< Otázka k Biblii z knihy Jozue

Otázka: Aký je hlavný zmysel knihy Jozue?

Odpoveď: Kniha Jozue je zaujímavá tým, že ju možno čítať najmenej na troch úrovniach.

1. Kniha Jozue rozpráva o tom, ako Boh viedol Izraelitov pri dobytí Palestíny.

2. Slúži ako vyvrcholenie knihy Exodus a začiatok ich života v Palestíne.

3. Táto kniha v prvom rade ukazuje, ako voľba poslušnosti prináša víťazstvo a požehnanie, a v druhom rade, ako neposlušnosť vedie k porážke. Kniha Sudcov obsahuje podobné ponaučenia, avšak poradie je opačné a Sudcovia poskytujú mnoho ďalších ponaučení o rôznych druhoch neposlušnosti. Nakoniec je kniha Jozue pre nás užitočná tým, že sa môžeme poučiť z príkladu tohto zbožného vodcu.

Otázka: Ako v Joz 1,4 Boh dal Izraelitom zem Chetitov, keďže Chetiti žili na severe Izraela v dnešnom Turecku?

Odpoveď: Jozue 1:4 sa nevzťahuje na územie dnešného Turecka. Chetiti mali skôr kolóniu v strednom Kanaáne, ktorá zahŕňala aj mesto Gibeon.

Otázka: Čo je v Joz 1,4 „Veľké more“?

Odpoveď: Veľké more bol ich názov pre Stredozemné more.

Otázka: Aký druh prosperity je sľúbený v Jozue 1:8?

Odpoveď: Boh sľubuje Jozuovi vojenský úspech. Jozua sám sa nikdy nestal zvlášť bohatým. Hoci Boh dáva kresťanom úspech mnohými spôsobmi, musíme si dávať pozor, aby nás nezviedla zlá láska k peniazom. Všetko, čo môžeme povedať o finančnej prosperite, je to, že v tomto živote môžeme byť takí bohatí ako Ježiš a Pavol, a tí nevlastnili veľa.

Otázka: Čo znamená v Jonášovi 1:8 výraz „Čo robíš“?

Odpoveď: Mohlo by to znamenať „čím sa živíš (aké máš povolanie)“, alebo to mohlo znamenať „čo robíš (na tejto lodi)“.

Otázka: Prečo sa v Jonášovi 1:8–10 obávali, keď Jonáš povedal, že uctieva Toho, kto stvoril more a zem? Veď oni aj tak neuctievali jediného pravého Boha.

Odpoveď: Neverili v jediného pravého Boha, ale zrejme Ho ani úplne nevylučovali. Pohania mali sklon prijímať nové božstvá, a ak sa tvrdilo, že On stvoril more, potom by bol tento Boh za týchto okolností niekým, s kým treba počítať. Niektorí ľudia sú takí aj dnes. Neprijímajú jediného pravého Boha, ale ani Ho úplne nevylučujú. Radi sa držia na oboch stranách.

Otázka: Bolo Joz 1,11 povedané pred Joz 3,1 alebo po ňom?

Odpoveď: Mohlo to byť tak aj tak; rozprávanie je v prísnom chronologickom poradí. Vo všeobecnosti nemožno v Biblii predpokladať, že niečo musí byť v chronologickom poradí, pokiaľ to nie je výslovne uvedené.

Otázka: Bolo správne, že muži v Jonášovi 1:11–15 hodili Jonáša cez palubu, čím ho odsúdili na zdanlivo istú smrť?

Odpoveď: Za normálnych okolností nie. Boli však zúfalí a keď im to Jonáš prikázal, urobili to, čo považovali za potrebné. Môže sa zdať kruté, že Boh ich prinútil hodiť Jonáša cez palubu do zdanlivo istého smrti, ale Boh to využil na to, aby priniesol život mnohým pohanom.

Otázka: Prečo museli v Joz 1,15 obsadiť tú zem, keď im ju Boh už dal v Joz 1,3?

Odpoveď: Tu sa môžeme naučiť dôležitú vec. Boh už vyhlásil, že táto zem je ich. Avšak pred nimi ešte ležala ťažká práca, aby si Božie zasľúbenie skutočne privlastnili. Aj dnes, ak chcete dosiahnuť víťazstvo, musíte spolupracovať s Bohom, aby ste si privlastnili to, čo vám Boh dal.

Otázka: Stali sa námorníci v Jonášovi 1:16 veriacimi v pravého Boha?

Odpoveď: Písmo to výslovne neuvádza. Buď:

a) naozaj konvertovali a uctievali iba pravého Boha,

b) teraz len veľmi rešpektovali pravého Boha a prinášali mu obete, pričom naďalej obetovali aj svojim modlám.

