< Otázka týkajúca sa Biblie od Johna

Otázky, ktoré sa vyskytujú vo viac ako jednom evanjeliu, sú rozoberané v sekcii „Evanjelium“ alebo v prvom evanjeliu, v ktorom sa objavujú.

Otázka: Aké sú v Jánovom evanjeliu niektoré charakteristické prvky tohto evanjelia?

Odpoveď: Ján zdôrazňuje, že Ježiš je Boh. Ježiš Kristus, Boh a Boží Syn, prišiel a zomrel, aby jeho ovce uverili a aby tí, čo uverili, mali svetlo a život skrze Syna. Slovo „veriť/viera“ používa 89-krát, čo je viac ako v evanjeliách podľa Matúša, Marka a Lukáša dohromady. Kristus je jedinou nádejou. Tým, ktorí vkladajú nádej do Krista, On obnovuje Samaritánku, cudzoložnicu, Petra a ďalších, ktorí sa dopustili ešte väčších hriechov ako oni.

Všeobecne sa uznáva, že Jánovo evanjelium bolo napísané ako posledné, pravdepodobne dokonca až po tom, čo Klement Rímsky napísal svoje dielo v rokoch 96–98 n. l. V Jánovi 20:30 Ján naznačuje, že nezaznamenal mnohé veci, ktoré Ježiš urobil. Ján pravdepodobne poznal ostatné evanjeliá a jeho evanjelium kladie menší dôraz na Ježišove skutky a vypĺňa medzery v učení, ktoré sa v ostatných evanjeliách nenachádzajú. Kľúčovým veršom je Ján 20:31, kde je napísané, že toto bolo napísané, aby sme uverili.

Pokiaľ ide o sekty, Ján 5:23 a Ján 20:28 vynikajú ako vhodné verše na použitie voči Svedkom Jehovovým.

Otázka: Aký je prehľad tejto knihy v Jánovi?

Odpoveď: Tu je prehľad Jánovho evanjelia. Sedem znamení sa udialo pred Veľkým týždňom.

Jn 1:1-18 Úvod: Slovo sa stalo telom

Jn 1:19–51 Začiatok služby: Ján Krstiteľ a prví učeníci

Jn 2–11 Verejné pôsobenie v siedmich znameniach

- Jn 2,1–11 Znamenie 1: Prvý zázrak: premena vody na víno v Káne

- Jn 2,12–25 Prvé očistenie chrámu

- Jn 3:1-21 Nikodém sa pýta Ježiša

- Jn 3:22-4:3 Paralela s Jánom Krstiteľom

- Jn 4,4–42 Žena pri studni

- Jn 4:43-54 Znamenie 2: V Káne uzdravenie syna úradníka v Kafarnaume

- Jn 5 Sviatok v Jeruzaleme

- - Jn 5:16-47 Znamenie 3: Uzdravenie chromého pri rybníku Betesda v Jeruzaleme 5:1-15

- - Ježiš a Otec

- Jn 6:1-14 Znamenie 4: Nakŕmenie 5 000 ľudí pri Galilejskom mori

- Jn 6:15-21 Znamenie 5: Chodenie po vode

- Jn 6:25-71 Vyhlásenie 1: Ja som chlieb života

- Jn 7–8 Odpor: Sviatok stánkov v Jeruzaleme

- - Jn 7,1–52 Židovská nevieru

- - Jn 7:53–8:11 Odpustenie: Žena pristihnutá pri cudzoložstve

- - Jn 8:12-59 Vyhlásenie 2: Ja som svetlo sveta

- Jn 9 Znamenie 6: Uzdravenie slepého od narodenia v Jeruzaleme

- Jn 10,1–21 Vyhlásenia 3 a 4: Ja som brána pre ovce a Dobrý pastier

- Jn 10:22-39 Diskusia počas sviatku posvätenia chrámu

- Jn 10,40–42 Pôsobenie v Peréi

- Jn 11 Znamenie 7: Vzkriesenie Lazára v Betánii. Vyhlásenie 5: Ja som vzkriesenie a život

Jn 12–19 Veľký týždeň

- Jn 12:1-11 Pomazanie Ježišových nôh

- Jn 12:12-19 Triumfálny vstup

- Jn 12:20-36 Príchod Grékov

- Jn 12,37–50 Pretrvávajúca nevieru Židov

- Jn 13–17 Súkromné pôsobenie

- - Jn 13–14 Posledná večera

- - - Jn 13 Posledná večera

- - - Jn 14 Vyhlásenie 6: Ja som cesta, pravda a život

- - Jn 15–16 Vyhlásenie 7: Ja som pravý vinič

- - Jn 17 Ježišova veľkňazská modlitba

- Jn 18–19 Utrpenie

- - Jn 18,1–12 Ježiš bol zradený a zatknutý

- - Jn 18,13–19,15 Súdne konania proti Ježišovi

- - Jn 19,16–42 Ukrižovanie, smrť a pochovanie

Jn 20 Triumf zmŕtvychvstania

Jn 21 Epilóg: Ryby a nasýtenie

- Zázračný úlovok 153 rýb 21:1-14

- Obnovenie Petra 21:15-25

Jánovo evanjelium je štýlom veľmi podobné 1., 2. a 3. Jánovmu listu. Ján sa nesnaží pokorne odpovedať na otázku: „Kto je Ježiš?“. Skôr Ján smelo a hlasno vyhlasuje: „Toto je Ježiš!“ Aj my by sme mali byť smelí v hlásaní evanjelia.

Otázka: Lišia sa podrobnosti o Ježišovom živote v Jánovom evanjeliu od toho, čo majú spoločné prvé tri synoptické evanjeliá, ako tvrdí skeptická kniha Asimovov sprievodca Bibliou na strane 952?

Odpoveď: Jánovo evanjelium obsahuje odlišné podrobnosti, ale sú zlučiteľné. Jánovo evanjelium bolo s najväčšou pravdepodobnosťou napísané po prvých troch evanjeliách. Zameriaval sa menej na historické podrobnosti, ktoré už boli dostatočne pokryté v prvých troch evanjeliách, a viac na význam toho, čo Kristus učil.

V časti venovanej evanjeliám nájdete kompletnú 317-bodovú harmonizáciu štyroch evanjelií.

Otázka: Malo by sa v Jn 1:1 preložiť ako „bol božský“, „bol Boh“ alebo „bol Bohom“, ako tvrdia Svedkovia Jehovovi?

Odpoveď: Malo by to byť „bol Boh“. Tu je zhrnutie jazykových a iných dôkazov.

Nie len „jeden“ boh: Rovnaká gramatická konštrukcia, theos bez predpony ho v gréčtine, sa v Lukášovi 20:38 vzťahuje na Jehovu-Boha. Ani Svedkovia Jehovovi neprekladajú tie isté grécke slová v Jánovi 1:6, 12, 13, 18 ako „jeden Boh“. Viac informácií nájdete v publikáciách When Cultists Ask, s. 159, a When Critics Ask, s. 403.

Hoci Svedkovia Jehovovi v rokoch 1962 až 1983 citovali preklad Johannesa Grebera na podporu svojho prekladu, už v roku 1956 vedeli, že Greberova manželka pôsobila ako duchovné médium, aby tento preklad vytvorila! Viac informácií nájdete v knihe Šesťdesiat otázok, ktoré by mal dostať každý Svedok Jehovov, s. 23.

Nielen božský: Kniha „The Complete Book of Bible Answers“ (Úplná kniha biblických odpovedí), s. 108–109, poukazuje na to, že keby Ján chcel iba povedať, že Ježiš bol božský, mohol použiť prídavné meno theios. Ján však zdôraznil, že Ježiš je v skutočnosti Boh.

Slovo bolo Boh:

Všimnite si, prosím, že existujú ešte silnejšie dôkazy než moderné lingvistické štúdie, ktoré dokazujú, že Ján 1:1 znamenal, že Slovo bolo Bohom. Existuje aj iný prístup. Čo keby sme sa mohli opýtať kresťanov, pre ktorých bola gréčtina Nového zákona materinským jazykom, čo znamenal Ján 1:1? Môžeme tak urobiť. Odpovede nájdete v nasledujúcej otázke, hoci ak ste Svedkom Jehovovým, pravdepodobne sa vám nebude páčiť, ako raní kresťania chápali svoj vlastný jazyk.

Otázka: Aké sú v Jn 1:1 ďalšie príklady toho, ako Svedkovia Jehovovi skresľujú svoje Písmo?

Odpoveď: Tu je niekoľko príkladov.

Ján 1:1 Pridali „a“ do vety „Slovo bolo Bohom“.

Lukáš 23:43: „Veru, hovorím ti dnes, budeš so mnou v raji.“ (Tým sa vytvoril dojem, akoby Ježiš hovoril „dnes“, namiesto toho, aby sa zachoval grécky význam, že kajúcny zlodej bude v raji ešte dnes.)

Skutky 10:36 – Pridalo sa slovo „iný“ a vložilo sa do hranatých zátvoriek.

Rímskym 8:32 bolo pridané slovo „iný“ bez kurzívy alebo zátvoriek.

Kolosanom 1:16-20: Pridalo sa slovo „iný“ štyrikrát.

Filipským 2:9 bolo pridané slovo „iný“ bez kurzívy ani zátvoriek.

Otázka: Čo učila raná cirkev v Jn 1:1 o tomto verši a o tom, že Slovo je Boh?

Odpoveď: Niekedy je zaujímavé počuť, čo moderní učenci, o 2000 rokov neskôr, hovoria o význame gréčtiny. Zaujímavejšie však je, ako cirkevní vodcovia, ktorí žili pred 1700–1800 rokmi a z ktorých mnohí hovorili novozákonnou gréčtinou už od detstva, chápali význam Ján 1:1 vo svojom vlastnom jazyku.

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.)

„Lebo keď vyslovíme nejaké slovo, zrodíme tým slovo; avšak nie oddelení, tak, aby sa slovo [ktoré zostáva] v nás zmenšilo, keď ho vyslovíme; a rovnako ako to vidíme aj v prípade ohňa, ktorý sa nezmenší, keď zapáli [ďalší], ale zostáva rovnaký;... Slovo múdrosti, ktoré je samo týmto Bohom, zrodeným od Otca všetkých vecí, a Slovo, a Múdrosť, a Sila, a Sláva Otca, mi bude svedčiť...“ Dialóg s Tryfónom, kap. 61. Pozri tiež kapitoly 55, 56, 59, 62–64, 66, 74–78.

Teofil, biskup Antiochie (168–181/188 n. l.) „Lebo samotné božské písmo nás učí, že Adam povedal, že počul hlas. Ale čo iné je tento hlas ako Slovo Božie, ktoré je zároveň Jeho Synom?“ List Autolykovi, kniha 2, kap. 22, s. 103

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.)

„Ale že On [Ježiš] je sám osebe, nad všetkými ľuďmi, ktorí kedy žili, Bohom, Pánom a Večným Kráľom, a Vteleným Slovom, zvestovaným všetkými prorokmi, apoštolmi a samotným Duchom, to môžu vidieť všetci, ktorí dosiahli aspoň malú časť pravdy.“ (Irenej, Proti herézam, kniha 3, kap. 19.2, s. 449).

„Vedz, že každý človek je buď prázdny, alebo naplnený. Lebo ak nemá Ducha Svätého, nemá poznanie Stvoriteľa; neprijal Ježiša Krista, ktorý je život; nepozná Otca, ktorý je v nebesiach;...“ (Irenej, fragment 26, s. 572)

„Ona [cirkev] tiež verí v tieto body [náuky] tak, ako keby mala len jednu dušu... Lebo cirkvi, ktoré boli založené v Nemecku, neveria ani nepreberajú nič iné, ani tie v Španielsku, ani tie v Galii, ani tie na Východe, ani tie v Egypte, ani tie v Líbyi, ani...“ Irenej, Proti herézam, kniha 1, kap. 10.2, s. 331

Tertulián (okolo r. 213 n. l.) (latinsky) „Slovo je teda vždy v Otcovi, ako hovorí: ‚Ja som v Otcovi;‘ a je vždy s Bohom, podľa toho, čo je napísané: ‚A Slovo bolo s Bohom;‘ a nikdy nie je oddelené od Otca ani nie je iné ako Otec, lebo ‚Ja a Otec sme jedno.‘“ Proti Praxeasovi, kapitola 8, s. 603.

Hippolyt (225–235/6 n. l.) po citácii časti Ján 1,1: „Ak teda Slovo bolo u Boha a bolo aj Bohom, čo z toho vyplýva? Mohol by niekto povedať, že hovorí o dvoch bohoch? Ja síce nebudem hovoriť o dvoch bohoch, ale o jednom; avšak o dvoch osobách a o tretej ekonomii (usporiadaní), a to o milosti Ducha Svätého. Lebo Otec je síce jeden, ale sú dve osoby, lebo je tu aj Syn; a potom je tu tretí, Duch Svätý. Otec nariaďuje, Slovo vykonáva a Syn sa zjavuje, skrze ktorého sa verí v Otca. Táto ekonomia harmónie sa vracia k jednému Bohu; lebo Boh je jeden. Je to Otec, kto prikazuje, Syn, kto poslúcha, a Duch Svätý, kto dáva pochopenie; Otec je nad všetkým, Syn je vo všetkom a Duch Svätý je vo všetkých. A nemôžeme si predstaviť jedného Boha inak, ako tým, že v pravde veríme v Otca, Syna a Ducha Svätého.“ Proti heréze Noeta, kapitola 14, s. 228

Otázka: Je pravda, že doktrína, podľa ktorej bol Ježiš Bohom v ľudskej podobe, bola v Jn 1,1 definitívne sformulovaná až po roku 300 n. l.?

Odpoveď: Nie. Karen Armstrongová to kategoricky uviedla v knihe A History of God, s. 81, a je neuveriteľné, čo si niektoré tlačené knihy môžu dovoliť tvrdiť. Neexistujú žiadni ortodoxní kresťania ani ariáni, ktorí by tvrdili, že Ježiš nebol Bohom, hoci ariáni tvrdili, že Ježiš bol inou podstatou a Bohom iným a menším spôsobom. Pred rokom 300 n. l. päť ranocirkevných autorov citovaných v predchádzajúcej otázke určite nepovažovalo doktrínu o tom, že Ježiš je Boh v ľudskej podobe, za niečo, čo by potrebovalo nejaké finalizovanie. Ignác, ktorý bol učeníkom apoštola Jána, rád hovorieval, že „Ježiš je Boh“. Apoštol Tomáš nepotreboval žiadny koncil, keď v Jánovi 20:28 povedal Ježišovi: „Môj Pán a môj Boh!“

Hoci je pravda, že gnostici boli heretici, ktorí mali veľmi podivné názory na Boha, ortodoxní kresťania ich nikdy neuznali za kresťanov. Napriek tomu aj oni uznávali, že Ježiš je Boh, hoci vo veľmi odlišnom a podivnom zmysle.

Arianisti boli ďalšou heretickou skupinou, ktorá bola odsúdená na Nicejskom koncile v roku 325 n. l. Mali o Ježišovi „nízke“ mienky, verili, že existoval čas, keď nebol, a že Ježiš bol inej podstaty ako Otec. Avšak aj oni súhlasili s tým, že Ježiš je Boh; problémom bolo, že sa mylne domnievali, že Ježiš nemá tú istú podstatu ako Otec.

Myslím si, že nedostatkom vyznaní viery je to, že niektorí ľudia môžu nesprávne interpretovať ich účel. Nicejská kontroverzia ohľadom arianizmu sa netýkala toho, či bol Ježiš Bohom, ale toho, akým spôsobom bol Ježiš Bohom.

Otázka: Ako mohol byť v Jn 1,1 Slovo zároveň Bohom aj s Bohom?

Odpoveď: Rovnakým spôsobom, ako mohol byť Syn v Liste Židom 1,8–9 zároveň Bohom aj mať Boha. Okrem odkazov na falošných bohov má slovo „Boh“ aspoň štyri významy vo vzťahu k pravému Bohu. „Boh“ môže znamenať len Otca, len Syna, len Ducha alebo všetkých troch v Trojici.

Tu je to, čo povedal ranokresťanský spisovateľ Hippolyt (225–235/6 n. l.) v diele Proti heréze Noeta, kap. 14, s. 228: „Ak teda Slovo bolo s Bohom a bolo zároveň Bohom, čo z toho vyplýva? Nebudem síce hovoriť o dvoch Bohoch, ale o jednom; o dvoch osobách však áno a o tretej ekonomii (dispozícii), a to o milosti Ducha Svätého. Lebo Otec je síce jeden, ale sú dve osoby, pretože je tu aj Syn; a potom je tu tretí, Duch Svätý.“

Otázka: Ako sa mohol Boh v Jn 1,1 vteliť ako človek?

Odpoveď: Na jednej strane je odpoveď jednoduchá: Všemohúci Boh sa môže zjaviť tak, ako si to želá. Na druhej strane je to hlboký zázrak. Melito zo Sardis (170–180 n. l.) uvažoval o tajomstve vtelenia vo svojom diele Rozprava o kríži (zväzok 8), s. 756 „Z týchto dôvodov prišiel k nám; z týchto dôvodov, hoci bol bez telesa, utvoril si telo podľa nášho vzoru, zjavujúc sa ako ovca, no stále zostávajúc Pastierom; považovaný za sluhu, no nezriekajúc sa synovstva; nosený [v lone] Márie, no odetý do [prirodzenosti] svojho Otca; kráčajúci po zemi, no napĺňajúci nebo; javil sa ako dieťa, no nezriekol sa večnosti svojej podstaty; bol obdarený telom, no neobmedzil čistú jednoduchosť svojej Božskosti; bol považovaný za chudobného, no nebol zbavený svojho bohatstva; potreboval výživu, nakoľko bol človekom, no neprestal nasycovať celý svet, nakoľko je Bohom; prijal podobu služobníka, no nepoškvrnil podobu svojho Otca.“

Justín Mučeník vo svojom diele „Dialóg s Tryfónom Židom“, kapitola 61, s. 227, uviedol analógiu o tom, ako sa oheň zapáli z ohňa. Pôvodný oheň sa tým nijako nezmenší.

(Všimnite si, že citáty z rannej cirkvi na tejto webovej stránke pochádzajú výlučne z diel Ante-Nicene Fathers a Post-Nicene Fathers I a II.)

Otázka: V Jn 1,1 sa snažím pochopiť teantropickú povahu Krista. Bol Ježiš mentálne plne zrelý a vedel všetko už ako dieťa? Hoci sa stal človekom, mal stále nekonečnú myseľ Boha? V Lukášovi 2:52 sa píše: „Ježiš rástol v múdrosti a vo výške a v priazni u Boha i u ľudí.“ Ak sa Ježiš nezmenil v tom, kým bol, keď prišiel v tele, prečo potom rástol vo vedomostiach, múdrosti a v priazni u Boha, keď už bol nekonečným Bohom?

Odpoveď: Mnohé veci týkajúce sa Boha možno ľahšie pochopiť prostredníctvom analógie s prírodou. Tajomstvo vtelenia však nemá žiadnu analógiu s ničím v prírode.

Hoci nemôžeme vedieť všetko o vteleniu, môžeme sa dozvedieť to, čo o ňom zjavuje Písmo. Ak to teda zhrnieme, je potrebné poznať päť kľúčových bodov.

1. Ježiš je na 100 % Boh. Bol na 100 % Bohom predtým, ako sa narodil, na zemi aj teraz v nebi. (Ján 1:1; 20:28; Kolosanom 1:5–20; Hebrejom 1:6, 8, 9)

(Samozrejme, nebo nebolo prázdne, keď Ježiš prišiel na zem. Toto však nezaraďujem medzi body, pretože táto neoddeliteľnosť Boha spolu s odlišnosťou Otca, Syna a Ducha sú body týkajúce sa Trojice, nie vtelenia.)

2. Ježiš bol na 100 % človekom od chvíle, keď bol v matkinom lone. Bol v každom ohľade ako my, s výnimkou toho, že nebol hriešny. (List Židom 2:14–18; 4:15; 5:1–2)

3. Ježiš bol len jedna osoba. (Neboli to dve odlišné bytosti, Boh-Ježiš a človek-Ježiš, ako to naznačuje extrémny nestorianizmus.)

4. Ježiš mal dve odlišné prirodzenosti. (Ježišova ľudskosť nebola pohltená Ježišovou božskosťou. Keď sa píše, že Ježiš trpel, naozaj trpel. Keď sa píše, že Ježiš bol pokúšaný, naozaj bol pokúšaný. Tieto veci popierajú extrémnejšie časti monofyzitizmu.)
Ak však pochopíte tieto štyri veci, stále chýba jedna vec, ktorú musíte pochopiť, aby ste to všetko mohli dať do súvisu.
5. Väčšina Ježišovej slávy bola zahalená. Ježiš sa podľa Filipským 2,6–7 dobrovoľne zbavil mnohých svojich božských vlastností. Preto sa Ježiš v Jánovi 17,5 konkrétne modlil k Otcovi, aby mu vrátil slávu, ktorú mal pred začiatkom sveta. Aby som teda odpovedal na prvú časť vašej otázky: na zemi Ježiš rástol v múdrosti, vo výške a v milosti – nielen ako dokonalé dieťa, ale aj ako dokonalý malý chlapec, dokonalý väčší chlapec a nakoniec ako dokonalý muž. Ježiš sa naučil poslušnosti, trpel a zomrel, čo mohol urobiť len vtedy, ak sa dobrovoľne a dočasne vzdal časti svojej moci.

Otázka: Ako ešte vieme z Jn 1,1, že Ježiš je Boh?

Odpoveď: Kniha „1001 odpovedí na biblické otázky“ na strane 27 uvádza, že to dokazujú sedem bodov.

1. Všetky starozákonné mená pre Boha sa zlučujú v Ježišovi Kristovi.

2. Ježiš prijal ľudské uctievanie. Buď to urobil nesprávne, alebo to urobil správne.

3. Ježiš odpúšťal hriechy proti Bohu.

4. Ježiš preukázal Božiu moc.

5. Ježiš preukázal vševedúcu múdrosť (hoci ju možno na zemi pred svojím vzkriesením ešte nemal).

6. Ježiš preukázal všadeprítomnosť.

7. Nový zákon hovorí, že Ježiš je Boh a má byť ctený rovnako ako Otec.

Viac o Jánovi 1:1 a Trojici nájdete v knihe Hard Sayings of the Bible, s. 490–492.

Otázka: Bol tento pojem večného slova v Jn 1,1 prevzatý z gréckej filozofie?

Odpoveď: Nie, neexistujú na to žiadne dôkazy. Grécky filozof Platón síce písal o večnom slove „logos“ ešte pred vznikom Jánovho evanjelia a Herakleitos z Efezu (okolo roku 500 pred n. l.) používal pojem „logos“ na označenie racionálneho princípu. Aj Žid Filón používal tento termín. Neexistujú však žiadne dôkazy, že by sa Ján z toho inšpiroval.

Skôr než by Ján čerpal z gréckej filozofie, aj sekulárny človek by mohol argumentovať, že pojem mocného a živého Slova bol prevzatý zo starozákonného myslenia, napríklad z hebrejského textu Genesis 1:1.

Starý zákon nebol prevzatý z gréckeho myslenia, keďže Mojžiš a Izraeliti predchádzali všetkej písomnej gréckej literatúre, o ktorej vieme. Teofil z Antiochie, píšuci v rokoch 168–181/188 n. l., bol prvý, kto na to poukázal vo svojom Liste k Autolykovi, kniha 3, kap. 30, s. 121.

Wycliffe Bible Dictionary na s. 441 uvádza, že zvitky z Mŕtveho mora naznačujú, že Jánovo evanjelium nie je helenistickým dokumentom z 2. storočia, ale „vďaka mnohým podobnostiam s kumránskymi textami sa jasnejšie než kedykoľvek predtým ukazuje, že je dielom Palestíny z 1. storočia“.

Otázka: Existoval v Jn 1,1 nejaký čas predtým, ako Ježiš začal existovať?

Odpoveď: Nie. Tak si to mysleli ariánski heretici, ale ortodoxní kresťania viac-menej jednohlasne tvrdili, že Ježiš bol splodený Otcom pred začiatkom času. Jedinou výnimkou bol ranokresťanský spisovateľ Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.). Hoci sa Svedkovia Jehovovi odvolávajú na Justína Mučeníka, aby podložili svoje vierovyznanie, ich odvolanie je zavádzajúce. Vo svojom diele „Dialóg s Tryfónom“ venuje Justín trinásť kapitol (55–56, 59, 61–64, 66, 74–78) na to, aby dokázal, že Ježiš je Boh.

Biblia nedáva jednoznačnú odpoveď na mnohé otázky o tom, ako to bolo pred začiatkom času. A aj keby odpovedala, pochopili by sme tie odpovede? V Títovi 1:2 sa píše, že Boh sľúbil večný život „pred začiatkom času“. Všetko bolo stvorené skrze Krista (Kolosanom 1:16; Ján 1:3). Ak „všetko“ zahŕňa aj čas (čo je tu predpoklad), potom Ježiš existoval ešte predtým, ako vznikol čas.

Viac informácií o tom, že neexistoval čas predtým, ako začal existovať Ježiš, nájdete v knihe 1001 Bible Questions Answered, s. 27–28.

Otázka: V Jánovi 1:1 existoval Ježiš iba v Božom predvedomí, ako to učí organizácia Way International?

Odpoveď: Nie. Boh nás všetkých vopred poznal, ale Ježiš sa od nás líšil v tom, že existoval v nebi ešte pred začiatkom času. Viac informácií nájdete v knihe „When Cultists Ask“ (Keď sa pýtajú členovia sekty), s. 161.

Otázka: Keďže v Jn 1,1 je Slovo (Logos) Bohom, znamená to, že Boh je neosobný, ako to učila Mary Baker Eddyová, zakladateľka sekty Kresťanská veda, v diele „Veda a zdravie s kľúčom k Písmu“ na s. 117?

Odpoveď: Nie. Len preto, že Boh má niektoré vlastnosti, ktoré my nemáme (nekonečnosť, neviditeľnosť, trojjedinosť atď.), neznamená to, že Boh nemôže mať aj niektoré vlastnosti, ktoré máme aj my, hoci často v menšej miere (schopnosť milovať, inteligencia, vôľa, emócie atď.). Takže len preto, že Slovo je Boh, neznamená to, že musíme popierať mnohé biblické verše, ktoré ukazujú, že Boh má osobnosť.

Aké biblické verše teda ukazujú, že Boh má osobnosť? Osobnosť zahŕňa myseľ, vôľu a emócie. Hoci počítač môže ukladať vedomosti bez osobnosti, nemá lásku, hnev ani iné emócie a nemá ani vôľu.

Keď voláme „Abba“ alebo „Otecko“ v Galatským 4:6, Markovi 14:36 a Rímskym 8:15, chvála Bohu, voláme k osobnej bytosti.

Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask, s. 160–161.

Otázka: Ak v Jánovi 1:2 bolo všetko stvorené Slovom, zahŕňa to aj čas, priestor, vedu, prírodné zákony a matematiku?

Odpoveď: Pravdepodobne áno, hoci tento verš nebol napísaný s cieľom to dokázať. Logická pravda, ako napríklad a = a, a logický protiklad, ako napríklad a nie je rovné a, však nie sú veci, a tento verš o nich nehovorí.

Otázka: Mal by sa Jn 1,3 (KJV) preložiť ako „Ním“ alebo „skrze Neho“?

Odpoveď: Gréčtinu možno oprávnene preložiť oboma spôsobmi.

„by“ je prekladom v KJV, NET Bible, preklade Williama F. Becka a takisto v skorších vydaniach NASB.

„cez“ je prekladom v NASB 1995, NASB 2020, NIV, NKJV, NRSV, RSV, preklade Georgea Rickera Berryho, doslovnom preklade Jaya P. Greena, preklade Williamsa a v Believer’s Bible Commentary.

Wuestov rozšírený preklad používa toľko slov, koľko je potrebné na vyjadrenie gréckeho textu. Prekladá to ako „prostredníctvom Jeho sprostredkovateľského pôsobenia“.

Ide o spornú otázku, pretože nikto netvrdí, že Ježiš stvoril všetko bez Otca. Všetci kresťania chápu, že Ježiš mal spolu s Otcom a ným Duchom úlohu pri stvorení všetkého, ako to ukazuje aj Kolosenským 1:16. Ďalšie informácie nájdete v nasledujúcej otázke.

Otázka: Malo by v Jn 1,3 stáť „prostredníctvom“ (KJV), alebo verzie RSV, NIV a NKJV poskytli úľavu tým, že rafinovane odstránili slovo „prostredníctvom“ a nahradili ho slovom „cez“, ako tvrdí jeden zástanca výlučného používania KJV?

Odpoveď: Pred vznesením tohto obvinenia je potrebné zvážiť šesť vecí.

1. Grécke slovo, o ktorom tu ide, je di, čo je forma slova dia. Strongova konkordancia uvádza: „prim[itívne]. Predložka. Označuje kanál činu; cez (vo veľmi širokom použití, miestne, kauzálne alebo príležitostné): – po, vždy, medzi, pri, aby sa vyhlo, kvôli (tomu), stručne, cez, pre (príčinu), kvôli, tým, preto, X hoci, cez (-von), k, preto, s (-v). V zloženinách si zachováva rovnaký všeobecný význam.“ Preto sú „prostredníctvom“ aj „cez“ obidva platné preklady.

2. Samotná verzia Kráľa Jakuba prekladá tieto dve písmená (di) ako „cez“ v Matúšovi 12:43 a Lukášovi 11:24. V Jánovi 3:17 „aby bol svet spasený cez neho“ je grécke slovo pre „cez“ „di“.

3. Prekladatelia BSB, NASB 1995, 2020, NIV, NRSV a Williamsovho prekladu pravdepodobne nepredpokladali, že Ježiš hovoril angličtinou v štýle Kráľovskej Jakubovej verzie. Prekladali z gréčtiny a „cez“ je prijateľným prekladom gréckeho slova „di“ podľa Strongovej konkordancie aj samotnej Kráľovskej Jakubovej verzie.

4. Dalo by sa argumentovať, že slovo „by“ znamená, že Ježiš bol jedinou príčinou stvorenia, a že toto slovo opomína úlohu Otca a Ducha. Dalo by sa tiež argumentovať, že slovo „through“ znamená, že Ježiš mal druhoradú úlohu. Pravda je však taká, že grécke slovo „di“, rovnako ako anglické slová „by“ a „through“, má široký rozsah významov.

5. Prekladatelia Kráľovskej Jakubovej verzie odviedli dobrú prácu pri preklade Biblie do angličtiny svojej doby, pričom využili materiály, ktoré mali k dispozícii. Ak by sa však v nejakom inom úryvku Ježišove slová v gréčtine (vo všetkých rukopisoch) líšili od Kráľovskej Jakubovej verzie, uprednostnili by ste tento anglický preklad pred Ježišovým slovom v gréčtine?

6. Skôr než obviníte svojich kresťanských bratov a sestry z toho, že rafinovane vynechali jedno slovo a vložili iné, mali by ste predložiť nejaké dôkazy na podporu tohto obvinenia, namiesto toho, aby ste jednoducho predpokladali, že Ježiš hovoril angličtinou verzie Kráľa Jakuba.

Otázka: Ako je Ježiš v Jn 1,4 životom ľudí?

Odpoveď: Ježiš je životom ľudí aspoň tromi spôsobmi.

Fyzicky: Podľa Kolosenským 1:17 všetko drží pohromade Ježiš.

Z večného hľadiska je to iba Ježiš, skrze ktorého sme spasení, ako ukazuje Skutky apoštolov 4:12.

Život v Kristovi dnes: Ježiš dáva zmysel, radosť a plnosť životu kresťanov na zemi dnes.

Otázka: Dokončil Ježiš v Jn 1,4 svoje poslanie ešte predtým, ako bol ukrižovaný, ako tvrdí Jamal Badawi v tabuľke 3 svojej série nahrávok č. 9?

Odpoveď: Nie. Ján 1:4 bol skutočne napísaný pred opisom Ježišovho ukrižovania. Každý by však mal vidieť, že Badawi tu hľadá dôvody na námietky: Ján 1:4 bol napísaný ešte pred opisom Ježišovho narodenia.

Otázka: Je Ján spomenutý v Jn 1,6.19 autorom tejto knihy?

Odpoveď: Nie. Ján, o ktorom sa tu hovorí, je Ján Krstiteľ, zatiaľ čo autorom je apoštol Ján, brat Jakuba.

Otázka: Boli v Jn 1,8 po ukrižovaní niektorí, ktorí si mysleli, že Ján Krstiteľ je Mesiáš, ako uvádza Asimovova Príručka k Biblii na s. 965?

Odpoveď: Neexistuje o tom žiadny priamy dôkaz. Existovala však jedna skupina, známa v neskorších dobách pod názvom mandajci, ktorá tomu verila. Mandajci žili v močiaroch na juhu Iraku, nie je však známe, kedy a kde vznikli.

Otázka: Ako je Ježiš v Jn 1,9 tým pravým svetlom, ktoré osvecuje každého človeka?

Odpoveď: Aspoň dvoma spôsobmi.

Pre všetkých: Pravda a ponuka evanjelia Ježiša Krista sú zvestované všetkým. Ježiš je jediné pravé svetlo. Niektorí sa rozhodnú žiť ako deti svetla a túžia vedieť, čo sa páči Pánovi (Efezským 5:8–10), iní nie.

Pre veriacich: Ježiš je svetlom nášho života. Dáva nám radosť, spokojnosť, zmysel a cieľ, vďaka ktorým má všetko zmysel.

Viac informácií nájdete v knihe „1001 odpovedí na biblické otázky“ na strane 217.

Otázka: Nie je to snáď naša vôľa, ktorá nás robí znovuzrodenými, ako sa píše v Jn 1,13?

Odpoveď: Je to Božia milosť. Boh je veľmi milosrdný, milostivý a spravodlivý. Tieto skutočnosti by nás však nemali prinútiť zabudnúť, že výsada nášho znovuzrodenia patrí Bohu, nie nám.

Otázka: Ako sa mohol vo Jn 1,14 Všemohúci Boh, ktorý má večný život, stať smrteľným človekom, ktorý zomrel?

Odpoveď: Keďže Trojjediný Boh je Všemohúci, Boh môže z jednej zo svojich osôb urobiť smrteľného človeka. Keď bol Ježiš na zemi, neznamenalo to, že v nebi bolo prázdno. Keď Ježiš zomrel na kríži, neznamenalo to, že Otec alebo Duch Svätý niekedy zomreli.

Otázka: Ako v Jn 1,14 mohli vidieť Ježišovu slávu, keď sa Ježiš v Flp 2,6–7 vyprázdnil?

Odpoveď: Ježišova sláva nie je binárny stav. Okrem toho, Filipským 2,6–7 hovorí, že Ježiš sa zriekol seba samého, ale nespomína slávu ako takú. Filipským 2,9 hovorí, že Boh povýšil Ježiša na najvyššie miesto, čo naznačuje Ježišovo povýšené, „oslávené“ postavenie, ale nie nejakú vnútornú zmenu.

Otázka: Ako sa v Jn 1,14 mohla Božia podstata zmiešať/zlúčiť/byť umiestnená vedľa Ježišovej ľudskej podstaty?

Odpoveď: Mnohé herézy na to odpovedali nesprávne. Kristus nebol Bohom, ktorý sa iba javil ako človek (doketisti), človekom a Bohom iba podľa mena namiesto Všemohúceho Boha (ebioniti), prízrakom (gnostici), človekom, na ktorom spočíval Kristus (Pavol zo Samosaty), oddeleným/rozdeleným (nestoriáni) ani zmiešaným (monofyziti). Pravdepodobne neexistuje žiadna analógia zo života na zemi, ktorá by skutočne postačovala ako príklad božskej a ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista. Tu sú dve chyby.

Nestorianizmus (dve vôle): Nestorius učil, že Ježiš mal dve oddelené vôle: božskú a ľudskú. Kým Nestorius sa iba mýlil, niektorí z jeho neskorších nasledovníkov zašli ešte ďalej. Je to takmer ako keby v Getsemanskej záhrade Ježišova ľudská vôľa a božská vôľa bojovali jedna proti druhej a božská vôľa zvíťazila. Približne 200 biskupov na koncile v Efeze v roku 431 n. l. odsúdilo nestorianizmus.

Monofyzitizmus (jediná podstata): Monofyzitizmus, ktorý je opakom nestorianizmu, tvrdil, že obe podstaty sa zlúčili, akoby kvapka medu ľudskej vôle spadla do oceánu božskej vôle. Monofyzitizmus môže viesť k niektorým nepríjemným scenárom. V krajnom prípade by to znamenalo, že Ježiš pokojne prežil svoj život a všetky jeho zápasy – proti pokušeniu počas 40 dní, v Getsemanskej záhrade a na kríži – boli takmer len divadlom. Monofyzitizmus odsúdilo 250 až 350 biskupov na Chalcedonskom koncile v roku 451 n. l. V novoveku katolícka cirkev a koptská (monofyzitská) cirkev obnovili vzájomné vzťahy.

Postoj ortodoxných (bežných) kresťanov: Po týchto dvoch traumatických konciloch bolo konečné stanovisko nasledovné: „Ježiš Kristus, Boží Logos, ktorý sa stal človekom, je jedna osoba v dvoch prirodzenostiach, ktoré existujú v tejto jednej Osobe bez zmätku, bez zmeny, bez rozdelenia a bez oddelenia.“

Biblia poskytuje nasledujúce náznaky o Ježišovej ľudskej a božskej prirodzenosti.

a. Zdôrazňuje, že Ježiš bol Synom človeka: Lukáš 5:24; 6:5; 6:22; 8:31; 22:22, 69; Ján 12:34; Zjavenie 1:13

b. Rodokmeň: Lukáš 1:32; Rímskym 1:3; 9:5; 2. Timoteovi 2:8; Hebrejom 7:14; Matúš 1:1.

c. Fyzické telo: Lukáš 24:39; Ján 4:2; Hebrejom 10:5,10; 1. Jánova 1:1; 1. Timoteovi 3:16; 2. Jánova 7.

d. Človek (s ľudskou podstatou) počas pobytu na zemi: Skutky apoštolov 2:22, 23; Filipským 2:7, 8; Hebrejom 2:14.

e. Stále človek v nebi: 1. Timoteovi 2:5; vyplýva z Listu Židom 13:8.

f. Náš brat: Mark 3:35; Lukáš 8:21; Hebrejom 2:11,12,17

g. Trpel ako ľudia: List Židom 2:9,18; 5:8; List Rímskym 8:17; 1. list Petrov 1:11; 4:13; 5:1.

h. Bol pokúšaný ako my: List Židom 2:18; 4:15; Matúš 4:1–10; Marek 1:13; Lukáš 4:1–12.

i. Ježiš bol vo všetkom človekom, okrem toho, že nebol hriešny: List Židom 2:17.

Otázka: Keď Ježiš prišiel na zem (Ján 1:14), stratil svoju božskosť, ako tvrdil Herbert W. Armstrong?

Odpoveď: Nie. Ježiš sa zriekol seba samého (Filipským 2:7) a dočasne sa vzdal veľkej časti svojej slávy (Ján 17:5), ale Ježiš bol na zemi ešte pred svojím ukrižovaním uctievaný ako Boh mudrcami (Matúš 2:11–12), učeníkmi (Matúš 14:33) a slepcom (Ján 9:38). Ježiš sa v Jánovi 8:58 nazval Božím najsvätejším menom.

Otázka: Ako sa v Jn 1,15 líšil Ježiš od svojho staršieho príbuzného, Jána Krstiteľa?

Odpoveď: Hoci sa Ján Krstiteľ narodil o niekoľko mesiacov skôr ako Ježiš, Ježiš existoval v nebi od počiatku. Ježiš bol pred Jánom Krstiteľom aj čo sa týka cti, keďže Ježiš je Boží Syn.

Otázka: V Jn 1,17, dal Mojžiš Zákon, alebo ho dal Boh?

Odpoveď: Oboje. Boh dal Zákon Mojžišovi, aby ho odovzdal ľuďom, a to Mojžiš aj urobil. Boh je autorom a Mojžiš bol „poštárom“, ktorý doručil list.

Otázka: Keďže v Jn 1,18 sa píše, že nikto nikdy nevidel Boha, ako mohol byť Ježiš Bohom, keď ľudia videli Ježiša?

Odpoveď: Keď Ježiš prišiel na zem, ako hovorí Filipským 2,7, zbavil sa veľkej časti svojej slávy. V Jánovi 17,5 sa Ježiš modlil, aby mu Otec tú slávu vrátil.

Keď bol Mojžiš s Bohom, zakryl si tvár závojom (Exodus 34:33–35; 2. Korinťanom 3:13–16). Ľudia síce stále videli Mojžiša, ale nevideli slávu, ktorá sa zjavila na jeho tvári po tom, čo bol s Bohom. Toto je predobraz Ježišovho príchodu na zem ako Boha v zahalenej podobe.

Ďalšie vysvetlenie nájdete v knihách „Hard Sayings of the Bible“ (s. 492–493) a „When Critics Ask“ (s. 403–404).

Otázka: Keďže v Jánovi 1:18 sa píše, že nikto nikdy nevidel Boha, ako mohol Ježiš vidieť Boha?

Odpoveď: Ježiš nebol ľudskou bytosťou predtým, ako bol počatý z Márie; Ježiš existoval od večnosti. Zaujímavé je, že Ján Krstiteľ bol o niekoľko mesiacov starší ako Ježišovo ľudstvo, ale samotný Ježiš bol oveľa starší ako Ján Krstiteľ.

Otázka: Je v Jn 1,18 Ježiš jediným Synom Božím, alebo môžeme byť aj my synmi Božími, ako hovorí Jn 1,12?

Odpoveď: Môžeme byť Božími synmi, ale Ježiš je jednorodený Syn Boží. Biblia uvádza dve metafory, ktoré sa nás týkajú: sme prijatí do Božej rodiny a sme znovuzrodení do Božej rodiny. Ježiš nebol ani prijatý, ani znovuzrodený. Ježiš bol Synom Božím od vekov a vtelil sa ako človek bez biologického otca.

Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask na strane 404.

Otázka: Kto je Eliáš v Jn 1,21 (KJV)?

Odpoveď: Je to Eliáš.

Otázka: Prečo v Jn 1,21 Ján Krstiteľ povedal, že nie je Eliáš, keď Ježiš v Mt 11,14 povedal, že ním je?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. V Malachiášovi 4:5 sa píše, že Eliáš príde pred veľkým a strašným dňom Pánovým. Samotný Eliáš (nie Ján Krstiteľ) sa zjavil pri premenení a je takmer s istotou jedným z dvoch svedkov v Zjavení 11:1–12.

2. Ak by Ján jednoducho povedal, že je Eliáš, ľudia by to vyložili tak, že je doslova tou istou osobou ako Eliáš, a Ján by hovoril nesprávne.

3. Ján mohol vysvetliť, že nie je doslovným Eliášom, ale že prišiel s úlohou a poslaním Eliáša, ako to mal na mysli Ježiš v Matúšovi 11:14.

4. Hoci Ján vedel, že je predchodcom Mesiáša, možno sám nevedel, že je naplnením proroctva o Eliášovi, ktorý mal prísť. Ján teda mohol hovoriť len na základe toho, čo vedel.

Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 8, s. 269.

Otázka: Bol Ján Krstiteľ v Jn 1,21 v omyle, keď povedal, že nie je Eliáš, ako to učí heretik reverend Moon v diele „Božský princíp“ (piate vydanie z roku 1977)?

Odpoveď: Najprv uvedieme, čo hovorí reverend Moon, ktorý údajne je vteleným Kristom, a potom odpoveď.

Rev. Moon, „Božský princíp“, s. 161: „...Ján Krstiteľ, ktorý urazil Ježiša. Ako ho Ján Krstiteľ urazil? Ján nesplnil svoje poslanie slúžiť Ježišovi a starať sa o neho.“

Vyvrátenie: 1. Ak Ján zlyhal vo svojom učení, prečo potom v Matúšovi 21:32 Ježiš povedal, že ľudia majú veriť Jánovi Krstiteľovi?

2. Ján 10:41–42 ukazuje, že Jánovo svedectvo priviedlo mnohých k viere v Ježiša. Mali by sme byť opatrní pri odsudzovaní mučeníka, ktorý zomrel za Boha, ako niekoho, kto zlyhal a urazil Boha. Keď Ježiš hovorí, že ten, kto je najmenší v kráľovstve nebeskom, je väčší ako [Ján Krstiteľ], odkazuje na skutočnosť, že Ježiš ešte neotvoril cestu do neba a Ján Krstiteľ bol v skutočnosti posledným prorokom podľa starej zmluvy.

3. Ak by bol Ján Krstiteľ skutočne reinkarnáciou Eliáša, tak práve on by to vedel najlepšie zo všetkých. Ján Krstiteľ však mal pravdu, keď povedal, že nie je Eliášom, ktorý vstal z mŕtvych.

4. Ján skutočne kázal v duchu a moci Eliáša, ale Ježiš nikdy nepovedal, že Ján a Eliáš sú tá istá osoba.

Ján Krstiteľ bol v Pánových očiach veľký (Lukáš 1:15) a Pán pozná budúcnosť.

Otázka: Prečo v Jn 1,29 Boh požadoval obeť na odpustenie našich hriechov, keďže my máme odpúšťať druhým bez toho, aby sme od nich vyžadovali viac ako pokánie?

Odpoveď: Odpúšťame našim bratom bez toho, aby sme vyžadovali viac než pokánie, pretože hriech spáchaný proti nám je iného druhu než hriech spáchaný proti Bohu.

Otázka: Ako to, že Ján v Jn 1,31.33 nepoznal Ježiša, keď ich matky boli sesternice?

Odpoveď: Grécke slovo oida tu znamená plnosť poznania. Ján tým chcel povedať, že prirodzene by Ho nepoznal. Ján hneď dodal, že Ho poznal, lebo mu to Boh zjavil.

Kniha When Critics Ask (str. 404–405) poukazuje na to, že Ján poznal Ježiša podľa povesti a možno aj osobne, ale až prostredníctvom Ducha Svätého spoznal Ježiša ako Božie zjavenie.

Otázka: Ako mohol v Jn 1,32–33 Duch Svätý mať lokalizovanú prítomnosť a spočívať na Ježišovi v podobe holubice?

Odpoveď: Skutočnosť, že Duch Svätý má na určitý čas osobitnú lokalizovanú prítomnosť, Ho vo všeobecnosti neobmedzuje v tom, aby bol kdekoľvek inde, kde si to želá. Ako veľmi zjednodušenú analógiu môžeme uviesť sci-fi televízny seriál s názvom Doctor Who. Keď jedna z postáv mala nehodu so strojom na cestovanie v čase, mala lokálnu prítomnosť v troch rôznych časoch naraz. Keďže si to vieme predstaviť, prečo by Boh nemohol mať viacero lokálnych prítomností, alebo dokonca nekonečný počet lokálnych prítomností?

Pozri si tiež diskusiu o Habakukovi 3:3.

Otázka: Prečo sa Ježiš v Jn 1,38–39 nesťažoval, keď ho nazývali rabín (učiteľ), keďže v Mt 23,7–8 povedal, aby ho nikto nenazýval učiteľom?

Odpoveď: Ježiš, ako Boží Syn, má autoritu a česť, ktorú my nemáme. Nemali by sme nikoho iného nazývať naším Bohom, Spasiteľom ani Pánom, a je správne nazývať Ježiša všetkými týmito menami.

Otázka: Kedy bola v Jn 1,39 desiata hodina?

Otázka: V Jn 1,40, hľadali učeníci „dôstojnejšieho Ježiša“ u Jána, na rozdiel od toho, že Ježiš hľadal a vyberal učeníkov v ostatných troch evanjeliách, ako naznačuje skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible na s. 968–969?

Odpoveď: Nie. Zo dvanástich učeníkov sa v Jánovi 1,35–42 spomínajú len dvaja, ktorí opustili Jána a nasledovali Ježiša. Potom sa však spomína, že Ježiš vyhľadal Filipa a Filip priviedol Natanaela.

Otázka: V Jn 1,42, nazval Ježiš Simona „Cefas / Peter“ po prvýkrát práve tu, alebo až neskôr počas svojho pôsobenia v Kafarnaume, ako je to v Mt 16,18?

Odpoveď: Jednoduché vysvetlenie je, že Ježiš ho tu nazval Petrom, ale význam tohto mena mu vysvetlil až v Matúšovi 16:18.

Otázka: Kedy v Jn 1,51 uvidí Natanael anjelov, ktorí vystupujú a zostupujú k Ježišovi?

Odpoveď: Hoci je možné, že Natanael mohol mať sen, je pravdepodobnejšie, že to uvidí v nebi. Ježišov obraz tu pripomína Jakubov rebrík z 1. knihy Mojžišovej 28:11–13. Viac informácií nájdete v knihe „Hard Sayings of the Bible“ na stranách 493–494.

Prečo však mal Natanael sedieť nehybne pod figovníkom? V knihe „The Believer’s Bible Commentary“ (s. 1472) sa uvádza, že je pravdepodobné, že Natanael študoval Božie slovo alebo rozjímal nad Jakubovým videním rebríka (alebo schodiska).

Otázka: Prečo sa Ježiš v Jn 1,51 často nazýva Synom človeka?

Odpoveď: Pravdepodobne z nasledujúcich dôvodov

1. Aby zdôraznil svoju bežnú ľudskosť

2. Ľudia s tým mohli súhlasiť bez ohľadu na to, či Ho uznávali za Božieho Syna, alebo nie.

3. Ježiš sa ešte nezjavil ako jednorodený Syn Boží.

Otázka: Ako vyzerali tie nádoby v Jn 2,1?

Odpoveď: Hoci existujú určité nezhody ohľadom toho, kde sa nachádzala staroveká Kána, na dvoch miestach boli nájdené keramické črepy z 1. storočia n. l.: v dnešnej Káne medzi Nazaretom a Kafarnaumom a na druhom mieste niekoľko míľ na sever. Tieto keramické črepy naznačujú, že nádoby mali priemer približne 12 až 16 palcov. Pozri článok agentúry Associated Press „Odborníci tvrdia, že možno našli biblickú Kánu“ v denníku The St. Louis Post Dispatch z 22. decembra 2004.

Otázka: V Jn 2,3–10 vždy vidím, že Ježiš nikdy nerobí veci bez účelu alebo náhodne. Prečo je prvým zaznamenaným zázrakom premena vody na víno na svadbe? Mohlo by to súvisieť s vínom ako symbolom Jeho krvi, obradným očistením alebo novou manželskou zmluvou so všetkými, ktorí v Neho veria? Nad týmito vecami som uvažoval a zaujímalo by ma, nakoľko som mimo, nechcem totiž prekračovať rámec Písma, ako je to v dnešnej dobe tak veľmi populárne.

Odpoveď: Položila si zaujímavú otázku. Ak by premena vody na víno bola zázrakom symbolizujúcim Jeho krv, smrť na kríži alebo obradné očistenie, nikto v tej dobe, po Jeho smrti, ani v raných cirkevných spisoch by tento odkaz nepochopil. Skôr si myslím, že tento zázrak sa udial kvôli okolnostiam, ale práve v tom môžeme vidieť hlbšie pochopenie Božieho charakteru a poučenie pre nás.

Vznikla jednoduchá ľudská potreba – na hostine došlo víno. Keď Mária požiadala Ježiša, aby sa o to nadprirodzene postaral, Ježišova počiatočná odpoveď znela: „Ešte neprišiel môj čas.“ Inými slovami, nebolo to súčasťou Jeho služby, aby to urobil a niečím tak preukázal. Avšak existovala potreba a bol o to požiadaný , a tak sa odchýlil od svojho pôvodného plánu a urobil to. Podobne, keď sa žena s krvácaním dotkla Ježišovho rúcha, Ježiš to nemal na svojom „zozname úloh“ na ten deň.

Mnohokrát sa s nami Boh stretáva tam, kde práve sme. Ako smutný príklad, Boh dal Izaiášovi povedať kráľovi Ezechiášovi, aby si dal všetko do poriadku, lebo Ezechiáš mal zomrieť. Verný kráľ Ezechiáš sa nad tým tak rozhorčil, že Boh ustúpil a udelil mu ďalších 15 rokov života. Avšak počas tých pätnástich rokov sa narodil kráľ Manasse, možno jeden z najzlejších judských kráľov. Nie je to tak, že by Boh nevedel, alebo že by bol vrtkavý či si to rozmyslel. Skôr sa mnohokrát Božia vnímaná vôľa voči nám mení, keď sa zmení náš postoj (k lepšiemu alebo k horšiemu). Keď bol Abimelech s Abrahámovou ženou Sárou, Boh mu vo sne povedal, že zomrie, bez akýchkoľvek „ak“, „a“ či „ale“. Keď však Abimelech povedal, že konal z nevedomosti, Boh odpovedal, že to vedel, a práve preto ho varoval. Abimelech vrátil Abrahámovi jeho ženu a nezomrel. Podobne Jonáš prorokoval, že Ninive bude zničené za 40 dní. Obyvatelia sa však pokánili a Ninive nebolo zničené.

Keď sme zaneprázdnení našou službou, plánmi a životom, ľudia k nám často prichádzajú s potrebami, ktoré sú dôležité, alebo niekedy nedôležité, ale oni si myslia, že sú dôležité. Možno ich považujeme za rozptýlenia a prerušenia, ale aj my máme vychádzať ľuďom v ústrety tam, kde sa práve nachádzajú. Hrať loptu, ísť do kina alebo stráviť trochu času „flákaním sa“ s niekým sa nám možno nezdá veľmi dôležité v rámci toho, čo považujeme za Boží plán, a možno to naozaj ani nie je. Ale aj tak to môže byť tá jediná vec, ktorú od nás Boh práve teraz chce, ak chceme byť v centre jeho vôle.

Otázka: V Jn 2,3–10, bolo toto víno alkoholické?

Odpoveď: Nebolo to ako tvrdý alkohol, ale víno v tej dobe obsahovalo alkohol. Ak necháte hroznovú šťavu rok stáť v nádobe bez chladenia, bude v nej alkohol. Dokonca aj „nové víno“ v Skutkoch apoštolov 2,13 obsahovalo alkohol. Ako však poukazuje kniha Difficulties in the Bible na stranách 147–149, nikde sa nehovorí, že zázračné víno bolo opojné.

Detská kniha „Ježišov prvý zázrak“ od Vivian Dede (Concordia 1990) obsahuje vynikajúce zhrnutie ponaučenia z tohto zázraku: „Keď je niečo potrebné, či už je to nový život alebo víno, Ježiš vyrieši každý problém vo svojom vlastnom čase.“

Otázka: Boli udalosti v Jn 2,1–11 Ježišovou vlastnou svadbou a vzhľadom na Lk 8,3–4, oženil sa Ježiš s jednou alebo viacerými ženami, ktoré sprevádzali učeníkov, ako veria polygamní mormoni a niektoré iné sekty?

Odpoveď: Nie. Najprv si uvedme ženy, o ktorých vieme, že sprevádzali Ježiša a učeníkov. Podľa Lukáša 8:3–4 boli ženami, ktoré cestovali s Ježišom, Mária Magdaléna, Joanna, manželka Kúza, Susanna a ďalšie. Iné pasáže spomínajú Salome (Mk 15,40), Máriu, matku Jakuba (Mk 15,40; Lk 24,10), a Martu, Máriinu sestru.

Ján 2:2 hovorí, že Ježiš bol pozvaný ako hosť na svadbu. Ženích sa nikdy nepozýva na svoju vlastnú svadbu.

Neexistuje žiadny dôvod tvrdiť, že by sa Ježiš niekedy oženil, mal deti alebo že by sa narodili deti bez hriešnej prirodzenosti. Hoci žiadny verš v skutočnosti nehovorí, že Ježiš nebol nikdy ženatý, žiadny verš tiež nehovorí, že Ježiš neletel na Mars. Argument z mlčania nedokazuje jedno viac ako druhé.

Tu sú všetky ostatné pasáže o ženách z obdobia pred zmŕtvychvstaním:

Joanna a Salome sa nikde inde nespomínajú.

Marta (spolu s Máriou) bola spomenutá len v troch pasážach pred zmŕtvychvstaním: pri večeri (Lukáš 10:38–41), pri uzdravení ich brata Lazára (Ján 11:1–45) a pri druhej večeri s Lazárom (Ján 12:1–8).

Keďže sa o nich nikde inde nehovorí, neexistuje takmer žiadny silnejší argument v prospech toho, že Ježiš si vzal Máriu, ako v prospech toho, že si vzal jej sestru Martu. Ježiš však dodržiaval Mojžišov zákon a manželstvo jedného muža s dvoma sestrami, pokiaľ obe žili, bolo zakázané v Levitiku 18:18. Mormoni, ktorí to učia, si pravdepodobne neuvedomujú, že tým učia, že Ježiš tu údajne porušil starozákonné manželské zákony.

Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask na strane 163.

Otázka: Prečo Ježiš v Jn 2,4 povedal, že jeho hodina ešte neprišla?

Odpoveď: Ježiš hovoril svojej matke, že ešte nenastal čas, aby začal svoje zázračné pôsobenie. Hoci však ešte nebol pripravený konať mnoho zázrakov, tento zázrak vykonal na prosbu svojej matky.

Otázka: Prečo v Jn 2,4 Ježiš oslovil svoju matku slovom „žena“, pričom použil to isté slovo, akým v Jn 8,10 oslovil prostitútku? (Túto otázku nastolil moslim Ahmad Deedat.)

Odpoveď: Deedat zrejme naznačuje, že Ježiš prejavoval svojej matke rovnakú neúctu ako tej prostitútke. Je to však presný opak pravdy. Ježiš rešpektoval svoju matku a rešpektoval aj tú prostitútku. Aj keď je to pre niektorých ťažké uveriť, Ježiš mal úctu k chudobným, strateným a vinným hriešnikom, ktorí potrebovali Spasiteľa.

Otázka: Čo je v Jn 2,6 (KJV) „firkin“?

Odpoveď: Tento výraz z King Jamesovej verzie je merná jednotka. Podľa prekladov NIV a NET Bible mali džbány objem dvadsať až tridsať galónov.

Otázka: Bol v Jn 2:8 (KJV) guvernér na hostine?

Odpoveď: Tento výraz z King Jamesovej verzie sa vzťahuje na moderátora alebo ceremoniára banketu.

Otázka: Ako by dnes mohla cirkev potrebovať takéto očistenie, ako je uvedené v Jn 2:15?

Odpoveď: Je správne a primerané, aby sa služobníci evanjelia živili z evanjelia, ako hovorí 1. Korinťanom 9:13–14. Ich motívom by však nemalo byť zbohatnutie. Tí, ktorí vnímajú cirkev predovšetkým ako spôsob, ako sa obohatiť, by nemali byť cirkevnými vodcami a nemali by sa ako cirkevní vodcovia nasledovať. Na jednej strane je vina na strane bezbožných cirkevných vodcov. Na druhej strane je vina na strane tých v cirkvi, ktorí naďalej nasledujú týchto cirkevných vodcov aj potom, čo si uvedomia, čo sa deje.

Otázka: Aké sú podľa Jn 2,17 spôsoby, ktorými kresťania strácajú úctu k Bohu, a ako ju môžu znovu získať?

