 1:1; Kolosenským 1:1; 2. Timoteovi 1:1; Titovi 1:1.

3. Svedectvo rannej cirkvi. Pozri nasledujúcu otázku, časť 3, kde sú uvedení autori, ktorí sa odvolávali na List Filipským.

Otázka: Ako vieme, že dnešný text Listu Filipským je spoľahlivým zachovaním toho, čo bolo pôvodne napísané?

Odpoveď: Najmenej 72 rukopisov a autori rannej cirkvi citovali alebo odkazovali na verše z Listu Filipským. Existujú najmenej tri dobré dôvody.

1. Boh sľúbil zachovať svoje slovo v Izaiášovi 55:10–11; Izaiášovi 59:21; Izaiášovi 40:6–8; 1. Petrovom 1:24–25; Matúšovi 24:35.

2. Najstaršie rukopisy Listu Filipským, ktoré máme k dispozícii, vykazujú malé rukopisné odchýlky, avšak žiadne teologicky významné chyby.

p16 Flp 3,10–17; 4,2–8 (koniec 3. storočia) Kniha The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts obsahuje obrázok p16 na s. 86.

3./4. storočie – 1968 – Text Nového zákona.

s. 46 Chester Beatty II (100–150 n. l.) obsahuje 84 veršov Listu Filipským. Konkrétne obsahuje List Filipským 1:1, 5–15, 17–28; 1:30–2:12; 2:14–27; 2:29–3:8; 3:10–21; 4:2–12; 4:14–23 a ďalšie časti Pavlových listov a Listu Hebrejom. Publikácia The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts obsahuje na s. 192 fotografiu časti p46. Na s. 197–198 sa tiež uvádza, že kvalita a stichometrické znaky svedčia o tom, že tento rukopis napísal profesionálny pisár.

Prvá polovica 3. storočia – 1936 – Frederic G. Kenyon podľa publikácie „The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts“.

2. storočie, rok 200 n. l. – 1935 – Ulrich Wilcken podľa publikácie The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts.

200 n. l. – 1968 – dielo „The Text of the New Testament“.

81–96 n. l. – 1988 – Young Kyu Kim podľa diela The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts.

Okolo roku 200 n. l. – 1975 – Aland a kol., tretie vydanie.

Okolo roku 200 n. l. – 1998 – Aland a kol., štvrté revidované vydanie.

Začiatok až polovica 2. storočia – 1999 – Úplný text najstarších rukopisov Nového zákona. Toto sa čiastočne zakladá na tom, že rukopis je veľmi podobný Papyrus Oxyrhynchus 8 (koniec 1. alebo začiatok 2. storočia) a Papyrus Oxyrhynchus 2337 (koniec 1. storočia).

s. 61 Rímskym 16:23, 25–27; 1. Korinťanom 1:1–2, 2–6; 5:1–3, 5–6, 9–13; Filipským 3:5–9, 12–16; Kolosenským 1:3–7, 9–13; 1 Tesalonickým 1:2-3; Títovi 3:1-5, 8-11, 14-15; Filemonovi 4-7. cca 700 n. l.

okolo roku 700 n. l. – 1968 – Text Nového zákona.

Okolo roku 700 n. l. – 1975 – Aland a kol., tretie vydanie.

Okolo roku 700 n. l. – 1998 – Aland a kol., štvrté revidované vydanie.

Vaticanus [B] 325–350 n. l. Celý Nový zákon až po List Židom 9:15. Chýbajú 1. a 2. list Timoteovi, List Titovi, List Filemonovi a Zjavenie.

Sinaiticus [Si] 340–350 n. l. Celý List Filipským

Alexandrinus [A] (okolo roku 450 n. l.) Celý List Filipským

Ephraemi Rescriptus [C] 5. storočie

Bohairská koptská verzia [Boh] 3./4. storočie

Sahidský koptský [Sah] 3./4. storočie

Latinská Vulgáta [Vg] 4. a 5. storočie

Peshitta sýrčina [Syr P] 400–450 n. l.

Filoxénska sýrčina [Syr Ph] 507/508 n. l.

Claromontanus [D] 5./6. storočie

arménčina [Arm] od 5. storočia

Gruzínčina [Geo] od 5. storočia

Etiópsky [Eth] od cca 500 n. l.

Gotčina [Goth] 493–555 n. l.

3. Svedectvo rannej cirkvi. Písatelia rannej cirkvi až do Prvého nicejského koncilu (325 n. l.) citovali z Listu Filipským asi 90-krát, nepočítajúc narážky. Citovali 41 % Listu Filipským, pričom zlomkové verše počítali ako zlomky. To je 42,4 z celkového počtu 104 veršov.

Tu sú autori z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorí citovali z Listu Filipským.

List Diognetovi (cca 130–200 n. l.), kap. 5, s. 27, naráža na List Filipským 3:20 „občania neba“.