Otázka: Bola Rachab v Joz 2,1 naozaj len hostinská?

Odpoveď: Podľa Listu Židom 11:31 a Listu Jakuba 2:25 nebola. Aj mimo Biblie to potvrdzuje 1. Klementov list (96–98 n. l.), kap. 12, zväzok 1, s. 8, napísaný v rokoch 96–98 n. l. Študijná Biblia Nelsona na s. 355 uvádza, že hebrejské slovo v tomto kontexte označuje bežný hostinec, ktorý nie je spojený s náboženským chrámom.

Poznámka pod čiarou v preklade NIV uvádza: „Alebo možno hostinská“, čo je však v tomto prípade nesprávne.

Otázka: Prečo v knihe Jozue 2:1 zbožní muži vošli do domu, ako bol ten Rahabov?

Odpoveď: Bohabojní muži by to dnes nemali robiť. Príslovia 5:8 v súvislosti s pokušením hovoria, že muži by sa nemali ani priblížiť k dverám nemravnej ženy. V odpovedi je však potrebné zohľadniť tri body.

1. Príslovia 5:8 ešte neboli napísané a od ľudí sa neočakávalo, že budú dodržiavať prikázania, ktoré ešte neboli zjavené.

2. Biblia ani neschvaľuje, ani neodsudzuje miesto, kde sa ubytovali.

3. Hebrejské slovo pre hostinského a pre prostitútku je rovnaké. Rachab bola jednoznačne tou druhou, ako ukazujú List Židom 11:31 a List Jakuba 2:25. Môže však existovať kultúrny dôvod, prečo existuje len jedno slovo pre obidve. Možno mali izby v hostincoch a iných ubytovniach dvojaké využitie a pre morálne ľudí slúžili iba ako izby na spanie. V takom prípade, ak každý hostinec slúžil zároveň ako miesto prostitúcie, mohlo byť nevyhnutné, aby zbožní muži pobývali v hostinci zo zbožných dôvodov.

Otázka: Odmenil Boh v Jozue 2:4–9 Rachab za klamstvo?

Odpoveď: Biblia nikde nehovorí, že Boh odmenil Rachab za klamstvo, ale List Židom 11:31 ukazuje, že Boh odmenil Rachab za to, že mu dôverovala. Okrem toho sa kresťania v tejto otázke nezhodujú a existujú dve odpovede.

1. Niektorí tvrdia, že Rahabino klamstvo bolo spravodlivým konaním. Klamať zlým ľuďom je v poriadku, ak ide o záchranu nevinného života a v čase vojny. V New Geneva Study Bible na str. 298 sa píše: „Klamstvo je nevyhnutnou taktikou vo vojne.“

2. Iní tvrdia, že Rahabino klamstvo nebolo správnym konaním. Rahab však nepoznala Boží zákon a Boh ju odmenil za to, že Ho nasledovala, napriek jej nedokonalému poznaniu. Publikácia „735 Baffling Bible Questions Answered“ (Odpovede na 735 záhadných biblických otázok) na strane 88 poukazuje na to, že Boh žehná hriešnikom napriek ich hriechom, pretože všetci ľudia sú hriešnici.

Pozri si tiež diskusiu o Liste Židom 11:31 a Jakubovi 2:25.

Otázka: Čo je v Jozue 2:7 „brod“ (s malým písmenom „b“)?

Odpoveď: Je to plytké miesto na prechod cez rieku.

Otázka: Čo je významné na šarlátovej niti v Jozue 2:18–21 a Jozue 6:22–23?

Odpoveď: Pre Rachab a Izraelitov to bolo jednoducho znamenie medzi nimi, aby zachránili jej rodinu.

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) v diele Proti herézam, kniha 4, kap. 20.12, s. 492, spomína, že šarlátová niť visiaca z okna pripomína krv veľkonočného baránka, ktorú Izraeliti v Egypte natierali na svoje dvere. Môžeme v tom vidieť aj pripomienku ružovočervenej krvi Ježiša, ktorá bola preliata za nás. V istom zmysle teda aj my máme šarlátovú niť ako symbol našej ochrany pred Božím hnevom.

Otázka: Prečo chcel Boh v Joz 3,7 „vyzdvihnúť“ Jozuu?

Odpoveď: Boh chcel, aby ľudia k Jozue vzhliadali. Tak by mu skôr poslúchali a dôverovali by mu. List Filipským 2:29 ukazuje, že zbožní ľudia by mali byť uznávaní a ctení.

Otázka: Prečo Jozua v Joz 3,9–16 zaútočil zo stredu Kanaánu?