Odpoveď: Jednou z častých zlých stránok ľudskej povahy je, že „zvyčajnosť plodí pohŕdanie“. Inými slovami, ľudia majú sklon byť nevďační a považujú dobré veci za samozrejmé, ak ich zažívajú neustále. V skutočnosti sme dostali výsadu prosiť Všemohúceho Pána vesmíru. Hoci je Boh dokonalý, skutočne sa znížil k tomu, aby prišiel na zem a zomrel za naše hriechy. Ak chcete zachovať úctu k Bohu, venujte čas modlitbe s Ním, čítajte Jeho slovo a stretávajte sa v spoločenstve s inými veriacimi, ktorí tiež majú úctu k Bohu.

Otázka: Prečo v Jn 2,20 hovoria, že stavba chrámu trvala 46 rokov, keď to tak v skutočnosti nebolo?

Odpoveď: Najprv dve veci, ktoré nie sú odpoveďou, a potom odpoveď.

Nie je to odpoveď: Stavba druhého chrámu, ktorá začala po návrate Židov do vlasti v roku 538 pred Kr., netrvala 46 rokov, hoci sa na nej nepracovalo nepretržite. Podľa Ezdráša 6:15 bola dokončená 12. marca 516 pred Kr. Pozri tiež Aggeus 1:14–2:3. To by bolo 23 rokov, nie 46.

Nie je to odpoveď: Biblia nehovorí, že stavba chrámu trvala 46 rokov, ale len to, že Židia tvrdili, že trvala 46 rokov. Židia sa mohli mýliť a Biblia mohla jednoducho zaznamenať to, čo povedali. Hoci by to potenciálne mohlo byť pravda, existuje oveľa jednoduchšie vysvetlenie: Židia mali pravdu.

Odpoveď: Kráľ Herodes Veľký začal s obnovou chrámu v roku 19 pred Kr. a bola dokončená až v roku 63 po Kr. Rok 19 pred Kr. plus 46 rokov – pričom treba mať na pamäti, že obdobie od roku 1 pred Kr. do roku 1 po Kr. predstavuje 1 rok – by znamenalo približne rok 27 po Kr., ako uvádza Asimovova príručka k Biblii na s. 449 977.

Otázka: Prečo si myslíte, že Ježiš v Jn 2,20 vôbec spomenul chrám?

Odpoveď: Židia požiadali Ježiša o zázračné znamenie. Ježiš mohol povedať, že im žiadne znamenie nedá, alebo mohol poukázať na zázrak premeny vody na víno, ktorý práve vykonal. Ježiš mohol tiež poukázať na budúce znamenie.

Ježiš mohol priamo povedať, že najväčším znamením zo všetkých je to, že vstanú z mŕtvych. Namiesto toho však Ježiš nepriamo spomenul svoje vzkriesenie slovami: „Zborte tento chrám…“. Nakoniec, Ježiš mohol na svoje vzkriesenie poukázať nepriamo tak, ako to urobil, len namiesto chrámu použiť inú metaforu.

Mnohí Židia sa sústredili výlučne na chrám, nie na Boha. Navyše si to pravdepodobne ani sami neuvedomovali. Ježiš bol oveľa dôležitejší ako chrám v Jeruzaleme, a preto jeho odpoveď pravdepodobne vnímali negatívnejšie, než keby použil len inú metaforu.

Ježiš s nimi komunikoval na tému, ktorú považovali za najdôležitejšiu. Ježiš tým chcel povedať, že toto nie je normálne; toto sa musí zmeniť. Niekedy sa môžeme tak veľmi sústrediť na niečo, čo je dôležité, že úplne stratíme zo zreteľa veci, ktoré sú najdôležitejšie. Ako povedal jeden pastor: „Nenechajte, aby vás konanie dobrých vecí bránilo v tom, aby ste konali tie najlepšie veci.“

Otázka: Očistil Ježiš chrám v poslednom týždni podľa Marka 11, alebo na začiatku svojho pôsobenia podľa Jána 2?

Odpoveď: Boli to dve očistenia; Ježiš by určite neočistil chrám len raz a potom, keď prišiel o tri roky neskôr, by to prešiel mlčky. Prvýkrát to sprevádzali znamenia a zázraky, takže by bolo ťažké zatknúť Ježiša bez toho, aby to vyvolalo rozruch medzi ľuďmi. Ani druhýkrát by ho úrady nezatkli – pokiaľ by ho nemohli nájsť mimo davu, napríklad v noci.

Pozri si v podstate rovnakú odpoveď od Johna Warwicka Montgomeryho v článku „Chronological Contradictions in the Gospels?“ na stránke www.Christian NewsMo.com, s. 20–21.

Otázka: Ako sa v Jn 3 líši Jn 2,1–12 od Jn 2,13–3,21?

Odpoveď: V Galilei Ježiš našiel ľudí, ktorí chceli veriť a verili. V Jeruzaleme Ježiš našiel meničov peňazí, ktorí veriť nechceli. Potom Ježiš stretol Nikodéma, človeka, ktorý chcel veriť, ale ešte tomu nerozumel. V Galilei, kde ľudia verili, Ježiš zachoval ich svadobný obrad a premenil ich činnosť. V Jeruzaleme Ježiš narúšal tak financovanie chrámu, ako aj rabínske učenie.

Viac informácií nájdete v Evanjelickom komentári k Biblii, s. 850–851.

Otázka: Čo sa vlastne stalo s Nikodémom v Jn 3,1–21?

Odpoveď: Neskôr, v Jánovi 7,50–51, sa píše, že Nikodém pokarhal Sanhedrin za to, že odsúdil Ježiša bez toho, aby ho najprv vypočul. To svedčí jednak o tom, že Nikodém bol členom tohto elitného 70-členného zboru, a jednak o tom, že naďalej podporoval Ježiša. V Jánovi 19,39 sa píše, že po Ježišovej smrti Nikodém pomáhal Jozefovi z Arimatie uložiť Ježišovo telo do hrobu. V dejinách cirkvi pred Nicejským koncilom spomínajú Nikodéma Tatianov Diatessaron, Tertulián aj Origenes, avšak nepridávajú nič navyše k tomu, čo je uvedené v evanjeliách. Po Nicejskom koncile sa o Nikodémovi zmieňujú aj Atanáz a Ján Zlatoústy, avšak ani oni nepridávajú nič nad rámec toho, čo obsahujú evanjeliá. Nikodém mohol byť už starším mužom, keď sa stretol s Ježišom.

Otázka: V Jn 3,1–18 prišiel Nikodém k Ježišovi v noci; buď preto, že sa bál, aby ho cez deň niekto nevidel, alebo preto, že nemal iný čas. V akých situáciách sme príliš zaneprázdnení alebo príliš bojazliví na to, aby sme prišli k Ježišovi, keď by sme mali?

Odpoveď: Väčšina kresťanov vníma Nikodémov príchod v noci tak, že ako rešpektovaný rabín vo svojej pozícii nechcel, aby ho videli prichádzať k Ježišovi. Niektorí tvrdia, že to bol možno iný dôvod: Nikodém bol cez deň príliš zaneprázdnený. Nezabúdajte, že hoci bola funkcia rabína čestná, nebola platená; rabíni preto mali aj bežné zamestnania. Ale tak či onak, Nikodém neprišiel v bežnom čase. Niekedy ani my nechceme prísť k Ježišovi alebo plniť Jeho vôľu v bežnom čase, pretože sme príliš zaneprázdnení alebo príliš plní strachu. Ale aspoň Nikodém predsa len prišiel. A ak niekto príde nasledovať Krista neskoro alebo so strachom, aspoň predsa len príde.

V Matúšovi 21,28–32 Ježiš rozprával podobenstvo o otcovi, ktorý povedal svojim dvom synom, aby pracovali na poli. Prvý povedal „nie“, ale potom to urobil. Druhý povedal „áno“, ale nešiel. Ježiš povedal, že prvý splnil vôľu svojho otca. Poslušnosť je najlepšia, ak je pohotová, radostná a úplná, ale aj oneskorená poslušnosť je stále lepšia ako žiadna poslušnosť.

Podobne aj my sme možno v našom živote povedali Bohu: „Som príliš zaneprázdnený“, „Mám príliš veľký strach“ alebo jednoducho „nie“. Je to smutné a možno sa nikdy nedozviete, o čo ste prišli. Ale ešte nie je neskoro. Podobne ako prvý syn v Matúšovi 21, 28–32, aj vy môžete teraz povedať „áno“ a ísť. Boh stále prijme vašu poslušnosť, napriek vašim minulým váhaniam alebo neposlušnosti.

Otázka: V Jánovi 3:3, hovorí gréčtina „znovuzrodený“ alebo „zrodený zhora“?

Odpoveď: Grécke slovo anothen môže znamenať oboje, podľa publikácií The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 281, a Hard Sayings of the Bible, s. 495.

Otázka: V Jn 3,1–21 Bart Ehrman spomína, že v rozhovore s Nikodémom Ježiš používa grécky dvojzmyselný výraz (slovnú hru): „zhora“ a „po druhýkrát“ by v aramejčine mali odlišný význam. Ehrman neverí, že Ježiš vedel hovoriť po grécky.

Odpoveď: Ehrman je Američan a medzi Američanmi je zvyčajne menej ľudí, ktorí ovládajú viac jazykov, ako v európskych a iných kultúrach. Nazaret, kde Ježiš vyrastal, bol vzdialený len 15 až 20 míľ od nežidovského, grécky hovoriaceho obyvateľstva na západe, severe alebo východe. Na galilejských minciach bola zvyčajne gréčtina. Na východ od Galileje sa nachádzala oblasť, ktorú nazývali „Dekapolis“, čo v gréčtine znamená „desať miest“.

V Skutkoch apoštolov 9:36 bola Tabita (hebrejské meno) nazývaná aj Dorcas (gréckym menom), pričom obidve mená znamenajú „gazela“.

Meno Nikodém pochádza zo slov nike a demos. To v žiadnom prípade neznamená voliča, ktorý nie je republikán a nosí športovú obuv! Ide skôr o grécke meno, ktoré znamená „víťaz ľudu“. Predpokladajme teraz pre účely diskusie, že niekto s tradičným gréckym menom, ktorý rozpráva s niekým z malej oblasti obklopenej z troch strán grécky hovoriacimi ľuďmi, sa rozhodol konverzovať v aramejčine, hebrejčine alebo dokonca v nejakom inom jazyku okrem gréčtiny. Predpokladajme teraz, že hoci by obaja ovládali gréčtinu, naozaj si myslíte, že neexistuje žiadna možnosť, že by v tom jazyku povedali jedinú vetu alebo frázu?

Na druhej strane, aj keby pôvodný význam v aramejčine bol „znovuzrodený“ a nešlo o dvojzmyselnosť s výrazom „zrodený zhora“, tento úryvok by aj bez dvojzmyselnosti dával dokonalý zmysel.

Otázka: Učil Ježiš v Jn 3,3 reinkarnáciu, keď spomínal znovuzrodenie?

Odpoveď: Nie. Učil o „druhom“ zrodení, nie o stovkách či tisícoch opakovaných zrodení. Ježiš učil o zrodení z Ducha, nie o fyzickom zrodení. Reinkarnácia by bola v rozpore s tvrdením v Liste Židom 9:25–28, že človek zomrie len raz, a nedávala by zmysel pre ľudí, ktorí sú po svojej jedinej smrti poslaní do neba alebo do pekla. Viac informácií nájdete v rozsiahlej diskusii o Liste Židom 9:25–28 v knihách When Critics Ask, s. 405–406, a When Cultists Ask, s. 163–164.

Otázka: Je v Jn 3:5 len malá „pomazaná trieda“ 144 000 ľudí znovuzrodených a žijúcich naveky v nebi, ako učia Svedkovia Jehovovi (časopis Strážná veža, 15. február 1986, s. 14)?

Odpoveď: Nie. Najprv si vysvetlíme, čo učia Svedkovia Jehovovi, a potom prečo je časť ich učenia taká nebezpečná.

Svedkovia Jehovovi učia, že tí Svedkovia Jehovovi, ktorí nepatria medzi 144 000, budú žiť naveky, ale bude to v raji na zemi, nie v nebi.

V Liste Rímskym 8:9 sa však píše: „Vy však nie ste ovládaní hriešnou prirodzenosťou, ale Duchom, ak vo vás prebýva Duch Boží. A ak niekto nemá Ducha Kristovho, nepatrí Kristovi. Ak však Kristus je vo vás, vaše telo je mŕtve pre hriech, ale váš duch je živý pre spravodlivosť.“ (NIV). Ak teda Kristus nie je vo vás, nepatríte Kristovi. Podobné učenie sa nachádza v 1. Jánovej 5:12 a 1. Petrovom 1:23.

Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask, s. 164–165.

Otázka: Mohli by ste, prosím, vysvetliť rozdiel medzi slovami „stvoriť“ a „znovu stvoriť“, „narodiť sa“ a „znovuzrodiť sa“, „vytvoriť“ a „vytvoriť nanovo“ v Jn 3,3–21?

Odpoveď: Predpona „re-“ znamená jednoducho „znova“. Vaša otázka má tri aspekty.

Minulosť: Všetci z nás, veriaci aj neveriaci, sme boli stvorení Bohom na Boží obraz. Všetko, čo existuje, bolo stvorené Bohom Otcom skrze Ježiša Krista. Neexistuje nič a nikto, kto by nebol stvorený, s výnimkou toho, že Otec, Syn a Duch Svätý neboli nikdy stvorení, ale vždy existovali ako Boh v Trojici.

Prítomnosť: Boli sme však stvorení ako hriešni, s hriešnou povahou a mimo Božieho vykúpenia. Potrebujeme byť „znovustvorení“ alebo „znovuzrodení“, nie z matkinho lona, ale duchovným znovuzrodením skrze Ducha Svätého (Ján 3:3–21). K tomu dochádza, keď vložíme svoju vieru do Ježiša.

Budúcnosť: Keď ľudstvo padlo a stratilo vládu nad zemou, samotné stvorenie bolo podrobené skaze (Rímskym 8:20-21). Boh všetko očistí ohňom (2. Petrov 3:10) a stvorí nové nebesia a novú zem (Zjavenie 21).

Otázka: Čo znamená v Jánovi 3:3–8 „narodiť sa znova“?

Odpoveď: Billy Graham napísal na túto tému celú knihu s názvom Ako sa znova narodiť. V jednej vete však platí, že „znovuzrodenie“ je to, čo s vami Boh koná prostredníctvom Ducha Svätého, keď v Neho vložíte svoju vieru. To znamená

1. Uveriť v jediného, pravého Boha, že On je Stvoriteľom všetkého, a uznať Jeho právo nad vami. Uveriť, že nám zjavil svoju pravdu vo svojom slove, v Biblii.

2. Vyznajte, že ste kvôli hriechu oddelení od Boha a že ste bezmocní zmieriť sa s Ním. Problémom nie sú len vonkajšie činy, ktoré sme vykonali alebo nevykonali, ale aj to, kým sme vo vnútri.

3. Dôverujte v pravého Krista. Keď bolo pre hriešnikov, ako sme my, nemožné prísť k Bohu, Boh to umožnil tým, že poslal Ježiša Krista, aby prišiel na zem v tele, narodený z Panny Márie, a žil bezhriešny život. Zomrel na kríži, pričom Jeho telo a krv boli zmiernou obeťou za naše hriechy. Tretieho dňa vstal z mŕtvych a vystúpil do neba.

4. Volejte k Bohu. Všetci, ktorí volajú k Pánovi, budú spasení, a ak sa kajáte zo svojich hriechov a požiadate Ježiša, aby bol Pánom a Spasiteľom vášho života, budete spasení. On vám dá nový život a začne proces, v ktorom vás bude formovať na podobu Krista. Po smrti pôjdete do neba a budete navždy s Bohom.

Otázka: Je v Jn 3,5 nemožné dostať sa do neba, ak človek nemá Ducha Svätého?

Odpoveď: Nie, Ježiš to v skutočnosti nepovedal. Ježiš povedal, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.

Božie kráľovstvo a nebo nie sú totožné pojmy. Nebo je miesto, kam veriaci idú po smrti. Wycliffe Bible Dictionary na str. 991 uvádza, že mnohí učia, že Božie kráľovstvo sa týka duchovnej vlády Krista v srdciach tých, ktorí sú spasení. International Dictionary of the Bible na str. 568 uvádza, že vo všeobecnosti môže slovo „kráľovstvo“ znamenať a) ríšu, nad ktorou vládne kráľ, b) ľudí, nad ktorými vládne kráľ, alebo c) samotnú vládu. „New International Bible Dictionary“ (1962, IVP) uvádza, že Božie kráľovstvo má súčasné aj budúce aspekty. Je teda zrejmé, že Božie kráľovstvo je širšie než nebesá, keďže zahŕňa súčasné pozemské aspekty. Nebesá môžu byť širšie než Božie kráľovstvo, keďže je možné, že dojčatá a iní sa k Božiemu kráľovstvu pripoja až vtedy, keď sa dostanú do neba.

Malé deti nemajú Ducha Svätého, no všeobecne sa uznáva, že v Biblii sa nikde nehovorí, že nemôžu ísť do neba.

Väčšina veriacich zo Starého zákona nemala Ducha Svätého, napriek tomu im nebol natrvalo odopretý vstup do neba.

O žiadnej z týchto skupín sa nedá povedať, že by žila na zemi ako súčasť Božieho kráľovstva (s Kristom ako vládcom), napriek tomu môžu byť v nebi.

Zhrnuté, Duch je potrebný na to, aby bol niekto na zemi súčasťou Božieho kráľovstva. Avšak „Bohu nie sú zviazané ruky“, pokiaľ ide o starozákonných svätých, dojčatá, ľudí s ťažkým mentálnym postihnutím a tých, ktorí nemajú možnosť počuť evanjelium.

Otázka: Čo veľmi stručne znamená „voda“ v Jn 3,5?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť päť bodov.

1. Grécky text môže znamenať „voda a Duch“ alebo „voda, dokonca aj Duch“. Mohlo by to teda znamenať „voda, symbolizujúca Ducha“ – Grécky Nový zákon od Alanda a kol. (3. vydanie, 1975) uvádza, že slovo kai znamená „a, tiež, ale, dokonca; to znamená, menovite“; rozšírený preklad Kennetha S. Wuesta tiež používa slovo „dokonca“.

2. Niektorí, počnúc Augustínom, sa domnievali, že ide o vodu sprevádzajúcu fyzické narodenie. Zdá sa však, že Ježiš hovorí len o jednom narodení, nie o dvoch; táto metafora chýba v ostatných častiach Biblie aj v židovskej kultúre až do tej doby. Nevieme o žiadnych raných grécky hovoriacich kresťanoch, ktorí by tento verš chápali týmto spôsobom.

3. Iní tvrdia, že „voda“ znamená Božie slovo (vychádzajú predovšetkým z Efezským 5:26). Jedinou výhodou tohto pohľadu je, že sa vyhýba akýmkoľvek problémom spojeným s tvrdením, že krst vodou je nevyhnutný. Znamená to snáď, že Nikodém a farizeji boli len napoly znovuzrodení, pretože poznali Božie slovo v Starom zákone? – Samozrejme, že nie. Tento výklad tiež otvára dvere k omylu nazývanému ultra-dispensacionalizmus, podľa ktorého sa krst vodou dnes nemá praktizovať. Navyše nie je známy ani jeden grécky hovoriaci kresťan, ktorý by Ján 3:5 chápal týmto spôsobom, a to by znamenalo, že Ježiš musel pokarhať Nikodéma za to, že nepochopil Nový zákon, ktorý ešte nebol napísaný.

4. Uplatnenie na krst je to, čo jednomyseľne učili autori rannej cirkvi, hoci neboli vylúčené ani doplnkové významy. Množstvo umývadiel v chráme tam bolo preto, aby ľudia mohli dodržiavať starozákonné pravidlá týkajúce sa umývania. Bola mocná služba Jána Krstiteľa bezvýznamná? – Iba v uzavretých mysliach niektorých farizejov. Dalo sa očakávať, že Ježiš pokarhá Nikodéma, učiteľa, za to, že nepochopil pokánie, potrebu očistenia a nevyhnutné vnútorné prečistenie, ktoré symbolizuje krst, a ktoré je potrebné, aby človek mohol byť prijatý do Božieho kráľovstva.

5. Božie kráľovstvo nie je nebo, pretože zahŕňa to, čoho sa veriaci môžu stať súčasťou už počas života na zemi. Krst vodou je dôležitou súčasťou vstupu do Božej cirkvi na zemi v súčasnosti. Avšak dojčatá, svätí zo Starého zákona, ľudia s ťažkým mentálnym postihnutím a možno aj iní by mali byť radi, že to je Boh, kto posiela ľudí do neba, a nie krstná voda.

Otázka: Čo je tá voda v Jn 3,5?

Odpoveď: Všetci sa zhodujú, že duch je Duch Svätý, ktorý sa podieľa na novom zrodení, ale skutoční kresťania majú na vodu rôzne názory. Nižšie sú uvedené niektoré fakty relevantné pre určenie správneho výkladu, a potom rôzne názory na vodu, ich klady a zápory a kto tieto názory zastáva.

Relevantné fakty:

Gréčtina naznačuje iba jedno zrodenie, z vody a Ducha, nie dve. Grécke slovo pre „a“, kai, môže znamenať „a“ alebo „dokonca/konkrétne“. Wuestov Nový zákon: Rozšírený preklad hovorí: „Kto sa nezrodí z vody ako zdroja, dokonca ani z Ducha ako zdroja, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“

Židia nepoužívali žiadne obrazy vody v súvislosti s fyzickým narodením až do storočí po Ježišovi.

V Jeruzaleme, kde hovorili, mal chrám mnoho miest na rituálne umývanie, nazývaných mikve.

Ján Krstiteľ v tom čase vyvolával poriadny rozruch svojím kázaním o krste na pokánie.

Krst existoval už pred Jánom Krstiteľom, keďže konvertiti na judaizmus boli krstení. Krst teda symbolizoval pokánie, očistenie a obrátenie. Podľa Wycliffe Bible Dictionary (s. 441) aj židovská sekta v Kumráne praktizovala krst ponorením.

Nikodém v tom čase už poznal celé Božie slovo, keďže Nový zákon ešte nebol napísaný.

Všetkým farizejom by sa pri pohľade na mikve malo pripomenúť množstvo príkazov týkajúcich sa rituálneho umývania v Starom zákone a voda na očistenie v Ezechielovi 36:25–27.

Všetky ranokresťanské spisy, ktoré máme k dispozícii a ktoré spomínajú Ján 3:5, až do cca roku 400 n. l., jednohlasne chápu Ján 3:5 tak, že sa týka umývania krstom.

Títovi 3:5 má veľmi podobnú formuláciu ako Ján 3:5, keď hovorí o „umývaní znovuzrodenia a obnovy Duchom Svätým“.

Ježiš tu hovorí o Božom kráľovstve, nie o nebi ani o spáse. Pozrite si predchádzajúcu otázku, kde sa o tom diskutuje.

RÔZNE ODPOVEDE:

1. Fyzické narodenie.

Tak ako je plodová voda z matkinho lona súčasťou narodenia, tak je Duch Svätý súčasťou druhého narodenia. Nikodém sa pýtal na to, či sa má narodiť druhýkrát v matkinom lone, a Ježiš použil túto tautológiu, aby nasmeroval Nikodémove myšlienky od matkinho vody prvého narodenia k duchovnej/krstnej vode druhého narodenia.

Židia však nikdy nepoužívali vodu ako obraz narodenia, a to aspoň niekoľko storočí po Ježišovi. Okrem toho by to bola tautológia; a poučovať človeka, že sa musí narodiť ako človek, nie je zvlášť užitočné.

Okrem toho grécka gramatika naznačuje, že voda a duch nie sú dve veci, ale jedna, podľa New Geneva Study Bible, s. 1665, a Hard Sayings of the Bible, s. 495.

Napriek tomu nemožno pripisovať gréckej gramatike príliš veľký význam, pretože Ježiš pravdepodobne hovoril s Nikodémom v aramejčine alebo hebrejčine, nie v gréčtine.

Tento názor, v spojení s pohľadom na krst, ako prvý obhajoval Augustín z Hippa vo svojom kázaní o Jánovi 2:23–3:5 (okolo roku 400 n. l.). (Augustín hovoril latinsky a vo svojich Vyznaniach uviedol, že nemal rád gréčtinu, čo mu bránilo v tom, aby sa v nej príliš zdokonalil.) Odkaz na fyzické narodenie je tiež názorom Rona Rhodesa v knihe Complete Book of Bible Answers (s. 211) a Warrena Wiersbeho v Nelson’s Quick Reference (s. 390).

2. Voda symbolizuje Božie slovo.

Žalm 119:9 spomína, že mladý človek môže zachovať čistotu svojej cesty tým, že bude žiť podľa Božieho slova (hoci sa tu nespomína voda).

Efezským 5:26 hovorí, že Kristus očistil cirkev umývaním vodou skrze/prostredníctvom/s/v slove.

V Jánovi 15:3 Ježiš hovorí, že sú čistí skrze slovo, ktoré im Ježiš povedal. (hoci sa tu nespomína voda)

Jakub 1:18 hovorí, že sme sa narodili skrze slovo. (voda sa tu nespomína)

1. list Petrov 1:23 hovorí, že sme sa narodili znova, nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, skrze Božie slovo. (nie je tu však žiadna zmienka o vode)

Ako však presne Ježiš povedal Nikodémovi, že má byť „zrodený zo slova“? Pamätajte, že Efezským, Ján 15:3 a 1. list Petrov 1:23 neboli pre Nikodéma relevantné, keďže Nový zákon ešte nebol napísaný. Nikodém už poznal všetky Božie písma, ktoré vtedy existovali. Znamená to, že Ježiš hovoril Nikodémovi, že má už polovicu cesty za sebou, pretože Nikodém poznal Starý zákon? Myšlienka, že Ježiš chválil Nikodéma za jeho pochopenie, je ďaleko od významu tohto verša.

Naopak, Ježiš vyjadril prekvapenie, že Nikodém, učiteľ Izraela, tomu nerozumel. Na rozdiel od saduceov Nikodém a farizeji nikdy neboli obviňovaní z toho, že nepoznajú Božie slovo. Keď Ježiš hovoril o vode, mal na mysli niečo, čo Nikodém ako židovský učiteľ Zákona už musel poznať. Za čo Ježiš Nikodéma pokarhal? Asi 200 rokov pred Kristom Židia pod vplyvom farizejov upadli z chápania svätosti, lásky a duchovného vzťahu s Bohom do náboženského legalizmu. Ten, kto študoval Starý zákon, mal vedieť viac o pokání a očistení spojenom s rituálnym umývaním, ako aj o dôležitej úlohe, ktorú bude mať Duch Svätý, ako to povedali Joel a iní proroci.

Ak je možné chápať slovo „voda“ v rozpore s jeho doslovným významom, prečo potom ultra-dispensacionalisti nemôžu chápať slová „voda“ a „krst“ v iných pasážach Nového zákona tiež v rozpore s ich doslovným významom? Pozrite si tiež nasledujúcu otázku, kde sa tejto téme venujeme podrobnejšie.

Tento názor obhajuje publikácia 1001 Bible Questions Answered, s. 225–226, James Boice a Believer’s Bible Commentary, s. 1478 (a s. 1948 v súvislosti s Efezským 5:26).

3. Vonkajšie očistenie krstom vodou, ktoré symbolizuje vnútorné pokánie a očistenie

Nikodém by bol oboznámený s metaforou krstu vodou na očistenie, založenou na Ezechielovi 36:25–27, Tóre a ďalších pasážach. Pozri tiež názory 3a. a 3b.

Od Nikodéma sa však ťažko dalo očakávať, že by pochopil plný kresťanský krst, keďže boli zjavené iba starozákonné obmývania a Jánov krst. Ježiš očakával, že Nikodém to už bude schopný pochopiť. Tvrdieť teda, že sa to týka iba kresťanského krstu, nemôže byť správne.

Keď však Ježiš v Jánovi 6,51–56 hovoril o predzvesti svojej smrti a svätého prijímania, nehovoril len o predzvesti kresťanského krstu, ale vďaka Jánovi už boli veľmi dobre oboznámení s krstom na pokánie.

Tento názor zastáva:

Ján Zlatoústy (392–407 n. l.) Homílie o svätom Jánovi, homília 25, s. 87–90

Gregor Nazianzský (330–391 n. l.) Reč o svätom krste, kap. 8, s. 362

F. F. Bruce v diele Ťažké výroky Biblie, s. 495–496

Jamieson, Fausset, Brown

Harperov biblický komentár.

3a. Voda symbolizuje krstnú regeneráciu.

Tento názor zastávali autori rannej cirkvi.

Avšak v diele „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 281) sa uvádza, že tento výklad je v rozpore so spasením výlučne vierou, ako to ukazujú Efezským 2:8–9 a Ján 3:16.

Tento názor obhajuje

Justín Mučeník (okolo roku 150 n. l.) v Prvej obhajobe, kapitola 61, s. 183

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) vo fragmente 34, s. 574

Tertulián (198–220 n. l.) v diele O krste, kap. 12

Cyprián z Kartága (okolo 246–258 n. l.) v Liste 71, kap. 1, s. 378

Gregor Nazianzský (330–391 n. l.) v diele „Reč o svätom krste“, kapitola 8, s. 362

Bazil z Kapadócie (357–379 n. l.) v diele O Duchu, 15:35, s. 22

Ambróz z Milána (378–381 n. l.) O Duchu Svätom, kniha 3, kap. 10, 63–64, s. 144

Apoštolské konštitúcie (375–380 n. l.), kniha 6, oddiel 3, kap. 15, s. 456 (Toto bolo falošné dielo, ktoré malo skoré datovanie. Okrem iného podporuje aj krst detí.)

3b. Krst vodou je vonkajším znakom vnútorného očistenia Duchom.

Väčšina interpretov, ktorí popierajú bod 3, tak robí výlučne na základe toho, že bod 3a nie je správny, bez toho, aby preskúmali alternatívu bodu 3b. Ján 3:5 nijako neukazuje „mechanizmus“ toho, ako sa krst vodou vzťahuje na Božie kráľovstvo, iba to, že sa naň vzťahuje. Náš krst vodou nás nezachraňuje o nič viac, ako nás nezachraňuje naše pokánie, naša láska, naša viera alebo naša poslušnosť voči Bohu. Bolo by však nesprávne popierať, že všetky štyri veci súvisia s Božím kráľovstvom.

Grécka spojka kai je bežným výrazom pre „a“, ale môže tiež znamenať „dokonca/konkrétne“. Hoci teda pravdepodobne znamená „voda a Duch“, mohlo by to znamenať aj „voda, konkrétne Duch“.

Keď Ján Krstiteľ podnecoval ľudí k pokániu, nikto sa nepýtal: „Čo je to za novú vec, ktorú robíš, a ktorá sa volá krst?“ Dôvodom je, že chrám v Jeruzaleme bol plný mikv, ktoré boli podobné krstným fontánam na očistenie veriacich. Bezprostredným poslucháčom tu bol Nikodém a Lukáš v Lukášovi 7:29–30 kritizuje farizejov za to, že odmietli Božie zámery pre seba tým, že sa nenechali pokrstiť od Jána.

Takýto výklad Ján 3,5 však znie takmer tak, ako keby sa krst (či už Jánov krst alebo kresťanský krst) stal podmienkou spásy.

Napriek tomu bol Jánov krst hľadaním spásy, nie niečím, čo spásu prinášalo. V Skutkoch apoštolov 2:38 Peter povedal, že ľudia musia činiť pokánie a dať sa pokrstiť, a potom prijmú Ducha Svätého. List Židom 4:2 hovorí, že niektorí neboli spasení, lebo nezdieľali vieru (alebo ju nespojili s vierou). Veci ako pokánie, viera a poslušnosť, vrátane poslušnosti pri krste vodou, sú dôkazom toho, že sme prijali spasenie, nie tým, čo nás spasí.

Tento názor obhajuje:

Komentár k Novému zákonu „The Applied New Testament Commentary“, s. 368

Komentár Matthewa Henryho hovorí, že „je pravdepodobné, že Kristus mal na mysli obrad krstu“.

4. Voda symbolizuje obrátenie.

Obrátenci na judaizmus prechádzali obradom krstu. Ježiš naznačoval, že človek sa musí obrátiť, aby zažil nové narodenie. Ježiš teda hovoril „obrátením a Duchom“. Tento názor nevylučuje vieru aj v iné názory.

Zatiaľ čo sa však židovskí konvertiti umývali, bežnejším javom bolo, že sa Židia umývali na účely rituálneho očistenia. Tento názor nie je snáď až taký nesprávny, skôr ide o príliš úzky pohľad na bod 3.

Tento názor zastáva:

IVP Bible Commentary: New Testament (1993), s. 270.

5. Voda symbolizuje krstnú službu Jána Krstiteľa a Duch symbolizuje Ježišovu službu.

Nikto v tej dobe nemohol spájať pojmy „krst“ a „nové veci“ v jednej vete bez toho, aby si spomenul na službu Jána Krstiteľa.

Tento názor zastáva F. B. Meyer v diele The Gospel of John, s. 64. Komentár Bible Knowledge Commentary: Nový zákon, s. 281 uvádza päť názorov, ale chváli iba tento názor ako ten, ktorý má „prednosť historickej správnosti, ako aj teologickej prijateľnosti“. Biblia Life Application uvádza rôzne názory, z ktorých jedným je pokánie, ktoré symbolizovala služba Jána Krstiteľa.

6. Voda je v starozákonných časoch obrazom vylievania Ducha.

Ježiš povedal v Jánovi 7:38: „Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo, z jeho srdca budú prúdiť rieky živej vody. Ale toto povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho veria; lebo Duch Svätý ešte nebol daný, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.“ (NKJV). New Geneva Study Bible na strane 1676 uvádza, že hoci nejde o presný citát z žiadneho starozákonného textu, môže to byť všeobecný odkaz na Izaiáša 44:3 aj Ezechiela 36:25–27. Títus 3:5 má veľmi podobnú formuláciu ako Ján 3:5, keď hovorí o „kúpeli znovuzrodenia a obnovy Duchom Svätým“. Hoci Skutky apoštolov uvádzajú niektoré výnimočné prípady, bežnou praxou bolo, že kresťania boli krstení doslovnou vodou a Duchom Svätým.

V Tóre sa však voda používa na rituálne umývanie, nie na vylievanie Ducha. Okrem toho komentár „Believer’s Bible Commentary“ na strane 1478 poukazuje na to, že keby voda predstavovala iba pôsobenie Ducha, potom by sa zdalo, že verš hovorí: „pokiaľ sa niekto nenarodí z Ducha a Ducha“, čo by bolo nadbytočné.

1. Jánova 5:8 hovorí o vode, Duchu a krvi. Keďže Duch a krv sú odlišné, aj voda je odlišná.

Tento názor obhajuje aj New Geneva Study Bible na s. 1665.

V „Companion Bible“ sa uvádza, že ide skôr o „duchovnú vodu“ než o doslovnú vodu. V „IVP Bible Commentary: New Testament“ sa uvádza, že grécky text možno preložiť buď ako „voda a Duch“, alebo ako „voda, to jest Duch“.

MÔJ ZÁVER:

1. nie je nijako zvlášť presvedčivý. Dáva zmysel len vtedy, ak bagatelizujete presnosť gréckeho textu a domnievate sa, že Ježiš hovoril Nikodémovi, že človek sa musí narodiť fyzicky.

2. Opiera sa o to, že Ježiš pokarhal Nikodéma za to, že chápal Písmo, ktoré ešte nebolo napísané. Pre niektorých je tento názor nevyhnutný z toho dôvodu, že ak by „krst“ mal znamenať mylnú doktrínu o znovuzrodení krstom, nemohol by to byť krst.

3a. je nebiblický, keďže Skutky apoštolov 10 ukazujú, že ľudia mohli byť spasení a prijať Ducha Svätého ešte pred krstom vodou.

3b, 4 a 5. sa dajú všetky spojiť dohromady. Tento názor má výhodu jasného významu, ako aj všeobecného chápania grécky hovoriacej rannej cirkvi.

6. nemá žiadnu hodnotu, okrem toho, že je sekundárnym dôsledkom bodov 3b, 4 a 5.

Možno by sme sa mali menej sústrediť na to, „čo by to znamenalo pre mňa“, a skôr sa zamerať na to, „čo by to znamenalo pre Nikodéma a raných kresťanov“. Najpravdepodobnejšou odpoveďou je kombinácia bodov 3b, 4 a 5. Hoci názory 2 a 6 naznačujú symbolizmus, Nikodém by ich neuznal za hlavný význam a neuznali ich ani žiadni známi grécky hovoriaci kresťania.

Kniha When Critics Ask na strane 406 tiež rozoberá niektoré z týchto názorov, bez toho, aby sa priklonila k niektorému konkrétnemu.

Otázka: Je v Jn 3,5 pravdivá „krstná regenerácia“, teda viera, že vodný krst je nevyhnutný pre spásu?

Odpoveď: Nie. Pohania, ktorí boli naplnení Duchom Svätým a hovorili jazykmi v Skutkoch 10:44–48 ešte pred tým, ako boli pokrstení vodou, si to pravdepodobne nemysleli. Zdá sa, že ani Ježiš si to nemyslel, keď hovoril so zlodejom po svojej pravici. Dalo by sa argumentovať, že udalosť so zlodejom na kríži sa odohrala pred Ježišovým vzkriesením, ale Ježišove slová k Nikodémovi boli vyslovené – a boli pravdivé – tiež pred Ježišovým vzkriesením. Samozrejme, toto všetko sa udialo pred zoslaním Ducha Svätého na Turíce a pred zavedením kresťanského krstu; poznali len Jánov krst a starozákonné obmývania.

Ak však výklad verša spôsobuje, že časť verša stráca akýkoľvek zmysel, potom je tento výklad nepochybne nesprávny. Aký je teda význam Ježišových slov v tomto prípade?

Odpoveď je naznačená v Lukášovi 7:29–30, kde sa hovorí, že farizeji a znalci Zákona odmietli Boží zámer pre seba samých. Dôvodom je to, že neboli pokrstení Jánom. Vodný krst nie je ani bezvýznamný rituál, ani len niečo voliteľné, ako napríklad nácvik v zbore, ktorým by človek preukazoval osobitnú lásku k Bohu. Ak človek s plným vedomím odmietne vodný krst a pravdu, ktorú predstavuje, odmietol Boha. Pokiaľ sa neobrátia, do neba sa nedostanú.

Ďalšie informácie nájdete aj v publikáciách 1001 odpovedí na biblické otázky, s. 118–119, Keď sa pýtajú kritici, s. 406, Keď sa pýtajú členovia sekt, s. 165–166, a v Kompletnej knihe biblických odpovedí, s. 210–211.

Otázka: Ak by niekto v Jn 3,5 veril v mylnú doktrínu o znovuzrodení krstom, bolo by to kacírstvo vedúce k zatrateniu duše?

Odpoveď: Nie. Táto otázka je dôležitá nie preto, aby nás poučila o pravde, ale aby nám poskytla pohľad na to, v akých omyloch by sme sa mali a nemali rozdeľovať. Keďže by sme mali brať vážne príkaz z Listu Rímskym 15,7, že sa máme navzájom prijímať tak, ako nás prijal Kristus, musíme vedieť, aké omyly môžu ľudia mať a napriek tomu byť skutočnými kresťanmi.

Rané campbellitské skupiny učili o regenerácii krstom a väčšina skupín Cirkvi Kristovej verí v odpustenie hriechov krstom. Iné protestantské denominácie tomu neveria. Katolíci, pravoslávni a anglikáni učili určitý druh regenerácie krstom, hoci sa veľmi líšil od učenia denominácie Cirkvi Kristovej. Ak ste však mysleli, že iba nezachránení heretici môžu veriť v regeneráciu krstom, nemali by ste už Justína Mučeníka, Irenea, Tertuliána, Bazila, Gregora Nazianzského, Ambróza Milánskeho, Augustína, Prospera z Akvitánie, Cypriána a pravdepodobne ani Atanáza považovať za kresťanov. Tu je to, čo povedali o Jánovi 3:5 a krste.

Justín Mučeník, ktorý písal približne v rokoch 138–165 n. l., vo svojej Prvej obhajobe, kap. 61, s. 183, uvádza: „Potom ich privedieme na miesto, kde je voda, a sú znovuzrodení tým istým spôsobom, akým sme boli znovuzrodení my sami. Lebo v mene Boha, Otca a Pána vesmíru, a nášho Spasiteľa Ježiša Krista a Ducha Svätého potom prijímajú obmývanie vodou. Lebo aj Kristus povedal: ‚Ak sa nenarodíte znova, nevojdete do kráľovstva nebeského… A pre tento [obrad] sme sa od apoštolov naučili tento dôvod.‘“

Irenej vo fragmente 34, s. 574, povedal: „Nebolo to nadarmo, že Naaman v dávnych časoch, keď trpel malomocenstvom, bol očistený pri krste, ale [slúžilo to] ako znamenie pre nás. Lebo keďže sme malomocní v hriechu, sme očistení prostredníctvom posvätnej vody a vzývania Pána od našich starých previnení; sme duchovne znovuzrodení ako novonarodené deti, tak ako to vyhlásil Pán: ‚Ak sa človek nezrodí znova z vody a z Ducha, nevojde do kráľovstva nebeského.‘“

Tertulián v diele O krste, kap. 12, s. 674–675, „Keď sa však stanoví pravidlo [podľa Tertuliána správne], že ‚bez krstu nikto nemôže dosiahnuť spásu‘ (hlavne na základe toho Pánovho vyhlásenia, ktorý hovorí: ‚Ak sa niekto nenarodí z vody, nemá život‘), u niektorých sa okamžite vynárajú skrupulózne, ba skôr smelé pochybnosti, ‚ako je v súlade s týmto predpisom možné dosiahnuť spásu u apoštolov, ktorých – s výnimkou Pavla – nenachádzame pokrstených v Pánovi? … A teraz, pokiaľ budem môcť, odpoviem tým, ktorí tvrdia, ‚že apoštoli neboli pokrstení‘.“

Cyprián v Liste 71, kap. 1, s. 378: „…pokiaľ neprijmú aj krst Cirkvi. Lebo až vtedy môžu byť nakoniec plne posvätení a stať sa synmi Božími, ak sa zrodia z každého sviatosti; keďže je napísané: ‚Ak sa človek nezrodí znova z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho‘.“ (Tiež List 72, kap. 22, s. 385)

Gregor Nazianzský (330–391 n. l.) v Reči o svätom krste, kap. 8, s. 362: „A keďže sme stvorení z dvoch častí, mám na mysli telo a dušu, pričom jedna časť je viditeľná a druhá neviditeľná, aj očistenie je dvojité – vodou a Duchom; jedno prijímame viditeľne v tele, druhé s ním spolupracuje neviditeľne a mimo tela;… Lebo, ak to máme vyjadriť jedným slovom, silu krstu treba chápať ako zmluvu s Bohom o druhom živote a čistejšom živote.“

Bazil z Kapadócie (357–379 n. l.) O Duchu, kapitola 15:35, s. 22: „Z toho vyplýva, že odpoveď na našu otázku, prečo bola voda spájaná s Duchom, je jasná: dôvodom je to, že pri krste boli stanovené dva ciele; na jednej strane zničenie tela hriechu, aby už nikdy neprinášalo ovocie smrti; na druhej strane náš život podľa Ducha a prinášanie ovocia v svätosti...“

Atanáz, jeden z tvorcov Nicejského vyznania viery, mal o krste vysokú mienku, hoci sa priamo nevyjadril k Jánovi 3:5. Zatiaľ sa mi nepodarilo zistiť, či veril v krstnú regeneráciu, alebo nie.

Ján Zlatoústy (392–407 n. l.) sa o krstnej regenerácii nezmienil, ale pre porovnanie uvádzam, čo povedal vo svojom kázaní k Jánovi 3,5. Ján Zlatoústy, Homílie na sv. Jána, homília 25, kap. 2, zväzok 14, s. 89. „Na čo teda slúži voda? Aj to vám poviem neskôr, keď vám odhalím skryté tajomstvo. ... V krste sa napĺňajú sľuby našej zmluvy s Bohom; pochovanie a smrť, vzkriesenie a život; a to všetko sa deje naraz.“

Ambróz Milánsky (378–381 n. l.) v diele O Duchu Svätom, kniha 3, kap. 10.64, s. 144, povedal k Jánovi 3,5: „Kto je ten, kto sa narodil z Ducha a stal sa Duchom, ak nie ten, kto je obnovený v Duchu svojej mysle? To je určite ten, kto je znovuzrodený vodou a Duchom Svätým, keďže nádej na večný život prijímame prostredníctvom kúpeľa znovuzrodenia… Lebo kto je ten, kto je pokrstený Duchom Svätým, ak nie ten, kto sa znovuzrodil vodou a Duchom Svätým?“

Ambróz tiež veril, že krst má moc, a to v tom, že deťom krst otvára kráľovstvo nebeské (O Abrahámovi 2:79)

Augustín z Hippa tiež veril v účinnosť krstu. Veril v omyl, že pokrstené deti idú do neba a nepokrstené deti idú do pekla.

Prosper z Akvitánie tiež veril v tú istú mylnú predstavu, že krst vodou odstraňuje dedičný hriech a predchádzajúce osobné hriechy tak vyvolených, ako aj zavrhnutých. (Odpoveď Galom, články 2 a 3).

Na záver treba poznamenať, že opačný omyl, podľa ktorého by kresťania nemali praktizovať krst vodou, je súčasťou omylu nazývaného „ultra-dispensacionalizmus“. Ďalšie informácie k tejto téme nájdete v troch otázkach týkajúcich sa 1 Korinťanom 1:17.

Otázka: Keďže Jn 3,13 zdanlivo hovorí, že nikto nikdy nevstúpil do neba, čo potom s Eliášom a Enochom atď.? Alebo čo so všetkými svätými Starého zákona? Kde boli, ak nie v nebi? (Túto otázku nastolil moslim Ahmad Deedat.)

Odpoveď: Hoci bol Eliáš vzatý do neba, nikto sám od seba nevystúpil zo zeme do samotného neba, až kým to neurobil Ježiš. Najprv si všimnime, čo Biblia hovorí o Eliášovi a Enochovi, a potom o veriacich Starého zákona vo všeobecnosti.

Eliáš a Enoch: V knihe Genesis 5:24 sa píše, že Enoch chodil s Bohom a potom ho Boh vzal preč. Nepíše sa tam presne, kam Boh Enocha vzal, hoci som si istý, že Enoch bol veľmi rád, že tam bol. V 2. knihe kráľov 2:1, 11 sa píše, že Eliáš bol vzatý do neba. Hebrejské slovo pre nebo, shameh (Strongov č. 8064), znamená nielen nebo, ale aj oblohu. Používa sa napríklad v zmysle oblohy v 1. Mojžišovej 15:5; 1. Mojžišovej 26:4 (kde sú hviezdy); 2. Mojžišovej 16:4; 1. Kráľov 18:45 (odkiaľ prichádza dážď). Vieme však, že Eliáš opustil tento svet, aby bol s Bohom.

Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ na strane 1479 spomína, že Biblia nehovorí, že Eliáš a Enoch vystúpili [vlastnou silou] do neba; skôr boli vzatí do neba.

Veriaci pred Kristom: Všetci ľudia išli do Šeolu, čo sa prekladá ako „hrob“. Židia však rozlišovali medzi dvoma časťami: väzením a rajom. Keď Ježiš umieral na kríži, nepovedal zlodejovi po svojej pravici: „Dnes budeš so mnou v nebi.“ Skôr povedal: „Dnes budeš so mnou v raji.“ Je to to isté miesto, ako je spomenuté v Lukášovi 16:22–26 v súvislosti s Abrahámom. Keď Ježiš vstal z mŕtvych, raj sa vyprázdnil a Ježiš všetkých týchto ľudí vzal so sebou do neba.

Záver: Hoci Mojžiš a veriaci zo Starého zákona boli v raji pred príchodom Ježiša a Eliáš bol dokonca vzatý do neba na ohnivom voze, nikto z vlastnej vôle nevystúpil zo zeme a nikto nevstúpil do skutočného neba, kým to neurobil Ježiš. Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask, s. 407.

Otázka: Porovnajte Jn 3,13 („A nikto nevstúpil do neba, iba ten, ktorý zostúpil z neba, Syn človeka...“) s 2 Kr 2,11 („... a Eliáš vystúpil víchricou do neba“). Spáchal Ježiš chybu, keďže 2 Kr 2,11 ukazuje, že Eliáš vystúpil skôr?

Odpoveď: Ježišov výstup do neba sa v dvoch ohľadoch zásadne líšil od Eliášovho výstupu vo víre a na vozoch.

1) Menším rozdielom je, že grécke slovo v Jánovi 3:13 (anabebeken, forma slova anabaino) znamená vstávať, šplhať sa, stúpať atď. Ježiš vystúpil sám, zatiaľ čo Eliáša odniesol víchor.

2) Dôležitejšie je, že veriaci pred Kristovým vzkriesením nešli na to isté miesto, o ktorom hovoril Ježiš. Keď bol Ježiš na kríži, nepovedal, že zlodej po jeho pravici uvidí Ježiša ešte dnes v nebi; skôr povedal, že zlodej bude ešte dnes s Ježišom v raji. V Lukášovi 16 Ježiš hovoril o „Abrahámovom lone“, mieste odpočinku. V Efezským 4:8, keď Ježiš vstal z mŕtvych, otvoril brány neba, aby svätí Starého zákona z raja mohli ísť s Ním. Nikto nevstúpil do neba okrem Ježiša ani pred Ježišom.

Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1479.

Otázka: Je Kristov príchod z neba v Jn 3,13 a Jn 6,38.42 iba duchovným symbolickým faktom, a nie hmotným faktom, ako učia bahá’í v knihe „Some Answered Questions“ (Niektoré zodpovedané otázky), s. 103–105?

Odpoveď: Nie. ‘Abdu’l-Bahá to tvrdí, lebo v Jánovi 3:13 a nasl. sa píše: „…ale Ten, ktorý zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi,“ v čase, keď bol Ježiš na zemi. (str. 103).

Po prvé, táto posledná veta je variáciou v rukopise, ktorá sa nenachádza v najstarších rukopisoch, hoci je prítomná v neskoršom byzantskom lekcionári. Je podivné zakladať doktrínu len na jednej variante.

Po druhé, podľa New Geneva Study Bible (s. 1665) možno Ježišovu božskú podstatu stále považovať za prítomnú v nebi rovnako ako na zemi.

Nakoniec, a čo je najdôležitejšie, aj keby ste túto variáciu v rukopise prijali, v tom istom verši sa píše, že Ježiš zostúpil z neba. Z Biblie je triviálne dokázať, že Ježiš existoval v nebi pred vtelením, a že ten istý Ježiš „zostúpil“, je fakt.

Otázka: Ako súvisel bronzový had na púšti v Jn 3,14 s Ježišom?

Odpoveď: V Numeri 21,4–9 Boh potrestal Izraelitov za ich hriechy tým, že ich uhryzli jedovaté hady. Boh však pripravil spôsob, ako ich uzdraviť. Nariadil im, aby vyrobili bronzovú sochu pripomínajúcu hady, ktoré ich uhryzli. Keď sa pozreli na bronzového hada, zostali nažive.

Táto analógia, ktorú tu Boh uvádza, sa zdá byť obzvlášť výstižná. Trpíme vinou a následkami našich hriechov. Ježiš, ktorý bol bez hriechu, vzal na seba trest za naše hriechy. Keď sa uprieme na Ježiša, budeme žiť.

Otázka: Znamená grécke slovo pre „večný“, aionion, v Jn 3,15; 10,28; 17,3 len „až do konca veku“?

Odpoveď: Hoci toto slovo vo svojom doslovnom význame znamená „až do konca veku“, znamená aj večný, keďže sa vzťahuje aj na Božiu slávu a bytie. Je to jediné slovo, ktoré mali Gréci k dispozícii na vyjadrenie pojmu „večný“. Viac informácií nájdete v knihe 1001 Bible Questions Answered na strane 162.

Otázka: Miluje Boh v Jn 3:16 ľudí, ktorí nie sú spasení, alebo ich nenávidí?

Odpoveď: Boh ich miluje. Avšak, ak použijeme hrubú analógiu: keď má dieťa horúčku, je nákazlivé a chystá sa na vás zvracať, v budúcnosti si budete radi držať svoje roztomilé, milé dieťa, ale možno práve teraz nie.

Boh môže zároveň nenávidieť hriech a napriek tomu byť milosrdný voči všetkým. Boh však vie, že vyvolení sa môžu tešiť na večnosť s Ním, zatiaľ čo nevyvolení nie.

Otázka: Je v Jn 3,16 rozpor, že Kristova smrť je zároveň obeťou aj kozmickou udalosťou? (Toto učil Rudolph Bultmann.)

Odpoveď: Nie. Predstav si na chvíľu, že by malá mravec náhle dostal telo, časť inteligencie, ale len málo vedomostí človeka. Buď by mravec zistil, že existujú situácie a veci, ktoré presahujú jeho doterajšie chápanie, alebo by všade videl protirečenia. Napríklad, ako by mohol chrobák zjesť človeka bez toho, aby mu ublížil? A aký je v tom rozdiel, že ten „chrobák“ bol vyrobený spoločnosťou Volkswagen? Ako by mohli chrobáky žiť vo vnútri počítačového softvéru? – a tak ďalej. Ak poviete, že niečo je protirečenie, samozrejme musíte mať dôvod, prečo je to protirečenie. Pre Bultmanna (alebo akéhokoľvek iného neveriaceho) je ťažké ukázať, že predpoklady a požiadavky, ktoré v našej dobe uplatňujeme na každodenný život na zemi, platia aj pre večného, nekonečného Boha, ktorý napĺňa nebesia.

Mnohí ľudia majú modly, ktoré sú jednoducho hrubými sochami. Niektorí moderní „teológovia“ majú sofistikovanejšiu modlu, ktorá žije výlučne v ich vlastnej mysli. Keď si ľudia vymýšľajú obmedzenia pre Boha namiesto toho, aby verili tomu, čo Boh o sebe zjavil v Biblii, modlárstvo je výstižným opisom boha, ktorého opisujú.

Otázka: Miluje Boh v Jn 3,16 každého človeka na svete, alebo len tých, ktorí pôjdu do neba?

Odpoveď: Skutoční kresťania sa v tejto otázke nezhodujú. Podľa môjho názoru má táto odpoveď tri časti.

Všetkým: Boh má lásku a isté milosrdenstvo voči každému, ako ukazuje Žalm 145,9.13. Bez ohľadu na to, aký zlý a ohavný človek môže byť, Boh ho aj tak vyzýva a pozýva, aby uveril v Jeho Syna, prosil o odpustenie a očistenie od svojich hriechov a žil spolu s Bohom v svätosti v nebi. Ako Boží služobníci sme poslovia vyslaní, aby sme toto posolstvo zvestovali všetkým.

Vyvolení: Boh prejavuje niektorým osobitnú lásku, ktorú iným neprejavil. Stáva sa tak ešte predtým, ako sú spasení. Príkladmi sú Jakub a Ezau v Liste Rímskym 9:10–12, vyvolení a zavrhnutí vo všeobecnosti v Liste Rímskym 9:22–25 a dvaja synovia Dávida a Batšeby v 2. knihe Samuelovej 12:15–25.

Veriaci?: Miluje Boh kresťana viac po tom, čo je spasený, ako predtým, než bol spasený? Žiadny biblický text to nenaznačuje, ani to, ako by sa to vzťahovalo na večného Boha.

Otázka: Keďže Ježiš v Jánovi 3:16 nie je stvorenou bytosťou, ako môže byť zrodený z Boha? Moslimovia popierajú, že Ježiš je zrodený z Boha.

Odpoveď: „Zrodený“ neznamená „stvorený“, lebo my môžeme stvoriť mnohé veci, ale deti zrodíme. Mnohí moslimovia majú vo svojej viere určitú podobnosť, keď veria, že Korán pochádza od Alaha, bez toho, aby bol Alahom stvorený. Pred počiatkom času prišiel Ježiš, ktorý sa tiež nazýva Slovo Božie, od Boha Otca. Takže rôznymi spôsobmi kresťania aj mnohí [nemu’tazilitskí] moslimovia hovoria, že Slovo Božie pochádza od Boha, ale nebolo stvorené. Viac informácií nájdete v publikáciách 1001 Bible Questions Answered, s. 26–27, The Complete Book of Bible Answers, s. 109, a When Cultists Ask, s. 166.

Otázka: Prečo môžu ľudia v Jn 3,16 odmietnuť Ježiša a skončiť v pekle?

Odpoveď: Ježiš v Jánovi 3:36 povedal, že všetci, ktorí Ho odmietnu, pôjdu do pekla. Prečo nám Boh dal túto zodpovednosť – úžasnú aj desivú zároveň –, aby sme sa rozhodli prijať alebo odmietnuť Ježiša a aby sa podľa toho určilo naše večné osud? Odpoveď by mohla súvisieť s hodnotou, ktorú nám Boh pripisuje. Boh nás stvoril na svoj obraz, nie ako roboty. Našu slobodnú vôľu si cení natoľko, že nám umožňuje vybrať si náš osud a žiť s našim rozhodnutím. To isté dovolil aj Adamovi a Eve, čo malo pre nich a ich potomkov strašné následky. Možno by Boh mohol vrátiť čas a „odstvoriť“ Adama a Evu, ale z akýchkoľvek dôvodov sa Boh rozhodol tak neurobiť a nechal rozhodnutia človeka v platnosti.

Otázka: Sú v Jn 3,18 naozaj všetci ľudia narodení v stave odsúdenia alebo odcudzenia?

Odpoveď: V stave odcudzenia, áno. V stave odsúdenia, nie nevyhnutne. Hoci Augustín z Hippa a Prosper z Akvitánie učili, že všetky deti, ktoré zomrú pred krstom , automaticky idú do pekla, Biblia to nehovorí a len málo kresťanov tomu dnes verí. Ľudia sa rodia bez Ducha Svätého vo svojom vnútri a áno, všetci sa rodia oddelení od Boha. V časoch Starého zákona sa však Boh mohol rozhodnúť zachrániť ľudí, ktorí nemali Ducha Svätého, a nič nebráni Bohu, aby dnes zachránil aj deti.

Otázka: V Jn 3,17; 8,15; 12,47 Ježiš neprišiel súdiť svet, alebo bude súdiť svet podľa Jn 5,22.27; 9,39?

Odpoveď: Obe tvrdenia sú pravdivé.

Pri prvom príchode Ježiš neprišiel súdiť svet, ale prišiel ako baránok, aby ho spasil tým, že zomrel za naše hriechy. Dôsledkom Ježišovho príchodu však je, že tí, ktorí Ho odmietli, budú v budúcnosti podrobení súdu.

Pri druhom príchode príde Ježiš ako lev, aby súdil tých, ktorí Ho odmietli. Veriaci sú chránení Kristovou krvou a nemajú sa čoho obávať z súdu pred veľkým bielym trónom. Neveriaci by sa však mali veľmi obávať Kristovho súdu nad ich skutkami, keď opäť príde.

Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask, s. 407.

Otázka: Je to v Jn 3,18 spravodlivé, že sa narodíme v stave odcudzenia?

Odpoveď: Boh je spravodlivý, ale to neznamená, že musíme byť narodení v nejakom konkrétnom stave. Odpoveď nájdete v diskusii o Rímskym 9:19–22 a Rímskym 11:8, 10.

Otázka: Prečo si myslíte, že ten hádajúci sa muž v Jn 3,25–26 sa pýtal Jána na Ježiša?