List Polykarpa Filipským, kap. 3, s. 33, spomína Pavla, ktorý písal Filipským v rokoch 110–155 n. l. Polykarp tiež hovorí o „Pavlovi a ostatných apoštoloch“ v kap. 9, s. 35.

List Polykarpa Filipským (100–155 n. l.), kap. 3, s. 33, uvádza, že požehnaný a oslávený Pavol napísal Filipským list. V kap. 9, s. 35, tiež odkazuje na List Filipským 2,16.

Kresťania vo Viedni a Lugdune: (r. 177 n. l.) citujú List Filipským 2,6, s. 783–784

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) sa na List Filipským odvoláva na mnohých miestach. V diele Irenej: Proti herézam, kniha 4, kap. 18.4, Irenej cituje List Filipským 4:18, pričom ho uvádza slovami: „Ako hovorí aj Pavol Filipským.“ Cituje tiež z Listu Filipským 2:11.

V diele „Utrpenie scillitských mučeníkov“ (180–202 n. l.) sa spomína, že raní kresťania mali k dispozícii Pavlove spisy, bez toho, aby sa špecifikovalo, o ktoré listy išlo.

Muratoriho kánon (190–217 n. l.) spomína, že Pavol vo svojich listoch písal siedmim cirkvám: Korinťanom (2 listy), Efezským, Filipským, Kolosenským, Galatským, Tesalonickým (2 listy) a Rimanom. Pavol napísal list Filemonovi, Titovi a dva listy Timoteovi.

Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.) uvádza, že Filipským 4,5 je dielom Pánovho apoštola. Výzva pohanom, kap. 9, s. 196

Tertulián v diele Proti Marcionovi, kniha 4, kapitola 5 (207 n. l.) uvádza, že Pavol napísal Filipským. Bola to kniha, „ktorá pochádza od apoštolov a ktorá bola uchovávaná ako posvätný poklad v cirkvách apoštolov“.

Hippolyt (222–235/6 n. l.) cituje polovicu Filipským 3,2a ako Pavlovu v Fragmente 10, s. 244

Origenes (225–253/254 n. l.) cituje Filipským 4:13 ako dielo Pavla v diele *De Principiis*, kniha 3, kap. 2.5, s. 333

Novatian (250/254–257 n. l.) cituje Filipským 2,6–11 ako slová apoštola v diele „Traktát o Trojici“, kap. 22, s. 632

Traktát proti Novatiánovi (254–256 n. l.), kap. 1, s. 657, cituje dve tretiny Filipským 3:2 ako Písmo

Traktát o opätovnom krste (254–256 n. l.), kap. 6, s. 670, cituje Filipským 2:9b–11 ako slová Pavla.

Cyprián, biskup Kartága (cca 246–258 n. l.), spomína List Filipským a cituje Filipským 2:21; 3:19–21 v diele „Cypriánove traktáty – Svedectvá“, kap. 11, s. 536. V diele „Traktát č. 4“, kap. 34, s. 456 cituje z Listu Filipským 4:18 a uvádza, že ide o slová apoštola Pavla.

Victorinus, biskup z Petau v Slovinsku (mučenícky zomrel v roku 304 n. l.), spomína Starý a Nový zákon vo svojom Komentári k Zjaveniu blahoslaveného Jána, s. 345. Uviedol Pavlove listy ako List Rimanom, Listy Korinťanom, List Galatským, List Efezským, Listy Tesalonickým, List Filipským, List Kolosenským a List Timoteovi a cituje 1. list Timoteovi 3:15 v kap. 16, s. 345.

Peter z Alexandrie (306, 285–311 n. l.) cituje List Filipským 1,23–24 ako dielo „blahoslaveného apoštola Pavla“ v diele Kánonický zoznam listov, kánon 10, s. 274

Metod (270–311/312 n. l.) cituje polovicu Filipským 2:5 vo fragmente zo svojho diela Rozprava o mučeníkoch, s. 382.

Atanáz z Alexandrie (318 n. l., pred Nicejským koncilom) cituje List Filipským 3:14 ako dielo Pavla v diele Proti pohanom, kap. 5, s. 6

Po Nicejskom koncile

Eusébius z Cézarey (318–339/340 n. l.) cituje Filipským 2,6 v diele Eusébiovej Cirkevnej histórii, kniha 5, kap. 2, s. 216. Filipským 2,6–8 cituje ako „ ké Písmo“ v knihe 8, kap. 10, s. 330–331. V knihe 3, kap. 4, s. 136 uvádza, že Pavol označoval ostatných kresťanov za „spolupracovníkov“.

Asterius Sofista (po roku 341 n. l.)

Afrahat Sýrsky (337–345 n. l.) vo svojom diele Vybrané dôkazy naráža na List Filipským

Hegemonius (4. storočie) cituje z Listu Filipským 3:19 ako slová apoštola. „Disputation with Manes“, kap. 38, s. 212

Ambrosiaster (4. storočie)

Victorinus z Ríma (po roku 363 n. l.)

Atanáz z Alexandrie (367 n. l.) uvádza zoznam kníh Nového zákona v „Sviatočnom liste“ č. 39, s. 552

Hilár z Poitiers (355–367/368 n. l.)