Odpoveď: Vidíme, že to malo z vojenského hľadiska zmysel. Útok v strede oddelil približne 1,1 milióna ľudí na severe od 900 000 na juhu. Je zaujímavé, že Jozueho stratégiu najprv zaútočiť na Kanaán v strede, aby rozdelil sever a juh, zrejme poznal aj britský poľný maršal Edmund H. Allenby. Tú istú stratégiu použil v prvej svetovej vojne na oslobodenie Palestíny od Turkov a aj on zvíťazil.

Q: Mali v Joz 3,9–13 ťažkosti s prekročením rieky Jordán?

A: Pre Boha to nebol žiadny problém. Rieka Jordán mala pri Jerichu väčšinu roka šírku 80–100 stôp, ale počas jarných povodní dosahovala šírku až jednej míle. Zvedovia mohli prekročiť rieku v plytkom brode, hlbokom asi 3 stopy, kde sa naraz mohlo prejsť len niekoľko ľudí. Zdalo by sa, že Izraeliti by potrebovali veľmi veľký brod, alebo by museli urobiť dlhú obchádzku. Boh však mal rýchlejší spôsob, o ktorom Jozua povedal ľudu v Jozue 3:9–13.

Bol to zázrak, lebo vody sa zastavili „hneď, ako sa nohy kňazov dotkli vody“ (Jozue 3:15–16) a oni prešli po suchu (Jozue 3:17).

Otázka: Keďže v Jozue 3:10 Boh sľúbil, že Kanaáncov pred nimi bezpodmienečne vyženie, prečo niektorí z nich zostali aj v čase sudcov?

Odpoveď: Boh nepovedal, že vyženie Kanaáncov, ale že ich vyženie pred nimi. V prípadoch, keď prestali bojovať proti Kanaáncom, títo neboli vyhnaní.

Dokonca aj dnes existujú bitky, v ktorých bude Boh s nami, aby sme zvíťazili, ale ak odmietneme bojovať, nezískame víťazstvo.

V kresťanských piesňach sa často objavuje téma prekročenia Jordánu. Táto téma symbolizuje smrť a pokojný vstup do zasľúbenej zeme neba. Nie je to však presné odzrkadlenie toho, čo Jordán znamenal pre Izraelitov. Prekročenie Jordánu pre nich znamenalo začiatok boja o to, aby si privlastnili to, čo im Boh sľúbil. Čakala ich ťažká práca! Boh povedal Izraelitom, že môžu zaujať Zasľúbenú zem, ale Kanaánci to zrejme nepochopili. Podobne aj v našich životoch nám Boh sľubuje veci, ktoré chceme, ale Satan sa zdá, že sa nechce vzdať svojej moci. Rovnako ako Izraeliti musíme byť odvážni a nárokovať si to, čo nám bolo sľúbené. Podobne ako Jozua by sme nemali robiť kompromisy, ale poslušnosťou a tvrdou prácou musíme prekonať ťažkosti, ktoré nás čakajú.

Otázka: V Joz 3,15–16 sa píše, že od tej doby sa rieka Jordán prestala tečieť. Je to pravda?

Odpoveď: Áno, od Jozueho prechodu sa rieka Jordán prestala tečie aj v iných prípadoch. V roku 1927 zosuv pôdy neďaleko mesta Adam zablokoval rieku na 20 hodín. Avšak to, že koryto rieky Jordán bolo suché hneď po tom, ako kňazi vstúpili do Jordánu, je bez Božej moci nevysvetliteľné. Muselo to byť úžasné byť jedným z Izraelitov, ktorí sledovali, ako rieka náhle vyschla, a podľa Jozue 4:18 rovnako náhle sa vrátila na svoje miesto.

Otázka: Prekročil Izrael Jordán v Joz 3,17, alebo v Joz 4,5,10–11?

Odpoveď: Tu je sled udalostí.

1. Kňazi niesli truhlu do stredu rieky Jordán a zostali tam, ako uvádza prvá polovica Jozue 3:17.

2. Kým tam kňazi boli, ľud prešiel na druhú stranu, ako uvádza druhá polovica Jozue 3:17.

3. Muži vzali dvanásť kameňov a preniesli ich zo západného (kananejského) brehu rieky do stredu, ako hovorí Jozue 4:5.

4. Kňazi, ktorí celú tú dobu stáli uprostred Jordánu s truhlou, napokon prešli na druhú stranu, až keď bolo všetko hotové, ako to uvádza Jozue 4:10–11.

Nie je jasné, či muži preniesli tých dvanásť kameňov až po tom, čo prekročil posledný z ľudu, alebo ešte počas toho, čo časť ľudu stále prekračovala rieku.