Odpoveď: Nevidíme žiadny dôkaz, že by tento Žid nasledoval Jána alebo Ježiša, ani že by mal v úmysle nasledovať ktoréhokoľvek z nich. Možno považoval Jánovo učenie za nesprávne a snažil sa poukázať na to, čo vnímal ako rozpor medzi Jánovým a Ježišovým učením.

Okrem toho však možno tento Žid chcel zasiať nesúlad medzi Jánom a Ježišom. Ak by sa mu podarilo využiť Jánovho učeníka na to, aby medzi Jánom a Ježišom vyvolal nezhodu, obaja by boli diskreditovaní, keďže Ján potvrdzoval Ježiša a Ježiš potvrdzoval Jána. Ak dnes niekto dokáže prinútiť kresťanov, aby sa verejne postavili proti sebe, môže to viesť k diskreditácii oboch v očiach sveta. Preto nikdy neznevažujte iných kresťanov, či už verejne, alebo súkromne. Buďte veľmi opatrní pri kritizovaní iných kresťanov, pokiaľ sa nejedná o kresťanov, ktorí sa dopúšťajú závažných chýb alebo hriechov, alebo o tých, ktorí v skutočnosti nie sú kresťanmi.

Otázka: Prečo v Jn 3,27–30 Ján odpovedal práve tak, ako odpovedal?

Odpoveď: Keď ste priateľom nevesty alebo ženícha na svadbe, chcete, aby bola poctená táto dvojica, a nie aby ste získali česť vy sami. Jánovým poslaním bolo prinášať slávu Bohu. Niekedy to znamenalo hovoriť smelo, čo by zvýšilo jeho slávu. Niekedy to znamenalo ustúpiť z cesty, aby ľudia mohli nasledovať Ježiša. Ján sa cítil pohodlne v oboch prípadoch.

Otázka: Ako môžeme dnes v Jn 3,27 uplatniť myšlienku, že „človek môže prijať len to, čo mu je dané z neba“?

Odpoveď: Buďte spokojní s požehnaniami, darmi a schopnosťami, ktoré sa Boh rozhodol dať práve vám. Nebuďte nespokojní s tým, čo vám Boh nedal. Aj keď neveriaci majú väčšiu schopnosť zarábať peniaze, lepšie zdravie, môžu byť slávnejší atď., buďte spokojní s tým, že Boh vám dal všetko, čo potrebujete.

Otázka: Keďže v Jn 3,32 sa píše, že nikto neprijal Kristovo svedectvo, ako to, že Ján Krstiteľ a iní prijali Krista?

Odpoveď: Verš 32 je objasnený veršom 33. V súčasných textoch sa často píše: „Nikto… okrem…“. Staroveké texty sú podobné, s tým rozdielom, že slovo „okrem“ je niekedy len naznačené.

Jánovo vyhlásenie sa tu vzťahuje na Ježišovo vyhlásenie v Jánovi 6:44, že nikto nemôže prísť k Bohu, ak ho Otec nepritiahne. Bez Božej pomoci ľudia, ponechaní sami na seba, nechcú hľadať Boha, ako hovorí Rímskym 3:11.

Otázka: Keďže v Jn 3,34 sa hovorí, že Boh je Duch, ako môže byť Ježiš Božím Synom?

Odpoveď: Kresťania NEVERIA, že Ježiš bol Synom Božím v hrubom fyzickom alebo sexuálnom zmysle. Tento pojem skôr vyjadruje hlboký význam toho, v čom sa Ježiš líši od každej stvorenej bytosti.

Q: V Jn 3,36 – idú do neba všetci, ktorí neodmietajú Krista, alebo je potrebné skutočne veriť v Krista?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.

Všetci, ktorí odmietajú Ježiša, „skutočne zomrú vo svojich hriechoch“, ako hovorí Ježiš v Jánovi 8:24. Ján 3:36 je tiež veľmi jasný – tí, ktorí odmietajú Ježiša, pôjdu do pekla. Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) bol ranokresťan, ktorý v diele Dialóg s Tryfónom Židom (kapitola 26) učil podobne, že všetci Židia, ktorí odmietajú Krista, idú do pekla.

O žiadnych zomrelých bábätkách sa nehovorí, že idú do pekla. Samozrejme, bábätká nemajú dostatočné chápanie na to, aby prijali Ježiša, takže pokiaľ všetky bábätká nejdú do pekla, svedčí to o tom, že Boh nie je obmedzený na konanie v rámci tohto obmedzenia. Pozri si aj nasledujúcu otázku.

Otázka: Čo sa v Jn 3,36 píše o tých, ktorí nepočuli o Kristovi? Odsúdi ich spravodlivý Boh do pekla bez akejkoľvek šance?

Odpoveď: Nie. Boh je spravodlivý a čestný, ako aj milosrdný. Boh hovorí, že nepočíta hriech tam, kde nie je zákon (Rímskym 4:15; 5:12). Vieme, že Boh zabezpečí spôsob, ako ich spravodlivo súdiť. Ak vylúčime očistec, limbo a niektoré extrémne kalvinistické postoje, existujú rôzne úvahy o tom, akými spôsobmi by sa Boh mohol rozhodnúť tak urobiť.

Boh zabezpečuje, aby všetci, ktorí by prijali, počuli: Ľudia, ktorí odmietajú Boha, sú odsúdení prísnejšie, na základe väčšieho poznania (pozri 2. Petrov list 2:21). Jedinou nádejou človeka je, ak počuje evanjelium a prijme ho pred smrťou, ale Boh sa postará o to, aby ho počuli všetci, ktorí to potrebujú.

Niektorí počujú evanjelium a prijmú ho až po smrti:

Tento názor sa opiera o výklad troch biblických pasáží: 1. list Petrov 3:19–20; 1. list Petrov 4:5–6 a Efezským 4:8–10. 1. list Petrov 3:19–20 hovorí, že po svojej smrti Kristus kázal duchom vo väzení. Väzenie nie je termín, ktorý opisuje miesto, kam odišli spravodliví mŕtvi (ako Abrahám) pred príchodom Krista. Skôr opisuje buď miesto, kam sa pred príchodom Krista dostali stratené ľudské duše, alebo miesto, kde sa pred príchodom Krista nachádzali iné duše (niektorí démoni a/alebo Nefilim). Podľa tohto pohľadu Ježiš nekázal len preto, aby ich informoval o tom, čo sa stalo na zemi, ale aby mohli urobiť rovnaké rozhodnutie, aké by urobili na zemi. To neznamená, že po smrti existuje druhá šanca; namiesto toho existuje prvá šanca pre tých, ktorí nikdy šancu nemali.

Niektorí počujú evanjelium a prijmú ho v tisícročnom kráľovstve:

Táto odpoveď je veľmi podobná pohľadu na spasenie po smrti. Ak položíte otázku „čo sa stane s tými, ktorí nikdy nepočuli“ vedľa otázky „prečo Boh vzkriesi ľudí, ktorí sa pre neho nerozhodli“, zdá sa, že si tieto dve otázky navzájom odpovedajú.

Hľadajúci môžu byť spasení skrze Krista:

Môže byť dnes niekto spasený tak ako Abrahám a Jób? Hľadali Stvoriteľa namiesto stvorenia, uvedomili si svoju potrebu odpustenia, hľadali Božie milosrdenstvo a spásu a poslúchali to, čo vedeli. Tento názor nehovorí, že všetci idú do neba, ani že existuje mnoho ciest k Bohu. Hovorí, že aj keď ste na zlej ceste, ktorá nevedie k Bohu, Boh môže stále oceniť vašu úprimnosť, ak skutočne hľadáte Pravého Boha a neodmietli ste dostupnú pravdu. To sa nevzťahuje na tých, ktorí mohli preskúmať Krista, ale nikdy sa tak nerozhodli alebo to nepovažovali za dostatočne dôležité.

Viac informácií nájdete aj v diskusii o Jánovi 6:45.

Otázka: Prečo Ježiš v Jn 4,1–2 nikoho nekrstil?

Odpoveď: Písmo to neuvádza, ale môžeme špekulovať. V kontexte Efezským 2:20 nie je základom Ježiš, ale apoštoli a proroci, a Ježiš je hlavným kameňom, na ktorom tento základ spočíva. Ak by Ježiš pokrstil veľa ľudí, niektorí by si mohli myslieť, že môžu tento základ obísť. Z duchovného hľadiska sú všetci skutoční kresťania pokrstení s Kristom. Naša viera však spočíva na základe apoštolov a prorokov. (Samozrejme, ide o apoštolov Nového zákona, a nie o nepodložených moderných napodobiteľov.)

Otázka: Pokrstil Ježiš v Jánovi 4:1–2 vôbec niekoho?

Odpoveď: Písmo to vlastne neuvádza. V Novom zákone máme len dve miesta, kde sa hovorí, či Ježiš krstil, alebo nie. Ján 3,22 hovorí, že Ježiš a jeho učeníci boli na vidieku a krstili, bez toho, aby sa špecifikovalo, kto krstil. Ján 4,1–2 objasňuje, že hoci farizeji počuli, že Ježiš krstil, v skutočnosti to boli učeníci nasledujúci Ježiša, ktorí krstili.

Možno Ježiš osobne nikoho nekrstil, pretože nechcel, aby niekto podľahol pokušeniu myslieť si, že je vo viere „lepší“, pretože ho pokrstil priamo On a nie niekto iný. To by mohol byť aj ten istý dôvod, prečo Pavol nechal krstiť iných namiesto seba (s výnimkou toho, že pokrstil Krispa, Gaia a domácnosť Stefana). Kresťanskú krstnú službu mohli vykonávať iní, ale Pavol mal na starosti kázanie (1 Korinťanom 1:17).

Otázka: V Jn 4,4, musel Ježiš naozaj prejsť cez Samáriu?

Odpoveď: Samária ležala na najpriamejšej ceste z Judey do Galileje, ale väčšina farizejov, ktorí si vážili sami seba, by si dala záležať na tom, aby túto krajinu obišla. Ježiš nemusel ísť najpriamejšou cestou, ale rozhodol sa tak urobiť. Samozrejme, keď už raz vyrazil najpriamejšou cestou, musel prejsť cez Samáriu.

Otázka: Prečo bola v Jn 4,4 Samaritánka prekvapená, že s ňou Kristus hovoril?

Odpoveď: Židia sa nestýkali so Samaritánmi, pretože Samaritáni

1. Verili, že centrom uctievania by mala byť hora Gerizim v Samárii, nie Jeruzalem.

2. boli len miešanci a nemali čistý izraelský pôvod. Keďže neboli pravými Židmi, Židia s nimi nejedli.

3. Neuznávali žiadnu časť Starého zákona okrem prvých piatich kníh.

4. Znevažovali Židov.

Samaritáni nenávideli Židov, pretože

1. Nehemiáš, Ezdráš a ďalší ich vylúčili z pomoci pri stavbe jeruzalemskej hradby a z uctievania v Jeruzaleme.

2. Židia mali zášť voči Samaritánom.

Viac informácií nájdete v publikácii Today’s Handbook for Solving Bible Difficulties (Dnešná príručka na riešenie biblických ťažkostí) na stranách 57–59.

Otázka: Keďže v Jn 4,6 sa Ježiš unavil a Boh sa podľa Ž 121,4 neunaví, znamená to, že Ježiš nebol Boh?

Odpoveď: Nie, znamená to, že Ježiš sa dobrovoľne vzdal časti svojej moci, keď prišiel na zem, ako ukazujú Filipským 2:6–7 a Ján 17:5. Ježiš musel byť vo všetkom človekom ako my, podľa Hebrejom 2:14–17. Žalm 121,4 bol napísaný v čase, keď bol Ježiš v nebi. Na zemi Ježiš zažíval únavu, utrpenie, naučil sa poslušnosti a nevedel všetko, napríklad čas svojho druhého príchodu.

Kresťanský spisovateľ Hilár (355–367/368 n. l.) povedal toto: „Božie skutky preto presahujú chápanie našej ľudskej prirodzenosti a nezapadajú do nášho racionálneho myšlienkového procesu, lebo pôsobenie bezhraničnej večnosti vyžaduje nekonečné chápanie merania vecí. Nie je to teda záver rozumu, ale obmedzenie moci, keď sa Boh stal človekom, keď nesmrteľný zomrie, keď je Večný pochovaný. Na druhej strane to však nezávisí od nášho spôsobu myslenia, ale od všemocnosti, že sa javí ako Boh z človeka, ako nesmrteľný z toho, kto je mŕtvy, a ako večný z toho, kto je pochovaný. Preto sme oživení Bohom v Kristovi skrze jeho smrť.“ (O Trojici, kniha 1, kap. 13, s. 44)

Otázka: Ako vedela žena pri studni v Jn 4,9, že Ježiš je Žid?

Odpoveď: Písmo to nehovorí, ale existujú tri možné dôvody:

1. Cestovateľ prechádzajúci Samáriou bol pravdepodobne Žid.

2. Zdá sa, že ľudia z Galileje mali charakteristický prízvuk (Matúš 26:73), ktorý mal pravdepodobne aj Ježiš.

3. Možno podľa jeho odevu, hoci biblický úryvok o tom neposkytuje žiadny dôkaz.

Otázka: Keďže v Jn 4,14 sa píše, že ten, kto sa napil Ježišovej vody večného života, už nikdy nebude smädný, prečo potom niektorí kresťania nežijú spokojne tak, ako by mali?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Kresťania môžu byť v tomto živote vždy spokojní a nikdy nemajú „smäd“. Kresťania, ktorí nezotrvávajú v Kristovi, však môžu byť nespokojní. Ako hovorí známa kresťanská pieseň: „Ó, aký pokoj často strácame, ó, akú zbytočnú bolesť znášame, všetko len preto, že neodovzdávame všetko Bohu v modlitbe.“

2. Dá sa diskutovať o tom, či tento verš obsahuje implicitnú podmienku, že kresťan sa rozhodne zotrvávať v Kristovi, alebo nie.

3. Bod 2 je pre pravdivosť tohto verša irelevantný. Bez ohľadu na to, ako kresťan prebýva v Kristovi na zemi, tento verš platí bezpodmienečne pre veriacich v nebi.

Otázka: Čo znamená v Jn 4,23 uctievať Boha „v duchu a v pravde“?

Odpoveď: Ježiš tu porovnával túto formu uctievania so samaritánskym uctievaním aj so starozákonným uctievaním.

Samaritánska bohoslužba: Samaritáni pochádzali zo zmesi Izraelitov a iných národov, ktoré žili v krajine po vyhnanstve. Samaritánska bohoslužba bola založená na tradícii, vrátane hory Gerizim, ktorá bola považovaná za najsvätejšiu horu. Mali mnoho omylov, vrátane toho, že neprijímali nič zo Starého zákona okrem Tóry. Anonymné dielo Proti všetkým herézam, kap. 1, s. 649, uvádza, že Dositheus bol prvý, kto odmietol prorokov.

Židovské uctievanie: Židia dodržiavali rituály, ktoré Boh ustanovil v Starom zákone, ale ani oni nemali Ducha Svätého, ktorý ešte nebol vylitý. Hoci Židia mali pravdu zo Starého zákona, ani oni nemali úplnú pravdu, ktorú prišiel zjavovať Kristus.

Viac informácií nájdete v knihe „Now That’s a Good Question“, s. 353–354.

Otázka: Keďže podľa Ján 4:23 máme uctievať Boha Otca, znamená to, že nemáme uctievať Ježiša, ako tvrdia Svedkovia Jehovovi (časopis Strážná veža z 15. februára 1983, s. 18)?

Odpoveď: Nie. Čo by na to povedal Ježiš? Ježiš prijal, keď ho Tomáš v Jánovi 20:28 nazval Pánom a Bohom. Ježiša uctievali mudrci v Matúšovi 2:11, avšak vtedy bol Ježiš ešte dieťa a nemal v tejto veci na výber. Ako dospelý však Ježiša uctievali učeníci (Matúš 14:33), bývalý slepec (Ján 9:38), ženy pri hrobe (Matúš 28:9), anjeli (Hebrejom 1:6) a nebeské vojská (Zjavenie 5:12).

Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask na stranách 166–167.

Otázka: Keďže v Jánovi 4:24 sa píše, že Boh je Duch a Ježiš je Boh, ako mohol Ježiš skutočne mať fyzické telo? Vyzeral Ježiš len ako človek, ako to učila raná heréza doketizmu?

Odpoveď: Nie. Ježiš v Getsemanskej záhrade ronil skutočné ľudské slzy. Ježišovo utrpenie na kríži bolo skutočné. Skutočnosť, že Boh je Duch, nebráni Kristovi vteleniu sa ako človek, rovnako ako to, že sme z mäsa a krvi, nám nebráni nosiť oblečenie. Hoci neexistuje žiadna pozemská analógia, ktorá by úplne zodpovedala vteleniu, možno je analógia s umelým orgánom rovnako blízka (a rovnako vzdialená) od presnej analógie ako nosenie oblečenia.

Otázka: Čo znamená slovo „Messias“ v Jn 4,25 (KJV)?

Odpoveď: Toto slovo znamená Mesiáš.

Otázka: Je v Jn 4,26 nemožné, aby Ježiš takmer tri roky hlásal, že je Mesiáš, bez toho, aby ho zatkli (tak to tvrdí skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible, s. 968)?

Odpoveď: Aj bez odvolávania sa na Božiu ochranu to nie je vôbec nemožné. Ježiša často obklopovali sympatizujúce davy. Rimanom bol Mesiáš ukradnutý, pokiaľ nenapádal politickú štruktúru. Konal zázraky a opatrní vodcovia, hoci už dlho chceli, aby zmizol, nechceli riskovať, že si odcudzia ľudí. Nakoniec bolo pre židovských vodcov v Jeruzaleme ťažké rozšíriť svoj vplyv do kozmopolitnej Galileje.

Otázka: Hovorí Ježiš v Jn 4,34, že tu bol nadprirodzene nasýtený?

Odpoveď: Pravdepodobne nie. Jeho poslanie a cieľ spočívali skôr v plnení Božej vôle. V tomto prípade mal rozhovor s hriešnou Samaritánkou vyššiu prioritu ako jeho hlad po bežnom jedle. Boli by ste ochotní vynechať jedlo, aby ste splnili Božiu vôľu?

Otázka: V Jn 4,44 sa píše, že prorok nemá česť vo svojej vlasti. Ako to potom bolo s Mojžišom, Ezechielom a Danielom?

Odpoveď: Žiaden z týchto troch prorokov nežil vo svojej vlasti, keď pôsobil ako prorok, ale o to tu vlastne nejde. Tento verš hovorí, že prorokovia nie sú všeobecne rešpektovaní v mieste, odkiaľ pochádzajú, a Ježiš sa v tomto ohľade nijako nelíšil.

V Ježišovom prípade to neznamená, že ho v galilejskej oblasti neuznával ani jeden človek. (Veď učeníci ho uznávali.) Skôr väčšina ľudí mala ťažkosti uveriť, že obyčajne vyzerajúci muž z ich vlastnej oblasti by mohol byť veľkým Božím prorokom, nieto ešte Mesiášom.

Ani dnes by sme nemali zabúdať, že Boh často používa obyčajných kresťanov na vykonanie veľkých vecí.

Otázka: Ako môže byť v Jn 4,54 uzdravenie syna úradníka druhým zázračným znamením, keďže prvým zázračným znamením bolo premenenie vody na víno v Jn 2,11 a v Jn 2,23 v Jeruzaleme počas Veľkej noci mnohí ľudia videli zázračné znamenia (v množnom čísle)?

Odpoveď: Najprv to, čo nie je odpoveďou, a potom zdôvodnenie odpovede.

Čo nie je odpoveďou: Ján výslovne neukázal, že Ján 2,23 je chronologicky v súvislosti s tým, čo bolo predtým a potom. Ján 2,23 by teda mohol nasledovať po Jánovi 4,54. Je však veľmi pravdepodobné, že sú chronologicky usporiadané.

Odpoveď: Ján 4,54 nehovorí len to, že toto bol druhý zázrak; skôr to bol „druhý zázračný zázrak, ktorý Ježiš vykonal, keď prišiel z Judey do Galilee“. Ján nemohol mať v úmysle, aby to bolo celkovo druhé znamenie, a to kvôli Jánovi 4:45: „Galilejčania ho prijali. Videli totiž všetko, čo urobil v Jeruzaleme počas sviatku Paschy, lebo tam boli aj oni.“ (NIV)

To, že Ján vymenoval prvé dva zázraky v Galilei, ukazuje, že je to o to viac trpké, pretože mnohí Galilejčania Ježiša odmietli. Naopak, dokonca aj Samaritáni uverili v Ježiša bez akéhokoľvek zázraku. Viera založená iba na zázrakoch nie je úplnou vierou, ale mnohí Galilejčania nemali ani tú. Galilejčania sa však neskôr pokúsili Ježiša ukameňovať, a to aj napriek tomu, že sa tam udiali tieto zázraky. Aj v diele The Expositor’s Greek Testament, zväzok 1, s. 735, a v Believer’s Bible Commentary, s. 1488, 1489, sa uvádza, že ide o druhý zázrak v Galilei.

Ján 21:25 hovorí, že Ježiš vykonal aj mnoho ďalších znamení. Zo všetkých Ježišových zázračných znamení však Ján výslovne spomína len sedem, ktoré sa udiali pred Ježišovým vzkriesením:

Jn 2,1–11 – premena vody na víno, čo ukazuje, že Ježiš uhasí našu smäd a má moc nad prírodnými procesmi

Jn 4,46–54 – vzkriesenie syna úradníka, čo ukazuje, že Ježiš je náš uzdraviteľ s mocou nad chorobami

Ján 5:1-9 – Ježiš uzdravuje 38-ročného ochrnutého v sobotu, čo ukazuje, že Ježiš je Pánom soboty

Ján 6:5-13 – nasýtenie 5 000 ľudí, čo ukazuje, že Ježiš je chlieb života

Ján 6:19-21 – Ježiš kráča po vode, čo ukazuje, že Ježiš je väčší ako všetky naše obavy

Ján 9:1-7 – Ježiš uzdravil muža slepého od narodenia, čím povedal, že prišiel, aby slepí videli a vidiaci oslepli (Ján 9:39)

Ján 11:1-44 – Ježiš vzkriesil Lazára, čím ukázal, že Ježiš je vzkriesenie a život

Po vzkriesení došlo k zázračnému úlovku rýb v Jánovi 21:1-11, čo ukazuje, že Ježiš zostal ten istý a oni mali nasledovať Ho rovnako.

Otázka: O aký sviatok išlo v Jn 5,1?

Odpoveď: V knihe Exodus 23:14–17 sa uvádza, že trikrát do roka mali všetci židovskí muži putovať na sviatok do Jeruzalema: na sviatky Paschy, Turíc a Stánkov. Ján neuviedol, o ktorý sviatok išlo, možno preto, že si to sám nepamätal. Hoci môžeme špekulovať, o ktorý sviatok išlo, nemá to veľký zmysel. Biblia je Božie slovo zapísané ľuďmi. Boh nemal žiadnu povinnosť, aby si pamätali každý detail, iba tie detaily, ktoré chcel, aby si pamätali a odovzdávali ďalej. Mnohé z Ježišových skutkov a kľúčových udalostí v jeho živote sa zhodovali so židovskými sviatkami, ako poukazuje Evangelický komentár k Biblii na strane 853.

Otázka: Existujú v Jn 5,2 nejaké archeologické dôkazy o existencii Betesdského bazéna v Jeruzaleme?

Odpoveď: Áno. V skutočnosti išlo o dve kúpele v severovýchodnej časti Starého mesta. Táto časť sa v Kristovej dobe nazývala „Bezetha“ alebo „nové mesto“. Svitky od Mŕtveho mora spomínajú tieto bazény, kresťanský pútnik ich opísal v roku 333 n. l. a moderní archeológovia ich objavili v roku 1888. Viac informácií nájdete v knihe New Testament Documents: Are They Reliable? (Dokumenty Nového zákona: Sú spoľahlivé?), s. 94, autor F. F. Bruce (IVP 1943).

Otázka: Kto boli títo ľudia v Jn 5:3,7 (KJV)?

Odpoveď: Tento výraz v King Jamesovej verzii znamená „postihnutých“.

Otázka: V Jn 5,4; Sk 14,16; 2 Tes 2,10; Zj 16,9.11 – keďže Boh je Všemohúci a Jeho rozhodnutia sú neodolateľné, ako môžu ľudia odmietnuť prísť k Nemu? Buď bola táto ponuka neúprimná (nebola udelená dostatočná milosť pre všetkých), alebo Boh nebol schopný či ochotný zabezpečiť, aby ľudia túto ponuku prijali.

Odpoveď: Boh to dopúšťa: v týchto dvoch slovách sa skrýva obrovský význam. Áno, Všemohúci Boh určite môže prinútiť všetky svoje bábky, aby svoj scenár odohrali dokonale a na povel. Ale On nás nestvoril ako bábky. Boh môže urobiť čokoľvek, čo chce, podľa toho, ako to považuje za vhodné. Boh môže ovládať všetko, dokonca aj seba samého. Ak Boh môže urobiť čokoľvek, potom Boh môže aj niečo dopustiť. Ale aj keď Boh niečo dopustí, nestane sa nič, čo by presahovalo to, čo Boh dovolí v rámci hraníc, ktoré sám stanovil.

Otázka: Prečo v Jn 5,6 Ježiš položil tomu mužovi túto zrejmú otázku?

Odpoveď: Najprv to, čo nie je odpoveďou, a potom odpoveď.

Čo nie je odpoveď: Niektorí zdravotne postihnutí ľudia sa nechcú uzdraviť. V kolóniách malomocných sa vyskytli prípady, keď rodičia úmyselne nakazili svoje deti malomocenstvom, aby mohli po zvyšok života žiť s bezplatným stravovaním a starostlivosťou. Tento muž sa však skutočne chcel uzdraviť a Ježiš to už vedel.

Odpoveď: Hoci to Ježiš už vedel, chcel, aby to ten muž vyslovil a požiadal o to. Niekedy nám Ježiš niektoré veci nedá, ak o ne nepožiadame. Keď ten muž verejne požiadal Ježiša, aby ho uzdravil, Ježiš reagoval na jeho prosbu. Nevidíme, že by Ježiš uzdravoval niekoho, kto nechcel byť uzdravený.

Niekedy musíme neveriacich opýtať sa na základné veci, ako napríklad: „Chceš ísť do neba?“, alebo sa opýtať kresťanov, ktorí sa vzdialili od viery: „Chceš milovať a poslúchať Boha?“ Potrebujeme od nich získať záväzok, že to je to, čo chcú.

Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1490.

Otázka: Porušil uzdravený muž v Jn 5,10 sobotu tým, že poslúchol Ježiša a niesol si rohož?

Odpoveď: Nie. Ten muž porušoval iba dodatočné obmedzenia týkajúce sa soboty, ktoré zaviedli farizeji. Toto obmedzenie sa nachádza v Mišne Šabat 7:2 podľa Evangelického komentára k Biblii, s. 854. Je to vlastne dosť vtipné. Konkrétne zakazuje presúvať postele alebo nábytok počas soboty. Uvádza sa tam však, že presúvanie pacienta ležiaceho na posteli je v poriadku. Nezaoberá sa však prípadom, keď sa pacient pohybuje sám, pretože bol zázračne uzdravený. Je to akoby spoločnosť prevádzkujúca sanitky mala pravidlo, že ochrnutí pacienti v sanitke nesmú niesť svoje vlastné nosidlá. Navyše ten muž niesol svoju rohož, nie posteľ. Takže v podstate mu Boh povedal, aby zdvihol svoju rohož, a farizeji tvrdili, že Boh [Ježiš] sa mýlil, keď porušil ich pravidlá. Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary, s. 1242, a v Believer’s Bible Commentary, s. 1490.

Starý zákon hovorí, že ľudia nemali v sobotu pracovať. Nikde sa však nehovorí, že by niekto nemohol niesť svoju rohož, a boli to práve farizeji, ktorí to interpretovali ako prácu. Druhým zázrakom je to, že ak by bol niekto 38 rokov pripútaný na lôžko, aj keby bol uzdravený, fyzicky by bol príliš slabý na to, aby chodil, nieto ešte niesol rohož. Musel mať posilnené aj svaly. V istom zmysle tu Ježiš vykonal nielen jeden, ale dva zázraky.

„Ale Ježišu, nemohol si s tým počkať až do nedele?“ Ak by si len vyhovel farizejom a ich tradíciám, takmer by nedošlo k žiadnemu odporu. Načasovanie uzdravenia však bolo dôležité, aby farizejom a ľuďom dal jasnú voľbu: nasledovať Mesiáša alebo nasledovať ich tradíciu. Farizeji túto voľbu jasne videli: preto sa v Jánovi 5:18 najprv sprisahali, aby Ježiša zabili.

Poznal som jedného nežidovského kresťana, ktorého si prísni ortodoxní Židia najali, aby s nimi býval. Verili, že v sobotu nesmú robiť nič, čím by niečo vytvorili. Zapnutie vypínača uzavrie obvod a vytvorí tok prúdu . Preto mal okrem iných povinností za úlohu zapínať im v sobotu vypínače.

Otázka: Prečo Ježiš v Jn 5,14–15 povedal tomu človeku, aby prestal hrešiť?

Odpoveď: Hoci Písmo neuvádza, o aké konkrétne hriechy išlo, existuje veľa hriechov, ktorých sa invalid nemôže dopustiť, aspoň dovtedy, kým sa neuzdraví. Jeho invalidita však nebola spôsobená nejakým konkrétnym hriechom. Ján 5,14–15 nám však nedáva žiadnu indíciu o tom, že by tento muž prejavil voči Ježišovi akúkoľvek vďačnosť. Keď Boh dnes niečo urobí pre niektorých ľudí, neprejavujú žiadnu vďačnosť. Ak očakávate, že vám budú ďakovať zakaždým, keď sa obetujete pre niekoho iného, v tomto živote budete sklamaní. Viac informácií nájdete v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 290.

Otázka: Aký je v Jn 5,14–15 rozdiel medzi falošnou vierou, vierou, ktorá skutočne verí v Boha, a spasiteľnou vierou?

Odpoveď: Ten muž skutočne veril, že ho Boh uzdravil; veď predsa chodil. Ale vedomie, že je to pravda, ešte neznamená, že ste sa zriekli svojho hriešneho života a chcete zveriť svoj život Bohu. Ak agnostik, ktorý je alkoholik, užíva drogy, vedie nemorálny život a lúpi banky, začne skutočne veriť, že Ježiš je skutočný a zomrel na kríži za naše hriechy, a naďalej bude alkoholikom, užívateľom drog, bude viesť nemorálny život a lúpiť banky, prinesie mu táto viera nejaký úžitok alebo ho dostane do neba? Jakub 2,17–20 hovorí, že nie.

Viac informácií nájdete v New International Bible Commentary na strane 1241.

Otázka: Keď Ježiš v Jánovi 5:18 nazval Boha svojím Otcom, v akom zmysle sa tým staval na rovnakú úroveň s Bohom?

Odpoveď: V rámci rodiny majú otec a syn odlišné úlohy a syn poslúcha otca, ale obaja sú si rovní vo svojej podstate. Dobrý otec nepovažuje svoj život za hodnotnejší než život svojho syna a naopak. V rámci Trojice platí to isté. Boh Syn je podriadený vo svojej úlohe, ale nie je menejcenný vo svojej podstate, tituloch ani cti.

Nelsonova študijná Biblia, s. 1991, uvádza tiež príklad manželky, ktorá nie je menejcenná voči manželovi, ale má inú úlohu.

Hoci Ježiš zdôraznil svoju rovnosť s Otcom, v Jánovi 5:18–19 zároveň zdôraznil, že je závislý od Otca. Viac informácií nájdete v The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 64.

Otázka: Je v poriadku, ak v Jn 5,18 nazývame Boha naším Otcom, keďže nie sme rovní Bohu?

Odpoveď: Nie, pokiaľ nám to Boh nedovolil. Boh nám však skutočne dáva povolenie nazývať Ho naším Otcom s úctou. Bolo to veľké privilégium, ktoré nám Ježiš dal, keď svoje modlitby začal slovami „Náš Otec“.

Otázka: Keďže mal Ježiš v Jn 5,19–20 slobodnú vôľu, prečo nemohol robiť nič iné, ako to, čo videl robiť Otca?

Odpoveď: Ježiš sa rozhodol poslúchať všetko, čo mu Otec prikázal. Podľa Listu Židom 5,8 sa Ježiš na zemi naučil poslušnosti. V Jánovi 5,30 Ježiš povedal, že neprišiel, aby sa páčil sebe, ale svojmu Otcovi. Mimochodom, slovo pre „lásku“ v Jánovi 5,20 hovorí, že Otec má k synovi bratskú lásku/priateľskú lásku (phileo).

Kľúčovým bodom je, že Ježiš povedal, že bol poslaný Otcom: Ježiš to v Jánovom evanjeliu spomenul 25-krát. Ježiš neprišiel z vlastnej iniciatívy a na zemi neurobil nič z vlastnej iniciatívy. Viac informácií nájdete v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 9, s. 66.

Otázka: Ako presne v Jn 5,19–22 Otec najprv urobil všetko, čo urobil Ježiš?

Odpoveď: Hoci Ježiš povedal, že Otec prebýva v ňom, nie je to hlavná myšlienka, ktorú tu Ježiš vyjadroval.

Je zrejmé, že všetci chápali, že Otec sa nenarodil na zemi a že Otec nebol pokrstený Jánom Krstiteľom. Ježiš skôr hovorí, že bude konať len také skutky, aké pre neho naplánuje jeho Otec.

Otázka: V Jn 5,22, súdi nás Ježiš, alebo Otec?

Odpoveď: Ježiš povedal, že Otec mu zveril všetok súd. To dobre zapadá do Skutkov apoštolov 4:12, kde sa píše, že pod nebom nie je iné meno, ktorým by ľudia mohli byť spasení.

Otázka: Ako máme podľa Jn 5,23 ctiť Syna tak, ako ctíme Otca, ktorý ho poslal?

Odpoveď: Ježišovi nasledovníci ho ctia nasledujúcimi spôsobmi.

1. Uctievame Ježiša, tak ako to robia anjeli v Zjavení a v Liste Židom 1:6.

2. Modlíme sa k Ježišovi, tak ako to urobil Štefan v Skutkoch apoštolov 7:59.

3. Nazývame Ježiša Bohom, ako sa píše v Liste Židom 1:8,9.

4. Nazývame Ježiša „môj Boh“, ako to urobil Tomáš v Jánovi 20:28.

5. Veríme a poslúchame to, čo učil On, ako aj to, čo Jeho apoštoli učili o Bohu a o Ňom samom.

Dodržiavanie týchto biblických veršov je jednou z kľúčových vecí, ktorá oddeľuje sekty Svedkov Jehovových, Cesty a iné sekty na jednej strane od moderných a raných kresťanov na strane druhej. Tu je to, čo hovorili raní kresťania.

Hilár (355–367/368 n. l.) sa vyjadril k Jánovi 5:23 takto: „Lebo ak veci nemajú rovnakú povahu, nikdy sa im neudeľuje rovnaká česť, a rovnosť cti nespôsobuje rozdelenie medzi tými, ktorí sú ctení. Tajomstvo zrodenia však vyžaduje rovnosť cti.“ V knihe O Trojici, 9. kniha, kap. 23, s. 162

Justín Mučeník (okolo 138–165 n. l.) povedal: „Preto tieto slová výslovne svedčia o tom, že On [Ježiš] je dosvedčený Tým [Otcom], ktorý tieto veci ustanovil, a , ktorý si zaslúži, aby bol uctievaný ako Boh a ako Kristus.“ Dialóg s Tryfónom, kap. 63, s. 229

Ignác, Irenej, Tertulián, Novatián, Hippolyt a ďalší tiež hovorili o tom, že Ježiš je Boh.

Otázka: Čo znamená v Jn 5,26 „mať život v sebe samom“?

Odpoveď: Hoci máme večný život v nebi, je to odvodený večný život, ktorý nám umožnil a udržuje Boh. Ježiš však nemá odvodený večný život, ale vnútorný večný život.

Otázka: Ako v Jn 5,27 skutočnosť, že je „Synom človeka“, poskytuje Otcovi dôvod, aby dal Ježišovi právomoc súdiť nás?

Odpoveď: Písmo to výslovne nehovorí, ale naznačuje odpoveď. List Židom 2,14–17 hovorí, že keďže máme telo a krv, Ježiš sa musel podieľať na našej ľudskosti, aby jeho smrť za nás vykonala zmierenie. Ježiš musel byť jedným z nás, aby sa stal naším veľkňazom.

Otázka: Keďže v Jn 5,28–29 sa píše, že tí, ktorí konali dobro, budú vzkriesení, aby žili, znamená to, že spasenie skrze skutky je pravda?

Odpoveď: Nie. Nepíše sa tam, že by ich k životu priviedli dobré skutky. Dobré skutky veriacich, hoci sú obmedzené, sú dôkazom toho, že sú Božími deťmi, ktoré budú žiť naveky v Ňom. Viac informácií nájdete v publikáciách Encyclopedia of Bible Difficulties, s. 369–371, Hard Sayings of the Bible, s. 496–498, When Cultists Ask, s. 167–168 a When Critics Ask, s. 408–409.

Otázka: Ako môže byť Ježiš v Jn 5,30 Bohom, ak sám od seba nemohol nič urobiť? Dokonca aj vyháňanie démonov bolo podľa Lk 11,20 dielom Božieho prsta. (Túto otázku nastolil moslim Ahmad Deedat.)

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.

a) Pokiaľ ide o vyháňanie démonov Božím prstom, Ježiš je Boh a nekoná nezávisle ani proti Bohu Otcovi či Duchu Svätému.

b) Keď sa Ježiš vtelil na zemi, dobrovoľne a dočasne sa vzdal veľkej časti svojej moci a slávy a vo svojom pozemskom stave sa spoliehal najmä na Otca a Ducha Svätého.

Otázka: Aký je v Jn 5,30 kľúčový rozdiel v našom vlastnom živote medzi službou Bohu preto, že sa nám to páči, a službou Bohu, keď sa nám to nepáči?

Odpoveď: Poslušnosť môže byť vrtkavá, náhodná a neúplná, ak závisí od toho, ako sa pri tom cítime. Niektorí zdôrazňujú, že Boh vždy urobí to, čo je pre nich najlepšie; iní, podobne ako v modlitbe Jabezovej v 1. Kronike 4:9–10, chcú slúžiť Bohu bez utrpenia. Boh môže túto prosbu vyslyšať, ale kde by bola novozákonná cirkev , keby Pavol chcel slúžiť len bez bolesti? Myslíte si, že Pavol znášal tie bitky a väznenie preto, aby si urobil radosť? Je teda oveľa lepšie, keď poslúchame nie preto, aby sme si urobili radosť.

Na druhej strane však cítime potešenie a radosť od Boha, keď poslúchame. Pre Pavla a Silasa nebolo príjemné, keď ich zbili a uväznili vo filipskom väzení, ale na druhej strane Pavol vo Filipským 4:1 vnímal svojich milovaných Filipčanov ako svoju radosť a korunu. Pavol teda netrpel pri hlásaní evanjelia pre potešenie z toho, ale paradoxne z toho nakoniec čerpal radosť.

Otázka: Ak by v Jn 5,31 Ježiš svedčil o sebe samom, znamenalo by to, že jeho svedectvo nie je pravdivé?

Odpoveď: Nie, to nie je to, čo tu Ježiš hovorí. Ježiš odpovedá na obvinenie farizejov, že ak je Ježiš jediný, kto svedčí o sebe samom, na súde by to nestačilo na potvrdenie jeho dôveryhodnosti. Skutočnosť, že jeden svedok nestačí, sa uvádza v Deuteronómiu 17:6 a v rabínskej Mišne Kethuboth 2:9 podľa Evangelického komentára k Biblii, s. 854.

Ježiš uviedol štyroch svedkov: Jána Krstiteľa, svoje zázraky, Písmo a Boha Otca. Kniha When Critics Ask (Keď sa pýtajú kritici), s. 410, poukazuje na to, že Ježišovo svedectvo bolo samo osebe skutočne a osobne pravdivé. Pre Židov však Ježišovo svedectvo nebolo oficiálne a právne dostatočné.

Otázka: Čo je v Jn 5,33–34 také dôležité na svedectve?

Odpoveď: Z negatívneho hľadiska Židia, uplatňujúc dvojitý meter, tvrdili, že odmietajú Ježiša kvôli nedostatku svedectva, napriek Jánovi Krstiteľovi, zázrakom a mesiášskym proroctvám Písma. Z pozitívneho hľadiska je kľúčovým cieľom Ježiša aj nás byť svedectvom. Podľa diela The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 291–293, sa slovo „svedectvo“ alebo „svedčiť“ vyskytuje ako podstatné meno na 60 miestach v Novom zákone a ako sloveso na 76 miestach v Novom zákone. 30-krát ako podstatné meno a 47-krát ako sloveso sa nachádza v Jánovom evanjeliu, v 1., 2. a 3. Jánovom liste a v Zjavení.

Máme učiť a zdôvodňovať nádej, ktorú máme (1. list Petrov 3:15b), a máme sa modliť a pomáhať druhým. Nezabúdajme však, že ďalším kľúčovým dôvodom, prečo sme stále na tejto zemi, je vydávať svedectvo. Robíme to svojimi slovami a svojím životom. Arabské príslovie hovorí: „Najväčším zločinom v púšti je nájsť vodu a mlčať.“ (Citát pochádza z prednášky KayLyn Hopperovej z 29. 4. 2018)

Otázka: Používa Ježiš v Jn 5,34 argument ad hominem, ktorý sám neprijímal?

Odpoveď: Nie. Najprv si vysvetlíme, čo je argument ad hominem, a potom sa pozrieme na to, čo povedal Ježiš.

Latinský výraz „ad hominem“ znamená „k človeku“. Ide o argument, ktorému samotný rečník neverí, ale spomína ho s cieľom presvedčiť poslucháčov. Napríklad, ak politik poruší sľub, potom niekto, komu na porušených sľuboch vôbec nezáleží, by to mohol spomenúť, aby presvedčil ľudí, ktorým na dodržiavaní sľubov záleží, a tak ich prinútil hlasovať za neho. (Predpokladá sa, že tento druhý človek by svoje sľuby dodržiaval lepšie, ale to je len nevypovedaný predpoklad.)

Je zaujímavé, že Ježiš, ktorý uzdravoval v sobotu, čím vyvolával odpor, hoci mohol počkať až do nedele, si tu dáva veľkú námahu, aby vysvetlil svoje odôvodnenie spôsobom, s ktorým sa môžu stotožniť.

Ježiš plne akceptoval to, čo povedal Ján Krstiteľ. Ježiš však v podstate povedal, že používa argument ad hominem, a to v tom zmysle, že zatiaľ čo farizeji požadovali viacerých svedkov, než uverili, že niečo je pravda, Ježiš s týmto prístupom nesúhlasil. Ak však chceli použiť tento prístup, Ján Krstiteľ skutočne potvrdil Ježišovo svedectvo o ňom samom. Jánove slová Ježišovo svedectvo „neurobili“ pravdivým; jeho slová len ukázali, že je pravdivé.

Dnes ľudia často strácajú tento rozdiel na súde. Sudca alebo porota môže vyhlásiť obžalovaného za „nevinného“. V skutočnosti verdikt nerobí obžalovaného vinným ani nevinným. Je vinný, ak spáchal trestný čin, bez ohľadu na správnosť verdiktu. V Spojených štátoch, v trestnom konaní, ak porota usúdi, že obžalovaný to pravdepodobne spáchal, ale existujú dôvodné pochybnosti, je poučená, aby uznala obžalovaného za „nevinného“. Robí to obžalovaného nevinným? – Nie.

Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask, s. 410–411.

Otázka: Prečo v Jn 5,37 Ježiš povedal Židom, že nikdy nepočuli Boží hlas ani nevideli Jeho podobu?

Odpoveď: Samozrejme, davy, ku ktorým Ježiš hovoril, nepočuli Boží hlas ani nevideli Jeho podobu. Avšak na rozdiel od starozákonných prorokov ani bežní starozákonní Židia nepočuli Boží hlas ani nevideli Jeho podobu. Ježiš tu však neuvádza len fakticky pravdivé tvrdenia. Ide o výčitku adresovanú im. Hoci nezažili ani to, čo zažili proroci v Starom zákone, teraz pred nimi stál samotný Boh, a oni stále nepoznali Boží hlas ani nevideli Jeho podobu. Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask na str. 411.

Otázka: Máme podľa Jn 5,39 večný život vďaka viere v Bibliu, alebo nie?

Odpoveď: Vlastne nie. Večný život nám dáva Boh. Židia však mali čiastočne pravdu v tom, že Písmo nám ukazuje cestu k Bohu, aby sme mali večný život. Je možné, že sa človek bude viac zaujímať o Písmo ako o Boha, tak ako to bolo v Ježišovej dobe u farizejov.

Otázka: Aký bol hlavný problém farizejov v Jn 5,42–43?

Odpoveď: Hlavným problémom bolo, že farizeji nemali v srdciach Božiu lásku. Príznakom toho, že problém bol v ich srdci a nie v ich logike, je to, že v Jn 5,43 uplatňovali dvojitý meter v tom, či prijať Ježiša, alebo prijať iných.

Podobne bola efézska cirkev v Zjavení 2:4 varovaná, že opustila svoju prvú lásku. Ak človek nemá lásku k Bohu, môže sa aj naďalej správať nábožensky a môže robiť veľa vecí, ktoré vyzerajú dobre, aspoň v očiach sveta, ale prehliada to, čo je podstatné.

V Jánovi 5:38 Ježiš tiež povedal farizejom, že slovo v nich nebýva. To by sa mohlo javiť ako dosť šokujúce, keďže títo farizeji trávili toľko času štúdiom Písma. Ale štúdium Písma a viera v neho a jeho uplatňovanie v praxi môžu byť dve odlišné veci.

Viac informácií nájdete v Evangelickom komentári k Biblii na str. 854 a v Novom medzinárodnom biblickom komentári na str. 1243.

Otázka: Keďže v Jn 5,43 Ježiš prišiel v mene svojho Otca, znamená to, že Ježiš má rovnaké meno ako Otec, a teda je Ježiš Otcom?

Odpoveď: Majú síce spoločné viaceré tituly. Ja však mám rovnaké priezvisko ako moji rodičia, ale to neznamená, že sme všetci jedna a tá istá osoba. V knihe When Cultists Ask (Keď sa pýtajú členovia sekt) na s. 168–169 sa uvádza, že niektorí pentekostali vyznávajúci jednotu, ako napríklad Campbell (1975), to skutočne tvrdia. Ak by v tom boli dôslední, potom by pentekostali vyznávajúci jednotu nikdy nekázali v mene Ježiša, lebo by si mysleli, že ak čokoľvek urobia „v Ježišovom mene“, stanú sa aj oni Ježišom.

Otázka: Ako v Jn 5,44 súvisí prijímanie cti od druhých s nevierou?

Odpoveď: Ježiš nehovorí, že sa nepáčia Bohu, Ježiš hovorí niečo ešte horšie. Ani sa nesnažia zapáčiť sa Bohu. A hoci je to zlé, vyzerá to ešte horšie vzhľadom na úsilie, ktoré vynakladajú, aby sa zapáčili ľuďom.

Otázka: Ako v Jn 5,45–46 všetci, ktorí veria Mojžišovi, veria aj Ježišovi? Mnohí dnešní Židia by s tým nesúhlasili.

Odpoveď: Ježiš mohol svojich poslucháčov odkazovať na Deuteronómium 18:18–19. Ak niekto nepočúva slovo prichádzajúceho proroka (Ježiša), sám Boh ho za to volá na zodpovednosť. Ján 5:46 hovorí niečo podobné.

Mojžiš bol zbožný prorok. Avšak ich znalosť Mojžišovho zákona a učenia, spolu s tým, že nenásledovali Toho, na koho tento zákon poukazoval, bude pre nich pri súde ešte horšia. Prečítajte si 2. list Petrov 2,20–22, kde sa dozviete viac o prísnejšom súde pri väčšej znalosti.

Komentár „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 9, s. 60, tu uvádza zaujímavú myšlienku. Poslúchať Mojžiša bolo dobré, ale ich poslušnosť voči Mojžišovi bola pre nich zdrojom pýchy. Čítanie Biblie, chodenie do kostola, zvestovanie evanjelia, vyhýbanie sa zlu a všeobecne poslušnosť voči Bohu sú všetko dobré veci, ktoré máme robiť. Dávajte si však pozor, ak sa to pre vás stane zdrojom pýchy.

Otázka: Prečo v Jn 6,5–6 Ježiš položil otázku, keď už poznal odpoveď?

Odpoveď: Ján 6,6 hovorí, že Ježiš položil túto otázku, aby vyskúšal Filipa. Použitie toho, čo dnes nazývame sokratovskou metódou, a kladenie otázky učeníkovi, na ktorú učiteľ už pozná odpoveď, je v poriadku. Zdá sa, že učeníci s tým neboli neznámi, ako keď Peter odpovedal na Ježišovu otázku v Jánovi 21,17 slovami: „Pane, ty vieš všetko; ty vieš, že ťa milujem.“ (NIV)

Konkrétne Filip mohol odpovedať, že sa pokúsi nakŕmiť ľudí, alebo že si uvedomuje beznádejnosť prirodzenej možnosti uspokojiť túto potrebu, alebo že verí, že Kristus ich môže nasýtiť.

Otázka: Prečo sa v Jn 6,5–6 Ježiš opýtal práve Filipa a nie niektorého z ostatných?

Odpoveď: Hoci Písmo to s istotou nehovorí, môže nám to dať náznak. Ján 1:44 hovorí, že Filip, rovnako ako Ondrej a Peter, pochádzali z Betsaidy, ktorá sa nachádzala v tejto oblasti.

Otázka: Keďže Ježiš v Jn 6,13 dokázal tak ľahko rozmnožiť jedlo, prečo zbieral zvyšky?

Odpoveď: Božia hojnosť, ktorú nám dal, by sa nemala premrhať. Ježiš s nimi nebude navždy a chlieb sa môže zísť aj iným.

Okrem toho malo dvanásť košov rýb a päť jačmenných chlebov svoj význam. Boh tým naznačuje zjednotenie pohanov a Židov v Kristovi. Číslo dvanásť predstavuje izraelské kmene, ako aj dvanásť učeníkov, a číslo päť predstavuje Božiu milosť voči všetkým ľuďom, ako napríklad 5 000 mužov plus ženy a deti.

Otázka: Ako mohol Ježiš v Jn 6,19 chodiť po vode?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

Galilejské more bolo veľmi hlboké, takže Ježiš nerobil žiadny trik tým, že by kráčal po kameňoch.

Ježiš bol skutočná osoba z mäsa a krvi, takže to nebol nejaký prízrak bez hmotnosti.

Boh, ktorý stvoril prírodné zákony, môže tieto zákony kedykoľvek podľa svojej vôle obísť. My to nazývame zázrakom, ale pre Boha je to možno len alternatívny spôsob konania.

Vedecké pozorovanie

Aby sme tento nadprirodzený zázrak pochopili z vedeckého hľadiska, musíme najprv pochopiť, prečo voda vôbec dokáže uniesť akúkoľvek váhu, napríklad plávajúcu loď. V štatistickej mechanike je súbor pravdepodobnostné rozdelenie stavov systému. Na povrchu kvapaliny molekuly vody, ktoré sa pohybujú vyššou rýchlosťou, neustále „vyskakujú“ z kvapaliny a unikajú do atmosféry. Tomu hovoríme vyparovanie. Väčšina molekúl tak nerobí z troch dôvodov:

1) Povrchové napätie spôsobuje, že molekuly vody sú „lepkavé“ a bránia sa uvoľneniu,

2) Len určité percento molekúl vody má dostatočne vysokú rýchlosť

3) Len určité percento molekúl vody s vysokou rýchlosťou sa pohybuje smerom nahor.

Bod 1) môžeme zmeniť tak, že povrch niečím pokryjeme.

Bod 2) môžeme zmeniť zvýšením rýchlosti molekúl vody: tomu hovoríme ohrievanie vody.

Nemáme možnosť ovplyvniť bod 3) (pokiaľ nemáme magnetickú kvapalinu a nepoužijeme magnety), a už toto samo o sebe by mohlo udržať čokoľvek.

Keby komiksový superhrdina nemal žiadnu super schopnosť okrem schopnosti meniť štatistickú pravdepodobnosť, mohol by robiť takmer čokoľvek, vrátane vznášania sa vo vzduchu, prechádzania cez steny a oživovania nefunkčných mŕtvych buniek.

Otázka: Čo vieme o meste Tiberias v Jn 6,23?

Odpoveď: V Ježišovej dobe to bolo nové mesto, keďže ho Herodes Antipas postavil medzi rokmi 16 a 22 n. l. ako svoje administratívne hlavné mesto. Bolo to pohanské mesto; podľa Asimovovho sprievodcu Bibliou (s. 822–823) sa mu Židia vyhýbali, pretože bolo postavené na cintoríne.

Encyklopédia Britannica a Wycliffeho biblický slovník (s. 1704) však uvádzajú, že v 2. storočí pochádzal práve odtiaľ redaktor Mišny (cca 198–220 n. l.) Juda ha-Kadosh. Okrem toho tam bol okolo roku 400 n. l. zostavený Talmud. Medzi slávnych rabínov pochovaných na tomto mieste patria Maimonides, Akiba (Akiva), Yohanan Ben Zakkai a Eliezer Veľký.

Viac informácií nájdete v diele The New International Dictionary of the Bible, s. 1014.

Otázka: V Jn 6,27 Ježiš povedal, aby sme nepracovali pre pokrm, ktorý sa kazí. Ako dnes pracujeme pre pokrm, ktorý sa kazí?

Odpoveď: V prvom rade musíme robiť niektoré veci z nutnosti, napríklad získať jedlo na prežitie. Ježiš však hovorí, že to by nemal byť účel a stredobod nášho života. Svoju životnú energiu by sme mali vkladať do vecí večných; a to, čo je večné a zároveň všade okolo nás, sú duše ľudí.

Možno pomôže analógia. Ak ráno dochádzate do práce, platí vám šéf za čas strávený cestovaním? Ak nedochádzate do práce pre potešenie a šéf vám za to neplatí, prečo potom neprestanete dochádzať do práce? Odpoveď zvyčajne znie: „Lebo musím, ak chcem dostať výplatu.“ Myšlienka robiť niečo, čo nie je produktívne, ale je potrebné na to, aby sme mohli robiť to, čo je produktívne, sa nazýva „povinnosť“. V tomto živote musíme robiť veľa vecí, ktoré sú vlastne „prípravou“ – v skutočnosti ich je toľko, že sa môžeme neúmyselne dostať do spôsobu myslenia, že život je len o príprave a zábave. Tieto veci sú však potrebné len na to, aby sme mohli robiť to, čo je skutočne dôležité: oslavovať Boha, milovať druhých, privádzať ľudí ku Kristovi, pomáhať ľuďom rásť v Kristovi.

Otázka: Čo mal Ježiš na mysli v Jn 6,27b, keď povedal: „Otec na neho vložil svoju pečať schválenia“?

Odpoveď: Ježiš sa páčil Otcovi, Ježiš bol poslaný Otcom na zem a Ježiš v tom čase konal Otcovu vôľu. Otcova pečať schválenia bola zrejmá a prejavovala sa Ježišovými zázrakmi. Ak by niekto chcel uctievať Otca, neodmietol by toho, na koho Otec položil svoju pečať schválenia. Ježiš opakovane spomínal, že zostúpil z neba v Jánovi 6:33, 38, 41, 50 a 58.

Aj keď už ste veriaci, musíte sa spýtať: Má váš život Božiu pečať schválenia? Ste svojím spôsobom života príjemní Bohu?

Otázka: Ako je Ježiš v Jánovi 6:31–36, 48–51 chlebom (alebo mannou) života?

Odpoveď: Slovo pre „pravý“, ako v „pravý chlieb“, je alethinos, čo znamená autentický alebo pôvodný. Ježiš je chlebom života aspoň v dvoch ohľadoch.

Pre všetkých: Ježiš udržuje všetko vo vesmíre, podľa Kolosanom 1:17

Pre veriacich: Je sladké mať život v Ježišovi, ktorý nás živí, chráni a zachováva a pripravuje nás na to, aby sme s Ním večne prebývali.

Keďže Ježiš dáva živú vodu podľa Ján 4:15, Ježiš je tu chlebom života.

Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 75.

Otázka: Keďže v Jánovi 6:37 všetci, ktorých Otec dáva Ježišovi, prichádzajú k Ježišovi, a keďže niektorí k Ježišovi neprichádzajú, znamená to, že ich Otec Ježišovi nedal?

Odpoveď: Áno. Evanjelium spásy je úprimne ponúkané všetkým. Avšak Hebrejom 4:2 hovorí, že evanjelium je k ničomu tým, ktorí ho nespoja s vierou. Lukáš 7:30 je druhým príkladom; pre viac informácií pozri rozbor Lukáša 7:30.

Otázka: Mal Ježiš v Jánovi 6:39 odlišnú vôľu od Boha Otca, alebo nie?

Odpoveď: Ak by sme túto otázku preformulovali tak, ako sa opýtal žiak štvrtej triedy: „Koľko mozgov má Trojica?“ Okrem toho, že Boh nie je obmedzený na bunky, dalo by sa povedať, že majú svoje vlastné mozgy. Ježiš mal odlišnú vôľu, ako to dokazuje Jeho modlitba v Getsemanskej záhrade. Ježiš sa však vždy rozhodol, že Jeho vôľa bude v súlade s vôľou Otca, ako to tiež naznačuje Jeho modlitba v Getsemanskej záhrade.

Otázka: Je v Jn 6,42 panenské narodenie pravdivé, keďže Židia tvrdili, že poznali Jozefa, Ježišovho otca?

Odpoveď: To nepopiera panenské narodenie.

Po prvé, keďže Jozef bol manželom Márie, bol v očiach zákona právnym otcom Ježiša.

Po druhé, mnohí Židia predpokladali, že Jozef bol aj biologickým otcom Ježiša. Nie každý predpoklad, ktorý ľudia robia, je nutne pravdivý.

Otázka: Prečo sa v Jn 6,43–70 ľudia sťažujú na Boha a čo im môžete povedať, aby ste im pomohli?

Odpoveď: Zvyčajne to vychádza z jednej základnej príčiny: Boh nesplnil ich očakávania. Jób sa sťažoval na Boha, pretože nevidel, čo sa deje v pozadí, ani konečný výsledok. Ľudia sa podobne sťažujú, pretože nevedia, čo sa deje v pozadí, ani nevidia konečný výsledok.

Otázka: Ak si v Jn 6,43–70 niekto myslí, že niečo na Bohu je neprijateľné, ako mu odpoviete?

Odpoveď: Boh vlastne nežiadal o váš súhlas. On je Boh, takže môže robiť, čo sa Mu zapáči. Boh vám ponúka cestu k večnému životu, a ak to nechcete, zostáva vám len alternatíva. Niektorí ľudia sa musia oslobodiť od svojich predpojatých predstáv o Bohu. Možno práve preto Ježiš v Lukášovi 18,16–17 a Matúšovi 19,14 povedal, že k Bohu musíme prísť ako malé dieťa.

Otázka: Čo znamená v Jánovi 6:44, 65 a Jánovi 6:37, 39, že nikto nemôže prísť k Ježišovi, ak ho Otec nepritiahne?