Dielo Synopsis Scripturae Sacrae (350–370 n. l. alebo 5. storočie) spomína Pavlov list Filipským ako súčasť Nového zákona. Cituje celý text z 1. kapitoly Filipským.

Efraim Sýrsky, autor hymien (350–378 n. l.)

Bazil z Kapadócie (357–378/379 n. l.) cituje Filipským 3:10,11 ako Pavlov text. O Duchu, kap. 15.34, s. 21

Titus z Bostry (pred rokom 378 n. l.) odkazuje na List Filipským 2:11

Synoda v Laodicei (vo Frýgii) (343–381 n. l.) v kánone 60, s. 159 uvádza zoznam kníh Starého a Nového zákona. Kánon 59, s. 158 stanovuje, že v kostole sa smú čítať iba kanonické knihy Starého a Nového zákona.

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.)

Ambróz z Milána (370–390 n. l.)

Apollinár z Laodicey (okolo 390 n. l.)

Gregor z Nazianzu/Nazianzen (330–391 n. l.)

Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.)

Gregor z Elviry (po roku 392 n. l.)

Gregor z Nyssy (okolo 356–397 n. l.) cituje List Filipským 2:10 ako „Filipským“ vo Veľkom katechizme, kap. 32, s. 150

Didymus Slepý (398 n. l.)

Epifanius zo Salamíny (360–403 n. l.) spomína List Filemonovi, List Židom, dva listy Timoteovi, List Titovi, List Rimanom, List Galatským, List Filipským a List Efezským. Panarion, časť 3, zo scholionov 1 a 5, s. 334

Rufinus (374–406 n. l.) spomína, že Pavol píše o Klementovi vo Filipanom 4:3 vo svojom Epilógu k Pamfilovi, s. 423

Gaudentius (po roku 406 n. l.)

Jeroným (373–420 n. l.)

Kartáginský koncil (218 biskupov) (383–419 n. l.)

Ján Zlatoústy okolo roku 396 n. l. napísal 15 kázní na List Filipským, ktoré sa nám zachovali dodnes. Ján Zlatoústy uviedol, že ich autorom bol apoštol Pavol (Komentár k Listu Filipským, kázeň I a iné miesta).

Maximinus (4./5. storočie)

Maximus z Turína (4./5. storočie) odkazuje na List Filipským 2:30

Chromatius (zomrel v roku 407 n. l.) sa odvoláva na List Filipským 4:7

Severian (po roku 408 n. l.)

Niketa z Remesianu (366 – cca 415 n. l.)

Speculum (5. storočie)

Augustín z Hippa (388 – 28. augusta 430 n. l.) spomína Filipským 3:7,8 ako slová apoštola v diele Božie mesto, kniha 17, kap. 4, s. 341

Polipelagián Ján Cassian (419–430 n. l.) cituje Filipským 4:15, 16 ako slová blahoslaveného apoštola adresované Filipským v diele Inštitúcie Jána Cassiana, kniha 7.17, s. 254.

Marcus z Eremity (po roku 430 n. l.)

Paulín z Noly (431 n. l.)

Cyril z Alexandrie (444 n. l.) odkazuje na List Filipským 4,7 a ďalšie verše

Eutalius zo Sulcy (okolo roku 450 n. l.)

Theodotus z Ancyry (5. storočie) cituje List Filipským 2:5

Quodvultdeus (okolo roku 453 n. l.)

Hesychius z Jeruzalema (po roku 450 n. l.)

Theodoret z Cyrusu (423–458 n. l.) odkazuje na List Filipským 2,5.9

Pápež Lev I. z Ríma (440–461 n. l.)

Prosper z Akvitánie (426–465 n. l.)

Varimadum (445/480 n. l.)

Makárius/Symeon (4. alebo 5. storočie)

Dôkazy o heretikoch a falošných knihách

Kacír Marcion podľa Tertuliána

Kacíř Priscillian (mučednícka smrť v roku 385 n. l.) odkazuje na List Filipským 2:11

Kacír Pelagius (416–418 n. l.) sa odvoláva na List Filipským 1:11, 14; 2:5, 11; 3:3, 12, 13, 15; 4:7, 8, 13, 19

Pelagiánsky kacír Teodor z Mopsuestie (r. 428 n. l.) napísal komentáre k Pavlovým listom, ktoré sa však nezachovali. Niektoré z jeho zachovaných spisov však citujú List Filipským 1:11,14; 2:11–12,26,30; 3:3, 12–13, 15; 4:3, 7–8, 13, 16, 19, 23.

Kacír Nestórius (451/452 n. l.) v diele Bazár Herakleida cituje List Filipským 2,5.9

Časť z toho je podľa Alanda a kol., štvrté revidované vydanie, a Adamantiusa: Dialóg o pravej viere v Boha

Viac informácií o raných rukopisoch Listu Filipským nájdete na stránke www.BibleQuery.org/Philippians Manuscripts.html.