Otázka: Prečo v Jozue 4:5–9 vybrali dvanásť kameňov?

Odpoveď: Slúžilo to ako pamiatka pre nich (Jozue 4:6) a jeden kameň bol určený pre každý kmeň (Jozue 4:5).

Je potrebné si uvedomiť, že Jozue netrval na tom, aby sa dvanásť kmeňov zlúčilo do jedného kmeňa, ale skôr na tom, aby boli spokojní so svojou odlišnosťou, pričom trval na jednotnosti v oddanosti Bohu a vo vzájomných vzťahoch. Ako kresťania nemusíme predstierať, že rôzne kultúry by mali byť všetky rovnaké. Naše odlišné kultúry sú skôr na jednej strane dôvodom na radosť a úžas. Na druhej strane nám naše odlišné kultúry poskytujú rôzne perspektívy, čo je cenné, keď si navzájom pomáhame chrániť sa pred omylmi a slepými miestami, ktoré vedú k hriechu.

Predstavte si, že ste jedným z Izraelitov. Keď Jozua požiadal dvanásť ľudí, aby sa vrátili do stredu rieky a priniesli kameň, prihlásili by ste sa dobrovoľne? Pamätajte, že jedinou istotou, ktorú ste mali, že rieka sa nevráti späť, bolo to, že ste videli kňazov a truhlu uprostred riečneho koryta.

Otázka: Ako je možné, že v Joz 4,13 je počet všetkých mužov v armáde z kmeňov za Jordánom uvedený ako približne 40 000, keď Num 26,7.18.34 uvádza viac ako dvojnásobok tohto počtu tých, ktorí boli schopní slúžiť v armáde?

Odpoveď: Najprv tri body, ktoré nie sú súčasťou odpovede, a potom samotná odpoveď.

1. Kniha Numeri 1 uvádza ďalšie sčítanie ľudu, ale to sa uskutočnilo pred 40 rokmi, takže to nie je relevantné pre túto otázku.

2. Medzi druhým sčítaním ľudu a inváziou uplynulo krátke časové obdobie, ale tento časový interval bol tak malý, že rozdiely by nepresiahli asi jedno percento.

3. Ľudia z kmeňa Manasseho žili na oboch brehoch rieky Jordán, takže len časť z 52 700 ľudí z kmeňa Manasseho žila na východ od Jordánu. Kmeňe Gad a Rúben však mali spolu 84 230 ľudí, čo je viac ako približne 40 000.

Pri hľadaní odpovede treba zohľadniť dva body.

Nie 100 % mužov bolo v armáde. Deuteronómium 20:5–8 nariaďovalo bojovníkom, aby zostali doma, ak práve vysadili vinicu, zasnúbili sa alebo sa boja. Určité percento pravdepodobne zostalo doma, aby sa staralo o stáda a chrániť ženy a deti.

Tí, čo sa vyhýbali vojenskej službe? Dalo by sa argumentovať, že počet mužov, ktorí v danej dobe slúžili v armáde, mal byť možno vyšší. Možno bol tento počet správny, alebo možno bolo príliš veľa mužov, ktorí tvrdili, že sú bojazliví, alebo sa bez povolenia vzdialili zo služby. Ľudia nerobia vždy to, čo by mali robiť.

Otázka: Mali tých dvanásť kameňov v Joz 4,19 nejaký predizraelský kanaánsky význam, podobne ako Stonehenge v Anglicku, ako to na strane 212 uvádza Asimovova Príručka k Biblii a tvrdí, že je to celkom pravdepodobné?

Odpoveď: Nie, neexistujú žiadne archeologické dôkazy o tom, že by tieto kamene mali nejaký význam z doby pred príchodom Izraelitov. Ak by Izraeliti priniesli kamene sami, pred ich príchodom by tam nebol žiadny kamenný oltár.

Otázka: V Joz 4,19, asimilovalo izraelské náboženstvo Gilgal, podobne ako moslimovia „asimilovali Ka’abu a svätosť Mekky z pohanskej minulosti a kresťanstvo asimilovalo oslavu Vianoc z pohanských obradov sústredených okolo zimného slnovratu“?

Odpoveď: Nie. Ide o niekoľko nesprávnych predpokladov.

1. Hoci názov Gilgal môže znamenať veľa vecí, neexistuje žiadny dôkaz, že znamená kruh z kameňov.

2. Neexistuje žiadny dôkaz, že Gilgal mal kanaánsky náboženský význam.

3. Neexistujú žiadne dôkazy o podobnosti so Stonehenge.

Moslimské hadíthy od Buchárího otvorene priznávajú, že kmeň Kurajšov mal v Ka’abe pred príchodom Mohameda 360 modiel.