Odpoveď: Grécky výraz môže znamenať „nútiť“, „pritiahnuť“ (ako pri čerpaní vody) alebo „získavať/presviedčať“. Viac o gréčtine nájdete v knihe Now That’s a Good Question, s. 27–29. Keďže grécke slovo má široký rozsah významov, rôzni kresťania tento verš rôznymi spôsobmi začleňujú do svojej teológie.

Umiarkovaní nekalvinisti tvrdia, že Ježiš vonkajškovo priťahuje všetkých a ponuka spásy je dostupná každému jednotlivcovi. Vnútorne Duch Svätý (nazývaný aj Duch Kristov) usvedčuje svet (ako vyvolených, tak aj zavrhnutých) z hriechu. Avšak všetci, ktorých Otec predurčil, sú priťahovaní do neba, a tí, ktorí nie sú vyvolení, neprichádzajú k Bohu. Niektorí nekalvinisti by povedali, že predurčenie a predvedomie idú ruka v ruke, a iní nekalvinisti by povedali, že predvedomie predchádza predurčeniu, keďže v oboch prípadoch, keď sa v Písme spomínajú spolu, predvedomie sa vždy uvádza ako prvé.

Kalvinisti nepopierajú, že evanjelium sa má ponúkať všetkým, ale Otec priťahuje iba vyvolených a ani Otec, ani Duch Svätý nepôsobia spásonosným spôsobom na zavrhnutých, keďže Ježiš za nich nezomrel.

Hyperkalvinisti v tomto bode veria rovnako ako kalvinisti, s tým rozdielom, že učia, že evanjelium možno hlásať všetkým, ale je nesprávne ponúkať ho všetkým.

Viac informácií nájdete aj v nasledujúcej otázke.

Otázka: V Jn 6,44.65 a Jn 6,37.39 priťahuje Otec niektorých ľudí, alebo Ježiš priťahuje všetkých k sebe, ako hovorí Jn 12,32?

Odpoveď: V gréčtine sa jednoducho píše, že Ježiš priťahuje „všetkých“. V skutočnosti sa tam nepíše, že Ježiš priťahuje „všetkých mužov“ alebo „všetkých ľudí“. Existujú tri názory.

Otec priťahuje každého jednotlivca: Sme takí hriešni, že nikto nemôže prísť k Otcovi, ak ho Otec nepriťahuje (neumožňuje mu to). Otec však priťahuje každého. Keď Ján 6:37,39 hovorí, že všetci, ktorých Otec dá Ježišovi, prídu k Nemu, Otec priťahuje všetkých, ale dáva Ježišovi len tých, ktorých vopred poznal (a teda predurčil), aby prišli k Ježišovi. Tento výklad však porušuje jasný zmysel Ján 6:64-65, ktorý naznačuje, že Otec musí priťahovať ľudí, a že to bol dôvod, prečo niektorí neuverili.

Ježiš priťahuje vonkajšie a Otec vyberá vnútorne: Ježiš priťahuje k sebe aj vyvolených, aj zavrhnutých. Aj vyvolení, aj zavrhnutí sa rozhodujú, či budú Ježišovi dôverovať, alebo nie. Otec však predurčil vyvolených, a preto sú Otcom priťahovaní len vyvolení.

Zo všetkých druhov ľudí Otec aj Ježiš priťahujú iba vyvolených. Nemožnosť priťahovať každého jednotlivca je kalvinistický názor, ktorý obhajuje New Geneva Study Bible na s. 1688.

Viac informácií nájdete aj v predchádzajúcej otázke.

Otázka: Keďže v Jn 6,45 sa píše, že každý, koho učí Boh, prichádza k Ježišovi, znamená to, že všetci, ktorí nikdy nepočuli o Ježišovi, nemali žiadnu šancu uniknúť peklu?

Odpoveď: Biblia to nikdy nehovorí. Naopak, List Židom 11 ukazuje, že Ábel, Enoch, Noe a mnohí ďalší zrejme nikdy nepočuli o Ježišovi (keď boli na zemi), a predsa pravdepodobne išli do neba. V odpovedi treba zohľadniť ešte dva ďalšie body:

2. Deti, ktoré zomrú, nikdy nepočujú o Ježišovi. Biblia nikde nehovorí, že tí, ktorí nedosiahli vek zodpovednosti, idú do pekla.

3. Ježiš v Jánovi 8:24 skutočne povedal, že všetci, ktorí Ho odmietnu, zomrú vo svojich hriechoch.

Viac informácií nájdete aj v diskusii o Jánovi 3:36.

Otázka: Keďže v Jánovi 6:50–51 sa píše, že ten, kto jedáva chlieb z neba (Ježiša), bude žiť naveky a nezomrie, prečo kresťania stále umierajú?

Odpoveď: Existujú dva spôsoby, ako to možno pochopiť.

1. Kresťania budú žiť naveky v nebi, a tak dosiahneme stav, v ktorom naše oslávené telá nikdy nezomrú. Viac o tomto bode nájdete v Believer’s Bible Commentary na s. 1505.

2. Okrem toho, hoci naše telá raz zomrú, od chvíle, keď sme uverili, naše duše nikdy nezomrú. Zjavenie označuje Ohnivé jazero ako druhú smrť.

Fyzická smrť je „len malý detail“ v porovnaní s večným životom alebo druhou smrťou. Tento verš je dôležitý v tom, že nám hovorí, že keď veriaci raz vstúpi do neba, nemusí sa báť, že by zhrešil a padol.

Otázka: Čo tým Ježiš v Jn 6,51–56 skutočne myslel?

Odpoveď: Existujú aspoň tri názory.

1. Ježiš dáva veriacim duchovnú výživu

Komentár „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na strane 297 poukazuje na to, že keďže Večera Pánova prišla až o rok neskôr, toto sa týka duchovného jedla a nápoja, ktoré Ježiš poskytne veriacim.

2. Ilustrácia duchovného zjednotenia

Ježiš hovoril k zástupom, ktoré v tom čase ešte nevedeli nič o Večeri Pánovej, ako poukazuje publikácia „New Geneva Study Bible“ na s. 1673. Publikácia „Hard Sayings of the Bible“ na s. 498–500 jasne uvádza, že ide o tento názor, pričom zároveň naznačuje aj kombináciu s tretím názorom.

3. Okrem oboch predchádzajúcich výkladov ide aj o predzvesť Večere Pánovej

Keď Ježiš povedal: „…moje telo, ktoré vydám za život sveta“, predpovedal tým svoju smrť na kríži. Rovnako tak Ježiš predpovedal, že si to budú pripomínať pri Večeri Pánovej.

Viac o tomto pohľade nájdete v diele „Believer’s Bible Commentary“ (Komentár k Biblii pre veriacich), s. 1505. Kniha „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie), s. 498–500, navrhuje tento pohľad spolu s predchádzajúcim, pretože Ján nezaznamenáva Poslednú večeru a toto by bolo jeho komplementárnym učením o dôležitosti Večere Pánovej.

Tieto otázky sú do istej miery podobné otázkam týkajúcim sa výkladu „vody a Ducha“ v Jánovi 3:5.

Otázka: Prečo Ježiš v Jn 6,52–56 nevyjasnil zmätok v dave?

Odpoveď: Ježiš zrejme chcel tieto slová povedať práve týmto spôsobom a neprejavil žiadne prekvapenie, že niektorí v tomto bode odišli. Hovoriť Židom o pití krvi by pre nich znelo urážlivo. Každý mal tu na výber. Mohli dôverovať Bohu, ale len do hraníc toho, čomu plne rozumeli, alebo mohli dôverovať Bohu úplne, vedomí si toho, že Boh bude konať veci, ktoré presahujú ich chápanie. Ako povedal jeden kresťan, nemali by sme sa cítiť urazení tým, čo nie je vysvetlené. Keďže farizeji počúvali Jeho slová len preto, aby sa im postavili na odpor, Ježiš im dal niečo, čoho sa mohli chytiť.

Písmo neuvádza všetky dôvody, prečo Ježiš hovoril týmto spôsobom, ale tu je jedna domnienka. Ľudia, ktorí videli zázraky, mohli uveriť v Ježiša bez ohľadu na to, či chceli nasledovať Boha, alebo nie, pretože mali živý dôkaz priamo pred sebou. Ježiš tiež zničil nádeje tých, ktorí v ňom hľadali politického Mesiáša. Ježiš hovoril takto, aby tí, ktorí ho chceli nasledovať podľa jeho podmienok, neskôr pochopili, a tí, ktorí ho nasledovať nechceli, mali dôvod na odchod.

Otázka: V Jn 6,53a učil Ježiš, že chlieb sa skutočne stal jeho telom, ako to učí rímskokatolícka cirkev a nazýva to transsubstanciáciou?

Odpoveď: Nie, pretože Ježiš (rovnako ako Pavol) často používal metafory. Napríklad my sme telom Kristovým, no fyzicky sa nemeníme na Kristovo telo. Ježiš raz oslovil Petra ako Satana, ale to neznamená, že sa Peter premenil na Satana; skôr Satan používal Petrove slová, aby pokúšal Ježiša. Keď Ježiš v Jánovi 15:1 povedal, že je viničom , premenil sa Ježiš fyzicky na vinič? Držal Ježiš vo svojich rukách svoje „druhé telo“? – iba v metaforickom zmysle. Ide o viac než triviálnu otázku, pretože jej uplatnenie určuje, či si niekto myslí, že by mal uctievať chlieb a víno, alebo nie.

Podrobnejšie odpovede nájdete v knihe When Cultists Ask, s. 168–173, a v knihe When Critics Ask, s. 412–413.

Otázka: Prečo sa Ježiš v Jn 6,60–66 javí takmer ako fatalista? – Ak prídu, prídu. Ak nie, tak nie.

Odpoveď: Ježiš nebol fatalista, ale dobre poznal obmedzenia reči. Ak niekto nikdy nechce zveriť svoj život Kristovi, nikdy neprijme veci, o ktorých nemôže dokázať, či sú pravdivé alebo nepravdivé. Ak ľudia nechcú nasledovať pravdu, takmer vždy si nájdu nejakú výhovorku, prečo tak nerobia.

Otázka: Prečo v Jn 6,67 Ježiš skúšal dvanástich učeníkov a pýtal sa ich, či aj oni odídu?

Odpoveď: Ježiš vedel, že neodídu, ale túto otázku položil aspoň z dvoch dôvodov. Chcel, aby mali možnosť odísť; aby im bolo jasné, že ich zotrvanie je ich vlastným rozhodnutím. Po druhé, chcel, aby sa na chvíľu zastavili a urobili, alebo skôr znovu urobili, toto rozhodnutie. Potrebovali „nakresliť čiaru v piesku“ a rozhodnúť sa, či s Ježišom prejdú všetkým, v dobrom aj v zlom. Podobne aj Noemi prinútila Rút, aby sa rozhodla v knihe Rút 1:15–18. Samozrejme, ako naznačuje Ján 6:70, Ježiš už poznal ich rozhodnutie; oni však toto rozhodnutie museli urobiť aj tak.

Keď niekto ako Peter urobil zlé rozhodnutie, keď zaprel Krista, Kristus mohol Petra znovu prijať v Jánovi 21:15–19. Ak ste museli urobiť rozhodnutie a pokazili ste to, nezdržiavajte sa od Boha z pocitu viny, ale vráťte sa k Bohu, aby vám odpustil.

Otázka: Keďže v Jn 6,70 Ježiš vyvolil dvanástich učeníkov a Judáš bol jedným z nich, bol Judáš jedným z vyvolených, ktorých si Ježiš zvolil?

Odpoveď: Nie. Rovnako ako ostatní ľudia mal aj Ježiš slobodu robiť mnohé rozhodnutia. To, že sa Ježiš rozhodol zjesť určitý figový plod, ešte neznamená, že tento plod patrí medzi vyvolených. Podobne aj Ježišov výber dvanástich učeníkov sa líšil od výberu vyvolených, ktorí idú do neba. Viac informácií nájdete v knihe „Now That’s a Good Question“ na stranách 133–134.

Q: Čo znamená výraz „Židovstvo“ v Jn 7:1 (KJV)?

Odpoveď: Tento výraz v King Jamesovej verzii sa vzťahuje na Židov.

Otázka: Kto boli v Jn 7:3, 5, 10 (KJV) „bratia“ Ježiša?

Odpoveď: Sú to Ježišovi biologickí nevlastní bratia. Matúš 13:55–56; Marek 6:4; Galatským 1:19 a Júd 1 tiež uvádzajú, že Ježiš mal bratov. Eusebius vo svojom diele „ “ (Cirkevné dejiny, 318 n. l.) 2:23 a 3:20 tiež uvádza, že Ježišovými štyrmi bratmi boli Jakub (zvaný Spravodlivý), Jozes (alebo Jozef), Judáš (to isté ako Júda) a Šimon. Ďalšie informácie nájdete v 1. Korinťanom 9:5.

Otázka: Kto sú v Jn 7,5 Ježišovi „bratia“, ktorí mu neverili?

Odpoveď: Mária bola panna a Jozef nepoznal Máriu, keď sa narodil Ježiš, a podľa Matúša 1:25 nemal Jozef s Máriou žiadny vzťah, „kým neporodila syna“. Matúš 12:46; 13:55–56; Marek 6:3–4; Ján 2:12; Skutky 1:14; 1 Korinťanom 9:5 tiež spomínajú Ježišových bratov a Pavol spomína „Jakuba, Pánovho brata“ v Galatským 1:18,19. Kniha 1001 odpovedí na biblické otázky, s. 39–40, tiež poukazuje na mesiášsky žalm 69:7–9, kde sa píše: „bratia… deti mojej matky“.

Keby mali vieru v Ježiša, zdalo by sa im logické, aby Ježiš teraz niečo zjavil. Tento verš však hovorí, že v tom čase Ježišovi NEVERILI, takže ich poznámka je jednoznačná: „Ak si naozaj myslíš, že si Mesiáš, mal by si to teraz všetkým ukázať.“ Viac informácií nájdete v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 299.

Otázka: V Jn 7,7 svet nenávidel učeníkov, alebo ich nenávidel v Jn 15,20–21?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.

V Jánovi 7:7 sa učeníci ešte len učili a svet ich zatiaľ nenávidel, pretože ešte dôsledne nekázať, aby sa ľudia obrátili k Ježišovi. Židia a Rimania ešte nedospeli do bodu, kedy by chceli prenasledovať kresťanov.

V Jánovi 15:20–21 Ježiš prorokoval, že čoskoro príde čas, keď ich svet bude nenávidieť, pretože patrili Kristovi.

Otázka: Prečo v Jn 7,8 Ježiš povedal, že na sviatok nejde alebo ešte nejde?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť päť bodov.

1. Niektoré rukopisy uvádzajú „nechystám sa“. Medzi tieto rukopisy patria Sinaiticus, Cantabrigiensis, bohairský koptský, arménsky a Diatessaron.

2. Iné rukopisy, ako napríklad Bodmer II (125–175 n. l.), Bodmer 14, 15 (3. storočie) a Vaticanus, uvádzajú „ešte nie“.

3. Aj keby sme poznali presný grécky text, nemôžeme prikladať príliš veľký význam presným slovám, keďže nie je známe, či Ježiš tu hovoril po grécky alebo po aramejsky.

4. Nech je to akokoľvek, Ježiš nedával sľub, ale vyjadroval svoje zámery, takže obidve verzie rukopisov sú v poriadku.

5. Možno, že rozdiely v rukopisoch slúžia Božiemu zámeru. Mohli by nám ukázať, že nemáme brať slová Písma príliš doslovne.

Otázka: Prečo Ježiš v Jn 7,8 povedal, že jeho čas ešte neprišiel?

Odpoveď: Ešte nenastal čas, aby Ježiš začal svoje verejné pôsobenie, ktorého vyvrcholením bola jeho smrť na kríži za naše hriechy.

Otázka: Prečo v Jn 7,10 Ježiš zrejme zmenil názor a išiel do Jeruzalema, hoci predtým svojim bratom povedal, že nepôjde?

Odpoveď: Ježiš neporušil sľub, skôr si to rozmyslel, čo sa chystal urobiť. Za touto jednoduchou odpoveďou sa však skrýva dôležitá lekcia. Existuje rozdiel medzi vyjadrením zámeru a sľubom.

Kniha When Critics Ask (Keď sa pýtajú kritici) na strane 414 uvádza inú odpoveď. Ježišovi bratia chceli, aby Ježiš odišiel do Jeruzalema a „otvorene sa ukázal ako Mesiáš“. Ježiš tam neskôr skutočne odišiel, ale nie tak, ako mu to navrhovali jeho bratia.

Otázka: Prečo sa v Jn 7,13 ľudia báli Židov? Veď všetci boli Židia!

Odpoveď: Ľudia sa tu báli židovských autorít. Často má zmysel rozlišovať medzi vierou a zvykom bežných ľudí a oficiálnym náboženským učením. Okrem toho Matúš a Marek, ktorí písali pre skôr židovské publikum, rozlišujú medzi Židmi, ktorí sú farizeji, a saduceji. Ján, ktorý zrejme písal pre prevažne pohanské [nežidovské] publikum, zvyčajne nerozlišuje, ale nazýva ich jednoducho Židmi. Ján spomína farizejov iba v Jánovi 3:1.

Otázka: V Jn 7,17 – idú do neba všetci, ktorí sa rozhodnú plniť Božiu vôľu? – dokonca aj hinduisti, moslimovia, budhisti atď.

Odpoveď: Ako sa naučil Adamov syn Kain, Boh neprijíma všetky obety, ktoré sa mu prinášajú. Ako ukazuje 1 Korinťanom 10:20, musíte aspoň prinášať svoje obety Pravému Bohu. Mnohí ľudia sa zameriavajú na to, ako iné náboženstvá učia nesprávne doktríny a „zamotávajú ľuďom hlavu“. Rovnako dôležité je, že otupujú ľudí voči túžbe po tom, čo je najlepšie, a „zamotávajú im srdce“.

1. V niektorých náboženstvách, vrátane niektorých foriem hinduizmu, nie je cieľom konať dobro. Cieľom je skôr zažiť aj dobro, aj zlo. Dôkaz toho nájdete v nasledujúcej otázke.

2. V niektorých náboženstvách, vrátane budhizmu a hinduizmu, ľudia nechcú žiť naveky v nebi. Ich cieľom je uniknúť z nežiaduceho cyklu znovuzrodenia a dosiahnuť nirvánu v budhizme, alebo sa spojiť s večným plameňom vo vedantickom hinduizme.

3. V niektorých náboženstvách pravda nehrá žiadnu úlohu. Hinduizmus je známy ako náboženstvo, v ktorom sa „zákonu neprotirečivosti“ nevenuje veľká pozornosť.

Otázka: Čo učí falošné náboženstvo, hinduizmus, o konaní dobra v Jn 7,17?

Odpoveď: Učí aspoň dve veľmi odlišné veci.

Je požehnané konať dobro. „Dobro je jedna vec; príjemné je iná. Tieto dve veci, ktoré sa líšia svojím cieľom, obe podnecujú k činu. Blahoslavení sú tí, ktorí si zvolia dobro; tí, ktorí si zvolia príjemné, minú cieľ.“ Katha Upanishad, s. 16

Na druhej strane…

1. „Vedzte, že všetky stavy bytia – či už sú to dobro, vášeň alebo nevedomosť – sa prejavujú Mojou energiou. V istom zmysle som všetko, ale som nezávislý. Nie som podriadený kvalitatívnym vlastnostiam hmotnej prírody, lebo tie sú naopak vo Mne. Oklamaný tromi kvalitatívnymi vlastnosťami [dobrotou, vášňou a nevedomosťou] ma celý svet nepozná, hoci som nad týmito vlastnosťami a nevyčerpateľný.“ Bhagavadgíta 7.12–13, s. 379–380.

2. „Aj keby niekto spáchal ten najohavnejší čin, ak sa venuje oddanostnej službe, má byť považovaný za svätého, lebo je správne usadený vo svojom odhodlaní.“ Bhagavad-gíta 9.30, s. 494

3. „Je napísané: ‚Ten, kto pozná radosť z Brahmana, ktorú slová nedokážu vyjadriť a myseľ nedokáže dosiahnuť, je oslobodený od strachu. Netrápi ho myšlienka: „Prečo som neurobil to, čo je správne? Prečo som urobil to, čo je zlé?“ Ten, kto pozná radosť z Brahmana, poznajúc dobro aj zlo, prekračuje oboje.‘ Taittiriya Upanishad, s. 58.

4. „Moji synovia zabíjajú svojich nepriateľov a moja dcéra je cisárovná, a ja som úplne víťazná. Môj hlas je najvyšší v ušiach môjho manžela. Obeta, ktorú priniesol Indra a vďaka ktorej sa stal slávnym a najvyšším, tú som pripravila pre vás, ó bohovia. Skutočne som sa stala bez súperiacich manželiek. Bez súperiacich manželiek, zabíjačka súperiacich manželiek, víťazná a najvýznamnejšia, uchopila som pre seba príťažlivosť ostatných žien, akoby to bolo bohatstvo nestálych žien.“ Táto kombinácia uctievania a raných hinduistických „rodinných hodnôt“ pochádza z Rig Védy 10.159.3–5.

Otázka: Hovorí Ježiš v Jn 7,18, že vo všetkých ľuďoch, ktorí hľadajú Otcovu slávu, nie je žiadna neprávosť?

Odpoveď: Nie, skôr sa Ježiš nepriamo odvoláva na seba samého, keď hovorí, že v ňom nie je žiadna neprávosť.

Otázka: Prečo v Jn 7,28 Ježiš kázal v chráme, keď v Jn 7,10 išiel do Jeruzalema tajne, aby si ho nikto nevšimol?

Odpoveď: Ak by Ježiš prišiel otvorene ako jednotlivec, úrady by ho mohli ľahko zatknúť. Keď však už bol na mieste a nachádzal sa uprostred veľkého a nakloneného davu, nemohli ho zatknúť. Chceli by počkať, kým tam bude čo najmenej ľudí. Ježiš a učeníci strávili noc mimo Jeruzalema na mieste, kde by ich nikdy nenašli – pokiaľ by ich, samozrejme, nezradili.

Otázka: V Jn 7,38–39 sa píše: „Kde v Písme sa hovorí, že ‚z neho budú vyvierať pramene živej vody‘?“

Odpoveď: Staroveká literatúra nerozlišovala medzi doslovnou citáciou, parafrázou jednej vety a parafrázou všeobecného pojmu vyjadreného viacerými vetami. V New Geneva Study Bible na s. 1676 sa uvádza, že hoci nejde o doslovnú citáciu žiadneho miesta zo Starého zákona, môže to byť všeobecný odkaz na Izaiáša 44:3 aj na Ezechiela 36:25–27.

Podľa diel „Evangelical Commentary on the Bible“ (s. 857) a „Believer’s Bible Commentary“ (s. 1512) mali Židia zvyk prinášať vodu z prameňa Gihon/Siloamského jazera a vlievať ju do striebornej misy pri oltári zápalných obetí, zatiaľ čo sa spievali žalmy 113–118. Ôsmy deň to nerobili.

Otázka: Ako v Jánovi 7:38–39 vytekajú z Ježiša prúdy živej vody?

Odpoveď: Rovnako ako voda dáva život, podporuje rast, očisťuje a hasí smäd, tak aj Ježiš nám to dáva v duchovnom zmysle. Podľa Ján 7:39 je to Duch Svätý.

Otázka: Bol Duch Svätý vo svete pred príchodom Ježiša na zem (Jn 7,39)?

Odpoveď: Áno, ale obmedzenejším spôsobom. V časoch Starého zákona bol Duch Svätý s prorokmi, ale bežný veriaci vtedy nemal Ducha Svätého.

Otázka: Čo presne znamená grécky text v Jánovi 7:46?

Odpoveď: V Jánovi 7:46 je grécky text veľmi dôrazný. Hoci „Nikto nikdy nehovoril takto…“ (NIV) je presný preklad, presnejší preklad znie: „Nikdy žiadny človek nehovoril takýmto spôsobom…“ (Wuest), „Nikdy takto nehovoril človek“ (The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 302) alebo „Nikdy žiadny človek nehovoril týmto spôsobom“ (The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 88).

Otázka: V Jn 7:51–52 si nie som istý, či keby som žil v Kristovej dobe, bol by som schopný prísť na všetko, čo som mal robiť. Je to potrebné?

Odpoveď: Hoci by ste vtedy možno sami na všetko neprišli, kto hovorí, že dnes na všetko prídeme sami? Preto musíme prosiť o Božiu pomoc a potrebujeme pomoc jeden druhého. Každý, kto je ponechaný sám na seba, môže prísť s nejakými pošetilými a hlúpymi názormi. Potrebujeme Božiu pomoc a jeden druhého, aby sme si navzájom poskytovali pomoc a opravovali sa.

Otázka: V Jn 7,52, bol Ježiš z Betlehema v Judei alebo z Nazaretu v Galilei?

Odpoveď: Oboje; Ježiš sa narodil v Betleheme v Judei a vyrastal v Nazarete v Galilei.

Otázka: Prečo v Jn 7,52 hovorili, že z Galilee nikdy nepochádzal žiadny prorok, keď Jonáš pochádzal práve z tejto oblasti, z Gát-Heferu, asi tri míle od Nazaretu? (Túto otázku nastoľuje skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible, s. 971.)

Odpoveď: Všimnite si, že tí, čo to hovoria, sú neveriaci Židia. Hoci Jonáš pravdepodobne pochádzal z Gath-Hepheru neďaleko Nazaretu, nie je to isté. Biblia nehovorí: „Žiaden prorok nikdy nepochádzal z Galileje“. Skôr povedali: „Žiaden prorok nikdy nepochádzal z Galileje.“ Tí, čo Ježiša odmietli, sa v tomto pravdepodobne mýlili.

Prečo Ježiš hovoril práve takýmto spôsobom? Nesnažil sa len vyvolávať problémy pre samotné vyvolávanie problémov a určite to nerobil len preto, aby si zvýšil popularitu. Niektorí si možno myslia, že Ježiš mal reagovať prívetivejšie. Zdá sa však, že Ježiš tlačil ľudí k tomu, aby sa rozhodli, tak či onak. Tvrdili, že ho odmietajú z tých najnepodstatnejších dôvodov. Ak by Ježiš po všetkých tých zázrakoch urobil pre nich ešte jeden zázrak, aby ho videli, zmenilo by to niečo? Nie. Problémom nebol nedostatok informácií ani nedostatok dôkazov; problémom bolo prinútiť ich, aby sa rozhodli.

Otázka: Čo hovoria dnešné anglické preklady Biblie v Jn 7:53–8:11?

Odpoveď: KJV to uvádza bez komentára.

V preklade NKJV je to v texte s poznámkou pod čiarou: „NU uvádza verše 7:53 až 8:11 v zátvorkách ako text, ktorý nie je v pôvodnom texte. Nachádzajú sa však vo viac ako 900 rukopisoch Jánovho evanjelia.“

Raná verzia NASB to uvádza v zátvorkách s poznámkou pod čiarou: „Väčšina starovekých zdrojov vynecháva Ján 7,53–8,11. Tie, ktoré to obsahujú, sa medzi sebou veľmi líšia.“

Verzie NASB z roku 1995 a NASB z roku 2020 ich uvádzajú v zátvorkách. Poznámka pod čiarou uvádza: „Neskoršie rukopisy pridávajú príbeh o cudzoložnej žene a číslujú ho ako Ján 7,53–8,11.“

Wuest to preložil bez komentára.

BSB uvádza: „Niektoré rané rukopisy neobsahujú Ján 7:53 až Ján 8:11.“

V preklade NIV je to oddelené riadkami a poznámkou: „[Najstaršie rukopisy a mnohé ďalšie staroveké svedectvá neobsahujú Ján 7:53–8:11]“

RSV to uvádza v texte s poznámkou pod čiarou: „Niektoré staroveké pramene vkladajú 7,53–8,11 buď na koniec tohto evanjelia, alebo za Lk 21,38, s variáciami textu. Iné to vynechávajú úplne.“

V preklade NRSV je tento úsek uvedený v zátvorkách s poznámkou pod čiarou: „Najstaršie pramene neobsahujú 7,53–8,11; iné pramene pridávajú tento úsek sem alebo za 7,36, alebo za 21,25, alebo za Lukáša 21,38, s textovými odchýlkami; niektoré označujú tento úsek za pochybný.“

Williams to prekladá s dvoma poznámkami pod čiarou, v ktorých sa uvádza, že najlepšie rukopisy túto pasáž vynechávajú.

Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask, s. 414–415.

Otázka: Prečo v Jn 8,3–4 farizeji priviedli k Ježišovi ženu pristihnutú pri samom čine cudzoložstva a nie muža?

Odpoveď: To je dobrá otázka, najmä keďže Deuteronómium 22:22–24 hovorí, že mali priviesť oboch. Zdá sa, že mali menší záujem o to, aby bol muž potrestaný, ako o ženu. Alebo možno nemali vôbec záujem o spravodlivosť, ale len o to, aby nachytali Ježiša. Encyklopédia biblických ťažkostí, s. 372, When Critics Ask, s. 415, a Josh McDowell (v prednáške) si tiež všimli túto nezákonnosť.

Q: Ukazuje Jn 8,3–4, že Ježiš neakceptoval trest smrti?

Odpoveď: Nie, ale konanie nebolo riadne, keďže ten muž nebol tiež predvedený. Viac informácií nájdete v predchádzajúcej otázke.

Q: V Jn 8:3-4, kde v Starom zákone sa prikazuje, aby bola žena za cudzoložstvo ukameňovaná na smrť (túto otázku položil moslim)?

Odpoveď: Trest smrti za cudzoložstvo bol predpísaný v Levitiku 20:10 a Deuteronómiu 22:22-24. Spôsob popravy, ukameňovanie, je uvedený v Deuteronómiu 22:24 na príklade muža, ktorý spí s pannou zasnúbenou s mužom v meste.

Otázka: Čo napísal Ježiš do piesku v Jánovi 8:6 v príbehu o cudzoložnej žene?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť šesť bodov.

1. Väčšina biblických rukopisov uvádza „napísal na zem“. Patria medzi ne Cantabrigiensis, Byzantský lekcionár, Bohairský koptský rukopis a ďalšie.

2. Arménske rukopisy (z 5. a 9. storočia) však uvádzajú: „napísal na zem hriechy každého z nich“.

3. Iné rukopisy a autori však túto časť Jánovho evanjelia neobsahujú. Patria medzi ne: Bodmer 2, Bodmer 14, 15, Sinaiticus, Vaticanus, Alexandrinus, sahidský koptský rukopis, gotický rukopis a Diatessaron.

4. Za predpokladu, že väčšina rukopisov je správna, Písmo mlčí o tom, čo Ježiš urobil s palicou na zemi. Encyklopédia biblických ťažkostí (s. 371–373) uvádza, že čokoľvek to bolo, usvedčilo ich to z ich vlastných hriechov. Niektorí špekulujú, že Ježiš písal ich hriechy alebo mená priateliek niektorých z nich.

5. Priviedli len ženu pristihnutú pri čine; muža nikdy nepriviedli. Možno boli v dave niektorí z mužov, s ktorými tá žena spáchala cudzoložstvo.

6. Na druhej strane, kniha „Now That’s a Good Question“ (s. 586–587) uvádza, že nielenže to nevieme, ale ani si nie sme istí, či Ježiš vôbec niečo písal. Možno si len čmáral, kým premýšľal. Avšak stalo sa niečo, čo spôsobilo, že všetci muži náhle odišli.

Otázka: Keďže Ježiš v Jn 8,11 dodržiaval Mojžišov zákon, prečo tú ženu neodsúdil?

Odpoveď: Pri odpovedi treba zohľadniť dva body.

Ježiš nebol povinný potrestať ženu, o ktorej vedel, že je vinná, pretože 1) Ježiš tu nebol vládnou autoritou, 2) Ježiš bol tým, kto dal zákon, a 3) postup nebol správny, keďže nebol privedený aj ten muž.

Ježiš však v skutočnosti dodržiaval Mojžišov zákon. Musel byť prítomný žalobca, ale žiadni žalobcovia neboli. Navyše celá situácia bola podivná, keďže bola pristihnutá pri čine, a napriek tomu nebol predvedený žiadny muž.

Otázka: Ako je Ježiš v Jn 8,12 svetlom sveta?

Odpoveď: Svetlo je pre náš život nevyhnutné. Nielenže priťahuje ľudí, ale aj zabraňuje tomu, aby zakopli v tme, umožňuje nám skúmať samých seba, spoznávať jeden druhého a tešiť sa z krásy. Už vtedy ľudia vedeli, že bez svetla vnútorné rastliny nerastú. Ježiš je pre nás dôležitejší než samotné fyzické svetlo.

Otázka: Prečo v Jn 8,13–14 farizeji tvrdili, že keď Ježiš svedčí o sebe samom, znamená to, že jeho svedectvo nie je platné?

Odpoveď: Ak by niekto vyslovil tvrdenie bez dôkazov, bolo by podozrivé. Ježiš si myslel, že by bolo zvláštne, keby sa to pokúsili aplikovať na Neho. Veď v istom zmysle Otec svedčil o Ježišovi pred všetkými prostredníctvom proroctiev napísaných stovky až tisíc rokov predtým a tým, že v tom čase nechal Ježiša vykonať mnoho zázrakov.

Otázka: Prečo v Jn 8,14–18 Ježiš odpovedal farizejom práve tak, ako to urobil?

Odpoveď: Pravdepodobne existuje viacero dôvodov.

1. Keďže bol súčasťou tej kultúry, Ježiš chápal všeobecné predsudky farizejov.

2. Ježiš chápal týchto farizejov individuálne.

3. Ježiš často zámerne hovoril obrazne (Ján 16:25, 29).

4. Mohlo byť milosrdné nehovoriť príliš veľa tým, ktorí Ho odmietali, ako ukazujú 2. Petrov list 2:21–22 a Ján 15:22–25.

Aj v Jn 8:17 Ježiš povedal „váš zákon“, pretože Ježišov vzťah k zákonu bol iný ako ich, rovnako ako Ježiš hovoril „môj Otec“ a „váš Otec“, ale nie „Náš Otec“, okrem prípadov, keď ich učil Otčenáš. Viac informácií nájdete v diele Lenski, R.C. The Interpretation of St. John’s Gospel, s. 605.

Otázka: Povedal Ježiš v Jn 8,17 a Jn 10,34 „váš“ zákon?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

V Jn 8,17 Alandov Grécky Nový zákon (1975) neuvádza žiadne grécke rukopisy, v ktorých by sa uvádzalo „váš zákon“. V nich sa uvádza „zákon“.

Pokiaľ ide o Jn 10,34, väčšina rukopisov v Jn 10,34 uvádza „zákon“. Medzi ne patria: Bodmer II (125–175 n. l.), Bodmer 14, 15 (začiatok 3. storočia), Sinaiticus, Vaticanus, Alexandrinus, Byzantský lekcionár, sahidský koptský, bohairský koptský, gotický, arménsky, Atanázov

Niektoré rukopisy v Jánovi 10:34 však uvádzajú „váš zákon“. Medzi ne patria Chester Beatty I (papyrusy z rokov 100–150 n. l.), Sinaiticus (opravený), Cantabrigiensis a spisy Tertuliána (198–220 n. l.) a Hilára z Poitiers (355–367/368 n. l.).

Otázka: V Jn 8,18–19 Ježiš hovoril o svojom Otcovi, tak čo je zlé na tom, že sa Ježiša spýtali, kde je jeho Otec?

Odpoveď: Kým Ježiš hovoril o Bohu Otcovi v nebi, ten, kto sa pýtal, o tom nehovoril. Ten, kto sa pýtal, obviňoval Ježiša z toho, že sa narodil mimo manželstva. Ten, kto sa pýtal ( ), nehľadal odpoveď od Ježiša; chcel len pripomenúť davu „nejasnosti“ ohľadom Ježišovho narodenia, aby Ježiša zdiskreditoval v očiach davu. Ale položil to ako otázku, aby nebolo tak zrejmé, čo sa snaží urobiť.

Otázka: Bol Ježiš v Jn 8,20 (KJV) v pokladnici?

Odpoveď: Ježiš hovoril v tej časti chrámu, ktorá bola blízko miesta, kde sa prijímali obety. Nebol priamo v miestnosti, kde sa uchovávali peniaze.

Otázka: V Jn 8,24.58; Jn 13,19 a Jn 18,5.6, okrem „Ja som“, aké ďalšie tituly majú spoločné Otec a Ježiš?

Odpoveď: Tu je čiastočný zoznam starozákonných titulov Boha a novozákonných titulov Ježiša.

Otázka: Ako je možné, že v Jánovi 8:29 Otec [údajne] nikdy neopustil Ježiša, keď Ježiš v Matúšovi 27:46 a Markovi 15:34 povedal: „Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?“

Odpoveď: Ján 8:29 NEHOVORÍ, že by Otec Ježiša nikdy neopustil. Hovorí: „neopustil ma“ (NIV) alebo „neopustil ma“ (Wuestov rozšírený preklad), KJV hovorí: „neopustil ma“. Otec Ježiša na kríži skutočne opustil, ale na druhej strane, keď Ježiš umieral, povedal: „Do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23,46).

Otázka: Je v Jánovi 8:31 vytrvalosť v Ježišovom slove podmienkou toho, aby bol človek Ježišovým učeníkom?

Odpoveď: Je to dôkaz, nie predpoklad. Na zodpovedanie tejto otázky môže pomôcť analógia. Je dýchanie podmienkou toho, aby bol človek nažive? Dýchanie je dôkazom toho, že je človek nažive. Avšak hoci je možné na mŕtvole donekonečna vykonávať umelé dýchanie, mŕtvola tým k životu neožije. Navyše živý človek môže zadržať dych na niekoľko minút, ale potom pocíti silnú potrebu znova dýchať a urobí tak.

Podobne aj vytrvalosť v poslušnosti Ježišovho slova je dôkazom nového života v Kristovi. Nekresťan môže na určitý čas dodržiavať tie isté prikázania, ale to neznamená, že požiadal Ježiša, aby bol Pánom a Spasiteľom jeho života. Kresťan sa môže na určitý čas rozhodnúť neposlúchať Ježiša, ale ak je skutočne spasený, pocíti silnú potrebu vrátiť sa ku Kristovi a urobí tak.

Otázka: Čo mal Ježiš na mysli v Jn 8,32, keď povedal: „oslobodím vás“?

Odpoveď: Ježiš nás oslobodzuje aspoň štyrmi úžasnými spôsobmi.

Z právneho hľadiska: Boh vyhlásil, že všetky naše hriechy sú „úplne splatené“ vďaka daru Ježišovej smrti na kríži.

V tomto živote sme oslobodení z otroctva hriechu a z nutkania hrešiť.

Vo večnosti sme oslobodení od druhej smrti a budeme žiť naveky s Bohom bez strachu z pádu.

V každodennom živote môžeme žiť život plný nádeje, lásky a radosti v Kristovej slobode.

Viac informácií nájdete v knihe „Now That’s a Good Question“ na stranách 578–579.

Otázka: Ako je možné, že v Jn 8,37 nemali vo svojich srdciach miesto pre Ježišovo slovo?

Odpoveď: Ježiš to veľmi výstižne opísal. V ich zvláštnej logike nebolo miesto pre to, aby Mesiáš prišiel medzi nich. V srdciach nemali túžbu vidieť Mesiáša. Nemali v úmysle čakať na Mesiáša ani ho nasledovať, ak by prišiel a nezodpovedal ich želaniam. Nedali sa poučiť, nie preto, že by nerozumeli, ale preto, že nechceli rozumieť; neboli neschopní, ale neochotní.

Ježiš nekritizoval len ich závery. Skôr kritizoval ich apatiu pri hľadaní pravdy.

Dnes si kresťania, ktorí hľadajú pravdu, môžu naivne myslieť, že všetci ostatní, či už správnym alebo nesprávnym spôsobom, hľadajú pravdu tiež. Mnohí musia najprv túžiť po tom, aby našli pravdu, než im jej nájdenie prinesie nejaký úžitok.

Otázka: Prečo v Jn 8,44 Ježiš povedal ľuďom, ktorí si cenili svoj pôvod, že ich otcom je diabol?

Odpoveď: Predpokladám, že to bolo preto, lebo Ježiš nikdy neabsolvoval kurz „Ako si získať priateľov a ovplyvňovať ľudí“. Politická korektnosť Ježiša je tu, rovnako ako aj inde, veľmi sporná.

Vážne, Ježiš sa viac staral o nich a o ich večný osud, než o to, či sa im Jeho slová páčia alebo nie.

Dnes je jedným z dôvodov, prečo sa niektorí kresťania (vrátane mňa) dopúšťajú toho, že nešíria evanjelium tak, ako by mali, to, že milovali priateľstvo viac, než sa starali o priateľa.

Otázka: Ako v Jn 8,47 počujú Božie slovo tí, ktorí sú z Boha?

Odpoveď: Tí, ktorí sú z Boha, počujú Božie slovo v dvoch rôznych zmysloch.

Veriaci už počuli Božie slovo, prijali ho s radosťou a zverili svoje životy Bohu.

Vyvolení možno ešte nie sú spasení. Pojem „vyvolení“ však znamená, že skôr či neskôr budú spasení.

Otázka: Prečo sa v Jn 8,48 pokúsili „uraziť“ Ježiša tým, že ho obvinili, že je Samaritán?

Odpoveď: Oni by to považovali za veľkú urážku a Ježiš by jasne pochopil, čo tým vyjadrili o miere svojho pohŕdania ním. Ježiš však tieto slová nepovažoval za urážku a zrejme sa ani neobtiažoval na to reagovať.

Otázka: Ako môže byť v Jn 8,50 Otec sudcom, keď v Jn 5,22 stojí, že „Otec nikoho nesúdi, ale všetok súd zveril Synovi“?

Odpoveď: Najprv to, čo nie je odpoveďou, a potom samotná odpoveď. Existujú dva súdy: súd pred veľkým bielym trónom a súd pred Kristovým súdnym stolom, kde sa udeľujú odmeny veriacim. V gréčtine existujú rôzne slová pre „súd“, ktoré znamenajú rozlišovanie a odsudzovanie. Ak však zohľadníme rozdiely v čase, grécke slovo v oboch veršoch je rovnaké: krinei.

Odpoveď znie, že pokiaľ ide o súd všetkých ľudí, Otec je najvyšším sudcom a autoritou, ale Otec nesúdi nič inak ako skrze Ježiša. Biblia hovorí iba o tom, že nás predurčil Otec, ale sme predurčení a spasení skrze Krista. Ján 5:22 nehovorí len o tom, že Otec necháva Ježiša súdiť niektorých ľudí; skôr to znamená, že Otec nesúdi nič inak ako to, čo zveril Kristovi.

Takto to vyzerá v Zjavení 20:11–15. Ten, kto sedí na veľkom bielom tróne, je s najväčšou pravdepodobnosťou Otec. Sú tam dve knihy: kniha skutkov a Kniha života. Kniha života je podľa Zjavenia 21:27 „Kniha života Baránka“. Otec posiela do ohnivého jazera všetkých, ktorí nie sú zapísaní v Knihe života Baránka.

Otázka: Ako je možné, že tí, ktorí zachovávajú Ježišove slová, nikdy nezažijú smrť (Jn 8,51)?

Odpoveď: Odpoveď nájdete v diskusii k Jánovi 6:50–51.

Otázka: Mohlo by to v Jn 8,57 znamenať, že Ježiš mal v skutočnosti asi 50 rokov, ako učil Irenej z Lyonu (182–188 n. l.)?

Odpoveď: Nie. Irenej bol veľký ranokresťanský učiteľ, ale aj dobrí kresťanskí učitelia môžu robiť chyby a v tomto prípade sa Irenej úplne mýlil (Irenej, Proti herézam, kniha 2, kap. 22.6, s. 392). Boli to práve farizeji, ktorí tvrdili, že Ježiš mal menej ako 50 rokov. Možno chceli preháňať jeho mladosť. Keď sa pozeráte na verš v Biblii, je mimoriadne dôležité, aby ste zistili, kto v ňom hovorí.

Otázka: Prečo Ježiš v Jn 8,58 použil Božie meno?

Odpoveď: Ježiš jasne hovoril Židom, že nie je len prorokom, nie je len Mesiášom, ale že Ježiš je samotný Boh. Abrahám toto meno poznal, ale až Mojžišovi pri horiacom keru (Exodus 3) sám Boh po prvýkrát odhalil plný význam svojho mena.

Otázka: Znamená Jn 8,58, že Ježiš existoval už predtým, ale neexistoval večne, ako učia Svedkovia Jehovovi (Uvažovanie na základe Písma, 1989, s. 418)?

Odpoveď: Nie. V Jánovi 8:58 sa píše, že Ježiš existoval ešte predtým, ako sa narodil Abrahám, ale neuvádza sa tam, ako dlho Ježiš existoval pred Abrahámovým narodením. V Jánovi 1:1 sa však píše: „Na počiatku bolo Slovo…“, a nič nebolo stvorené bez Krista. V knihe When Cultists Ask na stranách 173–174 sa uvádza, že ide o ten istý termín, aký sa používa v súvislosti s Bohom Otcom, a toto použitie v žiadnom prípade neznamená, že Boh Otec mal nejaký okamih, kedy začal existovať.

Otázka: Znamená Jn 8,58, že všetci ľudia majú v sebe Božiu prítomnosť „Ja som“, ako učia prívrženci hnutia New Age Mark a Elizabeth Clare Prophet (Lost Teachings of Jesus, s. 87) a Mary Baker Eddy, zakladateľka kresťanskej vedy (Science and Health with Key to the Scriptures, s. 333–334)?

Odpoveď: Nie. Všímajte si tému Ježišovho prejavu a reakciu Židov. Ježiš hovoril o sebe, nie o nás. Židia reagovali negatívne, lebo videli, že Ježiš tvrdil, že on sám je Boh. Nikto v evanjeliách ani žiadny raný autor cirkvi „ “ si nikdy nevymyslel myšlienku, že Ježiš hovoril, že výraz „Ja som“ sa vzťahuje na všetkých ľudí. Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask, s. 174.

Otázka: Prečo sa v Jn 8,59 Ježiš, ktorý je Boh, tu skryl?

Odpoveď: Ježiš sa skryl, lebo sa ho pokúšali ukameňovať. Ježiš bol Bohom aj na zemi, ale ako ukazuje Filipským 2:7, Ježiš sa dobrovoľne zriekol svojej slávy a stal sa ničím, keď prišiel na zem. Človek môže konať Božiu vôľu a zároveň sa skrývať pred páchateľmi zla.

Otázka: Bol tento muž v Jn 9,1 slepý od narodenia kvôli hriechom, ktoré spáchal pred svojou reinkarnáciou, ako to učí kresťanská škola Unity?

Odpoveď: Keby Ježiš povedal: „Tento muž sa narodil slepý kvôli hriechom, ktoré spáchal predtým, než sa narodil v tomto živote“, potom by škola Unity takzvaného kresťanstva mala pravdu.

Ježiš to však nielenže nepovedal, ale povedal práve opak. V skutočnosti sa tento verš dá použiť na dokázanie, že reinkarnácia NEBOLA faktorom v slepote tohto muža. Konkrétne, keď sa Ježiša spýtali, či zhrešil tento muž alebo jeho rodičia, Ježiš odpovedal: ani jeden.

Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask na s. 174–175 a v knihe Todda Ehrenborga Mind Sciences: Christian Science, Religious Science, Unity School of Christianity (editor Alan W. Gomes) na s. 7.

Otázka: Prečo presne sa tento muž narodil slepý (Jn 9, 1–3)?

Odpoveď: Ježiš povedal, že to nebolo kvôli jeho hriechu ani hriechu jeho rodičov. Ľudia vo všeobecnosti trpia v tomto živote, vrátane vrodených chýb, pretože sa rodíme ako padlé stvorenia žijúce v padlom svete. V konkrétnom prípade tohto muža však jeho slepota slúžila na oslavu Boha, keďže Ježiš ho uzdravil a jeho oči sa stali svedectvom, aby aj ostatní mohli uzrieť pravdu o Ježišovi.

Na rozdiel od toho neskoršie židovské rabínske učenie malo všetko vysvetlené, prečo ľudia trpeli chorobami. Vodnatieľka znamenala, že daná osoba spáchala sexuálny hriech; žltačka bola neuhasiteľnou nenávisťou, chudoba a poníženie znamenali, že sa dopustili hriechu pýchy, a ochorenie pečene (?) znamenalo ohováranie. V Šabate 55a sa píše: „Nie je smrti bez hriechu, nie je trestu bez zlého činu.“ Viac informácií o tom nájdete v diele The Expositor’s Greek Testament, zväzok 4, s. 475.

Otázka: Čo mal Ježiš na mysli v Jn 9,4, keď povedal, že prichádza noc, v ktorej nikto nebude môcť pracovať?

Odpoveď: Odpoveď má dva aspekty.

Táto fáza Božieho pôsobenia, keď Ježiš chodil po zemi, sa čoskoro skončí.

Na krátku dobu, medzi ukrižovaním a zmŕtvychvstaním, sa všetci rozptýlia. Až do Turíc, 50 dní po Veľkej noci, nebudú opäť vo veľkej miere pôsobiť v službe.

Najdôležitejšie však bolo, že Židia boli otvorení počúvať Ježišovo nové učenie, a táto otvorenosť čoskoro po prvých dňoch rannej cirkvi zmizne.

Aj dnes je v službe potrebný cit pre načasovanie. Krajiny sa otvárajú alebo uzatvárajú pre evanjelium v závislosti od vládnuceho politického režimu. Celé kultúry sa stávajú otvorenejšími alebo uzavretejšími v závislosti od svojej prosperity, médií a iných pozemských (a nielen pozemských) vplyvov.

Otázka: Prečo v Jn 9,6 Ježiš urobil hlinu zo svojej sliny, keď stačilo, aby vyslovil slová?

Odpoveď: Je veľa spôsobov, ktorými mohol Ježiš tohto muža uzdraviť. Možno chcel Ježiš týmto spôsobom zdôrazniť, že ako Božie slovo bol práve On tým, kto stvoril človeka, vrátane jeho očí, z prachu zeme. Technicky vzaté, Ježiš mu zrak neobnovil, pretože ten muž ho vlastne nikdy nemal. Jedna teória hovorí, že ten muž nemal očné buľvy, a tak Ježiš ako Stvoriteľ vytváral očné buľvy. Okrem toho rabínske tradície zakazovali miesiť hlinu v sobotu a Ježiš porušil túto rabínsku tradíciu. Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 307, a Believer’s Bible Commentary, s. 1520–1521.

Otázka: Prečo v Jn 9,7 poslal Ježiš toho muža k rybníku Siloam?

Odpoveď: Ježiš ho mohol uzdraviť hneď na mieste bez toho, aby išiel k bazénu, a Siloam sa nachádzal v najvzdialenejšom juhovýchodnom kúte mesta, v určitej vzdialenosti. Slepec, ktorému pravdepodobne v živote všetko robili iní, musel prejaviť iniciatívu a nechať sa niekým viesť k bazénu. Mnohí ľudia v Jeruzaleme by videli tohto slepca s blatom v očiach, ako kráča cez mesto, aby sa dostal k bazénu a bol uzdravený. Bol by to nezvyčajný pohľad. Viac informácií nájdete v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 9, s. 101–102.

Otázka: Prečo je v Jn 9,7 dôležité, že slovo označujúce kúpeľ, Siloam, znamená „poslaný“?

Odpoveď: Ján to považoval za dôležité, pretože nás na to osobitne upozorňuje. Na jednej úrovni tam ten muž išiel umyť sa, lebo ho tam poslal Ježiš. Sám Ježiš bol „poslaný“, poslaný Otcom. Ako veriaci sme Bohom „posielaní“ na rôzne miesta a do rôznych okolností. Boh nás neposiela vždy na tie najpríjemnejšie miesta, ale na miesta, kam chce, aby sme išli.

Z iného hľadiska sa jediný veľký bazén v okolí volal Siloam a „určite to vyzerá ako nezvyčajná náhoda“, že by tu bola táto slovná hračka – muž poslaný k bazénu toho, ktorý bol poslaný? – okrem toho, že u Boha neexistujú žiadne náhody. Boh môže preniknúť históriou a zmeniť ju, aby vytvoril slovnú hračku, avšak táto slovná hračka nebola určená na pobavenie, ale na to, aby poskytla ďalší náznak, že Ježiš bol tým, za koho sa vydával. Hoci bol Ježiš súčasťou histórie, v skutočnosti nebol stvorený pre históriu; história bola stvorená pre Ježiša.

Otázka: Prečo vo Jn 9,14–16 farizeji tvrdili, že Ježiš nedodržiaval sobotu?

Odpoveď: V odpovedi treba zohľadniť tri body.

Žiaden zákon Starého zákona nezakazoval uzdravovať, zachraňovať život zvieraťa ani zachraňovať život človeka v sobotu. Žiaden zákon nehovoril, že v ten deň nemôžete preukazovať lásku k druhým a starať sa o nich. Išlo len o to, že ste nesmeli pracovať.

Farizeji dopĺňali Božie slovo tým, že tvrdili, že sa nesmie robiť veľa vecí (napríklad že sa smie prejsť jednu míľu, ale nie dve), a že sa nesmie nič stvárať. Zrejme považovali uzdravovanie za „stvorenie“ a podľa svojho výkladu ho preto považovali za zakázané.

Dnes, rovnako ako vtedy, je veľmi dôležité rozlišovať medzi tým, čo povedal Boh, a vaším výkladom toho, čo Boh povedal, ako ukazujú 1 Korinťanom 4:6 a Príslovia 30:5–6.

Otázka: Prečo vo Jánovi 9:24 farizeji povedali: „Chvála Bohu“?

Odpoveď: Bolo to vážne napomenutie, aby hovoril pravdu. Podobný výraz sa používa v Jozue 7:19.

Otázka: Prečo sa farizeji v Jn 9,26–27 opäť pýtali? Ako spoznáte, kedy sú niečí otázky úprimné?

Odpoveď: Na prvý pohľad to znelo, ako keby to skutočne chceli vedieť, alebo ako keby to prvýkrát nepočuli. Avšak ani ten, kto sa narodil slepý, sa nenechal oklamať; vedel, že to bola len zásterka. Nepýtali sa preto, že by chceli poznať pravdu; pýtali sa, aby našli nejakú dieru alebo chybu buď v svedectve toho muža, alebo v Ježišových činoch.

Nie každá otázka je úprimná; dokonca aj niektoré, ktoré sú formulované úprimne, v skutočnosti úprimné nie sú, ale skrývajú sa za nimi skryté úmysly.

Jedného dňa som sa rozprával s jedným chlapíkom, ktorý o sebe tvrdil, že je ateista, a pýtal sa na predurčenie a slobodnú vôľu. Po tom, čo sme sa rozprávali asi hodinu, som sa ho nakoniec spýtal: „Keby som ti dokázal, že Ježiš bol tým, za koho sa vydával, nasledoval by si Ho?“ Bez akéhokoľvek zaváhania odpovedal: „V žiadnom prípade! Chcem žiť svoj život tak, ako chcem.“ Prebleskla mi hlavou myšlienka; možno to bol Duch Svätý, alebo to bol len ja sám. Ale tá myšlienka znela: „Jedna hodina, úplne premrhaná.“ Čo keby som mu túto otázku položil hneď na začiatku rozhovoru a keby tento rozhovor nemal žiadny vplyv na to, aby prišiel ku Kristovi, mohli by sme sa namiesto toho rozprávať o niečom, čo by malo?

Keď diskutujete o nejakej otázke s neveriacim, mali by ste sa hneď na začiatku opýtať, či by vyriešenie tejto otázky prispelo k tomu, aby sa priblížil k viere v Krista, alebo nie. Ak povie áno, pokračujte. A na konci rozhovoru, ak vidí, že sa to vyriešilo, opýtajte sa ho, čo by mu bránilo v tom, aby urobil ďalší krok a zaviazal sa Kristovi.

Správali sa, ako keby chceli poznať pravdu, no ani len neuznali, že niekto, kto konal zázraky, ktoré mohol vykonať iba Boh, by mohol byť od Boha. Odpoveď bývalého slepca možno zhrnúť takto: „Hanba vám!“ Niekedy, keď má niekto zatvrdnuté srdce, mali by sme povedať práve to. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na s. 1522–1523.

Otázka: Ak by nám v Jn 9,34 dieťa alebo niekto, koho si nevážime, povedal, aby sme niečo urobili, a my by sme vedeli, že je to správne, mali by sme to urobiť?

Odpoveď: Áno, hoci farizeji v Jánovi 9:34 si to nemysleli. Ak však chceme nasledovať Boha a konať to, čo je sväté, mali by sme robiť to, čo je správne, bez ohľadu na to, kto nám to hovorí. Jakub 4,17 hovorí: „Kto teda vie, čo má robiť dobré, a nerobí to, ten hreší.“ (NKJV) Nikde sa nespomína, že by sa to dalo ignorovať, ak je osobou, ktorá vám to hovorí, dieťa alebo niekto iný.

Otázka: Prečo farizeji v Jn 9,34 povedali, že slepec sa narodil v hriechu?

Odpoveď: Pravdepodobne sa nevyjadrovali k svojmu pohľadu na ľudskú prirodzenosť vo všeobecnosti. Skôr si mysleli, že skutočnosť, že sa ten muž narodil slepý, dokazuje, že na rozdiel od iných ľudí sa narodil v hriechu. Ježiš vyvrátil toto falošné učenie v Jánovi 9:1–3.

Židovský midraš k Deuteronómiu 31:14 hovorí, že tehotná žena, ktorá hreší, spôsobuje, že jej nenarodené dieťa hreší, podľa New International Bible Commentary, s. 1248, prevzaté z (porov. N. P. Williams, Ideas of the Fall and Original Sin, 1927, s. 98).

Ten muž už nemohol ďalej uctievať Boha v synagóge, lebo ho z nej vyhnali farizeji. Avšak to, že nemal toto miesto, nevadilo, lebo namiesto toho uctieval Ježiša.

Otázka: V Jn 9,27–32 farizeji v podstate bránili Bohu, aby to urobil. Ako sa ľudia dnes snažia brániť Bohu v konaní?

Odpoveď: Robia to mnohými spôsobmi, hoci si nie vždy uvedomujú, že práve to robia.

Moslimovia veria, že Boh nemá Syna, ale mnohí moslimovia veria, že Všemohúci Boh nemôže mať Syna.

Svätí posledných dní (mormoni) veria, že ich boh, boh tohto sveta, sa stal bohom tým, že dodržiaval zákony a predpisy. Tieto zákony a predpisy sú v istom zmysle dôležitejšie ako ich bohovia.

Mnohí adventisti siedmeho dňa veria, že Boh nemôže zmeniť sobotu ako deň odpočinku.

Niektorí kalvinisti veria, že keby Boh dal akejkoľvek bytosti slobodnú vôľu, potom by Boh nebol Bohom. Viac o tejto téme si môžete prečítať v R. C. Sproulovom výklade o „jednej nekonformnej molekule“. Nepovažujú za možné, alebo nechcú pripustiť, že vševedúci Boh by mohol udeliť určitú mieru slobody, keď s istotou vie, čo bude zvolené, a to aj napriek tomu, že táto sloboda podlieha Jeho zvrchovanosti. Všemocný Boh má moc „dovoliť“. Našťastie to chápu mnohí kalvinisti, ako napríklad Francis Schaeffer.

Niektorí arminiáni veria, že Boh nemôže predurčiť, lebo to by nebolo „spravodlivé“. Mali by zvážiť, že hoci Biblia hovorí, že Boh je spravodlivý, nikdy nehovorí, že Boh je „spravodlivý“ alebo „rovný“ podľa nejakého ľudského štandardu.

Existujú aj ďalšie príklady.

Otázka: Prečo sa farizeji v Jn 9,40 pýtali, či si Ježiš myslí, že sú slepí?

Odpoveď: Ich fyzická schopnosť vidieť nemala nič spoločné s ich otázkou ani s Ježišovou odpoveďou. Boli zvyknutí na metafory a pýtali sa Ježiša na jeho názor na nich. Myslí si Ježiš, že najvyšší duchovní vodcovia ľudu sú v skutočnosti duchovne slepí?

Ježiš v skutočnosti nepovedal: „môžete vidieť alebo nemôžete vidieť“. Povedal, že ak by boli skutočne necitliví voči duchovným veciam (slepí), neboli by vinní z hriechu. Keďže však tvrdili, že duchovné veci vidia – bez ohľadu na to, či ich skutočne videli alebo nie –, boli nielen slepí, ale aj vinní voči Bohu. Farizeji neboli len slepí, ale vinní z úmyselnej slepoty. Viac informácií nájdete v diele The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 309, a v diele R. C. H. Lenskiho The Interpretation of St. John’s Gospel, s. 711.

Otázka: Čo Ježiš v Jn 10,1–2 obrazne hovorí o zlodejoch a lupičoch?

Odpoveď: Každý človek, vtedy aj dnes, kto ľuďom hovorí, že je cestou, alebo že im môže ukázať cestu, a nepochádza od pravého Boha, je zlodej a lupič. Zlodeji oviec zvyčajne neprišli a násilím neunesli každú ovcu po jednej. Otvorili bránu a pokúsili sa odviesť celé stádo. Zlodeji sa snažia brať tajne a lupiči berú násilím. Nech už to bolo akokoľvek, každý, kto sa dostal do ovčej ohrady preliezaním cez múr, nemal v úmysle nič dobré. Spôsob, akým vstúpite, je rovnako dôležitý ako to, či vstúpite alebo nie.

Často zmiešavali ovce z viacerých stád v jednom ohrade a ovce neoznačovali, aby bolo jasné, komu ktorá patrí. Skôr pastier volal ovce a iba tie, ktoré boli pod jeho starostlivosťou, išli s ním.

Od oviec sa nedá očakávať príliš veľa, pretože nie sú príliš bystré, ale napriek tomu vedia, že majú nasledovať svojho pastiera a nikoho iného. Úžasné však je, koľko ľudí si myslí, že môžu nasledovať Krista, a pritom sa zároveň pokúšajú nasledovať zlodejov a lupičov.

Otázka: Je v Jn 10,2.7, v tomto podobenstve, Ježiš pastierom alebo bránou?

Odpoveď: Oboje. Hoci starovekí autori nemali problém s miešaním metafor, v tomto prípade sú obe súčasťou tej istej metafory. Ovčín, postavený z hliny alebo kamenných múrov, často nemal drevenú bránu. Pastier sám si ľahol pred vchod a slúžil tak ako brána.

Otázka: Kto boli v Jn 10,8 zlodeji a lupiči, ktorí prišli pred Ježišom?

Odpoveď: Boli to falošní mesiáši a falošní proroci. Falošní mesiáši vo všeobecnosti presviedčajú ľudí, aby vkladali svoju dôveru do nich namiesto do pravého mesiáša. Falošní proroci zase hovoria, aby ľudia verili falošnému mesiášovi alebo falošnému bohu.

Toto bolo povedané aj v čase Chanuky, ktorá pripomína opätovné posvätenie chrámu za vlády Judáša Makabejského. V tej dobe existovali skorumpovaní vodcovia Izraela, ktorí sa zapredali Seleukovcom, a existovali aj skorumpovaní vodcovia, saduceovia, ktorí sa v tej dobe zapredali Rimanom.

Otázka: Je Ježiš v Jn 10,11 pastierom, alebo je Ježiš baránkom v 1 Kor 5,7 a Jn 1,29–34?

Odpoveď: Ide o rečové obrazy nazývané metafory a obidve sú pre Ježiša vhodné a pravdivé. Je naším Pastierom v tom, že nás vedie a my ho máme nasledovať a poslúchať. Ježiš však prišiel, aby zomrel ako veľkonočné Baránok za naše hriechy. Viac informácií nájdete v knihe „When Critics Ask“ na strane 416.

Otázka: V Jn 10,11 obetoval Ježiš svoj život za svoje ovce, alebo aj za svojich nepriateľov, ako naznačujú Rím 5,6.10 a 2 Pt 2,1?

Odpoveď: Ježiš obetoval svoj život nielen za tých, ktorí boli jeho priateľmi pred jeho ukrižovaním, ale aj za svojich nepriateľov, ako bol Saul z Tarsu, ktorý nenávidel meno „kresťan“. Saul sa však neskôr pokánil a zmenil si meno na Pavol. List Rímskym 5:10 nám hovorí, že Kristus nezomrel len za ľudí, ktorí túžili po spáse, ale zomrel aj za tých, ktorí spočiatku nemali záujem o Kristovu spásu, no neskôr sa zmenili a pokánili.

Zomrel Kristus aj za tých, ktorí sa nikdy nekajajú? Áno, Kristova ponuka spásy je určená všetkým, ako hovorí 1. Jánova 2:2. Kristova spása však „pre nich nemá žiadnu hodnotu, lebo tí, čo ju počuli, ju nespojili s vierou.“ (Hebr 4,2). Nepomôže tým, „ktorí popierajú Pána, ktorý ich vykúpil“ (2. Petrov 2,1), „popierajú Boží zámer pre seba“ (Lukáš 7,30) a „prichádzajú o milosť, ktorá by mohla byť ich“ (Jonáš 2,8) (NIV)

Inú, ale dopĺňajúcu odpoveď nájdete v knihe When Critics Ask na s. 416.

Otázka: V Jn 10,14–33, v ktorom bode by boli Ježišove slová rúhaním, keby ich vyslovil obyčajný človek?

Odpoveď: Hoci to Písmo výslovne neuvádza, akákoľvek iná osoba, ktorá by vyslovila slová z Ján 10:1 a ďalej, by bola falošným prorokom, keby tieto slová povedala o sebe samej. Keď Ježiš hovorí o „svojich ovciach“ a „svojej moci“, potvrdzuje tým svoje tvrdenie, že je Bohom, a to ešte pred Jánom 10:33–42.

Otázka: Kto sú v Jn 10,16 tie ostatné ovce, na ktoré sa Ježiš odvoláva?

Odpoveď: Ježiš má na mysli pohanov (nežidov). Neodkazuje to len na ľudí z Nového sveta, ako učia mormoni. Neodkazuje to ani na všetkých, ktorí veria a nepatria medzi 144 000 Svedkov Jehovových, ako učia Svedkovia Jehovovi. Podrobnejšie odpovede nájdete v publikáciách „The Complete Book of Bible Answers“ (s. 57–58), „When Cultists Ask“ (s. 175–176) a „Jehovah’s Witnesses Answered Verse by Verse“ (s. 78–79).

Otázka: Ako v Jn 10:18 dostal Ježiš moc položiť svoj život a znova ho vziať?

Odpoveď: Keď Ježiš prišiel na zem, zbavil sa svojej slávy, takže nemal žiadnu moc okrem tej, ktorú mu dal Otec a Duch Svätý. Na zemi mu dali moc položiť svoj život (fyzicky zomrieť) a znovu ožiť.

Otázka: Čo bol Sviatok posvätenia, ktorý sa konal v zime, ako sa uvádza v Jn 10:23?

Odpoveď: Podľa publikácií „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (str. 310) a „Believer’s Bible Commentary“ (str. 1527) ide o to isté ako Sviatok svetiel, alebo Chanuka. Hanuka pripomínala opätovné posvätenie chrámu po tom, čo bol znesvätený v čase, keď Makabejci oslobodili Izrael. Je dôležité poznamenať, že Hanuka nie je v Starom zákone spomenutá ako sviatok, ale Ježiš ju slávil spolu s ostatnými Židmi. Je v poriadku sláviť sviatok, ktorý nie je v Biblii.

Otázka: V Jn 10,26 – neboli niektorí Židia Ježišovými ovcami, pretože neverili, alebo neverili, pretože neboli Ježišovými ovcami?

Odpoveď: Najprv jednoduchá analýza slov a potom tri pohľady.

Štúdia slov: Grécke slovo preložené tu ako „lebo“ je gar. Strongova konkordancia uvádza ako primárny význam „dôvod“. Strongova konkordancia tiež uvádza, že môže znamenať „a, ako, pretože (to), ale, dokonca, lebo, naozaj, bezpochyby, keďže, potom, preto, veru, čo, prečo, predsa“. Alandov Grécky Nový zákon uvádza, že znamená: lebo, keďže, potom; naozaj, určite; Čo! Prečo! Grécke slovo gar má teda široký rozsah významov. Okrem toho Ježiš mohol tieto slová vysloviť v aramejčine, nie v gréčtine, takže nie je možné presne určiť jediný význam. V každom prípade tu sú tri možnosti, pričom tretia možnosť je najpravdepodobnejšia.

Preto: Neboli Ježišovými ovcami, lebo neverili. Gréčtina však má oveľa silnejšie slová na vyjadrenie „preto“, ako napríklad oukoun, ktoré sa v Novom zákone často používali, a tieto slová tu neboli použité.

Z dôvodu: Neverili, pretože neboli Ježišovými ovcami. Hoci je grécke slovo podobné anglickému „for“ v tom, že môže znamenať buď tento, alebo predchádzajúci význam, štruktúra vety uprednostňuje tento výklad pred predchádzajúcim. Ľudia prirodzene kladú dôraz na aspekt, že neboli Ježišovými ovcami, pretože neverili. Tento biblický text však hovorí opak. New Geneva Study Bible na str. 1683 spomína tento výklad, hoci nevylučuje nutne ten druhý.

Obe možnosti: Tvrdieť, že platí buď jedno, alebo druhé, je umelé zjednodušenie. Je to podobné ako sa pýtať, či ľudia žijú, pretože dýchajú, alebo či dýchajú, pretože žijú? Komentár „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na strane 311 uvádza, že toto „ je jednoduché konštatovanie ich správania. Zároveň to pripomína konečné tajomstvo Božieho vyvolenia.“

Otázka: Čo sa v Jn 10,28–29 hovorí o možnosti, že by niektorá z Ježišových oviec stratila svoju spásu a šla do pekla?

Odpoveď: Tento verš jasne učí, že Boh zaistí, aby nikto, či už démoni alebo ľudia, nemohol násilím odobrať našu spásu. Rímskym 8:35–36 sa tiež hovorí, že nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky. Komentár „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na str. 311 uvádza, že grécky text znie: „skutočne nikdy nezahynú“. Ďalej sa tam uvádza, že slovo pre „vytrhnúť“ (harpasei) súvisí so slovom pre „hladného vlka“ (harpax). Viac informácií o tom, že večný život nie je podmienený správaním človeka, nájdete v komentári „Believer’s Bible Commentary“ na str. 1527.

Napriek tomu sa človek, ktorý nie je vyvolený, môže presvedčiť svet, a dokonca aj sám seba, že je kresťan, a neskôr sa rozhodnúť odpadnúť od vyznania viery v Krista.

Niektorí kresťania však tvrdia, že hoci nám nikto nemôže odňať spasenie, skutoční kresťania sa môžu sami rozhodnúť vyskočiť z Božej ruky a ísť do pekla. Tento verš tento názor ani nepotvrdzuje, ani nevyvráca.

David O’Brien v knihe Today’s Handbook for Solving Bible Difficulties (Súčasná príručka na riešenie biblických ťažkostí), s. 307–310, uvádza, že veriaci nikdy nemôže svoju spásu „stratiť“, čo znamená, že žiadny veriaci nemôže zhrešiť tak veľmi, aby bez toho, aby si to uvedomil, prišiel o svoju spásu. Naše zachovanie spasenia nezávisí od skutkov o nič viac, ako naše získanie spasenia. Skutočný veriaci by sa však mohol vedome rozhodnúť „vrátiť“ svoje spasenie Bohu. V takom prípade by bol podobný tým, ktorí poznali pravdu a ukrižovali Ježiša.

Na druhej strane si pozrite knihu Rona Rhodesa „Complete Book of Bible Answers“ (Kompletná kniha biblických odpovedí), s. 190–193, kde sa uvádza názor, že keď je človek raz spasený, nič ani nikto (ani on sám) ho nemôže odlúčiť od toho, čo Boh sľúbil.

Otázka: Aký je váš názor na večnú istotu (raz spasený – navždy spasený) v Jn 10,28–29?

Odpoveď: Verím v princíp „raz spasený – navždy spasený“ z dvoch dôvodov:

a) Z nadčasového hľadiska je vnútorným protirečením, aby Boh „vedel“, že človek je spasený, a potom zistil, že sa mýlil a ten človek spasený nie je. V skutočnosti by sa to dalo zhrnúť ako „raz vyvolený, navždy vyvolený“. (Mimochodom, nie som kalvinista).

b) Z časového hľadiska nám Boh sľubuje, že na nás vtlačí pečať Ducha Svätého, čím zaručí naše dedičstvo. Nikto nás nemôže vytrhnúť z Božej ruky (Ján 10:28). Všetci, ktorí boli „... ospravedlnení, budú oslávení“ (Rímskym 8).

Tu je niekoľko veršov na túto tému.

- - - - - - -

Spása je darom milosti, nie je zaslúžená skutkami. Žiadna naša zásluha nás nemôže zachrániť. Ef 2,8–9; 2 Tim 1,9; Tit 3,5; Sk 26,20; Rim 3,23–24; 4,5; 6,14–15; 9,32; 11,5–6; Gal 3,2.3.10–14

Skutočná viera prináša ovocie, lebo viera bez skutkov je mŕtva. Jak 2:14-26; ~1 Jn 3:17-19

Všetci skutoční veriaci sa snažia poslúchať Boha a prejavovať lásku k Bohu a ľuďom. 1 Jn 3:14-15

Veriaci môžu mať istotu o svojom večnom živote. 1 Jn 4:17; 5:11-19; 3:24; 4:13; Ef 3:12

Boh nás nielen zachraňuje, ale aj zapečatí a zachováva. Ef 1,13–14; Júd 24; 1 Tim 1,14

Na druhej strane som videl, ako sa doktrína „raz spasený – navždy spasený“ používa nesprávnym a nevyváženým spôsobom. Jedna pani mi raz rozprávala o svojom synovi, študentovi vysokej školy, ktorý odišiel z domu a odišiel žiť do Kalifornie so svojou priateľkou. Vedela však, že aj tak pôjde do neba, pretože prešiel uličkou v kostole.

Učenie „raz spasený, navždy spasený“ je pravdivé, ale človek musí poznať aj „vyvažujúce učenie“ o falošnom obrátení. Niektorí ľudia, ktorí nie sú spasení, budú schopní oklamať ostatných a dokonca aj samých seba tým, že si budú myslieť, že sú spasení. Tu sú verše, ktoré sa toho týkajú.

- - - - - - -

Musíme skúmať sami seba, lebo falošní kresťania môžu byť oklamaní. 2 Kor 13:5

Veriaci musia byť usilovní až do samého konca, aby si uistili svoju nádej. Hebr 6:11

Niektorí môžu mať falošnú istotu spasenia (Jer 17:10), aj keď:

• Majú zdanlivú zbožnosť; poznajú Písmo. 2 Tim 3:5; Jn 5:39-47

• Veria (v intelektuálnom, nie v spasiteľnom zmysle), sú pokrstení. Sk 8:13,20; Jak 2:19

• aspoň sami verili, že prorokovali v Ježišovom mene, vyháňali démonov a konali mnohé mocné zázraky. Mt 7:21-23; 2 Tes 2:9-10

• Kedysi sme unikli skazenosti sveta tým, že sme spoznali nášho Pána a Spasiteľa. 2 Pet 2:17-22

Môžeme mať istotu v našej spáse, môžeme VEDIEŤ, že máme večný život (1 Ján 5). Zároveň však máme povinnosť skúmať sami seba a byť na pozore.

- - - - - - -

Máme povinnosť pozorne sledovať svoj život a učenie. 2 Tim 1:14; Kol 1:23; Prís 22:5

Nesmieme nasledovať múdrosť tohto sveta. Kol 2,8–9; Jak 3,15; 1 Kor 1,17–27; 2,6.8.14; 2 Kor 1,12

Vytrvať. Hebr 10:23,36; 12:1,12-13; 1 Jn 2:24; 1 Kor 13:7; Rim 5:3-4; Jak 1:3-4,12; 5:11; 2 Petr 1

Hoci nie som kalvinista (uznávam univerzálne aspekty zmierenia), verím vo vytrvalosť svätých, ktorú považujem za spojenie týchto dvoch doktrín.

a) Raz spasený – navždy spasený: Boh nedovolí, aby niekto prestal byť spasený

b) Falošné obrátenie: Všetci skutočne spasení, aj keby zblúdili, sa vrátia k Bohu. Inak by neboli skutočne spasení.

Otázka: Dokazuje Ján 10:30, že modalizmus je pravdivý, keďže Ježiš a Otec sú jedno?

Odpoveď: Nie. Podľa Novatiánovho diela „Traktát o Trojici“ (kap. 27, s. 637) aj podľa gréckej gramatiky je grécke slovo „jedno“ (neutrum), nie „jedno“ (mužský rod), takže sú jedno v charaktere a podstate, ale nie jedno v osobe. Viac informácií nájdete v publikáciách „When Cultists Ask“ (s. 176–177), „The Complete Book of Bible Answers“ (s. 149) a „New International Bible Commentary“ (s. 1249).

Otázka: Ukazuje Jn 10,30, že Ježiš je Boh?

Odpoveď: Ukazuje to, že Ježiš je Bohom vo väčšej miere než ľudia, ktorí boli takzvanými bohmi. Ďalšie informácie nájdete v knihe „The Complete Book of Bible Answers“ na s. 120–121.

Otázka: Ako sú v Jn 10,30 Otec a Ježiš jedno?

Odpoveď: Písmo odhaľuje mnoho spôsobov, akými sú jedno.

Jednota: Tu je niekoľko príkladov.

1. Majú spoločné tituly

Ježiš je nazývaný Večný Otec, čo môže odkazovať na to, že je zdrojom večného života (Izaiáš 9:6).

Ambróz z Milána (378–381 n. l.) vo svojom diele O Duchu Svätom, kniha 1, kap. 13, 132–139, napísal viac o zdieľaní božských mien. Viac o tom, čo napísal Ambróz, nájdete v diele The Nicene and Post-Nicene Fathers, 2. séria, zväzok 10, s. 110–111.

2. Majú tú istú podstatu. Filipským 2:5

3. Majú rovnakú česť. Ján 5:23

4. Otec a Ježiš „vlastnia“ všetko spoločne. Ján 16:15; 17:10.

5. Na zemi Otec prebýval v Ježišovi. Ján 10:38; 14:10–11.

6. Na zemi bol Ježiš v Otcovi. Ján 10:38; 14:11

7. Ak skutočne poznáte Ježiša, potom poznáte aj Otca a videli ste Otca. Ján 14:7–9

8. Nikto nepríde k Otcovi, iba cez Ježiša. Ján 14:6; 6:45; ~8:24; Skutky apoštolov 3:12

9. Obaja sú oprávnene uctievaní. Hebrejom 1:6

10. Obaja sú oprávnene nazývaní Bohom. Ján 1:1; 20:28, Hebrejom 1:8,9

11. K obom sa modlíme. Skutky apoštolov 7:59–60

12. Všetko na svete bolo stvorené skrze oboch. Ján 1:3, 10; Kolosanom 1:16

13. Plnosť božstva je v Ježišovi. Kolosenským 1:19

14. Sú jedno v duchu, láske a zámere. Skutočne poslúchať jedného znamená poslúchať aj druhého. ~Ján 14:23–24

Nie sú však vo všetkom rovnakí.

1. Sú odlišní. Ježiš nebol bruchohovorec. Matúš 3:16; Ján 8:18.

2. Otec, Ježiš a my všetci máme niečo spoločné, napríklad večný život. Ján 16:13-15

Otec nemá niektoré veci, ktoré máme spoločné s Ježišom po jeho ľudskom narodení. Hebrejom 1:6–10; 2:14; 7:3

3. Otec sa nestal Ježišom, nevyvinul sa do neho ani sa na neho nepremenil. Hebrejom 13:8; 1:9; Ján 14:10, 24, 26; 15:1; 16:27–28, 32; 17:5

4. Ježiš sa nestal, nevyvinul ani nepremenil na Otca. List Židom 13:8; ~Zjavenie 5:13; Ján 20:17; 14:10, 24, 26; 15:1

5. Ježiš bol opustený na Kalvárii. Marek 15:34; Matúš 27:46

6. Napriek tomu, že si boli na zemi tak blízki, Ježiš by aj tak išiel k Otcovi. Ján 14:12; Marek 16:19; Ján 20:11

Toto bolo zhrnuté takto: „Zjednotení bez zmätku, … odlíšení bez oddelenia, nedeliteľní a bez stupňov.“ Časti tohto textu pochádzajú z Atanázovej kázne nad Lukášom 10:22, kap. 2, s. 90

Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ (str. 1528) ponúka mierne odlišnú odpoveď. Hoci uvádza, že sú jedno vo všetkých svojich vlastnostiach, tvrdí, že v tomto úryvku sa Ježiš odvoláva na to, že On a Otec sú jedno v moci.

Otázka: Ako mohli v Jn 10,31 v Šalamúnovej kolonáde zdvihnúť kamene, aby ukameňovali Ježiša?

Odpoveď: V Šalamúnovej kolonáde pravdepodobne neboli žiadne voľné kamene; táto však susedila s východnou stranou chrámu, ktorý v tom čase Herodes prestavoval, takže tam bolo dostatok kameňov na stavbu. To však znamená, že tieto kamene neboli kamienky, ale boli aspoň také veľké ako ľudská ruka. Podľa The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 112–113, grécky výraz tu znamená „niesť“, nie len „zdvihnúť“.

Otázka: Sú v Jn 10,34 aj ľudia bohmi?

Odpoveď: Nie. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť päť bodov.

Nespočetné množstvo ľudí sa mylne vydávalo za bohov.

Okrem Ježiša nie je žiadny človek pravým Bohom.

Niektorí muži boli v Biblii menovaní za elohim. Mojžiš bol pre faraóna ako Boh (elohim) (Exodus 7:1), v tom zmysle, že sa od faraóna očakávalo, že bude poslúchať Božie posolstvo zverené prostredníctvom Mojžiša.

Wycliffe Bible Dictionary na str. 309 a NKJV tiež uvádzajú, že pojem „Elohim“ sa v Exoduse 21:6 vzťahuje na sudcov. V 1. Samuelovej 2:25 Wycliffe Bible Dictionary na str. 309 a KJV uvádzajú, že sa to vzťahuje na sudcov, zatiaľ čo NKJV uvádza, že sa to vzťahuje na Boha. NIV použila výraz „sudcovia“, ale v poznámke pod čiarou uvádza „Boh“. Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 586, uvádza k 1. Samuelovej 2:25: „Ako naznačuje poznámka na okraji v preklade NIV, nemôžeme si byť vždy istí, či (elohim) v určitých kontextoch znamená ‚Boh‘ alebo ‚(tí) sudcovia‘. … Tu vo verši 25 a v pasážach z Knihy Exodus je snáď najlepšie nechať túto otázku otvorenú, keďže v každom prípade sú ‚sudcovia‘ (ak nimi skutočne sú) vnímaní ako Boží zástupcovia, ktorí odrážajú jeho vôľu a vykonávajú jeho želania.“

V Žalme 82:6 sa slovo elohim vzťahuje na obyčajných ľudí a v prekladoch KJV a NKJV je preložené ako sudca. Ako sudca je spomenuté aj v diele The Bible Knowledge Commentary: Old Testament na s. 142 a v Believer’s Bible Commentary na s. 111. Kresťania sa nezhodujú v tom, či Žalm 82:6 hovorí ironicky a nazýva zlých ľudí [takzvanými] „bohmi“, alebo či hovorí, že menovaní sudcovia (elohim) boli skorumpovaní.

Nech je to akokoľvek, „elohim“ v Žalme 82:6 súdia nespravodlivo, kráčajú v tme a umierajú ako ľudia.

Viac informácií nájdete v publikáciách The Complete Book of Bible Answers, s. 58, When Cultists Ask, s. 177–178, a Encyclopedia of Bible Difficulties, s. 373–374.

Otázka: Prečo sa Ježiš v Jn 10,34–36 odvoláva práve na Ž 82,6?

Odpoveď: Ježiš mohol svoju argumentáciu postaviť aj inak, ale v diele „Evangelický komentár k Biblii“ (str. 862) sa uvádza, že Ježiš tu predkladal svoje tvrdenie tak, ako by to urobil rabín. Ide o argument „a fortiori“, t. j. argumentáciu od menšieho k väčšiemu. Ježiš používal tri pojmy z Písma ako „páku“, aby sa pokúsil otvoriť mysle Židov.

Ako oporný bod (otočný bod) tejto páky sa Ježiš spoliehal na ich správne chápanie, že existuje iba jeden Boh.

Na druhej strane Ježiš poukázal na to, že v Písme boli v Žalme 82 aj bezbožní ľudia nazývaní „elohim“. Niektorí vnímajú Žalm 82 ako text napísaný ironicky (sarkasticky) o týchto ľuďoch, ktorí vystupovali ako „bohovia“, no napriek tomu zomrú v prachu. Iní však vidia, že ľudia, ktorí zastávali funkciu sudcov, boli oslovovaní titulom „elohim“, pretože stáli na Božom mieste a vykonávali Božiu spravodlivosť. Žalm 82 sa týkal skorumpovaných sudcov. Pokiaľ ide o to, čo presne sa malo na mysli, keď boli ľudia v Starom zákone nazývaní „Elohim“, pozri predchádzajúcu otázku. Nech je to akokoľvek, smrteľní ľudia v Žalme 82 boli v istom zmysle slova nazývaní „elohim“.

Na druhej strane, keďže bolo v poriadku, aby ľudia nahlas čítali tento žalm a nazývali týchto mužov „elohim“, hoci si to nezaslúžili, o to viac je vhodné nazývať Ježiša „Elohim“, keďže Ježiš je jednorodený Syn Boží. Ježiš tu nevysvetľoval všetky podrobnosti vzťahu medzi Ním a Otcom, ani sa podrobne nezaoberal tým, ako je Trojica jedným Bohom (oporný bod), ale tromi osobami. Skôr tu Ježiš jednoducho hovorí, že ak títo bezbožní ľudia boli nazývaní elohim, zamyslite sa nad tým, že Ježiš by mohol byť elohim v širšom zmysle.

Ako sa uvádza v knihe When Cultists Ask na s. 177–178, argument typu „o to viac“ sa nazýva argument „a fortiori“.

Ďalšie informácie nájdete aj v knihe „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie), s. 279–280, a v „Believer’s Bible Commentary“ (Komentár k Biblii pre veriacich), s. 1528.

Otázka: Prečo Ježiš v Jn 10,37–38 hovorí, aby aspoň uverili v Jeho skutky, ak už nechcú uveriť v Neho?

Odpoveď: Ježiš nikdy nepovedal, že viera v Jeho skutky stačí na spasenie. V Skutkoch apoštolov 8:13, 18–19 uveril čarodejník Šimon v pravdivosť zázrakov, napriek tomu nebol spasený.

Ježiš bol skôr prekvapený, že keď videli, čo urobil, neurobili ani ten prvý krok a neuverili v skutočnosť zázrakov. To by síce nestačilo, ale bolo by to mostom, aby možno neskôr uverili tomu, kto tieto zázraky vykonal.

Otázka: Naznačuje Jn 10,37–38, že na spásu stačí veriť v Ježišove skutky, a nie v Ježiša?

Odpoveď: Nie. Znamená to, že ak dokážu aspoň uveriť v Ježišove skutky a uveriť, že pochádzajú od Boha, je to prvý krok k viere v Ježiša. Niekedy je potrebné postupovať krok za krokom.

Otázka: Prečo v Jn 10,40 išiel Ježiš na miesto, kde Ján krstil?

Odpoveď: Ježiš sa stiahol kvôli silnému odporu farizejov a ostatných Židov. Ježiš tam išiel, lebo práve tam začalo jeho pôsobenie. Samozrejme, situácia bola teraz iná; Ján Krstiteľ bol sťatý a ľudia chceli zabiť aj jeho. Avšak učeníci, ktorí k nemu prišli, si pamätali svoj predchádzajúci sľub krstu od Jána Krstiteľa. Niekedy je dobré poddať sa nostalgii a vrátiť sa na miesto, na ktoré máme dobré spomienky, aby sme pripomenuli ostatným (a aj sami sebe) náš predchádzajúci sľub a lásku.

Otázka: Prečo sa v Jn 11 nespomína Lazar, keďže ide o taký kulminujúci moment v Jánovom evanjeliu, ako sa pýta skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible na strane 984?

Odpoveď: Než odpovieme na túto námietku, skúsme to ešte „skomplikovať“. Prečo je vzkriesenie Jairovej dcéry uvedené vo všetkých troch evanjeliách (Mt 9, 18–26; Mk 5, 21–43; Lk 8,40–56), ale chýba v Jánovom evanjeliu? Prečo učeníci a ženy klaňali sa Ježišovi v Matúšovi 14,33 a Matúšovi 28,9, ale nie v ostatných evanjeliách? Prečo sa pastieri klaňali v Lukášovi 2,15–20, ale nie v ostatných evanjeliách? Prečo slepec uctieval Ježiša v Jánovi 9:38, ale nie v ostatných evanjeliách? A vlastne, prečo sa v ktoromkoľvek z evanjelií udiala nejaká udalosť, ktorá nebola zaznamenaná aj v každom z ostatných troch?

Ján nám ukazuje odpoveď v Jánovi 21:25: „Je ešte veľa iných vecí, ktoré Ježiš urobil. Keby sa všetky zapísali, myslím, že celý svet by nemal dosť miesta na knihy, ktoré by sa napísali.“ Sú tu tri body:

1) Ján a autori evanjelií boli selektívni v tom, čo nám ukázali, pretože sa zamerali na to, čo považovali za kľúčové aspekty, ktoré nám mali demonštrovať, kým Ježiš bol.

2) Jeden autor mohol mať informácie, ktoré ostatní nepoznali. Napríklad Lukáš má zrejme oveľa viac informácií o Ježišovom detstve. Možno sa podrobne rozprával s Máriou.

3) Autori písali pre rôzne publikum. Napríklad, ak Ježiš zomrel o 15:00 popoludní, bola by to deviata hodina (Matúš 27:45), keďže Židia začínali deň okolo 6:00 ráno. Pre gréckych a rímskych čitateľov, pre ktorých deň začínal o 9:00 ráno, by to však bola šiesta hodina (Lukáš 23:44). V Jánovi 20:19 sa noc označuje ako predchádzajúci deň, ako to robili Rimania a Gréci, zatiaľ čo Židia považovali noc po západe slnka za nasledujúci deň.

3) Napokon sa predpokladá, že Ján napísal svoje evanjelium neskôr ako ostatné evanjeliá a možno chcel najmä zahrnúť informácie, ktoré v ostatných troch ešte neboli uvedené.

Pozri tiež knihu When Critics Ask, s. 411–412, kde nájdeš v podstate rovnakú odpoveď na súvisiacu otázku týkajúcu sa Ján 6:35.

Otázka: Naznačuje Jn 11,1–33, že Ježiš mal sexuálny vzťah s Máriou a Martou, ako to učí sekta „Deti Božie“ (= Rodina lásky)?

Odpoveď: Vôbec nie! Nič nenasvedčuje tomu, že by Ježiš nebol absolútne čistý. Vodca „Rodiny lásky“, Moses David Berg, v knihe „Ffer’s Handbook!“ na s. 4 dokonca učil, že keďže Ježiš musel pre nás vytrpieť všetko, dobrovoľne sa nakazil pohlavnou chorobou od Márie Magdalény. Ježiš miloval Lazára rovnako ako Máriu a Martu a Jeho láska bola priateľská, nie sexuálna. Viac informácií nájdete v knihe „When Cultists Ask“ na s. 178–179.

Otázka: Čo bolo v Jn 11,3 základom tejto prosby adresovanej Ježišovi?

Odpoveď: Mária a Marta nehovorili, aby prišiel, pretože ťa miluje Lazar, ani preto, že ťa milujeme my. Skôr povedali, aby prišiel, pretože ten, koho miluješ, je chorý. 1. Jánova 4:19 hovorí, že milujeme Boha, pretože On nás miloval ako prvý, nie naopak. Keď sa modlíme k Bohu, nežiadajme Ho, aby nám splnil našu prosbu kvôli našej spravodlivosti, láske alebo skutkom. Skôr Ho prosme kvôli Jeho sľubom a Jeho láske k nám. Samozrejme, Boh môže aj tak povedať „nie“ tomu, čo nie je pre nás najlepšie alebo čo nie je v Jeho vôli.

Otázka: Prečo v Jn 11,4 Ježiš povedal, že Lazar nie je chorý na smrť, keďže Lazar neskôr v Jn 11,11–14,17 zomrel?

Odpoveď: Ježiš tu zjavne mal iný pohľad ako učeníci. Boh má vo všeobecnosti iný pohľad, a to tak na smrť, ako aj na to, čo je možné. V tomto prípade Ježiš vedel, že Lazar ožije, a hovoril tak, ako hovoril, aby túto skutočnosť zdôraznil. Doplňujúcu odpoveď nájdete v knihe When Critics Ask na s. 417–418.

Otázka: Prečo v Jn 11,6 Ježiš otáľal, než navštívil svojho chorého priateľa Lazára?

Odpoveď: Konečná odpoveď je v Jánovi 11:15. Kvôli Ježišovmu odkladu Lazar zomrel a vzkriesenie Lazara z mŕtvych by bolo väčším prejavom jeho moci.

Rozhodol sa Ježiš, keď to všetko vedel, zámerne meškať z tohto dôvodu? Alebo sa Ježiš tak zámerne nerozhodol, ale odložil odchod, kým ho Otec neviedol, aby išiel, a toto bol výsledok? Písmo to nehovorí a mohlo to byť tak aj tak.

Otázka: Ako je možné, že v Jánovi 11:9 je dvanásť hodín denného svetla, keď je deň v zime kratší a v lete dlhší?

Odpoveď: Hoci Ježiš tu v prvom rade učil o službe, a nie o astronómii, bol v tomto bode veľmi presný. Bez ohľadu na zemepisnú šírku je počas celého roka presne 12 hodín denného svetla za deň. Dnes sme niekedy natoľko pohltení hodinovým rozvrhom alebo aktuálnym ročným obdobím, že si nevšimneme, ako sa veci v priebehu času vyrovnávajú.

Otázka: Ukazuje Jn 11:11–14, že po smrti sme v bezvedomí, keďže Lazar „zaspal“, ako to učia Svedkovia Jehovovi v knihe „Ľudstvo hľadá Boha“ na strane 128?

Odpoveď: Nie, tento bežný eufemizmus pre smrť, ktorý sa používa aj v Starom zákone, by sa nemal chápať tak, ako keby Ježiš popieral svoje vlastné slová o vedomí po smrti v Markovi 9:43–48; Lukášovi 16:22–23 a Zjavení 19:20, ako aj Pavlove slová v 2. Korinťanom 5:8 a Filipským 1:23. Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask na strane 179.

Otázka: Prečo v Jánovi 11:16 Tomáš povedal: „Poďme, aby sme s ním zomreli“?

Odpoveď: Tomáš bol oddaný, ale zmätený. Okrem Tomášovej odvahy Písmo neuvádza, aké ďalšie dôvody ho viedli k tejto podivnej poznámke. Tu sú dve domnienky.

Zúfalstvo: Možno si Tomáš myslel, že úrady pravdepodobne nájdu Ježiša a zatknú učeníkov. Dnes, aj keď sme v zúfalstve, máme naďalej nasledovať Ježiša, dokonca až do smrti. Aj Pavol pociťoval zúfalstvo v 2. Korinťanom 1:8–10.

Nedostatok viery: Možno si Tomáš myslel, že hoci Ježiš dokázal konať zázraky, ani on nedokáže vzkriesiť mŕtvych. Keď Tomáš povedal: „Poďme zomrieť s ním“, zjavne neočakával, že Ježiš vzkriesi Lazára z mŕtvych. Dnes, aj keď máme pochybnosti, mali by sme byť ako otec chlapca trpiaceho kŕčmi, ktorý povedal Ježišovi: „Pane, verím, pomôž mojej nevere“ (Mk 9, 24).

Otázka: Čo tu Ježiš v Jánovi 11:23–25 hovorí o vzkriesení?

Odpoveď: Tvrdieť, že vzkriesenie je len udalosť, znamená síce pravdivo hovoriť o jeho sekundárnom význame, ale zanedbávať primárny dôvod, ktorý za týmto významom stojí. „Ježiš je vzkriesenie“ znamená, že tak ako mal Ježiš moc vzkriesiť sám seba z mŕtvych, tak v Ježišovi je aj moc pre naše vzkriesenie zo smrti.

Otázka: Prečo Ježiš v Jánovi 11:26 povedal, že tí, ktorí v neho veria, nikdy nezomrú?

Odpoveď: Budú mať večný život, najprv na zemi a potom v nebi. Ježiš nepovedal, že nikdy nezomrú, ale že „bude žiť, aj keď zomrie“ (NIV). Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask na strane 419.

Otázka: Prečo bol Ježiš v Jn 11,33.38 znepokojený?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Ježiš bol viditeľne znepokojený, pretože Ján 11:36 ukazuje, že si to všimol dav.

2. Ján 11:36 tiež naznačuje, že dav predpokladal, že Ježiš bol znepokojený kvôli svojej láske k Lazarovi a kvôli smútku nad Lazarovou „trvalou“ smrťou.

3. Hoci Ježiš Lazára skutočne veľmi miloval, Písmo v skutočnosti neuvádza skutočný dôvod, prečo bol Ježiš viditeľne znepokojený.

4. Ježiš mohol byť rozrušený nie kvôli fyzickému stavu Lazára, ale kvôli krehkému duchovnému stavu jeho sestier a ostatných.

Otázka: Ako je možné, že v Jn 11,35 máme Boha tak bezmocného, že plače, a v Jn 19,28, že má smäd? (Túto otázku nastolil moslim Ahmad Deedat.)

Odpoveď: Najprv sa venujme plaču, potom smädu. Ježiš plakal: Deedat skutočne poukazuje na zaujímavý kontrast. Keď niekto opustí islam alebo neposlúchne Alaha, nikde sa nehovorí, že by Alah plakal alebo prejavoval akúkoľvek starostlivosť v tejto veci, okrem hnevu. Ježiš však plakal nad Jeruzalemom, plakal nad Lazarom. Žalm 116:15 hovorí: „V očiach Hospodinových je vzácna smrť jeho svätých“ (NKJV). Deedat nikde nespomenul, že by to platilo aj pre Alaha.

Ježiš mal smäd: Bohu v nebi by nikdy nič nechýbalo, nikdy by nemal hlad ani smäd, tak ako by sa Boh mohol niekedy vžiť do nás alebo pochopiť našu ľudskú situáciu? Ale čo keby sa Všemohúci Boh, ktorý môže urobiť čokoľvek, rozhodol stať sa človekom? Ježiš nám nielen hovorí, aby sme boli verní a vytrvalí, ale On vie, aké ťažké to niekedy je, a rozumie nášmu utrpeniu. Moslimovia by teraz povedali, že Alah si uvedomuje bolesť každého človeka, ale je to Ježiš, nie Alah, kto na vlastnej koži chápe, čo je naše utrpenie, pretože aj On trpel a prežil bolesť za nás.

Otázka: Prečo v Jn 11,42 Ježiš vo svojich modlitbách hovoril Bohu veci, ktoré boli v prospech ľudí?

Odpoveď: Ježiš nebol neúprimný, ale naopak, bol veľmi otvorený a úprimný. Ježiš nehovoril: „Prosím, vypočuj ma lepšie, ako to zvyčajne robíš“, ani „Prosím, vypočuj ma“, ale skôr ďakoval Otcovi, ktorý mu už sľúbil, že ho vypočuje. Keby Ježiš nepovedal: „Viem, že ma počuješ“, ľudia by to mohli zle pochopiť a myslieť si, že prosí Boha, aby ho vypočul.

Dnes je rozdiel medzi modlitbou a modlitbou vo viere. Ako niekto raz povedal, ak niekedy máte pocit, že malá modlitba veľa neublíži, pravdepodobne ani veľa nepomôže. Nie je neúctivé „opierať sa o Božie sľuby“ a modliť sa s istotou, že Boh dodrží svoje sľuby.

Otázka: Prečo v Jn 11,43 Ježiš povedal: „Lazar, poď von“?

Odpoveď: Boh stvoril všetko svojím slovom. Keby Ježiš jednoducho povedal: „Vyjdite von“, mohlo by to spôsobiť skutočný problém, lebo v tom okamihu by ožil každý, kto kedy zomrel. Ježiš to povie až neskôr. Predpokladám, že Ježiš, vzhľadom na to, kým bol, musel byť vo svojich slovách veľmi opatrný.

Otázka: Ako mohol Lazar v Jn 11,44 vyjsť von, keď mal zviazané ruky aj nohy?

Odpoveď: Ako sa uvádza v knihe When Critics Ask na strane 418, mŕtvoly boli zabalené do plátna; neboli pevne zviazané ako egyptské telá. Nič tu nebránilo Lazarovi v chôdzi.

Otázka: Prečo v Jn 11,46 niektorí išli a povedali farizejom, čo urobil Ježiš?

Odpoveď: Pravdepodobne to nebolo z lásky k Ježišovi. Možno konali ako „oči a uši“ farizejov.

Otázka: Prečo sa farizeji v Jn 11,46–51 správali tak, ako sa správali?

Odpoveď: Farizeji zjavne nevedeli, čo majú robiť. Ich cieľom bolo udržať si svoje postavenie, nie nasledovať Boha. Chceli, aby Ježiš prišiel o verejnú podporu, ale nemohli to dosiahnuť, keď Ježiš vykonával tieto zázraky.

Otázka: Prečo v Jn 11,49–52 Kaifáš vyslovil pravdivé proroctvo, keď Ježiša odmietol?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Kaifáš bol človek, ktorý odmietol Ježiša a chcel, aby Ježiš zomrel; Kaifáš sa nepáčil Bohu.

2. Slová, ktoré Kaifáš povedal, boli pravdivým proroctvom, hoci ich význam (Kristovo zmierenie za svet) nebol tým, čo Kaifáš zamýšľal.

3. Boh môže použiť kohokoľvek, koho si želá, aby zjavil proroctvo a pravdu; dokonca aj zlých ľudí, ktorí sa mu nepáčia.

4. Ak teda niekto vysloví proroctvo, neznamená to automaticky, že je zbožným človekom. Ďalšie dva úryvky, ktoré podporujú tento záver, sú Numeri 22:32–33 (Bileám) a 1. Samuelova 19:18–24 (Saul a jeho muži).

Otázka: Podporuje Jn 11,49–52 rímskokatolícku tézu o pápežskej neomylnosti, ako tvrdia niektorí katolícki učenci podľa knihy When Cultists Ask, s. 179–180?

Odpoveď: Nie, je to dosť pritiahnuté za vlasy, ako by jediné neúmyselne správne vyhlásenie jedného židovského vodcu mohlo podporovať tvrdenie, že všetkých tých sedem až štrnásť ex cathedra vyhlásení pápežov je nejako neomylných. Aj Kaifáš hovoril nesprávne veci, tak či to dokazuje, že pápeži hovoria nesprávne veci?

Aby sme však boli spravodliví, treba poznamenať, že mnohí katolíci sa NESNAŽIA tento verš násilne prispôsobiť na dokázanie pápežskej neomylnosti.

Otázka: Jn 12,1–11 hovorí o prípravách na Ježišovo utrpenie. Čo môžeme urobiť v našich životoch, aby sme sa pripravili na to, že budeme dnes voči Ježišovi ešte horlivejší?

Odpoveď: Pozitívom je, že môžeme tráviť viac času s Bohom, zamýšľať sa nad Jeho slovom, modliť sa k Nemu a každý deň Mu zasvätiť. Môžeme pochopiť, aké dôležité je zdieľať evanjelium s ostatnými, a robiť to.

Na druhej strane môžeme zo svojho života vykoreniť všetko, čo má tendenciu otupovať našu vášeň voči Bohu. Akékoľvek pretrvávajúce hriechy alebo veľké časové straty, ktoré nás robia „príliš zaneprázdnenými“ vykonávaním triviálnych vecí, aby sme nemohli robiť tie najdôležitejšie veci, ktoré od nás Boh chce.

Otázka: Prečo v Jn 12,3 Ježiš dovolil, aby na neho použili drahý parfum?

Odpoveď: Keďže Ježiš je Boh, je hoden uctievania a adorácie. Ježiš prijal jej lásku a úctu voči Nemu a dovolil ostatným, aby to videli a poučili sa z jej príkladu . Tento nardový parfum bol drahý; podľa Evangelického komentára k Biblii (str. 864) a Komentára k Biblii: Nový zákon (str. 316) bol dovezený zo severnej Indie. Judáš povedal, že by sa dal predať za tristo denárov, pričom robotník zarobil jeden denár za deň.

V diele „Evangelický komentár k Biblii“ (str. 865) sa uvádza, že nebolo nezvyčajné, ak hostiteľ nechal sluhu umyť nohy hosťom pri večeri, ale hostiteľ to sám nerobil.

Podľa diela „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 316) bolo pomazanie zvyčajne radostnou udalosťou, avšak v tomto prípade išlo o dojímavú a smutnú udalosť.

Otázka: Prečo v Jn 12,6 Ježiš dovolil, aby bol Judáš učeníkom, keďže bol zlodej a budúci zradca?

Odpoveď: Ako uvádza Ján 12:4–6, Judáš bol zlodejom už po tom, čo sa stal učeníkom. Boh môže použiť akékoľvek prostriedky, ktoré si zvolí, aby uskutočnil svoj plán. Zrada Ježiša bola súčasťou Božieho plánu, ako ukazujú Žalm 41:9, Skutky apoštolov 2:23, Matúš 26:24, 54, Marek 14:21, Lukáš 22:22 a Ján 13:18.

Judášova zrada Ježiša bola zlá vec, ale Boh túto zlú vec použil ako súčasť svojho plánu na dosiahnutie dobra, v tomto prípade Ježišovej smrti na kríži za naše hriechy. Toto je príklad toho, čo sa nazýva „súbežnosť“.

Otázka: V akom smere boli Mária a Judáš v Jánovi 12:7 protikladmi?

Odpoveď: Je to pomerne výrazný kontrast. Mária darovala tento drahocenný dar na znak uctievania, zatiaľ čo Judáš chcel tento drahocenný dar ukradnúť. Mária darovala z obetavej lásky; Judáš bol praktický a „utilitárny“.

Dnes sa niektorí angažujú v cirkvi len kvôli tomu, čo môžu získať, či už fyzicky, alebo duchovne. Iní sa angažujú aj kvôli tomu, čo môžu dať. Všetci teraz v cirkvi získavame dobré učenie, spoločenstvo, priateľov atď., a túžiť po týchto veciach je dobré. Ale čo vy dávate? Nemusí to byť nejaká funkcia v cirkvi, ale skôr to, čo dávate Bohu? Plný pohár už nemôže prijať žiadnu ďalšiu tekutinu. Ale keď vylievate to, čo ste dostali, pre druhých, Boh môže váš pohár znovu naplniť novými dobrými vecami.

Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 316, a The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 125.

Otázka: Čo urobil Lazar (v očiach kňazov) zle v Jn 12,9–11, že ho chceli zabiť?

Odpoveď: Vrátenie sa k životu bolo niečo, nad čím Lazar nemal žiadnu kontrolu; dokonca aj veľkňazi by pripustili, že Lazar neurobil nič zlé, keď ho Ježiš vzkriesil. Veľkňazi sa však vôbec nezaujímali o spravodlivosť a čestnosť voči Lazarovi; boli v defenzíve, v režime „obkolesiť vozy“, a urobili by čokoľvek, aby dosiahli svoj cieľ. Boli znepokojení tým, že „celý svet sa za ním dal“ (Ján 12:19 a nasl.). Niekedy, keď majú ľudia pocit, že sa nachádzajú v neistej situácii ( ), urobia to isté. V skutočnosti sa mnohí z davu neskôr od Ježiša odvrátili, ale veľkňazi to nevedeli.

V práci som videl nápis na stole jedného manažéra. Bolo na ňom napísané: „Nehovorím, že je to tvoja vina; hovorím, že ťa obviňujem.“ Nápis bol vtipný, ale myšlienka za ním vtipná nebola – niekedy človek prežije vo svojej pozícii len tým, že zvalí vinu na iných. Ale aby to urobil účinne, musí byť bezcitný a nesmie mu záležať na tom, ktorí nevinní ľudia utrpia ujmu, zatiaľ čo on chráni sám seba.

Otázka: Prečo by v Jn 12,21–22, spomedzi mnohých detailov, ktoré Ján nespomenul, mal Duch Svätý prinútiť Jána spomenúť práve tento malý detail?

Odpoveď: V prvom rade tento detail o Grékoch nijako neposúva dej dopredu ani nevysvetľuje neskoršie udalosti v evanjeliu. Tento drobný detail však osvetľuje obrovský kontrast. Kým veľkňazi, ktorí poznali zákon, sa od Ježiša držali stranou a spriadali plány, ako ho zabiť, títo Gréci (buď nežidia, alebo skôr grécky hovoriaci Židia a židovskí konvertiti) vynaložili úsilie, aby predložili osobitnú žiadosť o stretnutie s Ježišom. Židovskí vodcovia Ježiša odmietli, ale Gréci ho prijali, ako uvádza Evangelický komentár k Biblii na str. 865.

Napokon Ježišovo posolstvo v ich prítomnosti zdôraznilo nevyhnutnosť Ježišovej smrti. Možno navrhli, že Ježiš by mohol uniknúť tým, že s nimi odíde do zahraničia. Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ na str. 1538 predpokladá, že to tak mohlo byť.

Otázka: Čo si myslíte o myšlienke v Jn 12,23–24, že pre Neho je „smrť potrebná na žatvu“?

Odpoveď: Ježišova fyzická smrť bola nevyhnutná, aby mohlo dôjsť k vzkrieseniu, ktoré premôže smrť. Ale pre nás niekedy musia naše túžby, nádeje a sny zomrieť, než príde plodná žatva. Niekedy zomrú a sú nám odobraté, lebo Boh chce, aby sme sa sústredili na iné veci. Niekedy síce môžu zomrieť, ale potom ich Boh vzkriesi, možno v inej a väčšej podobe. Hoci možno nechceme vidieť, ako niečo, čo si vážime, zomiera, mali by sme si pamätať, že Ježiš nám v Jánovi 15:2 a nasl. povedal, že Boh v našom živote prerezáva. Nemali by sme sa tváriť prekvapene. Mali by sme chváliť Boha za to, že nás prerezáva a pripravuje na väčšie veci. Mali by sme chváliť Pána za Jeho prerezávanie – aj keď sa nám do toho nechce.

Cvičíte pravidelne pre svoje zdravie? Ak áno, viete, že cvičenie v skutočnosti rozbíja vaše svaly? Keď práve dokončíte cvičenie, ste menej silní ako predtým. Je to však dobrá vec, nad ktorou netreba smútiť, pretože vaše svaly sa vrátia rovnako silné alebo ešte silnejšie. Nesmútime nad stratou svalovej hmoty spôsobenou cvičením a nemali by sme smútiť ani nad Božím prerezávaním.

A nakoniec, viete, že Boh nie je jediný, kto nás prerezáva? Mali by sme prerezávať sami seba! Mali by sme zomrieť svojej hriešnej prirodzenosti podľa Kolosanom 3:3–10, Rimanom 6:12–14 a Galatským 6:14.

Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 317, The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 129, a Believer’s Bible Commentary, s. 1538.

Otázka: Prečo v Jánovi 12:28–29 prehovoril Otec, ale ľudia tomu nerozumeli?

Odpoveď: Otec chcel, aby to pochopil len Ježiš. Všemohúci Boh je tiež všemocným komunikátorom. Svoje posolstvo môže urobiť zrozumiteľným pre kohokoľvek, kto ho má počuť, a pre tých, ktorí ho nemajú pochopiť, ho môže urobiť nepočuteľným alebo nezmyselným, ako neprelomiteľný tajný kód. Ako hovorí Zjavenie 2:7, 11, 17, 29; 3:6, 13, 22: „Kto má uši, nech počuje, čo hovorí Duch…“

Niektorí ľudia sa snažia vysvetliť každé Božie dielo ako čisto prírodný jav, ako uvádza Believer’s Bible Commentary na strane 1538.

Otázka: Kto je v Jánovi 12:31 a Jánovi 16:11 knieža tohto sveta?

Odpoveď: Je to Satan, ktorého Ježiš vyhnal. Ďalšie verše, ktoré hovoria o tom, že Satan má vplyv na tento svet, sú 1. Jánova 5:19, Efezským 2:2 a 2. Korinťanom 4:4.

Otázka: Ako sú v Jn 12,32 všetci priťahovaní k Ježišovi?

Odpoveď: Grécky text jednoducho hovorí „všetci“. Nešpecifikuje ani „všetkých ľudí“, ani „všetkých vyvolených“, a možno mal na mysli oboch.

Všetci ľudia: Po Ježišovom ukrižovaní a zmŕtvychvstaní prišiel na svet Duch Svätý, aby svedčil o Kristovi (Ján 15:26) a aby usvedčoval svet z hriechu, spravodlivosti a súdu (Ján 16:8-11). Ponuka evanjelia je úprimne a zadarmo poskytnutá každému, lebo všetci majú povinnosť ju poslúchnuť (2. Tesalonickým 1:8).

Všetci, ktorí sú určení pre nebo (vyvolení): Každý, kto ide do neba – a to aj predtým, ako Kristus žil – ide do neba skrze Ježiša (Ján 14:6). Niet iného mena (Skutky 4:12), ktorým by sme mohli byť spasení.

Podrobnejšiu odpoveď nájdete v knihe „1001 odpovedí na otázky o Biblii“ na s. 36–37.

Otázka: Prečo ľudia v Jn 12,34 tvrdili, že podľa zákona má Mesiáš zostať navždy?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

1. Ako sa uvádza v knihe „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (Komentár k biblickým znalostiam: Nový zákon), s. 318, Daniel 7:13–14 učí, že Syn človeka bude kraľovať naveky. Kniha Daniel však nie je súčasťou Zákona (Tóry).

2. Ján 12:34 nehovorí, že to bolo súčasťou zákona. Hovorí len to, že dav vyhlásil, že to je súčasťou zákona. V Jánovi 7:49 farizeji obvinili dav, že o zákone nič nevie.

3. Ak však dav mal na mysli Starý zákon, keď použil slovo „Zákon“, potom by to bolo správne, hoci nepresné.

4. Bez ohľadu na to, či to, čo povedal dav, bolo správne, Ján iba zaznamenáva to, čo povedali.

Otázka: Čo znamená v Jn 12,35 a nasl. „kráčať v tme“ a ako to ľudia robia?

Odpoveď: Hoci byť v hriechu znamená byť v tme, chodenie (peripateite) v tme je v skutočnosti špecifickejšie. Nevidíte, čo by ste mali robiť, nemôžete si pomôcť, nevidíte, čo je dobré a čo nebezpečné, alebo čo je správne a čo nesprávne, a aj tak sa potácate. Určite by ste nechceli chodiť v noci bez svetla v hustom lese. Určite by ste nechceli jazdiť po vidieckej ceste so zhasnutými svetlami. Podobne, ak ste v tme, mohli by ste aspoň sedieť na mieste a nechodiť, aby ste situáciu ešte nezhoršili. Ale ešte lepšie je uvedomiť si naliehavosť situácie a dostať sa tam, kam potrebujete, kým je ešte denné svetlo. Chvála Bohu za Svetlo! Viac informácií nájdete v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 318.

Otázka: Prečo v Jn 12,37–40 niektorí neuverili ani po všetkých týchto zázrakoch?

Odpoveď: Niekedy majú veci priamu príčinu, a tiež príčinu, ktorá spôsobuje priamu príčinu, a nakoniec konečnú príčinu. Tak je to aj v tomto prípade.

Priama príčina: Neobrátili sa ku Kristovi, lebo sa rozhodli, že Ho nebudú nasledovať.

Lukáš 7:30, Hebrejom 4:2, Jeremiáš 17:4 a ďalšie verše to jasne ukazujú. To však nie je podstatou Ján 12:37–40.

Nepriama príčina: Nemohli uveriť, lebo Boh im zaslepil oči a zatvrdil srdcia. Keby sa obrátili ku Kristovi, Boh by ich uzdravil, ale Boh ich zaslepil, aby vo svojej slepote neprišli k pravde. To je hlavná myšlienka Ján 12:37–40 a Izaiáš 6:10.

Konečná príčina (supralapsariánsky pohľad): Prečo by sa Boh rozhodol urobiť toto? Veľmi malá menšina kresťanov, nazývaná supralapsariánski kalvinisti, tvrdí, že Boh sa chcel rozhodnúť a nariadiť, že títo ľudia (nazývaní zavrhnutí) pôjdu do pekla ešte skôr, než sa Boh rozhodol poskytnúť spôsob (prostredníctvom Krista), aby ktokoľvek mohol ísť do neba. Inými slovami, prostredníctvom Božej tajnej vôle, o ktorej supralapsariánski kalvinisti tvrdia, že ju nikto nemôže pochopiť, si to Boh želal. Podľa dizertačnej práce jedného kalvinistu (Curt Daniel, s. 69) odhaduje, že supralapsariánmi bolo najviac 5 % kalvinistov. Podľa Daniela medzi supralapsariánov patrí Theodore Beza. Hovorí, že hyperkalvinisti sú tí, ktorí odmietajú bezplatnú ponuku evanjelia pre všetkých. Medzi nich patria A. W. Pink (s. 88) a John Gill (s. 86, 126). Loraine Boettner, známy kalvinista, vo svojej knihe The Reformed Doctrine of Predestination (Reformovaná doktrína predurčenia), s. 129, odhaduje, že iba 1 % kalvinistov sú supralapsariáni. Na s. 127 sa Boettner o tejto forme kalvinizmu vyjadruje veľmi ostro: „Supralapsarianizmus zachádza na jednej strane do rovnako veľkého extrému ako universalizmus na strane druhej.“

Konečná príčina (názor väčšiny ostatných kalvinistov): Boh sa rozhodol, kto bude zavrhnutý, až potom, čo si vyvolil Krista za cestu spásy. Okrem toho sa zdá, že odpoveď na túto otázku nechávajú otvorenú a hovoria len toľko, že je to súčasťou Božej tajnej, nezjavené vôle.

Konečná príčina (prevažujúci názor): Predzvedenie predchádzalo Božiemu vyvoleniu v oboch miestach, kde sa v Biblii spomínajú spolu. Hoci tieto dve veci môžu ísť ruka v ruke, nič nebráni Bohu, aby na základe svojho predzvedenia o tom, akí budú ľudia, aké rozhodnutia urobia a ako sa Boh rozhodne pôsobiť v ich životoch, vyvolil tých, ktorí pôjdu do neba, a tých, ktorí pôjdu do pekla.

Otázka: Prečo sa v Jn 12,38–41 zdalo, že Boh nechce, aby mnohí uverili v Ježiša?

Odpoveď: Vo väčšine prípadov a kultúr bola viera v Krista „náročným“ bojom.

Ján 12,40 hovorí, že Boh nechcel, aby sa niektorí obrátili a boli uzdravení.

Ján 12:41 uvádza príklad, že hoci mnohí farizeji verili v Ježiša, milovali chválu od ľudí viac ako chválu od Boha.

Ján 12:47–48 hovorí, že Boh neschvaľuje tých, ktorí počúvajú Kristove slová (a dokonca im aj veria), ak sa Kristových slov nedržia.

Zrejme Boh nepripisuje veľkú hodnotu viere tých, ktorí uprednostňujú uznanie ľudí pred Božím uznaním.

Avšak Ján 12:40 a 12:46 tiež ukazujú, že Boh zaistí, aby absolútne nikto, kto skutočne verí v Krista, nezostal v tme. To sa netýka len večnej tmy, ale aj tmy v tomto živote, ako ukazujú 1. Jánova 3:6,9 a 1. Jánova 4:20.

Otázka: Keďže v Jánovi 12:42–43 mnohí z vládcov verili v Ježiša, prečo ho nenásledovali?

Odpoveď: Je rozdiel medzi tým, keď človek iba intelektuálne verí, že Ježiš dokáže konať zázraky, a tým, keď zverí svoj život tomu, že ho bude nasledovať.

Otázka: Malo by byť umývanie nôh, ako sa píše v Jn 13,1–17, obradom, ktorý vykonávame aj dnes?

Odpoveď: Je dobré umývať si navzájom nohy. Môže to byť spôsob, ako pokorne preukázať, že si ceníte druhých viac ako seba samých. V Písme sa však nikde nehovorí, že by to mal byť obrad alebo inštitúcia, ako to praktizujú menoniti. Tertulián (198–220 n. l.) v diele De Corona, kap. 8, s. 98, spomína udalosť, keď Kristus umyl nohy svojim učeníkom, ale nespomína žiadny štandardný obrad.

Q: Ako sa v Jn 13,3 Ježiš pripravoval na odchod k Bohu, keďže Ježiš bol Boh?

Odpoveď: Slovo „Boh“, ktoré sa vzťahuje na pravého Boha, má aspoň štyri významy: Otec, Syn, Duch Svätý a Boh v Trojici. Úloha Otca ako Ježišovho Boha je v skutočnosti v Písme pomerne bežným pojmom. Desať príkladov je

Ján 20:17 „Ja [Ježiš] sa vraciam k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“

List Židom 1:9: „…preto Boh, váš Boh…“

Pravdepodobne 1. list Petrov 1:3: „Nech je chvála Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista!…“

Pravdepodobne Efezským 1:3 „Nech je chvála Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista,…“

Efezským 1:17 „Boh nášho Pána Ježiša Krista“

Rímskym 15:6 „…aby ste oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.“

Matúš 27:46, Marek 15:34 „…môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?“

Pravdepodobne 2 Korinťanom 1:3 „Nech je chvála Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista“

Zjavenie 1:6 „…urobil nás kráľovstvom a kňazmi, aby sme slúžili jeho Bohu a Otcovi…“

Pravdepodobne 1 Korinťanom 11:3 „a hlavou Krista je Boh“ (Ambróz však považoval Boha v tomto verši za Trojicu, nie za Otca).

(citáty sú z NIV)

Niektorí vidia, že Otec má úlohu Kristovho Boha aj po Kristovom nanebovstúpení. Iní, ako napríklad v knihe The Complete Book of Bible Answers, s. 110–111, si myslia, že Otec bol Ježišovým Bohom len počas Ježišovho pobytu na zemi. Efezským 1:17 to však zdanlivo vyvracia.

Otázka: Prečo presne Ježiš v Jn 13,4–17 umyl nohy svojim učeníkom?

Odpoveď: Je zaujímavé, že Ježiš vykonal túto službu ešte predtým, ako vysvetlil jej význam v Jánovi 13:12–17.

Ježiš povedal, že to urobil ako príklad pre nás. Hoci väčšina kresťanov nevidí potrebu doslovne si umývať nohy navzájom, všetci by sme sa mali zhodnúť na tom, že by sme si mali slúžiť navzájom s úprimnosťou, pokorou a obetavosťou, ktoré nám Ježiš ukázal svojím príkladom.

Otázka: Použil Ježiš v Jn 13,19 božské meno na označenie seba samého?

Odpoveď: Áno. Grécky výraz je tu „ego eimi“ a Aland s Greenom neuvádzajú žiadne odchýlky v rukopisoch. Doslovný preklad Jaya P. Greena znie: „predtým, než sa to stane, aby ste, keď sa to stane, uverili, že JA SOM.“ Preklady NASB 2020, KJV a NKJV uvádzajú: „… uverili, že ja som Ten.“ (kurzíva v origináli). BSB a NRSV uvádzajú: „… uveríte, že ja som ten.“ Komentár Believers Bible Commentary na s. 1543 tiež poukazuje na to, že Ježiš sa tu nazýval božským menom. Preklad Williamsa hovorí: „Ja som Kristus“, s poznámkou pod čiarou: „Grk., že ja som Ten.“

Otázka: Prečo bol Ježiš v Jn 13,21 znepokojený, keď už vedel, že Judáš ho zradí?

Odpoveď: Ježiš rozumovo vedel, čo sa stane a ako to dopadne. Keď sa však ten čas blížil, bol emocionálne rozrušený z toho, čo vedel, že sa stane, a z toho, čo bude musieť zniesť.

Otázka: Čo je v Jn 13,26 (KJV) „sop“?

Odpoveď: V preklade King James Version sa tento výraz vzťahuje na kúsok chleba namočený do vývaru alebo omáčky.

Otázka: Ako je v Jn 13,34 a 1 Jn 2,7–8 vzájomná láska novým prikázaním?

Odpoveď: Nemáme sa len mať radi. Ježiš nám prikazuje, aby sme sa navzájom milovali tak, ako On miloval nás. Svojím blížiacim sa ukrižovaním Ježiš nakoniec ukázal, ako veľmi ich miloval. V 1 Jn 2:7-8 Ján uznáva, že vzájomná láska je staré prikázanie, ale zároveň chce, aby sme si uvedomili, že vzájomná láska, tak ako nás miloval Kristus, je nové prikázanie. Ján tiež zdôrazňuje, že láska je staré aj nové prikázanie v 2 Jánovej 5.

Otázka: Ako podľa Jn 13,35 svet spozná, že sme Kristovi učeníci, na základe toho, že sa navzájom milujeme?

Odpoveď: Ak niekto hľadá dôvod, prečo NEMÁ milovať druhého, zvyčajne nemusí hľadať ďaleko. Ako výhovorku môže uviesť, že s tou osobou nemá veľa spoločného, alebo že má odlišné kultúrne zázemie, inú rasu, vek, pohlavie, náboženstvo, odlišné politické názory, teológiu či cirkevnú príslušnosť. Tá osoba urobila chybu v úsudku alebo prijala iné zlé rozhodnutie. Nie je to dokonalý človek a zhrešil. V tom či onom momente ťa sklamal. V tom či onom momente ťa nahneval. Samozrejme, všetky tie zdôvodnenia, ktoré si môžeš vymyslieť, prečo nemilovať niekoho iného, by mohli iní použiť ako dôvody, prečo nemilovať teba.

Ale ak necháme všetky tie „nečistoty“ za sebou, Ježiš, ktorý hoci bol dokonalý, nás aj tak miloval natoľko, že pre naše hriechy vylial svoju krv, nám prikazuje milovať druhých. On nás nielen žiada, aby sme milovali druhých, ale nám to prikazuje. S horkosťou, neodpustivým duchom alebo jednoducho nedôverou to môže byť pre niektorých ľudí ťažké. Ale ako kresťania ukážeme svetu kontrast, keď sa ako veriaci budeme navzájom milovať. Nemáme v tomto byť selektívni a milovať len tých veriacich, ktorých je pre nás najľahšie milovať. Máme byť úplní vo svojej poslušnosti a milovať aj tých veriacich, ktorých je pre nás ťažšie milovať. Môže to byť ťažšie kvôli našim vlastným predsudkom, alebo preto, že oni sami robia seba ťažšie milovateľnými. Tak či onak však máme preukazovať svoju lásku ľuďom, najmä všetkým veriacim. Svet sa na to pozrie späť a povie: „Páni, ako mohli byť takí?“ A niektorí z nich možno dokonca povedia: „Ako môžem byť taký!“

Otázka: V Jn 12,40, oslepil Boh neveriacich, alebo to urobil boh tohto veku (Satan), ako hovorí 2 Kor 4,4?

Odpoveď: Hoci Boh aj Satan môžu robiť rovnaké alebo podobné veci nezávisle od seba, v tomto prípade to pravdepodobne nie je správny význam. Boh často používa Satana ako svoj nástroj. Keď sa človek odmietne riadiť pravdou, ktorú pozná, Boh môže túto osobu „súdne zatvrdiť“, keďže si premeškala príležitosti vidieť viac pravdy. Boh môže na to použiť Satana ako svoj nástroj.

Otázka: Prečo sa v Jánovi 14:1 niekedy znepokojuje vaše srdce a čo s tým môžete urobiť?

Odpoveď: Slovo „vy“ v Jánovi 14:1 je v množnom čísle, takže Ježiš hovoril ku všetkým z nich a oni mohli byť znepokojení z rôznych dôvodov. Môžeme byť znepokojení, pretože nám bolo povedané, že nám nemožno veriť, že budeme verní, ako v prípade Petra (Ján 13:38), pretože naozaj cítime, že nevieme, čo sa deje, ako Tomáš (Ján 14:5), nevidíme Boha [Otca] v tom, čo robíme, ako Filip (Ján 14:8), alebo sa nám zdá, že Božie cesty nie sú najlepšie na šírenie jeho posolstva, ako Judáš (nie Iškariotský) (Ján 14:22).

V tomto čase skúšok, keď by nás okolnosti mohli skôr vzdialiť od Boha, sa môžeme namiesto toho rozhodnúť priblížiť sa k Bohu aj tak, hoci máme chyby, sme zmätení alebo nám chýba vízia. Ako povedal otec dieťaťa posadnutého démonom v Markovi 9:24: „Pane, verím; pomôž mojej nevere!“ (NKJV)

Otázka: Ako je možné, že v Jn 14:2 je v nebi toľko príbytkov?

Odpoveď: V nebi pravdepodobne existuje mnoho druhov príbytkov, rovnako ako je v nebi mnoho príbytkov.

1. V nebi existujú rôzne úrovne odmien; dá sa to vnímať ako rôzne typy príbytkov. Bazil (357–379 n. l.) učil tento názor, keď hovoril o „rozdieloch v dôstojnosti“. O Duchu 16.40, s. 25

2. Okrem toho je v nebi miesto pre každého človeka, ktorý bude spasený, bez akéhokoľvek preplnenia. Hoci ponuka spásy je určená všetkým ľuďom bez výnimky, v nebi nebudú žiadne prázdne príbytky.

Otázka: Je v Jn 14,6 práve Ježiš, a nie Jeho slová, cestou, pravdou a životom, ako učil reverend Moon?

Odpoveď: Nie. Najprv uvedieme, čo povedal údajný Mesiáš, reverend Moon, a potom to, čo v protiklade k tomu hovorí Biblia.

Rev. Moon, Božský princíp, s. 131: „Ježiš nepovedal, že Jeho slovo je pravda, ale že on sám je pravda, cesta a život (Ján 14:6). Je to preto, lebo Jeho slová boli len prostriedkom na vyjadrenie seba samého ako pravdy... Môžeme pochopiť, že Nový zákon bol daný ako učebnica na vyučovanie pravdy ľuďom pred 2 000 rokmi... V dôsledku toho sa dnes pravda musí objaviť s vyšším štandardom a s vedeckou metódou vyjadrovania, aby ju mohli pochopiť inteligentní moderní ľudia.“

Vyvrátenie: Ježiš povedal: „Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.“ Lukáš 21:33

„Ježiš odpovedal: ‚Ak ma niekto miluje, bude dodržiavať moje učenie. ... Kto ma nemiluje, nebude dodržiavať moje učenie.‘“ Ján 14:23–24

Nemôžete tvrdiť, že nasledujete Ježiša a poslúchate ho, a pritom odmietať jeho slová.

Otázka: Ako je Ježiš v Jn 14,6 cestou, pravdou a životom?

Odpoveď: Je zaujímavé, aké slová si tu Ježiš zvolil.

Cesta je dráha, po ktorej sa máme dostať do cieľa. Nie je to „bod“, ale skôr súbor bodov. Máme sa nachádzať na jednom z týchto bodov a postupovať správnym smerom.

Pravda zahŕňa správne fakty a logiku, ale znamená aj oveľa viac než to. Pravda je to, čo žije v nás, čo má charakterizovať náš život, čo máme milovať a čo máme praktizovať. Život postavený na lži nie je vôbec pravdou. Západné chápanie „správnosti“ a „skutočnosti“ sa spája v biblickom pojme pravdy.

Život je jednak naša životná skúsenosť, realita nášho života, a jednak to, čo náš život udržiava. Na iných miestach Biblia používa metafory o vode života a o tom, že život tvora je v jeho krvi.

Otázka: Môže podľa Jn 14,6 niekto ísť do neba bez Ježiša?

Odpoveď: Nie. Mnohí v Starom zákone sa dostali do raja bez toho, aby počuli meno Ježiša. Dnes nič nebráni Bohu v tom, aby deti, ktoré zomrú a nikdy nemali v sebe Ducha Svätého, išli do neba.

Avšak podľa Ježišových slov v Jánovi 14:6 nikto nemôže prísť k Otcovi inak ako cez Ježiša. Je zrejmé, že Ježiš by to mal vedieť najlepšie.

Tiež Skutky apoštolov 4:12 hovoria, že pod nebom nie je dané ľuďom žiadne iné meno, ktorým by sme mohli byť spasení. List Filipským 2:10-11 hovorí, že nakoniec sa každé koleno skloní a každý jazyk vyzná, že Ježiš je Pán, na slávu Boha Otca. Viac informácií nájdete v knihe „Ťažké výroky Biblie“ na stranách 500–502.

Otázka: Môže podľa Ján 14,6 ísť do neba niekto, kto nikdy nepočul meno Ježiša?

Odpoveď: Deti, ktoré zomrú, ľudia s ťažkým mentálnym postihnutím a veriaci zo Starého zákona nikdy nepočuli o Ježišovi. Boh však nie je obmedzený v tom, aby ich prostredníctvom Ježiša priviedol do neba.

Otázka: Dokazujú Jn 14,6–11, že Ježiš je Boh Otec, ako tvrdia pentekostali vyznávajúci jednotu Božstva, napríklad David K. Bernard (The Oneness of God: Series in Pentecostal Theology, zväzok 1, s. 68)?

Odpoveď: Nie. Veta „Nikto nepríde k Otcovi, iba cez Ježiša“ by bola nezmyselná, keby sa v nej uvádzalo, že nikto nepríde k Otcovi, ak nepríde k Otcovi alebo cez Otca. Ježiš povedal, že On a Otec sú jedno, ale toto tvrdenie nešpecifikuje, v čom sú jedno; to treba hľadať v ostatných častiach Písma. Sú neoddeliteľní, jedno v podstate, sláve a cti. Avšak Ježišov krst, Ježišov výrok „ “ (Všetko, čo urobím, je z neho), Ježišovo učenie sa poslušnosti v Liste Hebrejom atď. ukazujú, že sú odlišní a líšia sa v úlohe a postavení.

Doplňujúcu odpoveď nájdete v knihe When Cultists Ask, s. 180–181.

Otázka: Podporuje Jn 14,8–9 panteizmus, keďže Ježiš povedal, že On je v Otcovi a Otec je v Ňom, ako tvrdia niektorí prívrženci náboženstiev New Age?

Odpoveď: Nie, pretože Trojica nie je panteizmus. Skutočnosť, že Otec je v Ježišovi, neznamená, že Otec je vo všetkom, dokonca ani v hromade odpadkov. Po druhé, Boh Otec je bytosť s mysľou, vôľou a emóciami, nie neosobný vesmír. Rozsiahlejšiu odpoveď nájdete v knihe „When Cultists Ask“ na s. 181–182.

Otázka: Keďže Ježiš v Jn 14,9 povedal, že každý, kto videl Jeho, videl Otca, neznamená to, že aj Otec má fyzické telo?

Odpoveď: Nie. Naopak, tento verš sa dá lepšie použiť na to, aby ukázal, že Otec nemá fyzické telo. Keďže každý, kto videl Ježiša, videl Otca (ktorý prebýva v Ježišovi), tento verš naznačuje (hoci to nedokazuje), že Otec by nemal fyzické telo. Viac informácií nájdete v knihe „The Complete Book of Bible Answers“ na s. 84–85.

Otázka: Ako v Jn 14,10–11 prebýval Otec v Ježišovi?

Odpoveď: Možno spôsobom, ktorý je do istej miery podobný tomu, ako Ježiš prebýva v nás. Otec, Syn a Duch Svätý sú stále odlišné osoby, ale v Písme sa nikde nehovorí, že by medzi nimi existovalo oddelenie. Ako poukazuje Patrick z Írska (cca 389–461 n. l.), ak môžu byť lístky trojlístka odlišné, ale nie oddelené, potom aj Trojica môže mať tri odlišné, ale nie oddelené osoby.

Otázka: Ako môžu kresťania podľa Jn 14,12 konať väčšie skutky ako Ježiš?

Odpoveď: Väčšie skutky, ktoré máme konať, netreba chápať ako naše „predvádzanie sa“, ale skôr ako väčšie a početnejšie skutky pre kráľovstvo. Kresťania konali väčšie skutky, než aké dovtedy vykonal Ježiš, a to aspoň štyrmi vzájomne sa dopĺňajúcimi spôsobmi.

Význam: Kým Ježiš nasýtil 4 000 a 5 000 ľudí, Skutky apoštolov 2:41 zaznamenávajú, že vďaka kázaniu apoštolov bolo spasených viac ako 3 000 ľudí. Spasenie ľudí je určite dôležitejšie než len ich nasýtenie na jeden deň. Od tej doby kresťania určite nasýtili oveľa viac ako 5 000 ľudí.

Čísla: V diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 9, s. 145, sa uvádza, že v Skutkoch apoštolov 2:41 je spomenutý väčší počet spasených ľudí ako počas celého Ježišovho pôsobenia na zemi.

Spôsob: Duch Svätý nebol vylitý na všetky národy až do Turíc. Sľub, že budú konať väčšie veci, je obsiahnutý v Ježišovom sľube o príchode Utešiteľa v Jánovi 14:15–18, 25

Oblasť: Hoci Ježiš počas svojho pobytu na zemi nikdy neopustil pomerne malú geografickú oblasť, v Skutkoch apoštolov 1:8 poslal svojich nasledovníkov nielen do Judey a Samárie, ale až na kraj sveta.

Viac informácií nájdete v publikáciách The Complete Book of Bible Answers, s. 58–59, Hard Sayings of the Bible, s. 502–503, Now That’s a Good Question, s. 48–49, a v Believer’s Bible Commentary, s. 1546.

Otázka: Prečo je v Jn 14,13–14 toto tvrdenie o prosbe v Ježišovom mene [údajne] bez obmedzenia?

Odpoveď: Je obmedzené dvoma spôsobmi.

Explicitne: Ježiš tu použil slovo „vy“ a hovoril priamo k učeníkom, nie ku každému, kto tvrdil, že nasleduje Boha.

Implicitne: Modlíme sa k nášmu nebeskému Otcovi a náš nebeský Otec vie, čo je pre nás najlepšie, ešte lepšie ako naši pozemskí otcovia.

Otázka: Čo znamená v Jn 14,16 pojem „Pomocník“?

Odpoveď: Okrem iného grécke slovo „pomocník“ tu znamenalo právneho obhajcu, podľa New Geneva Study Bible, s. 1692, a New International Bible Commentary, s. 1255. Gréčtina tiež dokáže rozlišovať medzi „iným toho istého druhu“ a „iným iného druhu“. Grécke slovo allon tu podľa diela The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 146, znamená iného toho istého druhu ako Ježiš. Uvádza sa tam tiež, že v gréčtine slovo parakletos znamenalo osobu, ktorá pomáhala po boku ako poradca, právnik, prostredník alebo sprostredkovateľ.

Podľa Believer’s Bible Commentary, s. 1547, slovo pre „modliť sa“ tu neznamená, že podriadená osoba žiada nadradenú osobu o láskavosť. Je to slovo pre niekoho, kto predkladá žiadosť svojmu rovnocennému partnerovi.

Otázka: Prečo presne, ako sa uvádza v Jn 14,16, svet nemôže prijať Ducha Svätého, Ducha pravdy?

Odpoveď: Ježiš uviedol viacero súvisiacich dôvodov.

Svet je nevedomý, ako povedal Ježiš v Jánovi 16:3. Ale ako ukazuje Rímskym 1:18-19, nevedomosť nie je vždy nevinnou nevedomosťou; keď potláčajú pravdu.

Niektorí ľudia na svete doslova „nenávidia“ Ježiša, ako to Ježiš predpovedal v Jánovi 15:18,24.

Niektorí sú klamári, ako povedal Ježiš v Jánovi 8:55. Niektorí môžu klamať druhým, ale môžu klamať aj sami sebe.

Niektorí majú „iné starosti“, pretože uctievajú iné modly, či už sú to iné náboženstvá, peniaze, alkohol atď. „Tí, ktorí uctievajú bezcenné modly, strácajú milosť, ktorá by mohla byť ich,“ Jonáš 2:8 (NIV)

Niektorí ľudia nie sú Božie ovce, ako povedal Ježiš v Jánovi 10:26.

Nemajú miesto pre moje slovo, ako povedal Ježiš v Jánovi 8:37

V súvislosti s predchádzajúcim: ak niekto neverí, že Ježiš je tým, za koho sa vydáva, zomrie vo svojich hriechoch, ako povedal Ježiš v Jánovi 8:24.

Svet je nepriateľský voči súdu nad svojím materializmom a hriechom. Nechcú Ducha Svätého, ktorý ich usvedčí z hriechu a nedostatku spravodlivosti, ako povedal Ježiš v Jánovi 12:8–10.

Nakoniec, nikto nemôže prísť k Ježišovi, ak ho nepritiahne Otec, ako povedal Ježiš v Jánovi 6:44.

Otázka: Tvrdil v Jn 14,16–17 kresťan z Malej Ázie z obdobia okolo roku 160 n. l. menom Montanus, že je vtelením Utešiteľa, ako to tvrdí skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible na strane 988?

Odpoveď: Asimov sa mal radšej držať písania sci-fi, keďže v tomto prípade si pomýlil fakty. Montanus síce tvrdil, že je prorokom, prostredníctvom ktorého hovoril Utešiteľ (parakletos), ale nikto (okrem Asimova) netvrdil, že by Montanus bol vtelením čohokoľvek alebo kohokoľvek. Tertulián bol najvýznamnejším členom montanistickej „denominácie“ a jeho rozsiahle spisy boli považované za ortodoxné a ortodoxní kresťania ich po ňom hojne využívali. V skutočnosti Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) zvykol hovoriť: „Prineste mi môjho majstra“, keď chcel, aby mu niekto priniesol Tertuliánove knihy na štúdium.

Otázka: Je v Jn 14,16 Utešiteľom „Božská veda“, ako tvrdila Mary Baker Eddyová, zakladateľka kresťanskej vedy, v diele Veda a zdravie s kľúčom k Písmu na s. 55 271?

Odpoveď: Nie, Pomocník vo verši 26 je Duch Svätý a je označovaný ako „On“, nie ako „to“, ako by to bolo v prípade Božskej vedy. Viac informácií nájdete v knihe *When Cultists Ask* (Keď sa pýtajú členovia sekt), s. 183.

Otázka: Bolo v Jn 14,16–26; 15,26; 16,5–15 v Novom zákone prorokované, že Mohamed je Parakletos, čiže Duch Svätý, ako tvrdia niektorí moslimovia?

Odpoveď: Nie. Ak by to bola pravda, moslimovia by verili týmto piatim veciam (čo vo všeobecnosti neveria).

1. Mohamed oslavoval Ježiša. (Ján 16:14)

2. Alah poslal Mohameda v Ježišovom mene. (Ján 14:26)

3. Mohameda poslal aj Ježiš. (Ján 16:7)

4. Mohamed prevzal Ježišovu múdrosť a zvestoval nám ju. (Ján 16:15)

5. Mohamed bol „v“ apoštoloch. (Ján 14:17)

Preto žiadny znalý moslim by neveril, že sa tieto verše vzťahujú na Mohameda. Tieto verše sa musia vzťahovať na niekoho iného, kto bol poslaný od Boha.

Na druhej strane, možno by moslimovia mali oslavovať Ježiša, ak si na základe týchto veršov myslia, že to robil Mohamed. Jeden imám mi však povedal, že moslimovia by mali chváliť a oslavovať Ježiša, hoci by ho nemali uctievať.

Mimochodom, slovo parakletos/on sa nachádza v Jánovi 14:6 v rukopise p75 (Bodmer 14/15) datovanom na koniec 2. alebo možno 3. storočia, v rukopise p66 datovanom na polovicu 2. storočia a v rukopise Sinaiticus.

Tertulián tiež učil, že Paraklet, Utešiteľ, pôsobil v srdciach ľudí už v jeho dobe (193 n. l.) v diele O monogamii, kap. 3, s. 61

V diele Hegemoniusa (4. storočie) kresťan Archelaus tiež rozoberal, ako je Paraklet v Jánovi 14–16 Bohom Duchom Svätým, a to v diele „Disputation with Manes“, kap. 34–35, s. 208–209

Viac informácií nájdete v dielach „Keď sa pýtajú sektári“ (str. 182–183) a „Keď sa pýtajú kritici“ (str. 419–420).

Otázka: Ukazuje Jn 14,18, že Kristus je Boh Otec, ako tvrdia pentekostali vyznávajúci jednotu?

Odpoveď: V knihe „Keď sa pýtajú sektári“ (str. 183–184) sa poukazuje na to, že pentekostali vyznávajúci jednotu zmiešavajú Ježišove činy s Ježišovou identitou. To, že Ježiš nás nenechá ako siroty, neznamená, že je tou istou bytosťou ako Otec. Keď bol Ježiš pokrstený, neklamal ani nemýlil ľudí, ani nepredvádzal ventriloquistické číslo, keď Otec prehovoril z neba. Otec nepovedal: „Toto som ja sám, v ktorom mám zaľúbenie.“ Skôr Otec povedal: „Toto je môj Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“

Otázka: Ako sa v Jn 14,22–24 zjavuje Ježiš kresťanom a nie svetu?

Odpoveď: Je pravda, že každý môže niečo vedieť o Ježišovi. Avšak len kresťania poznajú Ježiša osobne, pretože Ježiš žije v našich srdciach.

Otázka: V Jn 14,27, v čom sa mier Ježiša, kniežaťa pokoja, líši od mieru sveta?

Odpoveď: Mier sveta je vonkajší a dočasný, lebo závisí od vonkajších okolností. Ježišov mier je vnútorný aj vonkajší a je trvalý, lebo je nezávislý od vonkajších okolností.

V istom zmysle, rovnako ako niekto, kto sa chystá zomrieť, zanecháva svoju poslednú vôľu, aby zabezpečil a požehnal svoje deti, aj Ježiš dáva svojim deťom svoje požehnanie a sľub zabezpečenia. Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na strane 1548.

Q: Ako je v Jn 14,27–28 Otec väčší ako Ježiš?

Odpoveď: Na zemi sa Ježiš zriekol seba samého a vtedy bol samozrejme Otec väčší ako Ježiš. V nebi má Ježiš podriadenú úlohu voči Otcovi. Bohom Ježiša je Otec. Pozri 1 Korinťanom 11:3; 15:25–28; Matúš 12:18; Efezským 1:3, 17; Ján 1:33; 14:16, 26, 28; Rímskym 8:26–27.

Otec nie je väčší ako Ježiš v dvoch ohľadoch:

Podstata (Filipským 2:6). (Viac informácií nájdete v Hilariovom diele „O Trojici“ 9:2 a 7:27.)

Česť. Pozri Ján 5:18; 5:23; Kolosanom 2:9-10; (Izaiáš 44:6; Zjavenie 1:8 vs. Zjavenie 1:17-18; 22:13)

Ako ukazuje Ján 5:18, otec je svojou podstatou rovný synovi, ktorého splodil. Inak by tvoj otec musel byť väčší ako ty, tvoj dedko väčší ako on a tvoj stý predok by musel byť superčlovek. Ľudia vytvárajú veci, ale „splodia“ len ľudí. Boh stvoril stvorené veci, ale „splodil“ len Boha, svojho jednorodeného Syna. Obaja prijímajú česť a chválu v Zjavení 5:9, 12–14.

Kniha Now That’s a Good Question, s. 43–44, rozlišuje medzi falošnou predstavou o „podriadenosti“ Syna a skutočným pojmom „podriadenosti“ Syna. R. C. Sproul dodáva: „Toto je jeden z dôvodov, prečo cirkev vždy vyznávala doktrínu nazývanú podriadenosť Krista.“ Ďalšie informácie nájdete v publikáciách „1001 Bible Questions Answered“ (Odpovede na 1001 biblických otázok), s. 27, „Encyclopedia of Bible Difficulties“ (Encyklopédia biblických ťažkostí), s. 375, „When Critics Ask“ (Keď sa pýtajú kritici), s. 420, „The Complete Book of Bible Answers“ (Kompletná kniha biblických odpovedí), s. 110, „Bible Difficulties & Seeming Contradictions“ (Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia), s. 240–241, Ťažké výroky Biblie, s. 503–505, a Keď sa pýtajú členovia sekt, s. 184.

Otázka: V Jn 15,1, v čom sa „pravý vinič“ líši od obyčajného viniča?

Odpoveď: Grécke slovo pre „pravý“ tu neznamená toľko „pravý“ oproti „falošnému“, ale skôr „pravý“ alebo „pôvodný“ oproti „napodobenine“ alebo „kópii“. Viac informácií nájdete v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 9, s. 152.

Otázka: Aká iná metafora o viniči sa v Jn 15,1 objavila ešte predtým?

Odpoveď: Ježiš mohol tieto slová vysloviť buď v hornej miestnosti, počas cesty z hornej miestnosti na Olivovú horu, alebo priamo na Olivovej hore západne od Jeruzalema. Ak prechádzali okolo chrámu, na jeho prednej strane bola veľká zlatá vinič s vetvami, symbolizujúca izraelský národ. Žalm 80,8–16; Ezechiel 17,1–6; Jeremiáš 12,10–11 a Izaiáš 5,1–7 – všetky tieto miesta porovnávajú Boží ľud s viničom. Boh povedal: „Lebo vinica Hospodina zástupov je dom Izraela a muži Júdovi sú Jeho milou rastlinou. Očakával spravodlivosť, ale hľa, utláčanie; očakával právo, ale hľa, volanie o pomoc.“ (Izaiáš 5:7 (NKJV))

Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 150, a v diele Evangelical Commentary on the Bible, s. 869.

Otázka: Čo je to vinár v Jn 15:1 (KJV)?

Odpoveď: Je to poľnohospodár alebo ten, kto sa staral o vinič a úrodu.

Otázka: Aký je v Jn 15:1 rozdiel medzi tým, keď vidíme Ježiša ako vinič, ktorý drží ratolesťe pohromade, a tým, keď vidíme ľudí ako tých, ktorí držia ratolesťe pohromade?

Odpoveď: Izrael bol viničom v Jeremiášovi 2:21. Ježiš tu však používa inú metaforu: On, a nie Izrael, je viničom v Jánovi 15:1. Ak vaša cirkevná organizácia kladie väčší dôraz na ľudí, ktorí ju držia pohromade, než na Ježiša, ktorý ju drží pohromade, mali by ste sa zamyslieť, či ste v tej správnej organizácii.

Čo si myslíte o tomto citáte? „Boh je v tichom jemnom hlase. Vo všetkých týchto čestných vyhláseniach, obžalobách je to všetko dielo diabla – všetko je to korupcia. No tak! Vy žalobcovia! Vy falošní prisahajúci! Nech sa celé peklo vrie! Vy horiace hory, zvalte svoju lávu! Lebo ja sa nakoniec dostanem na vrchol. Mám sa čím chváliť viac, než kedy mal ktorýkoľvek človek. Som jediný človek, ktorý bol od čias Adama schopný udržať pohromade celú cirkev. Veľká väčšina všetkých stála pri mne. Ani Pavol, ani Ján, ani Peter, ani Ježiš to nikdy nedokázali. Chválim sa, že žiadny človek nikdy nevykonal také dielo ako ja. Ježišovi nasledovníci od neho utiekli; ale Svätí posledných dní odo mňa doteraz nikdy neutiekli. Poznáte môj každodenný život a správanie. Som v lone cnostných a dobrých ľudí. Ako rád počúvam vytie vlkov! Keď sa ma zbavia, odíde aj diabol. Za posledné tri roky mám záznamy o všetkých svojich činoch a konaniach, lebo som neustále zamestnával niekoľkých dobrých, verných a schopných úradníkov: sprevádzali ma všade a starostlivo zaznamenávali moju históriu; zapisovali, čo som urobil, kde som bol a čo som povedal; preto mi moji nepriatelia nemôžu vyčítať žiadny deň, čas ani miesto, o ktorom by som nemal písomné svedectvo na dokázanie svojich činov; a moji nepriatelia nemôžu proti mne nič dokázať.“ Joseph Smith, zakladateľ mormonizmu. History of the Church, zväzok 6, s. 408–409

Alebo čo tento citát, ktorý je miernejší? V diele Dictatus Papae (pravdepodobne z roku 1075 n. l.) pápež Gregor VII. povedal: „Rímska cirkev bola založená výlučne Bohom; iba rímsky pápež môže byť oprávnene nazývaný univerzálnym; iba on smie používať cisárske insígnie; iba jeho nohy budú bozkávať všetci kniežatá; iba on smie zosadiť cisárov; on sám nesmie byť súdený nikým; rímska cirkev sa nikdy nemýlila a ani sa nebude mýliť po celú večnosť.“ Austinova Tematická história kresťanstva, s. 165.

Otázka: Ako mohol Ježiš v Jn 15,3 povedať, že sú všetci čistí, keďže Judáš Ježiša zradil?

Odpoveď: Nezabúdajte, že v tom čase už Judáš odišiel a nebol prítomný, keď Ježiš hovoril.

Otázka: Čo znamená slovo „zostať“ v Jn 15,4?

Odpoveď: Slovo „zostať“ (v gréčtine „meno“) má vo všetkých Jánových spisoch veľký význam. V Jánovi 15 sa vyskytuje 11-krát, v Jánovom evanjeliu 40-krát a v Jánových listoch 27-krát.

Podobne ako ratolesť na viniči to znamená len jedno: žiť pripojený k viniču. Ratolesť sa môže úplne odpojiť tým, že je odrezaná. Alebo život ratolesti nemôže byť spojený s viničom a ratolesť zomrie. Je zaujímavé, ako stromy na jeseň strácajú listy. Strom produkuje kôru, ktorá zastaví tok vody a živín do listu alebo ratolesti. Bez živín odumierajú, stratia oporu a opadnú. Stromy niekedy strácajú vetvy aj v lete. Keď vetva nedostáva slnečné svetlo, nevytvára žiadne cukry ani ovocie a strom ju odreže.

Viac informácií nájdete v publikácii „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na strane 325.

Otázka: Ako kresťania zostávajú v Ježišovi podľa Jn 15,4?

Odpoveď: Viacerými spôsobmi.

Dôverujeme Mu, že nás bude krok za krokom viesť.

Poslúchneme Ježiša, a to nielen z povinnosti, ale s pohotovou, úplnou a radostnou poslušnosťou, pretože vieme, že Božia cesta je tá najlepšia.

Modlitba by mala byť kľúčovým charakteristickým znakom nášho života.

Túžba po Ježišovi, po tom, aby sme boli s Ním, a modlitba za Jeho návrat.

Q: Znamená v Jn 15:6 to, že odhodená ratolesť znamená, že skutočný veriaci môže stratiť svoju spásu?

Odpoveď: Tento verš hovorí, že ten, kto nezostane v Ježišovi, môže byť odhodený a spálený. Okrem toho existujú dva spôsoby, ako tento verš interpretovať.

1. Všetci by sa mali zhodnúť na tom, že keďže Boh vie všetko a vedel ešte pred narodením každého človeka, kto pôjde do neba (vyvolení), niektorí pôjdu do pekla, hoci patrili k cirkvi a navonok pôsobili ako kresťania. Žiaden z vyvolených však nezahynie, zatiaľ čo všetci zavrhnutí zahynú, pretože vševedúci Boh to vedel vopred.

2. Skutoční kresťania sa nezhodujú v tom, či sa človek môže skutočne narodiť znova a neskôr buď stratiť svoju spásu, alebo sa rozhodnúť odvrátiť sa od svojej spásy a ísť do pekla. Viac o tejto otázke nájdete v diskusii o Hebrejom 6:4–14 a Efezanom 1:14.

Otázka: Ako veriaci prinášajú ovocie v Kristovi podľa Jn 15,8?

Odpoveď: Všimnite si, že dôležitým bodom tu nie je učiť sa veci, nie učiť druhých a nie vykonávať službu; ide o prinášanie ovocia. Veriaci prinášajú ovocie v Kristovi najmenej tromi spôsobmi:

Podoba s Kristom: Vnútorne by sme mali prinášať ovocie Ducha a malo by to ukazovať, že sa stávame čoraz zbožnejšími.

Láska a príspevky: Mali by sme pomáhať veriacim aj neveriacim svojím časom, peniazmi a pomocou utláčaným.

Obrátení a učeníci: Môžeme pomáhať tým, že pripravujeme pôdu, sejeme semeno evanjelia a žneme úrodu, aby sme priviedli ľudí k viere v Ježiša Krista. Môžeme tiež učiť iných kresťanov a pomáhať priviesť späť tých, ktorí sa odklonili.

Výsledkom nie je to, čo robíte vy, ale skôr to, čo vyklíči v životoch iných ľudí.

Otázka: V Jn 15,8 sú ľudia neplodní, ak neprivádzajú iných ku Kristovi, ako to učí jedna nezvyčajná skupina?

Odpoveď: Nie. Nevieme, či Jeremiáš počas svojho života priviedol k Bohu takmer nikoho, ale aj tak slúžil Bohu ako účinný prorok a kazateľ. Je to jeden z dôkazov prinášania ovocia, ale v Galatským 5:22–23 to nie je ani uvedené ako jedno z ovocí Ducha. Pozrite si doplnkovú odpoveď v článku „Keď sa pýtajú členovia sekty“.

Otázka: Mali by sme sa podľa Ján 15,14–15 naďalej nazývať Kristovými služobníkmi?

Odpoveď: Áno. Peter, ktorý tieto slová počul na vlastné uši, by mal byť v najlepšej pozícii na to, aby pochopil, čo tým Ježiš myslel. V 2. Petrovom liste 1:1 sa Peter nazval služobníkom (vlastne otrokom) Ježiša. V Rímskym 1:1, Filipským 1:1, Títovi 1:1 a Jakubovi 1:1 sa aj Pavol a Jakub označujú za otrokov Krista Ježiša.

Bez ohľadu na to, či to niekto interpretuje tak, že Ježiš nenazýva učeníkov „len služobníkmi“, alebo „služobníkmi“, Ježiš hovorí, že ich nenazýva len služobníkmi. Ježiš sa nezaoberá tým, ako by sa mali nazývať Božie deti.

Otázka: Ako by sme mali v Jánovi 15:15 konať ako služobníci Krista a ako by sme mali konať ako priatelia Krista?

Odpoveď: Byť Kristovým služobníkom je dobré a nechcieť byť Kristovým služobníkom je zlé. Tu však Ježiš hovorí, že existuje oveľa viac než len byť Kristovým služobníkom. Pozrime sa na to z nášho pohľadu a potom z Božieho.

Z nášho pohľadu

Keby sme boli len služobníkmi, služobník robí to, čo mu alebo jej prikážu; aspoň keď ho alebo ju niekto sleduje. Služobník sa často nezaujíma o výsledok ani o úspech. Služobník môže byť služobníkom len určitý čas a stará sa len o to, čo sa deje v krátkodobom horizonte, než pôjde ďalej. Myslieť nekonvenčne, hľadať lepší spôsob, ako veci robiť, prejavovať iniciatívu alebo inovovať – to zvyčajne nie je to, čo by služobníci robili.

Na rozdiel od sluhu je priateľ ako partner alebo člen rodiny. Ochotne robí to, čo je potrebné, aj keď mu to nikto nenakazuje. Veľmi mu záleží na výsledku a úspechu plánu svojho pána. Nezaujímajú nás len kvitnúce kvety, ale ovocie, ktoré pretrvá, oproti ovocu, ktoré nepretrvá.

Avšak, podobne ako sluha, aj my máme pána. Aj syn by mal poslúchať svoju matku a otca. Môžeme prinášať inovácie a vymýšľať lepšie spôsoby, ako veci robiť, ale len v medziach toho, čo nám náš pán prikázal. Na dosiahnutie plánu sú k dispozícii všetky možné prostriedky – násilie, zastrašovanie, nátlak, podvod, podvádzanie, krádež – a nikdy ich nesmieme používať, bez ohľadu na to, aké účinné by podľa nás v určitej situácii boli.

Z Božieho pohľadu

Sluha by nemusel vedieť, čo sa deje, ale len to, čo má práve teraz robiť. O to, ako má niečo urobiť, ako má spolupracovať s ostatnými, sa postará jeho úloha.

Na rozdiel od sluhu si Boh často želá, aby sme sami prišli na to, ako niečo dosiahnuť, a nielen mechanicky plnili pokyny ako sluha. Mali by sme preukázať iniciatívu. Boh nám môže zveriť úlohy, ktoré nedokážeme zvládnuť sami, a napriek tomu od nás očakáva, že ich splníme. Namiesto toho, aby sme sa pokúšali o márnu úlohu, zlyhali a povedali Bohu: „Urobil som, čo som mohol“, Boh chce, aby sme spolupracovali s inými veriacimi a spoločne túto úlohu splnili. To, čo dokážete alebo nedokážete urobiť sami, bez použitia nástrojov a spolupracovníkov, ktorých vám Boh dal, nie je naozaj dôležité; dôležité je to, čo dokážete alebo nedokážete urobiť s nástrojmi a spolupracovníkmi, ktorých vám Boh dal, v moci Ducha Svätého. Často zverujeme svoje dôverné plány do budúcnosti priateľom. Tak to robí aj Boh. Chceme poznať Božiu vôľu pre nás, ale mali by sme chcieť poznať aj Jeho srdce.

Avšak, podobne ako u sluhu, aj v našom živote sa ešte vyskytne veľa vecí, ktoré nám Boh nechce odhaliť, alebo nám ich aspoň zatiaľ nechce odhaliť. Môžu existovať aj iné veci, ktoré sa nám už stali, a stále netušíme, prečo Boh dopustil, aby sa to stalo. Ako povedal jeden kresťanský autor: „Nemali by sme sa uraziť kvôli tomu, čo nie je vysvetlené.“ Boh nie je len náš priateľ, ale náš najlepší priateľ; napriek tomu je však stále naším Pánom.

Otázka: V Jn 15,16, v akom zmysle si oni nevybrali Krista, ale Kristus si vybral ich?

Odpoveď: Existujú dva spôsoby, ako vnímať tento úryvok.

Bezprostredným kontextom je vysvätenie za apoštolov. Kristus si mohol vybrať kohokoľvek za svojich apoštolov, a vybral si práve ich. Tým, že si ich vybral, ich požehnal; oni Ježišovi nijakú láskavosť nepreukázali.

Niektorí v tom vidia všeobecný kontext Božieho vyvolenia k spáse.

Bez ohľadu na to, či veríte, že tento konkrétny úryvok má práve tento zamýšľaný význam, Biblia učí, že Boh si nás vyvolil ešte pred začiatkom času. Je teda zrejmé, že Boh si nás vyvolil skôr, než sme si my vybrali Jeho. Navyše Rímskym 3,11–12 a ďalšie úryvky ukazujú, že keby nebolo Božieho pôsobenia v našich životoch, neboli by sme ani schopní si Boha vybrať.

Otázka: Čo je v Jn 15,16 ovocie, ktoré zostáva, a čo ovocie, ktoré nezostáva?

Odpoveď: Objasnenie nám tu poskytuje 1. Korinťanom 3:12–15. Činy, ktoré sú údajne vykonané pre Boha, ale v skutočnosti sú motivované pýchou, závisťou alebo inými zlými pohnútkami, Boh neuzná ani neodmení. Podobne aj činy, ktoré nie sú vykonané z bezbožných pohnútok, ale z pohnútok, ktoré nie sú zamerané na Boha, ako je napríklad finančné bohatstvo, budú tiež primerane posúdené.

Existuje najmenej päť druhov ovocia.

Vnútorné: Charakter je definovaný ako to, kým ste, keď si myslíte, že vás nikto nesleduje.

Vonkajšie: Naše činy prinášajú ovocie, buď dobré, alebo zlé.

Finančné: Naše príspevky na Božie dielo a pre chudobných a potrebných sú zaznamenané, ako to bolo v prípade Kornelia v Skutkoch apoštolov 10.

Evanjelizácia a učeníctvo: V Liste Filipským Pavol povedal, že samotní Filipskí boli Pavlovou radosťou a korunou.

Naše deti a tí, nad ktorými bdieme v cirkvi: Súčasťou predchádzajúceho je to, ako vychovávame svoje deti a ako starší bdejú nad tými, ktorí sú v ich starostlivosti. Oni sú zodpovední za svoje vlastné rozhodnutia, ale my máme zodpovednosť, keď nad nimi bdieme.

Otázka: Aký je v Jánovi 15:17 rozdiel medzi tým, že máme osobitnú lásku k iným veriacim, a tým, že vytvárame uzavretú skupinu?

Odpoveď: Je v poriadku mať niekoľko priateľov, ktorí sú nám bližší ako ostatní. A samozrejme by sme mali mať nielen romantické city, ale aj priateľstvo s našim partnerom, ktoré je užšie ako ostatné priateľstvá. Ak je však vaše priateľstvo s malou skupinkou priateľov exkluzívne a nechcete do nej prijať ľudí zvonku, môže to byť „priateľstvo, ktoré sa zvrhlo“. Spýtajte sa teda sami seba: „Je vaše priateľstvo inkluzívne alebo exkluzívne?“ Existujú však niektorí neveriaci (a dokonca aj telesní kresťania), od ktorých by ste sa mali držať ďalej, ak vás neustále pokúšajú k hriechu.

Otázka: Ako svet nenávidel Ježiša v Jn 15,18?

Odpoveď: Dvoma spôsobmi:

Podľa mena: Ľudia zvyčajne nepoužívajú mená Budha, Konfucius alebo Mohamed nadarmo. Zdá sa, že nadarmo používajú len slová „Boh“ a „Ježiš“.

Podľa charakteru: Niektorí odmietajú všetko, čo súvisí s Kristom. Kým niektorí vedia o Kristovi veľa a napriek tomu Ho odmietajú, iní sa zámerne nechcú o Kristovi nič vedieť.

Otázka: Ako v Jánovi 15:22, 24 príchod Ježiša spôsobil, že niektorí sú ešte viac zodpovední za svoje hriechy?

Odpoveď: Dobrou správou je, že Boh nepočíta ľuďom to, čo nevedia (Rímskym 4:15; 5:12). Na druhej strane, 2. list Petrov 2:22 a ďalšie verše ukazujú, že ľudia čelia viac či menej prísnemu súdu, keď odmietajú pravdu, a to na základe pravdy, ktorú poznali.

Otázka: Prečo podľa Ján 15:23 nikto nemôže nenávidieť Ježiša bez toho, aby nenávidel aj Otca?

Odpoveď: Ako súčasť Trojice sú Otec, Syn a Duch Svätý rovnakí vo svojej podstate, zámere a cti, a naša poslušnosť, služba a láska k jednému z nich sa vzťahujú rovnako aj na ostatných.

Otázka: Myslíte si, že v Jn 16,2 „vylúčenie zo synagógy“ zahŕňa aj vylúčenie kresťanov z cirkvi?

Odpoveď: Áno, zahŕňa to vylúčenie z náboženského zhromaždenia. Martin Luther, anabaptisti aj John Wesley boli všetci vylúčení zo svojich cirkví. Mnohí skutoční kresťania nie sú vítaní v niektorých liberálnych cirkvách.

Otázka: Ako mohol niekto v Jn 16,2–3 myslieť, že slúži Bohu tým, že zabíja Ježišových učeníkov?

Niektoré prenasledovania kresťanov

Odpoveď: Mnoho ľudí malo veľmi skreslený pohľad na Boha. Nasleduje čiastočný zoznam prenasledovaní kresťanov zo strany náboženských ľudí a tisícov zabitých, pokiaľ sú známe.

Otázka: Prečo v Jn 16,5 Ježiš povedal, že nikto sa nepýta, kam Ježiš ide, keď sa Tomáš [údajne] opýtal v Jn 14,5?

Odpoveď: Tomáš sa v skutočnosti NEPÝTAL, kam Ježiš ide. V Jánovi 14:5 sa Tomáš pýta len na to, ako môžu poznať cestu, keďže konštatuje (nie pýta sa), že ju nepoznajú. Ježiš práve povedal, že cestu poznajú, a Tomáš hovorí, že ju ešte nepoznajú.

Človek má dojem, že Ježiš len čakal, kým sa niekto opýta, ako spoznať cestu, aby mohol v Jánovi 14:6–7 odhaliť túto pravdu o sebe samom. Žiaden iný židovský učiteľ netvrdil, že on sám je tou cestou. Ježiš nebol len učiteľom pravdy, ktorý ukazoval cestu, on sám bol tou cestou.

Ale potom, čo to Ježiš zjavil a ľudia tak poznali cestu, lebo poznali Ježiša, ani Tomáš, ani nikto iný sa nezdal mať osobitný záujem opýtať sa Ježiša, kam pôjde alebo čím bude musieť prejsť.

Otázka: Prečo v Jn 16,5 Ježiš povedal, že nikto sa nepýta, kam ide, keď sa na to Peter v skutočnosti spýtal v Jn 13,36?

Odpoveď: Najprv dve veci, ktoré nie sú súčasťou odpovede, a potom samotná odpoveď.

X Hovoril ku všetkým okrem Petra: Ježiš mohol ukázať na ostatných 10 učeníkov, okrem Petra, a povedať: „Prečo sa nikto z vás nepýta, kam idem?“ Hoci je to technicky možné, Ján bol svedkom udalostí a tieto pasáže nedávajú žiadnu indíciu, že by Ježiš rozlišoval medzi Petrovou otázkou a tým, že ostatní sa nepýtali.

X Ježiš zabudol, že sa Peter opýtal: Hoci bol Ježiš na zemi bez hriechu, ako smrteľný človek sa v Písme neuvádza, že si Ježiš vždy dokázal zapamätať každý detail, najmä pod veľkým tlakom. Hoci má toto vysvetlenie výhodu v jednoduchosti, myslím si, že existuje lepšie vysvetlenie.

Čas gréckeho slovesa a sled Ježišovho učenia: Keď Peter a Tomáš po prvýkrát položili svoje otázky, Ježiš im nemohol dať úplnú odpoveď, pokiaľ najprv nepoznali Ježišovu úlohu ako cestu, pravdu a život a pokiaľ im nebol predstavený Duch Svätý. Až potom sa Ježiš opýtal: „Napriek tomu sa ma nikto z vás nepýta (prítomný čas), kam idete?“ Rozšírený preklad Wuesta hovorí: „sa ma pýta“.

V diele „The Expositor’s Greek Testament“, zväzok 1, s. 835 sa uvádza, že učeníci boli natoľko pohltení vlastným smútkom nad Ježišovým odchodom, že ich ani nenapadlo opýtať sa, kam Ježiš pôjde. V „New International Bible Commentary“ na s. 1257 sa uvádza, že táto otázka bola položená kvôli ich zúfalstvu, nie kvôli skutočnej túžbe vedieť, kam Ježiš ide.

Otázka: Ako v Jn 16,8–11 Utešiteľ usvedčuje svet z hriechu, spravodlivosti a súdu?

Odpoveď: Aspoň dvoma spôsobmi.

Priamo a vnútorne Duch Svätý usvedčuje ľudí, že by mali ľutovať svoje hriechy a prísť k Bohu.

Nepriamo a navonok pôsobí Duch Svätý prostredníctvom ľudí, aby priviedol iných ku Kristovi.

Otázka: Prečo im Ježiš v Jn 16,12 nepovedal všetko, čo by potrebovali vedieť?

Odpoveď nájdeme v Jánovi 16:13. Boh im nakoniec povedal všetko, čo kedy potrebovali vedieť, len to vtedy ešte nepochopili. Preto oni, rovnako ako my, potrebujeme, aby nás viedol Duch Svätý a poskytoval nám vedenie, ktoré potrebujeme pre daný deň.

Ilustruje to krásny príbeh. Bol raz jeden bohatý kráľ, ktorý mal syna, ktorého veľmi miloval. Raz za rok prišiel syn za svojím otcom a požiadal ho o ročné vreckové. Kráľ mu ho dal a celý rok svojho syna už nevidel. Okrem toho, že miloval svojho syna, bol kráľ aj múdry. Nasledujúci rok, keď syn prišiel, otec mu dal príspevok na jeden deň. Ak chcel syn príspevok na ďalší deň, musel prísť a porozprávať sa so svojím otcom. Podobne, ak ste veriaci a skutočne nedostávate od Boha to, čo potrebujete, možno by ste mali venovať viac času tomu, aby ste sa k Nemu denne obracali v modlitbe.

Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask na strane 421.

Otázka: Je Duch pravdy v Jánovi 16:12–13 Bahá’u’lláh?

Odpoveď: Nie, Duch pravdy je tu duch, nie osoba. Je to ten istý Svätý Duch, o ktorom práve hovoril Ježiš v Jánovi 14–16. Nemôžete tvrdiť, že v Jánovi 16:12–13 sa „duch“ vzťahuje na jednu osobu, zatiaľ čo v Jánovi 14:16–18, 25–26; 15:26; 16:5–11; 16:14–15. Duch Svätý zostúpil na Turíce, nie v devätnástom storočí, keď vzniklo bahá’í náboženstvo. Viac informácií nájdete v knihe When Cultists Ask na strane 186.

Otázka: Ako v Jn 16,13 Duch Svätý vedie k celej pravde?

Odpoveď: Ľudia zo Západu si pod pojmom „pravda“ často predstavujú predovšetkým pravdivé alebo nepravdivé tvrdenia. Človek však môže mať pravdu v mnohých nepodstatných bodoch a napriek tomu sa veľmi mýliť v tých zásadných. Človek môže byť čestný pri kúpe a predaji, a napriek tomu slúžiť náboženstvu, ktoré je lžou.

Pravdou je Ježiš, nie len pravdivé doktrinálne výroky. Práve prebývanie v pravom Ježišovi nás povedie k pravdivým doktrinálnym výrokom, a nie doktrína, ktorá nahrádza Ducha, ktorý nás vedie ku Kristovi. Samozrejme, v nebi budeme poznať aj všetky pravdivé doktrinálne výroky.

Skutoční kresťania sa všetci zhodujú na nasledovnom:

1. Boh je svätý, milujúci, dobrý, spravodlivý, všemocný, vševedúci a všadeprítomný.

2. Zhrešili sme a všetci potrebujeme Spasiteľa.

3. Ježiš je svojou smrťou a telesným vzkriesením jedinou cestou k spáse.

4. Musíme činiť pokánie a veriť v Ježiša.

5. Všetci by sme mali viesť svätý život.

Mnoho ďalších dôležitých vecí.

Skutoční kresťania sa nezhodujú v nasledujúcich otázkach:

Presný význam krstu a to, či by sa mal udeľovať len veriacim, alebo aj malým deťom.

Či je lepšie chváliť Boha v sobotu alebo v nedeľu.

Či je v poriadku pracovať v sobotu alebo v nedeľu.

Presný význam Večere Pánovej.

Či by kresťania mali niekedy bojovať vo vojne alebo klamať, aby zachránili život pred zlými ľuďmi.

Rovnováha medzi Božím predurčením a ľudskou slobodnou vôľou.

Tisícročná ríša a načasovanie vytrhnutia.

Správny počet kníh v Starom zákone.

Či môžu skutoční kresťania stratiť svoje spasenie.

Ďalšie vedľajšie a triviálne otázky.

Otázka: Keďže v Jánovi 16:13 sa píše, že Duch Svätý vedie do všetkej pravdy, ako je možné, že medzi skutočnými kresťanmi existuje toľko nezhôd?

Odpoveď: Odpoveď nájdete v diskusii k Efezským 4:4.

Otázka: Ako sa v Jn 16,20–22 zmenil smútok učeníkov na radosť?

Odpoveď: K tomu došlo dramaticky po zmŕtvychvstaní, keď opäť uvideli svojho milovaného Ježiša. Stane sa to všetkým Kristovým učeníkom, keď zomrieme a pôjdeme byť s Ježišom v nebi.

Otázka: Máme sa podľa Ján 16,23 modliť k Ježišovi o veci, alebo prosiť len Otca?

Odpoveď: Otčenáš je adresovaný Otcovi a zdá sa, že viac modlitieb bolo adresovaných Otcovi než Ježišovi. Je však v poriadku prosiť Ježiša, ako to urobil Štefan, naplnený Duchom Svätým, keď v Skutkoch 7:59-60 predniesol Ježišovi dve prosby.

Otázka: Znamená Jn 16,24, že v modlitbe môžeme získať čokoľvek, čo chceme, ako to naznačujú niektorí učitelia hnutia „Slovo a viera“?

Odpoveď: Pavol si to určite nemyslel, keďže prosil, aby mu bol odstránený tŕň v tele, a nestalo sa tak. Pavol tiež najprv oslovil Galatských práve kvôli chorobe a pravdepodobne nechcel byť chorý, hoci Boh Pavlovu chorobu využil na dobré. Ján 16:24 nás povzbudzuje, aby sme prosili, ale je to v kontexte prebývania v Ňom. Proste teda o všetko, o čo si myslíte, že Boh chce, aby ste prosili, ale trpezlivo si uvedomte, že Boh ako múdry rodič povie „nie“ tak veciam, o ktorých viete, že ich teraz nechce, aby ste mali, ako aj veciam, o ktorých si myslíte, že ich Boh chce, aby ste mali, ale Boh to vie lepšie. Pozrite si kapitolu „Keď sa pýtajú členovia sekty“ na str. 186–187, kde nájdete doplňujúcu odpoveď.

Otázka: Prečo v Jn 16,25 Ježiš hovoril v podobenstvách dokonca aj k svojim vlastným učeníkom?

Odpoveď: Možno to pomôže vysvetliť táto jednoduchá analógia. Predstavte si učiteľa, ktorý by vyučoval matematiku len formou prednášky: bez domácich úloh a bez testov. Keďže by nebolo potrebné poskytovať spätnú väzbu, žiaci by sa čoskoro stali vo svojom učení sebauspokojenými. Navyše pri predmetoch, ako je diferenciálny a integrálny počet, parciálne diferenciálne rovnice a analýza konečných prvkov, výzva nespočíva v rovniciach, ktoré treba naspamäť, ale v pojmoch, ktoré treba pochopiť a aplikovať. Hoci Ježiš nikdy nedával písomné testy, namiesto toho kládol otázky, hádanky a podobenstvá. Človek musel poznať Božie slovo, aby mohol aspoň dúfať, že niečo z toho pochopí. Navyše nestačí len naučiť sa samotné slová. Musíme premýšľať nad pravdami, aby sme pochopili pojmy, ktoré nám Boh v Biblii zjavil.

Nemali by sme sa nechať odradiť, keď sú pre nás niektoré časti Biblie ťažko pochopiteľné. Či sa nám to páči alebo nie, Ježiš priznal, že niekedy dokonca zámerne hovoril nejasne. Zdá sa, že proces spoznávania hlbokých právd Biblie, spojený s premýšľaním a uvažovaním, je takmer rovnako dôležitý ako dosiahnutie samotného cieľa – spoznania týchto hlbokých právd.

Otázka: Prečo je obsah tejto modlitby v Jn 17 úplne odlišný od modlitby o tom, aby ho minula táto čaša, v Getsemanskej záhrade v Mt 26,36–46; Mk 14,32–43 a Lk 22,39–47?

Odpoveď: Pretože išlo o odlišné modlitby. Ján 17 sa s najväčšou pravdepodobnosťou odohral v Getsemanskej záhrade, hoci to mohlo byť aj o niečo skôr. Nech je to akokoľvek, modlitba v synoptických evanjeliách sa určite odohrala až po veľkňazskej modlitbe v Jánovi 17, pretože stráže ho zatkli práve vtedy, keď sa modlil. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 161.

Otázka: Čo presne znamená vo Jn 17,1 výraz „prišla hodina“?

Odpoveď: Znamená to tri rôzne, ale súvisiace veci.

1) Prišla hodina, aby ukončil svoje pozemské pôsobenie a vykonal niečo dôležitejšie: vylial svoju krv na kríži za naše hriechy. Pozri Ján 12:23, 27. Bola to tá „hodina“, keď sa Ježiš chystal opustiť tento svet (Ján 13:1).

2) Aby sa to mohlo stať, bola by mu odňatá Božia fyzická ochrana. Predtým sa Ježiša nikto nemohol dotknúť ani mu ublížiť. Prečo? „Lebo jeho hodina ešte neprišla“ (Ján 7:30; 8:20). Bolo to nemožné, lebo Otec by to nedovolil.

3) Nakoniec by to bola tá „hodina“, v ktorej vládne tma (Lukáš 22:53). Ježiš sa tejto temnej hodiny nebál; vedel, že je to nevyhnutné pred Jeho najväčším triumfom. Je to ako v prípade peších vojakov, ktorí sa pomaly a zámerne stiahli pred nepriateľom, kým kavaléria nespustila pascu a neobkľúčila nepriateľa, aby ho zničila (ako sa to stalo rímskej armáde pri Cannae).

Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary na str. 1556.

Otázka: Udeľuje Ježiš v Jánovi 17:2 večný život len tým, ktorých mu dal Otec?

Odpoveď: Áno. Kresťania sa zhodujú, že Ježiš udeľuje večný život všetkým, ktorých mu dal Otec, a iba tým, ktorých mu Otec dal. Kalvinisti a nekalvinisti sa nezhodujú v tom, či naše rozhodnutia a viera, ktorú v nás Boh vypestoval, zohrávajú nejakú úlohu v tom, koho si Otec vyberie, aby ho dal Ježišovi, alebo nie.

Otázka: Keďže Ježiš v Jn 17,3 povedal: „A toto je večný život: aby poznali teba, jediného pravého Boha, a Ježiša Krista, ktorého si poslal“, ako môžeme nazývať Ježiša Bohom?

Odpoveď: Pojem „Boh“ má v Biblii rôzne významy. „Boh“ sa tu v Jánovi 1:1 (prvý výskyt) a Hebrejom 1:9 (druhý výskyt) vzťahuje na Otca. Nemôžeme to však použiť ako dôkaz, že Ježiša nemožno nazývať Bohom, pretože pojem „Boh“ sa v Jánovi 1:1 (druhý výskyt) a Hebrejom 1:9 (prvý výskyt) vzťahuje na Ježiša.

Zdá sa mi, že existuje nie jeden, ale dva problémy s tvrdením Svedkov Jehovových, že Ján 17:3 hovorí, že by sme nemali nazývať Ježiša Bohom.

1) Svedkovia Jehovovi sa nezdajú byť vo svojich tvrdeniach konzistentní. Ak by použitie slova „Boh“ pre Otca v tomto texte znamenalo, že Ježiš nie je Boh, potom by použitie slov „Boh“ a „Pán“ v súvislosti s Ježišom ako Pánom znamenalo, že Otec nie je Pán.

1. Tesalonickým 4:16a sa uvádza: „Sám Pán zostúpi z neba s výkrikom, s hlasom archanjela a s Božou trúbou.“ (KJV). Keďže Ježiš je tu Pánom, znamená to, že Otec nie je Pánom?

Podobne aj David Reed vo svojej knihe Jehovah’s Witnesses Answered Verse by Verse na strane 82 spomína, že ak by nazývanie Otca Bohom nejako vylučovalo Ježiša z toho, aby bol Bohom, potom by nazývanie Ježiša naším „jediným Pánom“ v Júdovi 4 vylučovalo Otca z toho, aby bol Pánom. Ešte horšie pre ich argumentáciu je, že Duch Svätý je tiež nazývaný Pánom v 2. Korinťanom 3:17.

„Boh [Otec] a Pán Ježiš“ sa spomína aj v Jakuba 1:1; 1. Tesalonickým 1:3; 3:11, 13 a na ďalších miestach.

2) Svedkovia Jehovovi sa tu nejavia ako úprimní voči sebe samým. Ak tvrdia, že výraz „Boh a Ježiš“ znamená, že nie je správne označovať Ježiša za Boha, sami v preklade v Jánovi 1:1 a Hebrejom 1:9 označujú Ježiša za Boha. Svedkovia Jehovovi by mali povedať, že Ježiš tu nie je Bohom vzhľadom na použitie slova „Boh“ v tomto verši; a s týmto tvrdením môžeme súhlasiť.

Svedkovia Jehovovi musia súhlasiť s kresťanmi, že v Písme existujú rôzne definície / významy slova „Boh“. Okrem odkazov na falošných bohov (1. Korinťanom 8:5–6; Genesis 31:30, 33) existujú tri významy slova „Boh“, ktoré sú pravdivé.

Otec. Galatským 1:1, Efezským 1:2–3, 17, Hebrejom 1:9 (2. výskyt), Ján 17:3 atď.

Ježiš. Hebrejom 1:9 (1. výskyt); Ján 1:1, 19; Ozeáš 1:7; Izaiáš 7:14; 1. Jánova 5:11, 12 oproti 21; Kolosanom 2:9 a Matúš 1:23

Svätý Duch. Rímskym 8:9–16; Lukáš 1:35; 1. Jánova 4:12, 13, 15–16; 1. Korinťanom 3:16 oproti 1. Korinťanom 6:19; Skutky apoštolov 5:4.

Otázka: V Jn 17:3a, hovorí grécky text: „To znamená večný život, aby prijali poznanie o tebe…“, alebo „A toto je večný život: aby ťa poznali…“ (NIV), podobne ako vo väčšine prekladov?

Odpoveď: Je to tá druhá verzia, ktorá je podobná väčšine prekladov; výraz „aby prijali“ je trochu násilný. V gréčtine prvé sloveso, estin (Strongov č. 2076), znamená „je“ a pochádza zo slova „byť“. V Strongovom zozname 14 významov je uvedené aj slovo „znamená“. Druhé sloveso, ginuskusi (Strongovo číslo 1097), znamená „aby ťa poznali“. Strongova konkordancia uvádza, že toto slovo sa používa v širokej škále významov a má mnoho implikácií.

Tu sú rôzne preklady Ján 17:3a.

„A toto je večný život, aby ťa poznali…“ (KJV)

„A toto je večný život, aby ťa poznali…“ (Greenov doslovný preklad)

„A toto je večný život, aby ťa/vás poznali…“ (RSV, NRSV, skorá NASB, NKJV)

„A toto je večný život: aby ťa poznali…“ (BSB, NIV)

„To je večný život, aby ťa poznali…“ (NASB 1995, NASB 2020)

„Večný život znamená poznať ťa…“ Williamsov preklad

„A toto je večný život, a to, aby mali skúsenostné poznanie o tebe…“ (Wuestov rozšírený preklad)

Otázka: Prečo v Jn 17:4 Ježiš povedal, že dokončil svoje dielo ešte pred ukrižovaním?

Odpoveď: V predvečer svojho zatknutia Ježiš videl, že v tomto živote mu v podstate už nič nezostáva urobiť. Od tohto momentu sa všetko bude diať s ním. Možno Ježiš myslel na to isté, keď v Jánovi 21:18–19 povedal Petrovi, že sa ocitne v podobnej situácii.

Inú, avšak dopĺňajúcu odpoveď nájdete v knihe „1001 Bible Questions Answered“ na s. 39 a v diele „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 9, s. 162–163.

Otázka: Keďže v Jn 17,5 musel sám Ježiš prosiť Otca o niečo, znamená to, že bol menej ako Otec?

Odpoveď: Nie. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

Na zemi sa Ježiš dobrovoľne zriekol svojej slávy, ako to ukazuje Filipským 2:7. Bol unavený (Ján 4:6). Ježiš sa podriadil Otcovi a naučil sa poslušnosti, ako to ukazuje Hebrejom 5:7–8.

Pokiaľ ide o podstatu a česť, obaja sú rovnakí, ako ukazuje Filipským 2:7. Tak ako pozemský syn má rovnakú a rovnocennú podstatu ako jeho rodičia, aj Ježiš má rovnakú a rovnocennú podstatu ako Otec. Ježiš má plnosť božstva, podľa Kolosenským 2:9. Všetci by mali ctiť Syna rovnako, ako ctia Otca, podľa Ježiša v Jánovi 5:23.

Pokiaľ ide o úlohu a postavenie, Otec má v Trojici prvenstvo. Aj po zmŕtvychvstaní má Otec vo vzťahu k Bohu Synovi úlohu Boha, ako ukazujú List Židom 1:8–9 a 1. Korinťanom 15:24, 27, 28.

Otázka: Prečo sa Ježiš v Jn 17,9 výslovne zdržal modliť sa za celý svet?

Odpoveď: Ježiš sa nemodlil za nič, čo by sa malo stať, ak Otec výslovne povedal, že sa to nestane. Ani my by sme nemali. V tomto prípade sa Ježiš nemodlil za univerzalizmus, že každý človek bude v nebi a peklo bude prázdne. Jeremiášovi bolo tiež povedané, aby sa nemodlil za ľudí v Jeremiášovi 7:16, Jeremiášovi 11:14 a Jeremiášovi 14:11.

Ako naznačil Ježiš v Jánovi 17:16, svet je svojím vlastným systémom a Božie kráľovstvo je iným. Ľudia tohto sveta často nechcú byť súčasťou Božieho kráľovstva a žiť naveky v uctievaní Boha.

Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask na strane 421.

Otázka: Ako sú kresťania v Jn 17,11; 21–22 jedno, tak ako sú jedno Otec a Syn?

Odpoveď: Existuje viacero spôsobov, ako máme byť jedno medzi sebou, tak ako sú jedno Ježiš a Otec.

Harmónia: V Trojici neexistujú žiadne hádky ani spory. Hoci sa skutoční kresťania nezhodujú v mnohých veciach, sme jednotní v základných bodoch viery a nemali by sme sa hádať ani rozdeľovať s inými skutočnými kresťanmi.

Jednota zámeru: Otec a Syn nikdy nekonajú v rozpore jeden s druhým. Ak napĺňame zámer, ktorý má pre nás Jeden, je to ten istý zámer, ktorý majú pre nás Otec, Syn i Duch Svätý.

Láska k sebe navzájom: Otec, Syn a Duch Svätý sa navzájom milujú úplnou a dokonalou láskou. To je cieľ lásky, ktorú by sme mali mať k sebe navzájom.

Nepozeráme sa na seba zhora: Nemáme si nárokovať ani si myslieť, že sme lepší alebo hodnotnejší ako ostatní, ako ukazujú Filipským 2:3 a 1. Korinťanom 10:12.

Otec, Syn a Duch Svätý sú však v niektorých ohľadoch jedno, v ktorých my jedno nie sme. Pozri si diskusiu o Jánovi 10:30, kde sa dozvieš viac o tom, ako sú Otec a Syn jedným Bohom, a tiež o tom, ako sú odlišnými bytosťami.

Otázka: Ako by mali kresťania podľa Ján 17:11, 14, 21 byť vo svete, ale nie byť zo sveta?

Odpoveď: Tu je zoznam toho, ako máme byť vo svete, a za ním nasleduje čiastočný zoznam toho, ako nemáme byť zo sveta.

Dobrovoľne vo svete:

Vzťahovať sa k ľuďom sveta: Byť všetkým pre všetkých kvôli evanjeliu, ako povedal Pavol v 1. Korinťanom 9:19–23.

Podriaďovať sa svetským autoritám: Mali by sme poslúchať kráľov a vládcov (1. Petrov 2:13-15, 17; Rímskym 13:1-5), pokiaľ nie sú v rozpore s Bohom, najvyššou autoritou. Mali by sme platiť dane (Rímskym 13:6-7; Matúš 17:24-27).

Milovať ľudí na svete, lebo ich miluje Boh (Ján 3:16).

Dúfajme v ľudí na svete a túžme po tom, aby mnohí boli spasení.

Modlite sa za ľudí na svete, za ich spásu.

Starajme sa o ľudí na svete, aby sme uspokojili ich telesné a duchovné potreby.

Nedobrovoľne vo svete: v nasledujúcich veciach nemáme na výber.

Pôvod: Sme stvorení Bohom a narodili sme sa z tela v tomto svete.

Fyzicky sme súčasťou tohto sveta. To zahŕňa utrpenie, bolesť, hlad, smrť a nespravodlivosť v tomto živote.

Dôsledky hriechov druhých: Rovnako ako deti niekedy trpia dôsledkami užívania drog a alkoholu svojou matkou, aj my všetci podliehame utrpeniu za hriešne činy druhých. Keďže sme sa narodili v hriešnom svete, všetci trpíme dôsledkami Adamovho hriechu, ako ukazuje Rímskym 5:12-17.

Pokušenie je bežné pre všetkých v tomto svete, ako hovorí 1. Korinťanom 10,12.

Dobrovoľne nie sme zo sveta:

Zaviazali sme sa Bohu: Boh zhromažďuje tých, ktorí s ním uzavreli zmluvu (Žalm 50,5), prijali krst vodou (1. Petrov 3,20; Hebrejom 10,22), vyznali vieru (Hebrejom 10,23) a majú čisté svedomie voči Bohu (1. Petrov 3,21).

Nemilovať svet: Ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani pýchu života, ako hovorí 1. Jánova 2:15-17.

Nemilovať tak, ako miluje svet: Nemilujeme len tých, ktorí milujú nás, ale milujeme aj našich nepriateľov, ako to Ježiš prikazuje (a nie len navrhuje) v Lukášovi 6:27-36.

Nemáme tú istú motiváciu: Nemáme tie isté normy, túžby, motiváciu a zdroj sily ako svet. Nežijeme len podľa okolností. Ako to vyjadril Gene Getz vo svojej knihe o Liste Filipským, väčšina vecí sa robí z jedného z troch dôvodov: v nádeji na odmenu, zo strachu z trestu a aby sme boli v očiach seba samých a druhých považovaní za lepších ľudí. Hoci Biblia tieto motívy nikdy nekritizuje (a ani my by sme nemali), máme vyššiu motiváciu, ktorú svet nedokáže pochopiť, a tou je agapová láska.

Odlišné hodnoty: Máme iné meradlo významu, hodnoty a zmyslu života. Boli sme stvorení na Božiu slávu (Izaiáš 43:7; Efezským 1:6).

Nesmieme sa spájať s neveriacimi v manželstve, vzťahoch, podnikaní ani inými spôsobmi, ako to ukazuje 2. Korinťanom 6:14–18. (Ak ste však zosobášení s neveriacim, neusilujte sa o rozvod, ako to prikazuje 1. Korinťanom 7:12–15).

Nedobrovoľne nie sme zo sveta: (Nedobrovoľne neznamená nežiaduce, ale skôr to, že pre veriacich to nie je voľba ani možnosť)

Osud: Vyvolení sú určení pre nebo. Mali by sme sa uistiť, že si tu nevytvoríme „príliš pohodlný“ život, keďže toto je pre nás len dočasné miesto. Sme cudzinci a prisťahovalci na tejto zemi (1. Petrov 2:9,11).

Svätý Duch prebývajúci v nás: Všetci skutoční veriaci majú vo svojom vnútri Svätého Ducha (Rímskym 8:9–16).

Božie deti: Hoci Boh stvoril každého človeka, my sme Božie deti. Písmo považuje neveriacich za tých, ktorí nie sú Božími deťmi (Ján 1:12–13; Rímskym 8:14–16; Efezským 2:3–5; 1. Jánova 3:1–2).

Inú, ale dopĺňajúcu odpoveď nájdete v knihe „Now That’s a Good Question“ na stranách 249–250.

Otázka: Ako mohol Ježiš v Jn 17,19 posvätiť sám seba, keď už bol bez hriechu?

Odpoveď: „Posvätiť“ NIE JE len to, že prestane hrešiť. V skutočnosti to znamená byť oddelený pre Boha alebo byť zasvätený konkrétnemu účelu. Mnohé (dobré) veci, ktoré Ježiš robil – rozhovory s ľuďmi, uzdravovanie chorých, vyučovanie atď. – teraz ustúpili do úzadia, keďže sa venoval jednej veci: príprave na smrť na kríži. Rovnako ako veľkňaz v Starom zákone mal obrad, ktorým bol oddelený ako veľkňaz, aj Ježiš sa chystal podstúpiť obrad (hoci bolestivý), ktorým sa stal naším veľkňazom.

Kresťania sú povolaní nielen k tomu, aby nehrešili, ale aby boli posvätení pre Krista. Mali by sme žiť „posvätený“ život a byť oddaní Bohu. Samozrejme, to zahŕňa vyhýbať sa hriešnym veciam, ale v pozitívnom zmysle to znamená, že máme byť oddaní, ako vojak, športovec alebo poľnohospodár. Pavol o tom hovorí viac, hoci bez toho, aby skutočne použil slovo „posvätený“, v 2. Timoteovi 2:3–6. Sme posvätení, oddelený Bohom, aby sme žili a konali dobré skutky pre Neho. Máme však zodpovednosť nasledovať Ducha Svätého a žiť podľa nášho posvätenia. Peter viac zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sme boli posvätení (svätí) ako jednotlivci v 1. Petrovom liste 1:13–22. V 1. Petrovom liste 1:18 (NKJV) to Peter porovnáva s „bezcieľným správaním“. Ďalej hovorí o cirkvi ako o posvätenom národe v 1. Petrovom liste 2:9–12.

Premýšľate niekedy nad tým, aký význam má váš život pre Božie zámery? Samozrejme, nemôžete hodnotiť svoje modlitby, rozhovory a povzbudzovanie druhých podľa svetských meradiel. Ale stále nad tým premýšľate? Možno Boh čaká práve n , aby ste nad tým premýšľali. Trpezlivo čaká, kým budete chcieť žiť posvätený život, aby ste lepšie vyjadrili svoju lásku k Nemu a naplnili Jeho zámery.

Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 165, a v diele Believer’s Bible Commentary, s. 1558.

Otázka: Keď sa Ježiš v Jn 17,20–21 modlil, aby všetci boli jedno, odkazuje to na jednu organizáciu, ako to učia rímskokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev, koptská cirkev, miestna cirkev a mnohé cirkvi Kristove?

Odpoveď: Ježiš hovoril o tom, aby veriaci boli jedno v duchu a jedno v spoločenstve. Nemáme byť jednoducho „jedno“, ale „jedno v Kristovi“. Kresťania v rôznych organizáciách existujú už od čias Tertuliána v roku 200 n. l. Keď niečo, čo sa nazýva Kristovou jedinou pravou cirkvou, upaluje veriacich na hranici, ako napríklad Jana Husa, exkomunikuje veriacich, ako napríklad Martina Luthera, a vedie križiacke výpravy proti veriacim, ako napríklad valdéncom, alebo masakruje celé talianske mesto, skutoční kresťania v tých časoch by mali utekať, a nie byť jedno s touto organizáciou. Inú, ale dopĺňajúcu odpoveď nájdete v knihe When Cultists Ask, s. 187–188.

Otázka: Ako mohol Ježiš v Jn 18,2 chodiť sem často, keď bol v Jeruzaleme len ten týždeň?

Odpoveď: Nebolo to jediné obdobie, keď boli Ježiš a učeníci v Jeruzaleme. Okrem toho prechádzali Getsemanskou záhradou dvakrát denne, keď išli do chrámu a späť. Nebolo dosť hostincov a domov, aby ubytovali všetkých ľudí, ktorí prišli do Jeruzalema počas veľkonočného týždňa. Počasie však bolo dobré, takže väčšina ľudí jednoducho spala vonku.

Otázka: Prečo si vojaci v Jn 18,3 priniesli lucerny?

Odpoveď: Pravdepodobne si priniesli lucerny jednak preto, aby videli vo tme, a jednak preto, že si mysleli, že budú musieť celú noc prehľadávať záhradu, aby našli Ježiša. Priniesli si meče, aby zatkli Knieža pokoja. Všimnite si, že Ježiš ich privítal pri bráne.

Otázka: Ako to, že v Jn 18,9 Ježiš nestratil ani jedného zo svojich učeníkov, keď v Jn 17,12 stratil jedného (Judáša)? (Túto otázku nastolil moslim Ahmad Deedat.)

Odpoveď: Potom, čo Judáš odišiel, aby zradil Ježiša, Ježiš v Jánovi 17:12 povedal: „Kým som bol s nimi, chránil som ich a uchoval som ich v bezpečí tým menom, ktoré si mi dal. Nikto sa nestratil, okrem toho, kto bol odsúdený na záhubu, aby sa naplnilo Písmo.“ (NIV).

Z vonkajšieho hľadiska sa na to dá pozerať tak, že žiadny z dvanástich učeníkov (vrátane Judáša) nebol fyzicky zajatý, zatknutý, zranený ani inak stratený v Getsemanskej záhrade.

Lepším spôsobom pochopenia je však duchovný pohľad. Keď učeníci ušli, v Jánovi 18:9 sa píše: „Toto [útek] sa stalo, aby sa naplnili slová, ktoré povedal: ‚Nikoho som nestratil z tých, ktorých si mi dal.‘“ (NIV) V duchovnom zmysle bol Judáš skutočne stratený, ale Ján 18:9 je spresnený slovami „z tých, ktorých si mi dal“. Judáš sa na konci „nezvrhol“, skôr podľa Ján 12:6 kradol peniaze z mešca počas celého Ježišovho pôsobenia.

Otázka: Kto bol veľkňazom v Jn 18:12?

Odpoveď: Annáš bol veľkňazom v rokoch 6 až 15 n. l. Mohol byť označovaný ako veľkňaz, rovnako ako sa bývalý prezident Spojených štátov stále nazýva prezidentom. V Starom zákone bol úrad veľkňaza doživotný. Annáša však v roku 15 n. l. zosadil rímsky prokurátor Judey Valerius Gratus. Vtedajším veľkňazom bol Kaifáš, jeden z jeho štyroch zaťov. Viac informácií nájdete v Evangelical Commentary on the Bible, s. 873, a v The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 170.

Otázka: V Jn 18,12–19,16 sa skeptik Bart Ehrman pýta, prečo bol Ježiš bičovaný uprostred súdneho procesu a nie až po jeho skončení. (Jesus, Interrupted, s. 44)

Odpoveď: Po prvé, nešlo o jeden, ale o dva súdne procesy – židovský a rímsky. Po druhé, bičovanie sa udialo v momente, ktorý Pilát považoval za koniec rímskeho súdneho procesu. Potom, čo sa Pilát rozhodol, Ján 19,6 vysvetľuje, čo Pilát urobil, a Ján 19,12 vysvetľuje prečo. Pilát vedel, že Židia chcú Ježišovu smrť, ale snažil sa Ježiša oslobodiť. Nariadil, aby Ježiša zbičovali, a potom Pilát ukázal zakrvaveného Ježiša davu v nádeji, že sa s tým uspokojí. Dav však trval na smrti a vytiahol argument, s ktorým Pilát nepočítal: Ježiš sa nazval kráľom, a ak by Pilát prepustil samozvaného kráľa, vyzeralo by to pre Piláta veľmi, veľmi zle. Pilát teda nemal na výber; vyhlásiť, že Ježiš si nezaslúži smrť, by vrhlo zlé svetlo na Piláta, keby sa podozrievavému cisárovi Tiberiovi donieslo, že Pilát je zhovievavý voči zradcom Ríma.

Ehrman však vychádza z mylného predpokladu, že staroveké súdne procesy museli byť spravodlivé alebo museli spĺňať moderné štandardy. Ako príklad môžeme uviesť súdny proces v Iraku v rokoch 738/739 n. l., kde bola skupina mužov obvinená z toho, že nevrátila peniaze patriace inej osobe. Boli prinútení zložiť prísahu, že to neurobili, potom boli bičovaní a následne bol o ich situácii informovaný kalif. Rozsudok znel, že majú zložiť prísahu a potom majú byť prepustení [ako nevinní]. Viac informácií nájdete v diele História al-Tabariho, zväzok 26, s. 7.

Druhý príklad sa odohral v roku 743/744 n. l., keď kalif al-Walid nariadil svojej stráži, aby zbičovala Khalida, pričom povedal: „Chcem počuť jeho hlas“ (t. j. v agónii). Potom bol Khalid uväznený, kým Yusuf bin ‘Umar nepriniesol z Iraku peniaze na jeho vykúpenie. Khalid nechcel byť predaný, ale nemal toľko peňazí ako Yusuf, a tak al-Walid vzal peniaze a Khalida predal. Jusuf najprv Khalida mučil, neskôr ho bičoval a nakoniec ho zabil pomocou mučidla s hrotmi na hrudi. A to bez toho, aby kalif alebo ktokoľvek iný vyhlásil Khalida za vinného z čohokoľvek. Toto sa nachádza v diele „Dejiny al-Tabariho“, zväzok 26, s. 176–177.

Tretí príklad: v tom istom roku Sulayman tak silno potiahol Yusufovu dlhú bradu, že mu časť z nej vytrhol. Potom bol Yusuf uväznený v zelenom paláci. Kalif Yazid povedal, že Yusufa uväznil len preto, aby ho mohol poslať do Iraku a predviesť ľuďom, na ktorých sa dopustil nespravodlivostí. Toto sa nachádza v diele „Dejiny al-Tabariho“, zväzok 26, s. 203–204.

Otázka: Existujú v Jn 18,13–27 nejaké pochybnosti o poradí týchto veršov?

Odpoveď: Nie, nie je. Verše sú v súčasnom poradí v 55 textoch a textových rodinách. Iba tri zdroje majú odlišné poradie.

Poradie je 13, 24, 14–15, 19–23, 16–18, 25b–27 v Sínajskom sýrskom texte (4.–7. storočie). V dielach Cyrila (r. 444 n. l.) je poradie 13, 24, 14–23, 24, 25–27. V rukopise 225 (napísanom v roku 1192 n. l.) je poradie 13a, 24, 13b–23, 24–27.

Otázka: Prečo si kňazi v Jn 18,28 mysleli, že by sa poškvrnili, keby vošli do Pilátovej súdnej siene?

Odpoveď: Podľa tradície farizejov sa znečistili nielen vtedy, ak jedli s pohanom, ale aj vtedy, ak vošli do domu pohana, keďže pohania jedli nečisté jedlo a farizeji považovali pohanov za nečistých. Farizeji si mysleli, že ak tak urobia, budú znečistení na sedem dní.

Tento názor nebol obmedzený len na farizejov. Aj Peter mal sklon tomu veriť, ako to ukazujú Skutky apoštolov 10 a List Galaťanom 2:12–15.

Starý zákon však neobsahoval žiadny zákon zakazujúci stolovanie s pohanmi. Kráľovná Ester stolovala s pohanmi. Všimnite si, ako sa farizeji veľmi zaoberali rituálnou nečistotou, ako napríklad stolovaním s pohanmi, zatiaľ čo sami plánovali vraždu.

Otázka: Čo je v Jánovi 18:30 (KJV) „zločinec“?

Odpoveď: Ide o moderný výraz, ktorý sa používa aj v King Jamesovej verzii a znamená „páchateľ zla“. Vyslovuje sa ako „MAL-e-FAC-tor“, pričom všetky samohlásky sú krátke okrem „o“.

Otázka: Keďže Židia nemali právo popraviť Ježiša, prečo v Jn 18:31 povedali: „Podľa nášho zákona musí byť usmrtený“?

Odpoveď: Obe tvrdenia sú správne. Židia usúdili, že podľa židovského zákona Starého zákona by mal byť Ježiš odsúdený na smrť. Rimania im však odňali právo vykonávať popravy. Preto vymysleli spôsob, ako prinútiť Rimanov, aby Ježiša popravili za nich. Viac informácií nájdete v knihe When Critics Ask na stranách 421–422.

Otázka: Prečo v Jn 18,31 židovská rada nemohla Ježiša popraviť?

Odpoveď: Právo na popravu im odňali Rimania. Nasleduje historická dokumentácia.

1. Josephus vo svojej knihe „Vojny Židov“, kniha 2, kapitola 8, píše: „A teraz bola časť Judey patriaca Archelausovi zredukovaná na provinciu a Caponius/Coponius, jeden z členov rímskeho rytierskeho rádu, bol vyslaný ako prokurátor, pričom mu Caesar zveril moc nad životom a smrťou.“ Josephus tiež spomína, že Sanhedrin stratil právomoc nad prípadmi trestu smrti v diele „Staroveké dejiny Židov“ 20.9. (napísané okolo rokov 93–94 n. l.)

2. V Babylonskom Talmude, Sanhedrin, kap. 4, po 37, recto. Rabín Rachman povedal: „Keď členovia Sanhedrínu zistili, že boli zbavení práva nad životom a smrťou, zachvátila ich všeobecná zúfalosť; posypali si hlavy popolom a zahalili si telá vrecovinou, volajúc: ‚Beda nám, lebo žezlo odišlo z Júdu a Mesiáš ešte neprišiel!‘“ K tomu došlo okolo roku 7 n. l. (Prevzaté z diela Josha McDowella *Evidence That Demands a Verdict*, zväzok 1, s. 169, a z diela *Jesus Before the Sanhedrin* od Augustina Lemanna z roku 1886, preloženého Juliusom Magathom, NL#0239683, Library of Congress # 15-24973. Pozri tiež dielo Pugio Fidei od Raymunda Martiniho, vydané De Vosinom v roku 1651. (s. 148)

3. Talmud: „Niečo málo viac ako štyridsať rokov pred zničením chrámu bola Židom odňatá právomoc vynášať rozsudky smrti.“ Jeruzalemský Talmud, Sanhedrin, folio 24. (s. 147)

Otázka: V Jn 18,36 sa hovorí, že Ježišovo kráľovstvo nebolo z tohto sveta, pretože Židia Ježiša odmietli?

Odpoveď: Pilát bol rímskym guvernérom Judey (26–36 n. l.), ale ani jemu nebolo dovolené nazývať sa kráľom. Nikto v Judei sa nemal nazývať kráľom okrem kráľa Herodesa. Skutky apoštolov 2:23 pripomínali ľuďom, že Boh vopred vedel, že Ježiš bude vydaný na smrť. Napriek tomu Ježiš prišiel a ponúkol celému národu príležitosť byť v Jeho kráľovstve. Ponuka bola úprimná a bola to ich vlastná vina, nie Kristova, že ju odmietli.

Možno pomôže analógia. Ak by 100 % všetkých ľudí prijalo Pravého Boha, potom by 100 % všetkých ľudí išlo do neba; peklo by bolo prázdne. Boh však vie, že tak neurobia. Je to vina samotného človeka, nie Boha, že prichádza o Božiu úprimnú ponuku.

Otázka: Môže podľa Jn 18,37 niekto patriť k pravde a nepočuť Ježišov hlas?

Odpoveď: V konečnom dôsledku nie. Dokážete si predstaviť, že by niekto žil navždy v nebi a nikdy nepočul Ježišov hlas? – Samozrejme, že nie. Podobne, na rozdiel od katolíckej legendy, nie je to Peter, kto je strážcom nebeských brán. Skôr je to Ježiš, kto je bránou, ako ukazuje Ján 10,7.9. Ako Ježiš zdôraznil v Jánovi 10,1.3.8–9, každý, kto ide do neba, prechádza cez jediné dvere. Aj tí, ktorí idú do neba ako malé deti, prechádzajú cez Ježiša.

Otázka: Čo mal Pilát na mysli, keď v Jánovi 18:38 povedal: „Čo je pravda?“

Odpoveď: Najprv vtip s ponaučením a potom odpoveď. Raz boli vedec, inžinier a nečestný právnik požiadaní, aby uviedli súčet 1 + 1. Vedec povedal 2,0, inžinier povedal približne 2 a právnik odpovedal: „Aké to má byť?“ Niektorí ľudia si myslia, že pravda je predmetom rokovania alebo sa o nej rozhoduje demokratickým hlasovaním, vodcom či sudcom.

Odpoveď: Hoci Pilát mohol túto otázku položiť naivne, pretože nad tým nikdy nerozmýšľal, je to vysoko nepravdepodobné. Buď sa zaujímal o to, aký pohľad na pravdu mal Ježiš, alebo Pilát vyslovil cynickú poznámku, podobne ako ten nečestný právnik v predchádzajúcom vtipe.

Mnohí ľudia dnes majú o pravdu malý alebo žiadny záujem. Mnohí si myslia, že pre nich nie je relevantná. Niektorí sú natoľko pohltení relativistickým myslením, že si myslia, že objektívna pravda neexistuje. Nie je teda prekvapením, že Pilát nepoznal pravdu, hoci ju mal priamo pred sebou.

Otázka: V Jn 18,38; 19,4.6 Bart Ehrman považuje za významné, že práve v Jánovom evanjeliu Pilát trikrát vyhlásil Ježiša za nevinného. Tvrdí, že ak Rimania vyhlásili Ježiša za nevinného, vyplýva z toho, že to boli Židia, ktorí zabili Krista. (Jesus, Interrupted, s. 45)

Odpoveď: Skeptik Ehrman spomína iba Jánovo evanjelium, takže to vyzerá, ako keby sa snažil postaviť autorov evanjelií proti sebe a ukázať, že práve Ján zdôraznil, že to nebol Pilát, kto vyhlásil Ježiša za vinného. Avšak aj v Lukášovom evanjeliu Pilát trikrát vyhlásil Ježiša za nevinného (Lk 23,4; 14; 22). Matúš to spomína raz v Matúšovi 27:24 a Marek tieto výroky neuvádza, iba naznačuje. Ak by sa teda Ehrman snažil predstaviť vyvážený a presný obraz, neviem, prečo by Ehrman nespomenul Lukáša rovnako často ako Jána.

Bez ohľadu na to by však bolo nesprávne tvrdiť, že Ján „zbavil Rimanov zodpovednosti“ za Ježišovu smrť. Ján 19:1 hovorí, že Pilát a rímski vojaci bičovali Ježiša a nasadili mu tŕňovú korunu. Ján 19:23 hovorí, že to boli vojaci (t. j. rímski vojaci), ktorí ukrižovali Ježiša. Boli to Pilátovi vojaci, ktorí sa chystali zlomiť Ježišovi nohy, ale potom mu v Jánovi 19:33–34 prebodli bok kopijou.

Napokon, hoci sa na Ježišovej smrti podieľali aj židovskí vodcovia, aj Rimania, nezabúdajte na to, čo je ešte dôležitejšie. Hoci Ježiš mohol pred svojím zatknutím v Getsemanskej záhrade ujsť, dobrovoľne sa rozhodol zostať, aby zomrel na kríži za naše hriechy. V širšom zmysle to teda boli naše hriechy a Ježišova láska k nám, ktorá bola taká veľká, že bol ochotný zomrieť za naše hriechy, čo ho priviedlo na ten kríž.

Otázka: V Jn 19,1–20,31 Ehrman píše: „Jánovo evanjelium obviňuje ‚Židov‘ pomerne výstižnými slovami z odmietnutia a zabitia Ježiša (kapitoly 19–20); a v jednom desivom úryvku dokonca naznačuje, že Židia nie sú Božie deti, ale deti diabla (Ján 8,42–44). Je ťažké byť spasený, ak je vaším otcom Satan.“ (Jesus, Interrupted, s. 243)

Odpoveď: Najprv si pozrite predchádzajúcu otázku, kde sa uvádza prípad, keď Ehrman nespravodlivo obviňuje Jána. Tým, že nesprávne cituje Písmo, aby sa pokúsil zahrať rasovú kartu, Ehrmanova polemika stráca akýkoľvek náznak nestrannosti. Odpoveď obsahuje tri body.

1) Ján 8:42–44 nehovorí nič o ich schopnosti pokáňať sa a byť spasení.

2) Ján 8:42–44a hovorí o ich duchovnom stave, nie o biologickom pôvode. V skutočnosti boli v tom čase pravdepodobne takmer 100 % Ježišových nasledovníkov Židia. Ježišov ľudský pôvod bol rovnaký ako ich. Neverím, že by Ehrman vážne uvažoval o tom, že Ježiš tvrdil, že genetika jeho matky pochádzala od Satana.

3) Ježiš nehovoril ku všetkým Židom; odpovedal Židom, ktorí spochybňovali jeho pôvod. Ak by vás dnes niekto nazval (eufemisticky) nemanželským potomkom a vy by ste na to reagovali, bolo by spravodlivé tvrdiť, že ste hovorili o všetkých príslušníkoch rasy toho, kto vás obviňoval? Ehrman nie je o nič spravodlivejší.

Nakoniec je zaujímavé porovnať Ehrmanovo tvrdenie tu v knihe *Jesus, Interrupted* (s. 243) s jeho tvrdením v tej istej knihe na s. 72, kde hovorí, že na rozdiel od ostatných evanjelií Ježiš „neprešiel žiadnym oficiálnym súdnym konaním pred židovskou radou“. Hoci si myslím, že Ján 18,12–26 naznačuje (hoci nedokazuje) oficiálny súdny proces, ide o to, že Ehrman nevysvetľuje, prečo na jednej strane považuje Jána za antisemitského a na druhej strane, prečo si myslí, že v Jánovom evanjeliu súdili Ježiša len Rimania a nie Židia.

Otázka: Ako vyzeralo rímske bičovanie v Jn 19,1?

Odpoveď: Nebolo to niečo, čo by ste chceli zažiť na vlastnej koži. Bič, ktorý používali, nebol ako západný býčí bič. Skôr sa nazýval „mačka s deviatimi chvostami“, pretože mal deväť koncov. Na každom konci bol priviazaný kúsok kovu alebo kameňa. Vycvičená osoba, ktorá vykonávala bičovanie, sa nesnažila spôsobiť bolesť, ale skôr odstrániť čo najviac kože. Často sa stalo, že väzeň, ktorý mal byť ukrižovaný, nakoniec ukrižovaný nebol, pretože bičovanie neprežil. Zvyčajne bolo predpísaných 40 rán, ale udelilo sa o jednu menej, teda 39, aby ukázali, akí sú to milí ľudia. Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 176.

Otázka: Ako vyzerali tŕne v Jn 19,2?

Odpoveď: Tŕne pochádzali z púštnych rastlín a často boli dlhé viac ako jeden palec.

Otázka: Prečo v Jn 19,2 obliekli Ježišovi purpurový plášť?

Odpoveď: Fialové farbivo bolo drahé, získavalo sa z murexových mušlí, ktoré žili pozdĺž fénického pobrežia. Fialová bola farbou kráľovskej moci a toto malo byť sarkastickým vyjadrením Ježišových tvrdení, že je kráľom.

Otázka: Prečo sa v Jn 19,8.12 Pontský Pilát bál?

Odpoveď: V prvom rade bol Pilát pohanom a Gréci aj Rimania verili v mýty o bohoch, ktorí prichádzali medzi ľudí a súdili ich na základe toho, ako sa k nim správali. Nevieme však, či Pilát považoval Ježišove tvrdenia za dôveryhodné, alebo nie.

Pontský Pilát mal protichodné ciele. Nepovažoval Ježiša za vinného a mohol ho prepustiť na slobodu. Ak by ho však Židia mohli obviniť, že nie je priateľom cisára, pretože prepustil na slobodu vzbúreného kráľa, Pilát by to nemohol dovoliť. Rímsky cisár Tiberius bol často podozrievavý, násilnícky a v tom čase bol chorý. Ak by sa roznieslo, že Pilát prepustil na slobodu konkurenčného kráľa, mohlo by to pre neho vyzerať naozaj zle. Matúš 27,19 však hovorí, že Pilátova manželka poslala Pilátovi správu, v ktorej uvádzala, že vo sne trpela kvôli Ježišovi. Pilát mal teda dostatočný dôvod na opatrnosť. Kto bol tento muž, zatknutý len minulú noc, ktorý sa mohol objaviť vo sne jeho manželky?

V Jn 19,8–11 Pilát povedal, že má moc, ale v skutočnosti bol len figúrkou v rukách Židov a Satana. Židia chceli Ježišovu smrť a chceli, aby za to bol obviňovaný Pilát, nie oni sami. Pilát to prekukol.

Viac informácií nájdete v publikáciách The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 338–339, a The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 177.

Otázka: Kedy ešte v Jn 19,9–10 ľudia videli, že sa nič zlé nestalo, ale nemali morálnu odvahu postaviť sa za to, čo bolo správne?

Odpoveď: Bohužiaľ, tak sa zachoval Peter a zviedol z cesty Barnabáša, ako to opisuje List Galaťanom 2:11–13. V Liste Rímskym 14:16 máme príkaz, aby sme tak nerobili. Bohužiaľ, kresťania z južných štátov USA sa tak zachovali v čase otroctva v Amerike; väčšina južanov síce nevlastnila otrokov, ale ani tí, ktorí ich nevlastnili, sa nepostavili a nepovedali: „Využívanie týchto ľudí ako otrokov je zlé.“

Svet tak konal v prípade arménskej genocídy, pri ktorej v Turecku v roku 1915 zahynulo až 1,5 milióna ľudí. Americký prezident Woodrow Wilson sa snažil povzbudiť svet, aby podnikol kroky, ale ani americký Kongres, ani zvyšok sveta neurobili nič. Neskôr Hitler povedal, že si nikto nevšimne židovský holokaust, pretože si nikto nevšimol arménsku genocídu. Dokonca aj keď sa židovský holokaust odohrával, pred útokom na Pearl Harbor sa mnohí v USA o židovský holokaust nezaujímali; chceli len, aby sa nemuseli zapojiť do boja (hoci posielali zásoby Spojencom). Až po tom, čo boli USA samy napadnuté v Pearl Harbor, sa medzi Američanmi rozšírilo príslovie: „Američania sú skvelí, keď sa konečne ukážu.“

Mimochodom, viete, že na svete môže byť dnes až milión otrokov? Nachádzajú sa v Líbyi a Sudáne. Stojí za nich niekto?

Bohužiaľ, je až príliš ľahké nepostaviť sa za to, čo je správne.

Otázka: Sú v Jn 19,11 niektoré hriechy väčšie ako iné?

Odpoveď: Niektorých kresťanov učia, že všetky hriechy sú rovnaké, ale to nie je to, čo učí Písmo.

V Jánovi 19:11 Ježiš povedal Pilátovi, že tí, ktorí ho vydali Pilátovi, sú „vinní z väčšieho hriechu“.

Rúhanie sa Duchu Svätému sa líši od ostatných hriechov, pretože je neodpustiteľné (Matúš 12:31,32; Marek 3:28-30; Lukáš 12:10-11).

1. Jánova 5:16–17 hovorí o hriechu, ktorý vedie k smrti (rúhanie sa Duchu Svätému), a o iných hriechoch, ktoré k nej nevedú.

List Rímskym 1:24–28 hovorí o bezbožných ľuďoch, ktorí sú vydaní čoraz väčšej skazenosti.

Ezechiel 8:6,13 ukazuje, že niektoré hriechy sú pre Boha odpudzujúcejšie ako iné.

V Matúšovi 23:14 Ježiš hovorí, že farizeji budú mať väčšie odsúdenie.

Matúš 23:15 hovorí, že niektorí z učeníkov farizejov budú dvojnásobnými synmi pekla, než boli oni sami.

V Lukášovi 10:12 Ježiš povedal, že pri súde to bude znesiteľnejšie pre Sodomu a Gomoru ako pre tých, ktorí Ježiša odmietli.

Dokonca ani pri ukrižovaní, keď bol Ježiš ukrižovaný na podnet Židov, nechceli zhrešiť tým, že by počas soboty nechali telo na kríži. Aká pokryteckosť!

Avšak aj napriek tomu je každý hriech v jednom zmysle rovnaký: stačí aj jediný hriech, aby ste neboli dokonalí a nemohli ísť do neba, a stačí porušiť aj jediný zákon, aby ste boli usvedčení ako porušovatelia zákona (Jakub 2:8-11).

Viac informácií nájdete v knihe „Now That’s a Good Question“ na stranách 150–152.

Otázka: V Jn 19,14–15 Pilát prejavil pohŕdanie voči Židom. Prečo ľudia niekedy prejavujú pohŕdanie voči iným? Sú situácie, kedy by sme mali, alebo nemali?

Odpoveď: Pilát zrejme chcel Židom pripomenúť, že je nad nimi, a nechcel, aby si mysleli, že sú rešpektovaní. Na druhej strane Ježiš v Jánovi 18:19–23 síce neprejavoval pohŕdanie, ale ani sa nepodriaďoval výsluchu veľkňaza. Ježiš sa v Markovi 14:60–61 nezaoberal odpovedaním na obvinenia. Nemalo by to žiadny význam.

Hoci by sme nemali prejavovať pohŕdanie voči ľuďom, v Liste Rímskym 14:16 máme príkaz, aby sme nedovolili, aby sa o tom, čo je dobré, hovorilo ako o zlom. Ježiš sa mohol vyhnúť konfrontácii, keby sa v Markovi 3:1-3 rozhodol uzdraviť priamo pred farizejmi namiesto toho, aby mu povedal: „Vstaň pred všetkými.“ Sú situácie, keď by sme mali zotrvať na svojom stanovisku.

Otázka: Čo vieme o ukrižovaní podľa Ján 19,15?

Odpoveď: V jaskyni severovýchodne od Jeruzalema, nazývanej Giv’at ha-Mivtar, našli pozostatky muža na kríži z olivového dreva. Z nich vyplýva, že muž bol ukrižovaný tvárou dopredu a jeden klinec bol vŕtaný priamo cez obe jeho päty, čo znamená, že jeho nohy boli otočené do strany. Na kríži bol ďalší kolík, ktorý poskytoval určitú oporu ľavému bedru. Dva klince boli v jeho zápästiach (nie v rukách), kde by držali. Grécke slovo pre „ruku“ zahŕňa aj zápästie. Nohy boli rozdrvené jedným úderom, ktorý rozdrvil pravú nohu a praskol ľavú nohu.

Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 182–183 a v časopise IEJ, zväzok 20, č. 1, 2 (1970), s. 49–59.

Ocot bol pravdepodobne kyslé víno, ktoré mali rímski vojaci k dispozícii. Kyslé víno pôsobilo sťahujúco, čo spôsobovalo sťahovanie svalov hrdla, takže nemohol tak hlasno kričať od bolesti. Viac informácií nájdete v diele The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 184.

Otázka: Čo sa často stáva v Jn 19,15, keď niekto zmení svoju lojalitu?

Odpoveď: Hlasno sa zriekli podriadenosti Božiemu kráľovi a prešli na stranu Ríma. Avšak do 40 rokov sa vzbúrili proti Rímu a Židia utrpeli veľké straty na životoch.

Vinič, ktorý rastie dvoma rôznymi spôsobmi, je slabý, ako ukazuje alegória v Ezechielovi 17.

Vedeli ste, že v minulosti bolo vo Francúzsku veľa protestantov? Vo Francúzsku žilo mnoho protestantov, nazývaných hugenoti. Kráľ Karol IX., katolícky panovník, bol voči protestantom tolerantný. S cieľom zachovať mier medzi katolíkmi a protestantmi zariadil sobáš svojej sestry Margaréty s protestantským šľachticom Henrichom III. z Navarry. Takmer všetci hugenotskí vodcovia prišli do (protestantmi nepriateľsky naladeného) Paríža, aby oslávili svadbu. O niekoľko dní neskôr, 23. – 24. augusta 1572, však katolíci zavraždili 30 000 hugenotov s kráľovým tichým súhlasom na podnet jeho matky Kataríny Medicejskej. K tomu došlo najskôr v Paríži a potom sa to rozšírilo po celej krajine. Jedným z faktorov mohla byť aj skutočnosť, že španielsky kráľ sa chystal vyslať do Francúzska veľkú armádu. V každom prípade Karol IX. zomrel v roku 1574 na tuberkulózu.

Počas druhej svetovej vojny spojenci sľúbili vodcom Filipín a Vietnamu, že ich krajiny získajú nezávislosť, ak budú klásť odpor Japoncom. Po vojne sa USA rozhodli ponechať si Filipíny. Následne vypukla partizánska vojna a USA sa napokon rozhodli udeliť Filipínam nezávislosť. Francúzsko, ktoré bolo úplne podmanené Nemeckom, si mohlo ponechať Vietnam. Vo Nguyen Giap a Ho Či Min, ktorý kedysi sympatizoval s USA a Západom, sa v rokoch 1946 až 1954 obrátili na Rusko so žiadosťou o pomoc pri vyhnaní Francúzov. Ak by spojenci dodržali svoje slovo, vietnamskej vojne by sa možno nikdy nestalo.

Viac informácií nájdete v knihe The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 339.

Otázka: Čo je symbolické na tom, že Ježiš v Jn 19,17–18 niesol svoj kríž z mesta?

Odpoveď: Ježiš pravdepodobne niesol ťažký priečnik, nie celý kríž. Podobne aj Izák niesol drevo na svoju vlastnú obeť v knihe Genesis 22:1–6. Okrem toho podľa Mojžišovho zákona mala byť obeť za hriech vynesená mimo tábora (Exodus 29:14 a Hebrejom 13:11 a nasl.). V tomto prípade to, čo je pre nás najcennejšie – Ježišova obeť – bolo Rimanmi a Židmi najviac pohŕdané. Viac informácií nájdete v knihe „The Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na strane 339.

Otázka: Prečo Pilát v Jn 19,22 nesúhlasil s požiadavkou kňazov, aby na nápise nebolo napísané „Kráľ Židov“?

Odpoveď: Pilát zrejme neviděl dôvod vyhovieť veľrade. Možno chcel, aby nápis nielen odradil vzbúrencov, ale slúžil aj ako súčasť „hry“, ktorou chcel uraziť židovské autority.

Pilát a kňazi nemali dobré vzťahy. Je zaujímavé, že jedinýkrát, keď spolupracovali, bolo to len na okamih, keď ich Satan spoločne využil na ukrižovanie Krista.

Otázka: Bol ten plášť v Jn 19,23 vzácny, keďže bol bezšvový?

Odpoveď: Nie, nebol vzácny, ale mal väčšiu hodnotu. Podľa Wycliffeho biblického slovníka (str. 477) bol vnútorný plášť zvyčajne vyrobený z dvoch kusov látky a zošitý po bokoch. Na str. 480 sa uvádza, že keďže Ježišov plášť bol bezšvový, bol pravdepodobne cennejší ako jednoduchý šitý plášť. Predpokladá sa, že ho Ježišovi mohla darovať jedna zo žien, ktoré finančne podporovali Ježiša a jeho učeníkov.

Otázka: Naznačuje Jn 19,26, že aj my môžeme považovať Máriu za našu matku?

Odpoveď: Nie. Všetko, čo Biblia prikazuje jednej konkrétnej osobe, nemusí nutne znamenať, že to má robiť každý. Ako absurdný príklad: keď Boh prikázal Jeremiášovi, aby sa neoženil, neznamená to, že všetci kresťania sa nemajú oženiť.

Ježiš zveril Jánovi, aby sa staral o Máriu tak, ako sa dobrý syn stará o svoju matku. My sa o Máriu starať nemusíme.

Otázka: Dáva Jn 19,26 Márii úlohu „prostredníčky“ (spoluprostredníčky) a „vykupiteľky“ (spoluvykupiteľky), ako to o nej tvrdí rímskokatolícka cirkev?

Odpoveď: Vôbec nie. Samotná skutočnosť, že Ježiš spomenul svoju matku a dokonca požiadal Jána, aby sa o ňu staral, jej nepripisuje viac, než povedal Ježiš. Biblia nehovorí absolútne nič o tom, že by Mária bola spoluvykupiteľkou alebo spoluprostredníčkou. V skutočnosti cirkevná tradícia až do roku 325 n. l. nepozná absolútne nič o týchto nedávno vymyslených doktrinálnych omyloch.

Tu sú najstaršie zmienky o Márii ako prostredníčke.

Sv. Bernard (1090 – 1153): „[Mária sa nazýva] bránou do neba, lebo nikto nemôže vstúpiť do toho požehnaného kráľovstva bez toho, aby prešiel cez ňu.“

Sv. Bonaventúra (1221 – 1274): „Tak ako Mesiac, ktorý stojí medzi Slnkom a Zemou, prenáša na Zem všetko, čo prijíma od Slnka, tak aj Mária vylieva na nás, ktorí sme na tomto svete, nebeské milosti, ktoré prijíma od božského Slnka spravodlivosti.“

Albert Veľký (zomrel v roku 1280): „Ona je všeobecnou rozdávateľkou všetkých nebeských darov.“

Sv. Antonín (zomrel v roku 1459): „Všetky milosti, ktoré kedy boli udelené ľuďom, prišli prostredníctvom Márie.“ Sv. Antonín (cca 250–350 n. l.) bol iná osoba a neexistuje žiadny písomný záznam, ktorý by uvádzal, že niečo také povedal.

Alfons Mária de Liguori, svätorečený ako svätý Alfons v roku 1839 (1750 n. l.), napísal knihu „Slávy Márie“. Tá sa vydáva dodnes pod rôznymi cirkevnými imprimaturami. Jednotlivé kapitoly v knihe majú názvy: „Mária, naša pomoc“, „Mária, naša prostredníčka“, „Mária, naša orodovníčka“ atď.

1935: Pápež Pius XI. udelil Márii počas rozhlasového vysielania titul spoluvykupiteľka. ₁

21. novembra 1964: Kapitola 8 Dogmatickej konštitúcie o Cirkvi, prijatá na Druhom vatikánskom koncile a „slávnostne vyhlásená Svätým otcom Pavlom VI.“, uvádza okrem iného: 

„Otcovia preto správne vnímajú Máriu nielen ako pasívne zapojenú Bohom, ale ako slobodne spolupracujúcu na diele spásy človeka prostredníctvom viery a poslušnosti. Lebo, ako hovorí svätý Irenej z Lyonu, ona, keďže bola poslušná, stala sa príčinou spásy pre seba samú i pre celé ľudstvo. Preto mnohí z raných Otcov s radosťou spolu s ním vo svojom kázaní vyhlasujú... ‚smrť skrze Evu, život skrze Máriu.‘ Toto zjednotenie matky so synom v diele spásy sa prejavuje od času Kristovho panenského počatia až po jeho smrť“

„Keď bola vzatá do neba, nezložila tento spásonosný úrad, ale svojím mnohorakým príhovorom nám naďalej prináša dary večnej spásy. Svojou materskou láskou sa stará o bratov svojho Syna, ktorí ešte putujú po zemi obklopení nebezpečenstvami a ťažkosťami, až kým nebudú uvedení do svojho požehnaného domova. Preto je Blahoslavená Panna v Cirkvi vzývaná pod titulmi Obhajkyňa, Pomocníčka, Dobrodinka a Prostredníčka.“

Doplňujúcu odpoveď nájdete v knihe When Critics Ask, s. 188–189.

Otázka: Ako je možné, že v Jn 19, 28 je spomenutý Boh, ktorý má smäd? (Túto otázku nastolil moslim Ahmad Deedat.)

Odpoveď: Uctievame Boha, ktorý osobne rozumie nášmu smädu a našim potrebám. Ak by Ježiš nikdy neprišiel na zem, Boh by tieto veci nikdy nezažil. Ako by sa teda Boh mohol niekedy vžiť do nás alebo pochopiť našu ľudskú situáciu? Ale čo keby sa Všemohúci Boh, ktorý môže urobiť čokoľvek, rozhodol stať sa človekom? Ježiš nám nielen hovorí, aby sme boli verní a vytrvalí, ale vie, aké ťažké to niekedy je, a rozumie nášmu utrpeniu. Moslimovia by teraz povedali, že Alah si uvedomuje bolesť každého človeka, ale je to Ježiš, nie Alah, kto by na vlastnej koži pochopil, aké je naše utrpenie, pretože aj On trpel a prežil bolesť za nás.

Otázka: Prečo bol v Jn 19,29 v blízkosti yzop?

Odpoveď: Yzop bola machovitá rastlina, ktorú mali všetci použiť na pokropenie dverí krvou veľkonočného baránka podľa 2. Mojžišovej 12:22. Kňazi tiež používali yzop na vyhlásenie malomocných za čistých v 3. Mojžišovej 14.

Otázka: Ako vyzerali v tej dobe špongie, o ktorých sa hovorí v Jn 19,29?

Odpoveď: Dnešné špongie sú často syntetické. Vtedy sa špongie získavali z morských hub, čo sú primitívne živočíchy rastúce na morskom dne.

Otázka: Prečo Ježiš v Jn 19,30 povedal práve tu: „Je dokonané“?

Odpoveď: Grécke slovo „tetelestai“ bolo v tomto kontexte účtovným termínom, ktorý znamenal „v plnej výške zaplatené“. Podľa publikácie *The Bible Knowledge Commentary: New Testament* (str. 340) boli nájdené papyrusové potvrdenky, na ktorých bolo napísané práve slovo „tetelestai“. Skúška bola vykonaná a Ježišovou smrťou a následným vzkriesením bolo zaistené naše vykúpenie v súlade s požiadavkami spravodlivosti. Ježišov výkrik bol výkrikom triumfu, nie zlyhania.

Okrem toho sa pri veľkonočnej večeri podávali štyri poháre. Druhý pohár symbolizoval vykúpenie pred anjelom smrti. Po jeho vypití hlava rodiny povedala: „Dokonané“.

Otázka: V Jn 19,33 – lámali popravovaným zločincom často nohy?

Odpoveď: Samozrejme, že pri poprave ukameňovaním sa kosti lámali. Pokiaľ ide o ukrižovanie, podľa toho, ako je to opísané, na tom zrejme nebolo nič neočakávané ani nezvyčajné. Archeológovia v roku 1968 objavili kostru muža, ktorý zomrel ukrižovaním, a jeho dolné končatiny boli zlomené jediným úderom. Rimania tento úder nazývali crurifragium. Viac informácií nájdete v diele The Bible Knowledge Commentary: New Testament, s. 340.

Otázka: Mali by sme v Jn 19,38 prijať „tajných veriacich“, akým bol Jozef z Arimatie?

Odpoveď: Existuje veľký rozdiel medzi človekom, ktorý len vie, že evanjelium je pravdivé, a človekom, ktorý zverí svoj život Kristovi. Zdá sa, že existovali dve skupiny tajných veriacich.

Tí, ktorí len verili: Farizeji v Jánovi 12:42–43 vedeli, že Ježišovo učenie je pravdivé, ale Ježiša nenásledovali, lebo „milovali chválu ľudí viac ako chválu Boha“. Medzi ďalších, ktorí len verili, hoci nie tajne, patrí Šimon Mág v Skutkoch 8:13, 18–20 a páchatelia neprávosti v Matúšovi 7:21–23.

Tí, ktorí nasledovali: Jozef z Arimatie nielenže veril, ale aj nasledoval (Ján 19:38). Nepostavil sa proti Ježišovi a konal podľa svojej viery. Stojí za zamyslenie, kedy si Boh želá, aby veriaci bol otvorený, a za akých okolností si Boh želá, aby veriaci veril tajne? Samozrejme, tá istá osoba môže byť v jednej situácii tajná a v inej otvorená.

Otázka: V Jn 20,10–15, nezjavujú sa anjeli zvyčajne s krídlami a svätožiarami?

Odpoveď: Len v umení, ale nie v Biblii, s výnimkou serafínov a cherubínov.

Otázka: Prečo Mária Magdaléna v Jn 20,14–16 nespoznala Ježiša?

Odpoveď: Existujú tri možné dôvody a všetky môžu byť pravdivé.

1. Mária neočakávala, že Ježiša v tomto živote ešte uvidí. Nesnažila sa ho spoznať.

2. Mária „vedela“, ako Ježiš teraz vyzerá. Videla jeho zničené telo, biele v smrti. Keď uvidela Ježiša živého, vôbec to nezodpovedalo jej očakávaniam. Napríklad, keď niekedy očakávam, že mi každú chvíľu zavolá určitý priateľ, a zavolá mi iný priateľ, trvá mi sekundu alebo dve, kým spoznám jeho hlas.

3. V Lukášovi 24:16 bolo Kleopášovi a ďalšiemu učeníkovi zabránené, aby spoznali Ježiša. Možno aj tu bolo Márii dočasne zabránené, aby Ježiša spoznala.

Dnes niektorí nepoznávajú, že Ježiš pochádza od Boha, pretože nechcú hľadať ani nájsť nikoho od Boha. Iní nepoznávajú Ježiša, pretože nezodpovedá ich predpojatým očakávaniam. A napokon, iní by videli a nasledovali pravého Ježiša, ale bránia im v tom veci ako satanské klamstvo falošného náboženstva, starosti tohto sveta, hriech a prenasledovanie.

Otázka: Prečo v Jn 20,17 Ježiš povedal Márii, aby sa ho nedotýkala?

Odpoveď: Bezprostredným dôvodom, ktorý Ježiš uviedol, bolo to, že ešte nevstúpil k svojmu Otcovi. Neskôr, v Jánovi 20:27, Ježiš požiadal Tomáša, aby sa dotkol jeho boku a rúk. Možno bolo jednoducho vhodné, aby ďalším, kto Ježiša „objal“, bol Otec v nebi.

Kniha „1001 odpovedí na biblické otázky“ na strane 44 uvádza, že aby bol Ježiš naplnením starozákonných obetí, bolo vhodné, aby ako
„prvotiny“ podľa 1. Korinťanom 15:20–24 bol Ježiš predstavený Bohu Otcovi skôr ako ktokoľvek iný. Viac o prvotinách si môžete prečítať v Levitiku 23:9–14.

Otázka: Keďže Ježiš v Jánovi 20:17 nazval Otca „môjím Bohom“, dokazuje to, že Ježiš nie je Boh?

Odpoveď: Nie. List Židom 1:9 hovorí: „… Preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal…“, kde Ježiš je Boh a „tvoj Boh“ sa vzťahuje na Otca.

Slovo „Boh“, ak sa nevzťahuje na falošného boha, má v Biblii aspoň štyri významy: Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch a Boh v Trojici. Okrem toho, že tieto tri osoby sú všetky jedným Bohom, Otec mal vo vzťahu k Ježišovi aj úlohu Boha.

Viac informácií nájdete v diskusii o Matúšovi 28:19, Efezanom 1:3, 17 a najmä v Jánovi 13:3. Doplňujúcu odpoveď nájdete v knihe Complete Book of Bible Answers na str. 110 a v knihe When Cultists Ask na str. 190.

Otázka: Keďže mal Ježiš v Jn 20,19 po zmŕtvychvstaní fyzické telo, ako sa dostal do zatvorených miestností?

Odpoveď: Už pred svojou smrťou dokázal Ježiš zázračne prechádzať davom (Lukáš 4:28–30). Aj Filip bol zázračne prenesený v Skutkoch apoštolov 8:39–40. Teraz však mal Ježiš oslávené fyzické telo. Na jednej strane mal Ježiš moc prechádzať cez zamknuté dvere. Na druhej strane mohol sedieť a jesť rybu. Jeho oslávené telo nebolo v žiadnom prípade „menej“ ako naše fyzické telo, ale bolo „viac“ ako naše fyzické telo, pretože Jeho oslávené fyzické telo nepociťovalo bolesť, nepodliehalo rozkladu ani smrti.

Viac informácií nájdete v knihe The Complete Book of Bible Answers na str. 136 a v knihe When Critics Ask na str. 422–423.

Otázka: Keď v Jn 20,22 Ježiš povedal: „Pokoj vám,“ a poslal ich, prijali Duch Svätý ešte pred Turícami?

Odpoveď: Nie. Bez ohľadu na to, či bol v tom čase Duch Svätý s nimi akýmkoľvek spôsobom, neboli naplnení Duchom Svätým až do Dňa Turíc v Skutkoch apoštolov 2. Viac informácií nájdete v publikáciách The Complete Book of Bible Answers, s. 89–90, Hard Sayings of the Bible, s. 508–510, When Critics Ask, s. 423–424, a When Cultists Ask, s. 155–157.

Otázka: Ukazuje Ján 20,22–23, že kňazi majú moc odpúšťať hriechy?

Odpoveď: Nie, pokiaľ kňaz netvrdí, že je jedným z dvanástich apoštolov. Ešte predtým, ako bol napísaný Nový zákon, ešte predtým, ako vznikla cirkev, a ešte predtým, ako cirkev nadobudla múdrosť potrebnú na rozoznávanie rôznych sekt, Ježiš dal týmto mužom moc odpúšťať alebo neodpúšťať hriechy.

1. Nie je tam uvedené, že by toto privilégium bolo odovzdané pápežom alebo akýmkoľvek iným nástupcom, a

2. ani sa tam nehovorí, že by toto privilégium dostali kňazi.

3. Všetci kresťania však, či už sú duchovní alebo nie, môžu zvestovať, že Boh odpúšťa naše hriechy.

Ďalšie informácie nájdete v publikáciách „When Critics Ask“ (s. 424–425) a „When Cultists Ask“ (s. 190–191).

Otázka: Ako mohli učeníci v Jn 20,23 odpúšťať alebo neodpúšťať hriechy?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

Všetci kresťania sa zhodujú, že Efezským 2:20 hovorí, že cirkev je postavená na základe apoštolov a prorokov. Apoštolom bolo teda dané právo vyhlásiť, či je hriech odpustený, alebo nie. Okrem toho majú niektorí kresťania jeden z dvoch ďalších názorov.

Všetci kresťania môžu vyhlásiť: V diele „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 343) sa uvádza, že nielen apoštoli, ale aj cirkev má „výsadu oznamovať nebeské podmienky toho, ako môže človek získať odpustenie. Ak niekto verí v Ježiša, kresťan má právo vyhlásiť, že mu je odpustené. Ak človek odmietne Ježišovu obeť, kresťan môže vyhlásiť, že tomuto človeku nie je odpustené.“ Podobne aj v Believer’s Bible Commentary na s. 1569 sa uvádza, že apoštoli mali moc vyhlásiť hriechy za odpustené.

Iba učeníkom bola udelená osobitná autorita vyhlasovať odpustenie hriechov. Túto autoritu uplatnili v Skutkoch apoštolov 5:1–11 (Ananiáš a Safira), 1. Korinťanom 5:3–5, 12–13 a 2. Korinťanom 2:4–8 (nemorálny muž). Komentár „Believer’s Bible Commentary“ na strane 1569 spomína aj iné názory, ale odporúča práve tento.

Otázka: Mali pápeži v priebehu dejín podľa Ján 20,23 moc odpúšťať hriechy?

Odpoveď: Nie, a to aspoň z troch dôvodov.

1. Ako sa zhodujú niektorí katolícki teológovia (napríklad otec Fastiggi), mnohí skorumpovaní pápeži boli bezbožní a skončia v pekle. V takom prípade človek, ktorý je vzdialený od Boha a nie je Božím nasledovníkom, nemá moc odpúšťať alebo neodpúšťať hriechy.

2. Neexistuje žiadny dôkaz o pápežskej sukcesii.

3. Aj keby existovala pápežská sukcesia alebo apoštolská sukcesia, ako verili niektorí v rannej cirkvi, reťaz sukcesie bola prerušená. Keď sa pápež podieľa na vražde predchádzajúceho pápeža, tým sa reťaz preruší. Keď je pápež zosadený proti svojej vôli a ako svoj posledný čin exkomunikuje nasledujúceho pápeža, ako by potom mohla exkomunikovaná osoba mať moc odpúšťať alebo neodpúšťať hriechy a následne ju odovzdať svojim nástupcom?

Otázka: Mohlo by to, že Ján v Jn 20,24 nazval učeníka „Tomáš Didymus“, pričom Didymus znamená dvojča, znamenať, že mal na mysli, že Tomáš mal dve mysle, t. j. bol „pochybujúci Tomáš“, ako naznačuje Asimovov sprievodca Bibliou na s. 994?

Odpoveď: Nie. Všetci uznávajú, že Didymus znamená „dvojča“, a žiadny ranokresťanský autor nikdy nemal ani len tušenie, že by Didymus mohol znamenať „pochybovač“.

Otázka: V Jn 20,24–25, bolo to naozaj to isté telo, ktoré mal Ježiš na zemi?

Odpoveď: Áno. Jednoduchým príkladom je, že človek môže podstúpiť operáciu a vrátiť sa domov s tým istým telom, avšak vylepšeným. Podobne mal Ježiš to isté telo, vrátane stôp po klincoch, avšak bolo to oslávené telo. Ježiš nepoužil podvod, keď sa zjavil Tomášovi, ale bol úprimný a hovoril pravdu, keď požiadal Tomáša, aby sa presvedčil sám tým, že sa dotkne rán.

Hippolyt (225–235/6 n. l.) v Liste istej kráľovnej (alebo princeznej) na s. 240 píše: „Lebo On [Ježiš], keď vstal z mŕtvych a túžiac ukázať, že bolo vzkriesené to isté (telo), ktoré aj zomrelo, keď jeho učeníci pochybovali, zavolal k sebe Tomáša a povedal: ‚Natiahnite ruku vyššie: dotknite sa ma a pozrite: lebo duch nemá kosti a telo, ako vidíte, že ja mám.‘“

Otázka: Čo sa v Jn 20,25 hovorí o tom, že Ježiš bol pribitý na kríž?

Odpoveď: Svedkovia Jehovovi tvrdia, že Ježiš bol pribitý na „mučivý kol“, o ktorom tvrdia, že to bol drevený stĺp bez priečnika. Ukazujú obrázky, na ktorých Ježišove ruky drží iba jeden veľký klin. Grécky text, a dokonca aj vlastný Preklad nového sveta Svedkov Jehovových, uvádza slovo „klince“ (v množnom čísle), takže išlo o viac ako jeden klin. Ďalšie informácie nájdete v knihe „Odpovede Svedkov Jehovových verš po verši“ na stranách 82–83.

Som si istý, že raní kresťania vedeli, ako Ježiš zomrel, a tu je to, čo povedali.

List Barnabáša (cca 70–130 n. l.), kap. 12, s. 144, hovorí, že Mojžiš vytvoril podobu kríža, keď roztiahol ruky.

List Barnabáša (cca 70–130 n. l.), kap. 9, s. 143: „Lebo [Písmo] hovorí: ‚A Abrahám obrezal desať, osem a tristo mužov zo svojej domácnosti.‘ Aké poznanie mu teda bolo v tomto dané? Najprv sa nauč osemnásť a potom tristo. Desať a osem sú teda označené takto – desať písmenom I a osem písmenom H. Máte [iniciály mena] Ježiša. A pretože kríž mal vyjadrovať milosť [našeho vykúpenia] písmenom T, hovorí tiež: ‚Tristo.‘ Ježiša teda označuje dvoma písmenami a kríž jedným.“

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) „A nemali by sme skôr pripisovať tento symbol podobnosti s ukrižovaným Ježišom, keďže aj Mojžiš svojimi vystretými rukami spolu s tým, ktorého volali Ježiš (Jozue), dosiahol víťazstvo pre váš ľud?“ Dialóg s Tryfónom, kap. 112, s. 255. Pozri tiež kap. 111, s. 254

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) „…a to baránok, ktorý sa mal upiecť celý, bol symbolom utrpenia na kríži, ktoré mal Kristus podstúpiť. Lebo baránok, ktorý sa pečie, je upečený a upravený do podoby kríža. Jedno ražňové kolíko totiž prechádza cez celé telo od spodných častí až po hlavu [vertikálne] a druhé cez chrbát, na ktoré sú pripevnené nohy baránka [horizontálne].“ Dialóg s Tryfónom, Židom, kap. 40, s. 214

Minucius Felix (210 n. l.) Človek uctievajúci Boha s roztiahnutými rukami je znakom kríža. Octavius od Minucia Felixa, kap. 29, s. 191

Tertulián (198–220 n. l.) povedal, že v Mojžišových časoch musel ľud počas prvého Veľkej noci napísať „Tau“ (grécke písmeno t), aby ich anjel smrti obišiel. Nevedeli to, ale toto bolo znamenie Kristovho kríža. Odpoveď Židom, kap. 11, s. 167–168

Tertulián (198–220 n. l.) „Pri každom kroku vpred a pohybe, pri každom vstupe a výstupe, keď si obliekame oblečenie a obuv, keď sa kúpeme, keď sedíme pri stole, keď zapálime lampy, na pohovke, na stoličke, pri všetkých bežných činnostiach každodenného života si na čelo kreslíme toto znamenie.“ (Korunka/De Corona 3.4).

Origenes (225–254 n. l.) (úryvok): „Mojžiš síce dvíha ruky, ale nevystiera ich. Ježiš však, keď bol povýšený na kríži a chystal sa objať celú zem svojimi rukami, hovorí: ‚Vystrel som ruky k ľudu, ktorý neverí a ktorý hovorí proti mne.‘“ Homílie na Exodus. Homília 11, s. 358

Adamantius (okolo roku 300 n. l.) spomína, že Mojžiš vystrel ruky a Kristus urobil to isté. Jeho vystretá ruka zachránila všetkých. Dialóg o pravej viere, prvá časť, kap. 11, s. 53

Metod (270–311/312 n. l.) „Vtáky, ktoré lietajú vysoko, vytvárajú rozprestretím svojich krídel tvar kríža; a aj samotný človek s roztiahnutými rukami znázorňuje to isté.“ Tri úryvky o Kristovom utrpení, úryvok 1, s. 399–400

Victorinus z Petau (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.) „Mojžiš, predvídajúc tvrdosť toho ľudu, preto v deň sabatu zdvihol ruky a tým sa obrazne pripútal ku krížu.“ O stvorení sveta, s. 342

Atanáz, Vtelenie 25:3: „Lebo len na kríži človek umiera s roztiahnutými rukami. Preto bolo vhodné, aby Pán niesol aj toto a roztiahol svoje ruky, aby jednou pritiahol starobylý národ a druhou tých z pohanov a zjednotil oboch v sebe.“

Laktancius (cca 303 – cca 325 n. l.) „Kríž Ho teda povýšil tak skutočne, ako aj symbolicky, takže Jeho majestát a moc sa stali známymi všetkým spolu s Jeho utrpením. Lebo tým, že na kríži roztiahol ruky, jasne roztiahol svoje krídla smerom na východ a na západ…“ Epitome k Božským inštitúciám, kap. 51, s. 243.

Po roku 325 n. l.

Hegemonius (4. storočie) „Tam Mojžiš, keď bol napadnutý, vystrel ruky a bojoval proti Amalekovi; a tu Pán Ježiš… vystrel ruky na kríži a dal nám spásu.“ Disputácia s Manesom, kap. 44, s. 220

Existuje pohanské graffito z 2. storočia, ktoré zobrazuje muža uctievajúceho ukrižovaného osla s rukami roztiahnutými na kríži. Nápis znie: „Alexamenos ctí Boha,“ čo sa pravdepodobne vysmieva kresťanskému vojakovi. (Z http://www.jesuswalk.com/christian-symbols/cross)

Otázka: V Jn 20,28 nazval Tomáš Ježiša Bohom?

Odpoveď: Na rozdiel od toho, čo by mohli tvrdiť Svedkovia Jehovovi, Tomáš to určite urobil. Všimnite si, že verš neznie: „Tomáš povedal: Môj Pán a môj Boh!“, ale: „Tomáš mu povedal: Môj Pán a môj Boh!“ Všimnite si, že verš nehovorí: „Ó, Pane!“, ako keby Tomáš hľadel do neba a hovoril to. Skôr Tomáš mu povedal: „Môj Pán a môj Boh!“ Navyše Ježiš Tomáša za tieto slová ani neokarhal, ani neopravil.

Kniha „Jehovovi svedkovia – odpovede verš po verši“ na strane 84 tiež poukazuje na to, že v ich vlastnej Biblii „Kingdom Interlinear“ (1985) je pod gréckym textom správne uvedené: „Môj Pán a môj Boh“.

Ďalšie informácie nájdete aj v knihe „Keď sa pýtajú členovia sekt“ na s. 191–192.

Otázka: Bol Jn 21:1–25 pridaný neskôr, ako naznačil jeden moslim na základe tvrdení liberálnych skeptikov?

Odpoveď: Najprv uvedieme tvrdenie a potom odpoveď. Wikipédia uvádza: „Odborníci na Nový zákon sa vo veľkej miere zhodujú, že táto časť nebola súčasťou pôvodného textu Jánovho evanjelia“ (16. 12. 2018), citácia z Ehrman, Bart (13. február 2012). „Debata ‚Zanikol pôvodný Nový zákon?‘ (od cca 23:40)“. The Ehrman Project. Citované 15. januára 2013

Odpoveď: Nie, neexistuje na to žiadny dôkaz. V diele Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 197 sa uvádza: „Neexistuje žiadny textový dôkaz, na základe ktorého by sa Ján 21 dal považovať za neskorší dodatok k hlavnej časti evanjelia. Obsahuje ho každý kompletný rukopis Jánovho evanjelia.“

Jeden spoľahlivý dôkaz a žiadny protidôkaz by mali stačiť na to, aby sa určilo, či táto časť existovala v raných dobách, alebo nie. Keďže však máme deväť dôkazov, ktoré svedčia o jej existencii, a žiadny protidôkaz, malo by to byť dostatočné pre každého, kto by to spochybňoval. (Viac zmienok od jedného autora počítam ako jeden dôkaz.)

s. 66 (Papyry Bodmer II) obsahuje väčšinu Jánovho evanjelia, vrátane Ján 21:12,17. Pôvodne sa predpokladalo, že pochádza z cca 175 n. l., dnes sa však odhaduje, že pochádza z cca 125–150 n. l.

s. 109 (=Papyrus Oxyrhynchus 4448) Ján 21:18–20; 21:23–25 (3. storočie)

Vaticanus [B] (325–350 n. l.) a Sinaiticus [Si] (340–350 n. l.) obsahujú Ján 21, ako aj ostatné kapitoly. Sinaiticus pôvodne neobsahoval Ján 21:25, ale podľa New International Bible Commentary, s. 1263, bol tento verš pridaný neskôr.

Nasledujú neskoršie rukopisy: p122, Codex Bezae, Codex Alexandrinus, p59.

Spisovateľ Tatian (zomrel v roku 172 n. l.) vo svojom diele Diatessaron, ktoré je harmonizáciou evanjelií, cituje každý verš 21. kapitoly Jánovho evanjelia.

Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.) cituje časti Ján 21:4, 5 ako „Písmo nás oslavuje“ a „v evanjeliu“ v diele The Instructor, kniha 1, kap. 5, s. 212.

Tertulián (198–220 n. l.) cituje z Jánovej 21:20 (nie 13, 4, ani 12 slov) v diele „Predpis proti heretikom“, kap. 22, s. 253.

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) cituje z Ján 21:17, keď Pán hovorí k Petrovi. Cypriánove traktáty, traktát 1, kap. 4, s. 422. V Cypriánových listoch, list 2, kap. 1, s. 280, tiež parafrázuje Ján 21:17, kde sa Ježiš spýtal Petra, či ho miluje.

Origenes (246–248 n. l.) cituje posledných 14 z 23 slov z Ján 21:25 vo svojom Komentári k Matúšovi, kniha 14, kap. 11, s. 502.

Origenes (225–253/254 n. l.) cituje stredných 7 slov z Ján 21:18 (nie 13, 7 ani 9 slov) ako „počúvajte slová Ježiša“. Origenes, Proti Celsovi, kniha 2, kap. 45, s. 448

Otázka: Ako v Jn 21,5–6 prevzal Ježiš vedenie ich rybolovu a ako podľa vás Ježiš preberá vedenie nášho?

Odpoveď: Potrebovali loviť ryby: Peter mal manželku a všetci pravdepodobne potrebovali uživiť svoje rodiny. Ich vlastné úsilie, hoci boli skúsenými rybármi, dnes neprinášalo žiadny úlovok. Keď však počúvali Ježiša, výsledok prekonal ich očakávania.

Niekedy, keď lovíme pre evanjelium, spoliehame sa viac na svoje schopnosti ako na Ježiša. Musíme sa zastaviť a načúvať Ježišovi.

Otázka: V Jn 21,7, v čom vynikal Ján a ako by sme mali robiť to isté?

Odpoveď: Po prvé, Ján bol prvý, kto tu spoznal Ježiša. Ján poznal Ježiša dobre a ľahko spoznal Jeho hlas. Ježišovo slovo „paidia“ sa podľa publikácie The Bible Knowledge Commentary: New Testament (s. 344) dá preložiť ako „chlapci“ alebo „deti“, ale aj ako „priatelia“.

Po druhé, Ján túžil priblížiť sa k Ježišovi. Človek môže študovať a vedieť o Ježišovi, koľko chce, ale túži prísť k Ježišovi a zostať blízko Neho?

Po tretie, Ján skočil ako prvý: Hoci je dobré, že ostatní učeníci zostali a doviedli loď k brehu, Jánov impulz bol okamžite ísť k Ježišovi.

Otázka: Aký význam má v Jn 21,11 tých 153 rýb?

Odpoveď: V prvom rade by to mohlo vážiť viac ako 300 libier, takže Peter bol podľa diela The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 200, silný človek. Treba zvážiť dva body.

Všeobecne povedané, ulovili veľké množstvo rýb a spočítali ich, aby overili, koľko ich vlastne ulovili. Niektorí v tomto konkrétnom, presnom čísle vidia dôkaz, že Boh počíta každého jednotlivca, ktorý k Nemu prichádza.

Konkrétne ľudia, ktorí hľadajú numerické vzory v Biblii, poukazujú na Ján 21:11 ako na kľúčový dôkaz. V tomto úryvku sa nachádza mnoho vzorov, ktoré dávajú číslo 153. Viac informácií nájdete v nasledujúcich dvoch otázkach. 1 + 2 + 3 + … 17 = 153.

Otázka: Aký je v Jn 21,11 „kód“ pre numerológiu v Novom zákone?

Odpoveď: Jednou z foriem numerológie je teomatika a Del Washburn napísal knihu s názvom Theomatics II. Podobne ako Rimania, aj Gréci používali písmená na označenie čísel. Tu je kód, ktorý Washburn použil. Samozrejme, ak by bol jeho „kód“ nesprávny, potom by všetky jeho závery neobstáli.

„Kód“: V knihe Theomatics II na strane 23 sú číslam 1–5 priradené po sebe idúce grécke písmená od alfa po epsilon. Číslu 6 je priradené písmeno „vau“, ktoré sa vyskytovalo v raných gréckych abecedách, ale nie v neskorších. Číslam 7–10 sú priradené písmená zeta až iota. Číslam 20–80, počítaným po desiatkach, sú priradené po sebe idúce grécke písmená kappa až pi. Číslu 90 je priradené grécke písmeno koppa (písané ako O so zvislou čiarou dotýkajúcou sa spodnej časti O). Koppa sa vyskytovala v raných gréckych abecedách, nie však v neskorších. Číslu 100 je priradené písmeno „rho“. Číslu 200 sú priradené obe formy písmena sigma. Čísla 300 – 800, počítané po stovkách, sú priradené postupne písmenám od tau po omega. Pre hebrejčinu samozrejme platí iné priradenie, keďže hebrejčina má odlišnú abecedu.

(Poznámka: podľa Encyklopédie Britannica z rokov 1956 aj 1972 (pod heslom U) sa v semitskej abecede ako šieste písmeno používalo vaw. Gréci ho používali ako samohlásku a bolo to posledné písmeno v ich abecede, hneď po Tau. Títo Gréci si za šieste písmeno zvolili digamma (F). Digamma reprezentovala hlásku „w“. Nasledujúce grécke abecedy obsahovali písmeno „vaw“: thérska (700–600 pred n. l.), attická (600 pred n. l.), korintská (600 pred n. l.), chalkidská (600 pred n. l.) a iónska (403 pred n. l.). V attickej gréčtine sa „vaw“ vyslovovalo ako nemecké umlautové „u“. Písmeno „vaw“ sa v Novom zákone vyskytuje ako číslo 6 v Zjavení13:18 („666“).)

Nezávisle od teomatiky sa v knihe The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts, s. 25 (Philip W. Comfort a David P. Barrett) uvádza, že nešlo o žiadny tajný kód, ale o štandardný spôsob, akým pisári používali písmená na označenie čísel, vrátane čísiel strán, a čísel v Biblii, vrátane 12 učeníkov, 7 anjelov atď. Uvádza identické priradenie ako Washburn, s výnimkou triviálneho prípadu, keď sa šieste písmeno nazýva „stigma“ namiesto „vaw“, a priradenia „sampi“ ako 900 a „,alpha“ ako 1000. Tieto posledné dva dodatky sú irelevantné, keďže žiadne slovo v Biblii nepoužíva sampi ani „,alpha“.

Anchor Bible Dictionary, zväzok 4, s. 1141, tiež opisuje spôsob, akým Gréci používali písmená na označenie čísel. Uvádza sa v ňom, že nevieme, kedy sa tento systém použil po prvýkrát, avšak písmená na označenie čísel sa vyskytovali v manželskej zmluve v Elefantíne v Egypte v roku 310 pred n. l., na minciach v Ptolemaiovskom Egypte (286–246 pred n. l.) a na papyrusoch s násobilkami v 3. storočí pred n. l. Skutočný kód gréckych písmen na s. 1141 je rovnaký ako ten, ktorý je uvedený v publikáciách Theomatics II aj The Complete Text of the Earliest New Testament Manuscripts, s nasledujúcimi výnimkami. Zastarané písmeno používané pre číslo 6 sa v ňom nazýva „digamma“ a pre číslo 900 „san“. Čísla od tisíc do desaťtisíc sa označujú písmenami od alfa po theta so špeciálnymi znakmi.

Kniha The Manuscripts of the Greek Bible (Bruce M. Metzger), s. 6–10, obsahuje rozsiahlu časť venovanú gréckym písmenám používaným ako čísla. Používa rovnaký „kód“ ako Washburn, s nasledujúcimi nepodstatnými výnimkami. Uvádza sa v nej, že číslo 6 bolo zastarané grécke písmeno nazývané buď „waw“, alebo „digamma“, „sampi“ znamenalo 900 a „,a“ atď. predstavovalo 1 000 atď.

Papyry z Chester Beatty (rukopis č. 47) v Zjavení niekedy používajú grécke písmená na označenie čísel namiesto ich písomného zápisu. (V Jánovi 10:1 však číslo 72 bolo napísané slovami.) Veľmi čitateľný prepis možno nájsť v knihe The Complete Text of the Early New Testament Manuscripts, s. 336. Úplne sa zhoduje s tým, čo uvádza Washburn a čo ukazuje na fotografii v knihe „ “. Tento spôsob používania gréckych písmen na označenie čísiel strán sa vyskytoval v nasledujúcich rukopisoch: p1, p13, p23, p30, p38, p39, p45, p46, p66, p72, unciálny 0189, unciálny 0232.

Nemáme žiadne dôkazy o tom, že by raní kresťania skúšali alebo videli nejaký prínos v používaní numerológie na prechádzanie každého slova v pasáži. Samozrejme, s nadsádkou povedané, nemáme ani žiadne dôkazy o tom, že by mali na to potrebné počítače a kalkulačky. Washburn však nielenže nikdy netvrdil, že to v raných dobách robili, ale toto je vlastne aj jeden z bodov jeho teórie. Ak by raní kresťania rozpoznali, že súčty číselných hodnôt fráz by mohli zapadať do určitého vzoru, mohli by byť obvinení z toho, že menili písmená, aby vytvorili vzory. Keďže však nemáme žiadne dôkazy o tom, že by niekto nejaké vzory rozpoznal, tieto vzory, ak sú skutočne viac než náhodou, by boli dôkazom božského pôvodu a zachovania.

Bruce Metzger však v knihe The Manuscripts of the Greek Bible na strane 9 uvádza, že niektorí raní kresťania používali určitý druh numerológie, nazývaný gematria, na hľadanie špeciálnych významov v číslach. V Liste/Epištole Barnabáša (r. 100 n. l.) použili počet Abrahámových mužov (318), aby ukázali, že Kristus je v knihe Genesis. Číslo 300 = t, čo autorovi pripomínalo kríž, a 18 sú prvé dve písmená gréckeho mena Ježiša. Aj Augustín z Hippa si bol vedomý tohto používania gematrie. Metzger poznamenáva, že zabudli zohľadniť skutočnosť, že gréčtina v Abrahámových časoch ešte ani neexistovala.

Záver: Ak by niekto používal grécke písmená na označenie čísel, dokazovalo by to, že Washburn používa rovnakú číselnú skratku, akú grécki pisári bežne používali pri zapisovaní čísiel strán a niekedy aj iných čísel.

Otázka: Čo je v Jn 21,11 „teomatika“?

Odpoveď: „Teomatika“, ktorú presadzuje Del Washburn, je jednou z foriem biblickej numerológie. Kým „gematria“ je formou numerológie, ktorá sa snaží nájsť význam v číslach, teomatika je iná. Využíva počítače na premenu slov na čísla a potom sa snaží nájsť význam v týchto číslach. Osobne musím poznamenať, že som teomatiku nepreskúmal dostatočne na to, aby som v ňu uveril. Mojím zámerom tu nie je vás o ničom presvedčiť, ale len sa pokúsiť objektívne vám priblížiť túto tému pomocou úryvku, ktorý predstavuje jeden z jeho najsilnejších argumentov. Predtým, ako sa pozrieme na súčty čísel, je potrebné priradiť čísla ku každému z gréckych písmen. Kód, ktorý teomatika používa, nájdete v predchádzajúcej otázke.

Tvrdenia Washburnovej teomatiky

1. Teomatika, ako veda zaoberajúca sa číslami v Biblii, nie je schopná objaviť žiadne nové doktríny.

2. Je to užitočné, pretože numerická zložitosť dokazuje, že to nemohlo byť dielom ľudí, keďže tieto vzory by sa bez moderných počítačov nedali ľahko nájsť.

3. Je to užitočné na to, aby sa ukázal stupeň zachovania Božieho slova a v mnohých prípadoch aj na to, aby sa zistilo, ktoré odchýlky v rukopisoch sú správne.

Ako taký môže byť človek konzervatívnym kresťanom a buď teomatiku prijať, alebo ju odmietnuť.

Otázka: Prečo v Jn 21,15–17 Ježiš použil práve tento spôsob zmierenia s Petrom?

Odpoveď: Obnovenie ich vzťahu bolo pre Petra trápnym momentom. Ježiš mohol povedať: „Viem, že ma miluješ, takže je všetko v poriadku,“ a potom hneď odísť. Ale týmto spôsobom Ježiš prinútil Petra zamyslieť sa a upevniť svoje odhodlanie milovať Ježiša nadovšetko.

Otázka: Prečo sa Ježiš v Jn 21,15–17 trikrát opýtal Petra, či ho miluje?

Odpoveď: Prvé dva razy sa Ježiš opýtal Petra, či ho miluje, pričom na vyjadrenie lásky použil slovo agape. V oboch prípadoch Peter odpovedal, že Ježiša miluje phileo. Zdá sa, že po tom, čo Ježiša zaprel, Peter nemal pocit, že by mohol tvrdiť, že Ježiša miluje agape láskou.

Po tretíkrát sa Ježiš opýtal Petra, či ho miluje, pričom použil slovo „phileo“. Peter bol zranený a premýšľal, či Ježiš vôbec verí, že ho Peter miluje.

Namiesto toho, aby sa snažil ospravedlniť, prestal Peter kvantifikovať úprimnosť svojej lásky a porovnávať ju so svojimi minulými neúprimnými činmi zapretia. Namiesto toho Peter jednoducho priznal: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem.“

Ježiš vedel všetko, aspoň po svojom vzkriesení, a pýtal sa preto, lebo chcel, aby Peter odpovedal, nie preto, že by to nevedel. Boh kladie ľuďom otázky, na ktoré už pozná odpoveď, už od čias raja. Viac informácií o tom nájdete v knihe „Biblické ťažkosti a zdanlivé protirečenia“ na strane 240.

Boh vie, ako veľmi Ho milujeme, dokonca lepšie, ako to vieme my sami. Namiesto toho, aby sme sa snažili povedať Bohu presný stupeň hĺbky našej lásky, jednoducho priznajme, že Boh to vie, a túžme priblížiť sa k Nemu a milovať Ho viac.

Otázka: Ukazuje Jn 21,15–19, že Peter bol prvým pápežom, ako tvrdia niektorí rímskokatolíci?

Odpoveď: Nie, skôr to ukazuje, že Peter urobil chybu, keď trikrát zaprel Ježiša, že Ježiš Petra znovu prijal do služby a že Peter mal zodpovednosti ako apoštol. Peter trikrát zaprel Ježiša, a preto sa ho Ježiš trikrát opýtal, či ho miluje. Viac informácií nájdete v knihe „When Critics Ask“ (Keď sa pýtajú kritici), s. 192–193.

Otázka: Ako Jn 21,18 prorokoval Petrovu smrť?

Odpoveď: Ježiš povedal, že Peter zomrie, pričom dôraz bol kladený jednak na situáciu pred jeho smrťou, jednak na Petrov postoj. Podľa cirkevnej tradície bol Peter ukrižovaný v Ríme. Peter bol na vlastnú žiadosť ukrižovaný hlavou dolu, pretože sa necítil hoden zomrieť rovnakým spôsobom ako Ježiš.

V diele „O dvanástich apoštoloch“ (ANF, zväzok 5, s. 254–255) sa píše: „Peter kázal evanjelium v Pontuse, Galácii a Kapadócii [všetky v Malej Ázii], v Betánii a Taliansku, ako aj v Ázii, a neskôr bol v Ríme ukrižovaný Nérom hlavou dolu, keďže si sám želal trpieť týmto spôsobom.“

Otázka: Ako zomreli všetci apoštoli podľa Jn 21,18?

Odpoveď: V diele O dvanástich apoštoloch (ANF, zväzok 5, s. 254–255) sa píše: „Peter kázal evanjelium v Pontuse, Galácii a Kapadócii [všetky v Malej Ázii], v Betánii a Taliansku, ako aj v Ázii, a neskôr ho Nero v Ríme ukrižoval s hlavou smerom nadol, keďže si sám želal trpieť týmto spôsobom.

Andrej kázal Skytom [v Rusku] a Trákom a bol ukrižovaný, zavesený na olivovníku v Patra, meste v Acháji [v Grécku]; a tam bol aj pochovaný.

Ján bol opäť v Ázii vyhnaný kráľom Domitiánom na ostrov Patmos, kde napísal aj svoje evanjelium a mal apokalyptické videnie; a za čias Trajána zosnul v Efeze, kde hľadali jeho pozostatky, ale nenašli ich.

Jeho brat Jakub bol počas kázania v Judei sťatý mečom tetrarchom Herodesom a bol tam pochovaný. Eusébius 2:9 uvádza, že bol sťatý.

Filip kázal vo Frýgii [v Malej Ázii] a bol ukrižovaný v Hierapole hlavou smerom nadol za čias Domitiána a tam bol pochovaný.

Bartholomej opäť kázal Indom, ktorým tiež odovzdal Evanjelium podľa Matúša, bol ukrižovaný hlavou smerom nadol a bol pochovaný v Albane, meste vo Veľkej Arménii.

A Matúš napísal evanjelium v hebrejčine a vydal ho v Jeruzaleme a zosnul v Hierees, meste v Parthii [Irán]. Papias (95–110 n. l.) tiež zaznamenáva, že Matúšovo evanjelium bolo napísané v hebrejčine.

A Tomáš kázal Parthom, Médom, Peržanom, Hyrkanom, Baktrianom a Margianom (Mágom?) [všetci v Iráne a Afganistane a v bývalých sovietskych republikách] a v Calamene, meste v Indii, ho prebodli v štyroch končatinách borovicovým kopijom a tam bol pochovaný.

A Jakub, syn Alfeov, keď kázal v Jeruzaleme, bol Židmi ukameňovaný a bol tam pochovaný vedľa chrámu. Josh McDowell uvádza, že bol ukrižovaný.

Júda, nazývaný aj Lebbaeus, kázal ľuďom v Edesse a v celej Mezopotámii, zosnul v Berytuse a bol tam pochovaný. Josh McDowell uvádza, že bol zabitý šípmi.

Šimon Zélota, syn Kleofáša, ktorého volajú aj Júda, sa stal biskupom Jeruzalema po Jakubovi Spravodlivom (Pánovom bratovi), zosnul a bol tam pochovaný vo veku 120 rokov. Josh McDowell uvádza, že bol ukrižovaný.

A Matúš, ktorý bol jedným zo sedemdesiatich, bol zaradený medzi jedenásť apoštolov, kázal v Jeruzaleme, zosnul a bol tam pochovaný.

A Pavol vstúpil do apoštolského úradu rok po Kristovom nanebovstúpení; a začínajúc v Jeruzaleme, postúpil až do Illyrika, Talianska a Španielska, kde kázal evanjelium tridsaťpäť rokov. A za čias Nera bol v Ríme sťatý a tam bol pochovaný.“

Okrem toho podľa legendy apoštol Tomáš navštívil severnú Indiu za vlády Gondofara a tam kázal. Gondofar vládol približne od roku 19 n. l. do roku 45 n. l.

Otázka: Ako sa v Jn 21,20–23 niektorí ľudia dnes nechajú rozptyľovať zbytočnými otázkami?

Odpoveď: Je v poriadku klásť otázky, ale ak nemôžete položiť všetky svoje otázky, uistite sa, že najskôr získate tie najdôležitejšie informácie. Keď neveriaci kladie otázku týkajúcu sa Biblie, môžete sa ho najskôr opýtať: „Ak by som vám na túto otázku odpovedal, priblížilo by vás to k rozhodnutiu prijať Krista?“ Ak je ich odpoveď „nie“, opýtajte sa ich: „Čo by vás priblížilo k tomu, aby ste prijali Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa?“

Otázka: Čo tu Ježiš v Jn 21,22–23 hovorí o Jánovi?

Odpoveď: V skutočnosti tu Ježiš hovorí viac o Petrovi ako o Jánovi. Ježiš hovorí, že Peter je príliš zvedavý a trápi sa tým, ako Ján zomrie. (Peter si pravdepodobne myslel, že keďže Ježiš hovoril o Petrovej smrti, chcel by počuť aj o Jánovej smrti.) Ježiš hovorí, že aj keby Ján mal zostať nažive až do Ježišovho návratu, nie je to Petrov problém.

Tertulián, ktorý písal v rokoch 198–220 n. l. v diele „Traktát o duši“, kap. 50, s. 227–228, uvádza, že existovalo mylné očakávanie, že Ján zostane nažive až do príchodu Pána.

V skutočnosti Ján zomrel prirodzenou smrťou. Žil dlhšie ako ktorýkoľvek z ostatných apoštolov a Ján skutočne videl Ježiša ešte pred svojou smrťou: vo videní v Zjavení.

Mali by sme sa zmieriť s tým, že existujú veci, o ktorých Boh nechce, aby sme ich práve teraz vedeli. Napríklad v celom Novom zákone sa objavuje myšlienka, že Kristus sa môže vrátiť kedykoľvek, a preto by sme mali byť bdelí a dávať pozor na to, ako žijeme. Táto doktrína, nazývaná „bezprostredný návrat Krista“, je uvedená v 1. Tesalonickým 4:15, kde sám Pavol nevedel, či sa Kristus vráti ešte pred Pavlovou smrťou, alebo nie.

Otázka: Čo je zaujímavé na gréčtine v Jn 21,24?

Odpoveď: Rukopisy boli často písané veľkými písmenami a v mnohých z nich neboli medzery medzi slovami. To však zriedka spôsobuje nejednoznačnosť významu. Tu však máme výnimku. Grécke písmená by mohli rovnako znamenať „Vieme“ alebo „Ja určite viem“. Grécke rukopisy, ktoré majú medzery medzi slovami, však všetky uvádzajú „Vieme“. Rozdiel medzi „Vieme“ a „Ja určite viem“ však nemá žiadny význam. Viac informácií nájdete v knihe The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 9, s. 203.

Otázka: Prečo v Jn 21,25 nemáme záznam o všetkých ostatných veciach, ktoré Ježiš urobil?

Odpoveď: Mnohým sa zdá byť dosť ťažké prečítať si to, čo je o Ježišovi zaznamenané. Aj v Ježišovom živote bolo veľa faktov, ktoré neboli dôležité, napríklad v akej polohe spal, akú mal výšku, váhu, ako jedol atď. Vo viere veríme, že Boh pre nás zachoval všetko, čo potrebujeme vedieť, a mali by sme sa usilovne venovať čítaniu toho všetkého.

Otázka: Aké dôkazy existujú v Jánovom evanjeliu, že ho napísal Ján?

Odpoveď: Raná cirkev všeobecne prijala Jánovo evanjelium ako dielo apoštola Jána.

Strana 66 (Bodmer II Papyrii) (datovaná okolo roku 175 alebo okolo rokov 125–150 n. l.) obsahuje väčšinu Jánovho evanjelia. Názov uvedený na strane 66 z Bodmeru je „Evanjelium podľa Jána“. Jeho fotografiu si môžete pozrieť v knihe The Text of the Earliest New Testament Greek Manuscripts na strane 378.

Takmer presné zmienky: Hoci Ignác, List Barnabáša a List Diognetovi narážajú na Jána a Justín Mučeník cituje z Jána s tým, že slová pochádzajú od Ježiša, Jána menovite nespomínajú.

Teofil z Antiochie (168–181/188 n. l.) bol prvý, kto spomenul, že evanjelium napísal Ján, a to podľa môjho vlastného výskumu aj podľa diela „Believer’s Bible Commentary“ na s. 1463. Píše: „Ján hovorí“ a následne cituje Ján 1:1a v diele „Teofil k Autolykovi“, kniha 2, kap. 22, s. 103.

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) v diele Proti herézam, kniha 3, kap. 16.2, s. 440, spomína apoštola Jána spolu s ostatnými autormi evanjelií. V knihe 3, kap. 11.1–2, s. 426, cituje Ján 1:1, 10, 11, 14 ako dielo Jána.

Klement Alexandrijský (193–202 n. l.) v diele „Stromata“, kniha 2, kapitola 15, s. 361, spomína, že Jánovo evanjelium je dielom apoštola Jána.

Hippolyt (225–235/6 n. l.) spomína „Ján vo svojom evanjeliu“ a následne cituje Ján 1,1. V diele Proti heréze Noeta, kap. 14, s. 228

Cyprián, biskup Kartága (cca 246–258 n. l.), cituje z Jánovho evanjelia ako diela Jána v Traktáte 12, tretia kniha, 24, 25, s. 542.

Novatian v diele O Trojici, kap. 13, s. 622 (r. 257 n. l.) cituje Ján 1:14 s tým, že je to dielo Jána. Má aj mnoho ďalších citátov od Jána.

V diele „Believer’s Bible Commentary“ (s. 1463) sa uvádza, že až do 19. storočia nikto nepopieral, že Jánovo evanjelium je dielom Jána, s výnimkou neznámej sekty nazývanej Alogi.

Pokiaľ ide o spoľahlivosť Jánovho evanjelia vo všeobecnosti, pozri nasledujúce tri otázky.

Otázka: Kedy bolo napísané Jánovo evanjelium?

Odpoveď: Máme fragment Jánovho evanjelia, nazývaný rukopis Johna Rylandsa, ktorý bol pomocou rádiokarbónovej metódy datovaný do rokov 117–138 n. l., takže musel byť napísaný skôr. Jánovo evanjelium bolo pravdepodobne napísané medzi rokmi 70 n. l. a 125 n. l.

Názory rôznych autorov

V publikácii „The New Geneva Study Bible“ na strane 1656 sa uvádza, že podľa cirkevnej tradície to bolo okolo roku 90 n. l.

V publikácii „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ na strane 267 sa uvádza, že to bolo pravdepodobne medzi rokmi 85–95 n. l. Niektorí kritici sa na základe podobností s gnostickými spisami pokúsili datovať vznik až do roku 150 n. l. Iní ho datujú už do obdobia 45–66 n. l.

V diele „Bible Knowledge Commentary: New Testament“ (s. 268) sa uvádza, že archeologické nálezy potvrdzujú Ján 4:11; 5:2–3, a že slovné analýzy, ako napríklad slovo „synchrontai“ v Jánovi 4:9, ako aj zvitky z Mŕtveho mora, podporujú skoré datovanie Jánovho evanjelia.

V publikácii „The New International Dictionary of the Bible“ (Nový medzinárodný slovník Biblie), s. 534, sa uvádza, že Jánovo evanjelium bolo napísané „niekedy koncom prvého storočia n. l.“

Skeptická publikácia „Asimov’s Guide to the Bible“ (Asimovov sprievodca Bibliou), s. 954, uvádza, že štvrté evanjelium vzniklo neskôr ako ostatné, ale zdá sa, že už okolo roku 150 n. l. bolo známe a spisovatelia sa naň odvolávali. Pravdepodobným dátumom je možno rok 100 n. l., hoci by to mohlo byť aj o niečo neskôr.

Dôkazy:

Podľa Wycliffeovho biblického slovníka (str. 937) bol Ján oboznámený s podrobnosťami o Jeruzaleme pred jeho zničením, ako napríklad s Betesdskou nádržou (Ján 5:2) či dlažbou (Ján 19:13). Používal aj niektoré výrazy, ktoré sa používali v Kumráne. Harmónia evanjelií, nazývaná Egertonov papyrus 2, obsahuje Ján 5 a je datovaná najneskôr na rok 150 n. l. (Viac informácií nájdete v Believer’s Bible Commentary, s. 1464.)

Valentinus citoval Jánovo evanjelium vo svojom diele „Evanjelium pravdy“, ktoré napísal okolo roku 140 n. l.

V rímskych katakombách sa nachádzajú maľby znázorňujúce Krista ako Dobrého pastiera a vzkriesenie Lazára, ktoré sú datované okolo roku 150 n. l.

Otázka: Ako vieme, že to, čo máme dnes v Jánovom evanjeliu, je spoľahlivým zachovaním toho, čo bolo pôvodne napísané?

Odpoveď: Existujú aspoň tri dobré dôvody.

1. Boh sľúbil zachovať svoje slovo v Izaiášovi 55,10–11; Izaiášovi 59,21; Izaiášovi 40,6–8; 1. liste Petrovom 1,24–25 a v Matúšovi 24,35. Voľne sa pripúšťa, že to v konečnom dôsledku zahŕňa určitú mieru dôvery v Boha. Ak Boh naozaj chcel niečo oznámiť, chcel by, aby to bolo zachované.

2. Svedectvo rannej cirkvi. Tu je niekoľko kresťanských aj nekresťanských autorov, ktorí sa odvolávali na verše z Jánovho evanjelia.

Zaujímavé je, že v 1. Klementovom liste sa nenachádza žiadne miesto, ktoré by sa dalo považovať za odkaz na Jánovo evanjelium. Jánovo evanjelium bolo napísané ako posledné a 1. Klementov list vznikol tak skoro (96–98 n. l.), takže je možné, že sa Jánovo evanjelium ešte nedostalo ku Klementovi do Ríma.

Ignác (110–117 n. l.) naráža na Ján 3:8: „Lebo vie, odkiaľ prichádza a kam ide.“ Ignácov List k Filadelfským, kap. 7, s. 83. Komentár The Believer’s Bible Commentary, s. 1463, tiež uvádza, že Ignác naráža na Jána.

Starší (95–117 n. l.) [Papias?] citujú polovicu Ján 14:2 ako „Pán povedal“: „že z tohto dôvodu Pán povedal: ‚V dome môjho Otca je mnoho príbytkov:‘“ fragment 5, s. 154

Mathetes k Diognetovi (okolo r. 130 n. l.), kap. 6, s. 27, naráža na Ján 17:11, 14, 16

List Barnabáša (cca 70–130 n. l.), kap. 6, s. 141, naráža na Ján 1:14: „Mal sa zjaviť v tele a prebývať medzi nami.“

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) Justín cituje Ján 3:5 ako slová Ježiša a parafrázuje Ján 3:14.

Tatianov Diatessaron (cca 172 n. l.) cituje 828,0 z 879 veršov Jánovho evanjelia, čo predstavuje 94,2 %. To je všetko okrem 51,0 veršov. Diatessaron obsahuje Ján 1:1–5, 1:7–28; 1:29 a nasl. (19 z 21 slov); 1:30–40; 1:41a (14 z 18 slov); 1:42a (19 z 22 slov); 1:43–51; 2:1–11,14; 2:16–22,23f (11 z 24 slov); 2:24–25; 3:1–36; 4:1–2,3a (3 z 8 slov); 4:4–44; 4:45a (10 z 26 slov); 4:46–54; 5:1; 5:2m (5, nie 7, 7 slov); 5:3–47; 6:1m (4, nie 6, 2 slová); 6:2f (6/14 slov); 6:3–4; 6:5a (17/23 slov); 6:6–9; 6:10m (nie 7, 7, nie 8 slov); 6:12–18; 6:19m (6, nie 14, 2 slová); 6:21a (7/18 slov); 6:22a (4/37 slov); 6:23–71; 7:1–52; 8:12–18; 8:19f (25/26 slov); 8:20–24; 8:25a (10/17 slov); 8:26–59; 9:1–41; 10:1–42; 11:1–57; 12:1–11; 12:12 a nasl. (15/17 slov); 12:13; 12:16–50; 13:1–30; 13:31 a nasl. (12/17 slov); 13:32–36; 13:37 a nasl. (6/18 slov); 13:38a (8 z 21 slov); 14:1–31; 15:1–27; 16:1–33; 17:1–26; 18:1–2; 18:4–10; 18:11m (4, nie 8 z 11 slov); 18:12–24; 18:25a (7/24 slov); 18:26; 18:28f (13/26 slov); 18:29–37; 18:38a (13/24 slov); 18:39–40; 19:2a (11/16 slov); 19:4–17; 19:19–37; 19:38m (nie 2, 6, nie 4 slová); 20:2–19; 20:20m (nie 10, 4, nie 3 slová); 20:21–31; 21:1–25. Zlomky znamenajú počet citovaných gréckych slov v pomere k celkovému počtu gréckych slov.

Kresťania z Vienne a Lugduna (r. 177 n. l.) citujú Ján 16:2. ANF zväzok 8, s. 779

Teofil z Antiochie (168–181/188 n. l.) píše: „Ján hovorí“ a potom cituje Ján 1:1a. Teofil k Autolykovi, kniha 2, kap. 22, s. 103

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) cituje Ján 1:14 ako dielo Jána. Irenej, Proti herézam, kniha 1, kap. 8.5, s. 328–329. Irenej cituje Ján 1:6 v diele Proti herézam, kniha 3, kap. 11.4, s. 427.

Muratoriho kánon 1. (cca 190–217 n. l.) „Štvrtý evanjelium je Jánovo.“

Klement Alexandrijský (193–202 n. l.) „Ján napísal svoje evanjelium.“ Stromata, kniha 5, kap. 12, s. 463

Tertulián (okolo roku 213 n. l.) cituje Ján 1,14 a v diele Proti Praxeasovi, kap. 26, s. 622, uvádza, že ho napísal Ján a že sa nachádza „v Jánovom evanjeliu“.

Tertulián (207/208 n. l.) v diele „Päť kníh proti Marcionovi“, kniha 4, kapitola 5, s. 350, zdôrazňuje autorstvo evanjelií podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, Zjavenia a mnohých Pavlových listov.

Hippolyt (225–235/6 n. l.) pri rozbore Ján 1,1–3 uvádza, že toto evanjelium napísal blahoslavený Ján, a to v diele Proti heréze Noeta, 14, s. 228.

Hippolyt spomína „Ján vo svojom evanjeliu“ a následne cituje Ján 1,1 v diele Proti heréze istého Noeta, kap. 14, s. 228.

Origenes (cca 225–253/254 n. l.) napísal celý komentár k Jánovmu evanjeliu.

Origenes (225–254 n. l.) spomína Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Origenes, Proti Celsovi, kniha 5, kap. 56, s. 568. Cituje tiež Matúša 18:1 v Origenesovom Komentári k Matúšovi, kniha 13, kap. 14, s. 482.

Origenes cituje Ján 9:39 v diele „Proti Celsovi“, kniha 7, kap. 39, s. 626

Novatian (250–257 n. l.) v diele „Traktát o Trojici“, kap. 13, s. 622, uvádza, že Ján 1:14 je dielom Jána.

V diele „Traktát proti Novatianovi“, kap. 2, s. 657 (254–256 n. l.) sa uvádza, že Ján 10:1 pochádza od Jána, autora evanjelia.

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) spomína „Evanjelium podľa Jána“ a následne cituje Ján 3:18, 19 v diele „Cypriánove traktáty – Svedectvá“, kap. 31, s. 543. Takisto v „Traktáte 2“, druhá kniha, kap. 1, s. 516. Pozri tiež jeho citát z Ján 15:18–20, ktorý pripisuje Jánovi v diele „Cyprianove traktáty“, traktát 3, kap. 29, s. 542.

List rímskych starších Cypriánovi (250–251 n. l.) cituje Ján 10:11, 12. Cituje tiež Ján 16:17. Obe tieto miesta boli uvedené ako „od samotného Pána“ v „Listoch Cypriána“, list 2, s. 280.

Firmilian z Cézarey v liste Cypriánovi (r. 256 n. l.) cituje Ján 20:22,23 ako „v evanjeliu“. List 74, kap. 16, s. 384

Firmilian z Cézarey v liste Cypriánovi (r. 256 n. l.) cituje Ján 17:21. List 74, kap. 3, s. 391

Nemesianus z Thubunae na Siedmom kartáginskom koncile, s. 566 (okolo roku 256 n. l.) cituje Ján 3:5 a neskôr Ján 3:6.

Libosius z Vagy na Siedmom koncilu v Kartágu, s. 569 (okolo roku 256 n. l.) cituje štvrtinu Ján 14:6: „Pán hovorí: ‚Ja som pravda.‘“

Dionýz z Alexandrie (246–265 n. l.): „Bolo to ‚na konci soboty‘, ako hovorí Matúš; bolo to ‚skoro ráno, keď bolo ešte tma‘, ako píše Ján; bolo to ‚veľmi skoro ráno‘, ako to vyjadruje Lukáš; a bolo to ‚veľmi skoro ráno, pri východe slnka‘, ako nám hovorí Marek. Nikto nám teda jasne neukázal presný čas, kedy vstal z mŕtvych.“ List č. 5 biskupovi Basilidesovi, s. 94. Dionýz Alexandrijský pripustil, že Jánovo evanjelium napísal „Ján“, spochybňoval však, či išlo o apoštola Jána, alebo o iného Jána.

Dionýz z Alexandrie (246–265 n. l.) cituje celý Ján 20,1 v Liste biskupovi Bazilidovi, kánon 1, s. 95

List Hymenaeusa (r. 268 n. l.) odkazuje na Ján 1:3–4, 18

Adamantius (okolo r. 300 n. l.): „Súhlasíte, ak z evanjelií dokážem, že nie sú výmyslami?“ … „Napísali ich Kristovi učeníci: Ján a Matúš; Marek a Lukáš.“ Dialóg o pravej viere, prvá časť, „b 5“, s. 41

Adamantius (okolo r. 300 n. l.) cituje celý Ján 1,17 ako dielo evanjelistu Jána. Dialóg o pravej viere, piata časť, kap. 11, s. 160.

Arnobius (297–303 n. l.) naráža na Ján 8:46: „Čo vás teda núti, čo vás podnecuje, aby ste urážali, nadávali a neúprosne nenávideli Toho, koho nikto nemôže obviniť z žiadneho zločinu?“ (Arnobius, Proti pohanom, kniha 1, kap. 64, s. 432)

Victorinus z Petau (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.) spomína Ježiša ako Slovo Božie a cituje Ján 1,1 ako dielo evanjelistu Jána v diele Komentár k stvoreniu sveta. Victorinus z Petau (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.) spomína Matúša, Marka a Lukáša v diele Komentár k Apokalypse blahoslaveného Jána, zo štvrtej kapitoly, verše 7–10, s. 348

Peter z Alexandrie (306, 285–311 n. l.) odkazuje na Jánovo evanjelium. Z Fragmentu 5.7, s. 282

Metod (270–311/312 n. l.) cituje Ján 1,1–2 vo „Výňatku z diela o stvorených veciach“, kap. 6, s. 381

Atanáz (318 n. l.) cituje z Ján 3:3, 5. „On [Ježiš] sám hovorí v evanjeliách: ‚Prišiel som hľadať a zachrániť stratených.‘“ Vtelenie Slova, kap. 14, s. 43. Ešte pred Nicejským koncilom sa Atanáz odvoláva na Ján 1:1 (citát v diele Proti pohanom, kap. 42, s. 26) 1,3 (citované ako „slová Jána“ v diele Vtelenie Slova, kap. 2.6, s. 37); 3,3.5; 9,32.33 (citované v diele Vtelenie Slova, kap. 39.6, s. 57); 10:17,18 (narážka v diele Vtelenie Slova, kap. 22.3, s. 48); 10:37 (citované v diele Vtelenie Slova, kap. 18.2, s. 46); 12:32 (citované v diele Vtelenie Slova, kap. 25.4, s. 50); citát strednej tretiny verša 14:9 (Proti pohanom, kap. 45, s. 28); citát jednej štvrtiny verša 14:10 (Proti pohanom, kap. 47:2, s. 29). Atanáz sa pred Nicejským koncilom neodvoláva na žiadne iné verše z Jánovho evanjelia, ale po ňom sa odvoláva na mnohé ďalšie verše z Jánovho evanjelia.

Laktancius (cca 303–320/325 n. l.) cituje Ján 1,1–3 so slovami: „Aj Ján takto učil.“ Dielo „Božské inštitúcie“, kniha 4, kapitola 9, s. 107

Alexander z Alexandrie (313–326 n. l.) cituje Ján 1,1–3 a Ján 1,18 ako slová Jána. Listy o ariánskej heréze, kap. 4, s. 292