Kresťania slávia Vianoce na počesť narodenia Krista. Tvrdenie, že tento sviatok bol prevzatý z pohanského slnovratového sviatku, nie je pravdivé. Zo zhruba 25 rímskych sviatkov v priebehu roka to bolo práve počas Saturnálií (17.–24. decembra), keď boli otroci dočasne oslobodení. Mnohí kresťania boli otrokmi a bolo by logické, keby oslavovali práve v čase, keď boli dočasne slobodní.

Otázka: Vedeli v Joz 4,24 všetci ľudia na zemi o tomto zázraku?

Odpoveď: Hoci o tom nepochybne počuli všetci obyvatelia krajiny a národy Stredného východu, Jozue 4:24 nehovorí, že o tom v tom čase počuli všetci ľudia na planéte. Na druhej strane, vzhľadom na počet vytlačených Biblií a počet prekladov Biblie sa blížime k tomu, že o tom počulo takmer 100 % národov sveta.

Otázka: Prečo Izraeliti v Jozue 5:2–5, 7 neobrezali svoje deti už skôr?

Odpoveď: Písmo neuvádza, či išlo o neposlušnosť, zanedbanie alebo o to, že obriezka by bola počas cesty náročná.

Otázka: Čo bolo v Joz 5,9 „hanbou Egypta“?

A: Hanba znamená potupu alebo pokarhanie. Hanbou nebolo to, že Izraeliti boli otrokmi, ale ich neposlušnosť po odchode z Egypta. Ako historická poznámka: približne polovica až dve tretiny rímskeho, kartáginského a gréckeho obyvateľstva tvorili otroci.

Q: V Joz 5,13–15, bola tá nezvyčajná postava, ktorú Jozua videl, na strane Izraelitov alebo na strane Kanaáncov?

A: Biblia jasne hovorí, že nebol na žiadnej strane. Samozrejme, Boh nebol na strane Kanaáncov, ale keďže Jozua a Izraeliti neboli bezhriešne dokonalí, nebol ani na ich strane. Dnes sa možno pýtame, či je Boh na našej strane a či vždy splní naše želania. Boh nie je na našej strane; skôr by sme mali byť my na Božej strane.

Otázka: Kto presne je ten Veliteľ v Joz 5,13–15?

Odpoveď: Ide o zjavenie Ježiša Krista pred jeho vtelením. Niektorí kresťania si myslia, že by to mohol byť archanjel Michael, pretože Michael viedol anjelov v boji proti Satanovi v Zjavení 12:7–8. Avšak Ježiš je v úlohe Veliteľa v Zjavení 19:11–16.

Rozhodujúcim argumentom však je, že Veliteľ prijal uctievanie v Jozue 5:14, zatiaľ čo Boží anjeli nepripúšťajú, aby ich ľudia uctievali alebo padali k ich nohám, ako ukazuje Zjavenie 22:8-9. Veliteľ tiež nariadil Jozuovi, aby si vyzliekol obuv, lebo zem, na ktorej stál, bola svätá (Jozue 5:15). To pripomína situáciu, keď si Mojžiš musel vyzliecť obuv, keď hovoril s Bohom v horiacom kríku v Exoduse 3:3-5.

Otázka: Keď Jozua v Joz 5,14 zistil, že tento veliteľ nie je obyčajný človek, prečo reagoval práve tak, ako reagoval?

Odpoveď: Poradie Jozueho reakcií je významné.

1. Najprv sa Jozue pred Ním poklonil tvárou k zemi.

2. Po druhé, Jozua sa spýtal, či má veliteľ pre neho nejaké posolstvo.

3. Keď mu Veliteľ povedal, aby si na svätej zemi vyzliekol obuv, Jozua ho poslúchol.

Dnes, keď nasledujeme Boha, je dôležité, aby sme nezamieňali poradie našich reakcií. Uctievanie Boha predchádza spoznávaniu faktov o Bohu a musíme poznať Božiu vôľu, než ju môžeme poslúchnuť.

Otázka: Čo presne bolo posolstvom, ktoré Jozua dostal v Joz 5,14?

Odpoveď: Bolo to jasné posolstvo, hoci nebolo vyjadrené slovami, ale skôr samotnou prítomnosťou Veliteľa. Posolstvom bolo, že Veliteľ je s Izraelitmi a dohliada na nich, a že sa nemajú čoho báť.

Otázka: Je zem, na ktorej stál Jozue v Joz 5,15, dodnes svätou zemou?

Odpoveď: Nie nevyhnutne. Je to Boh, kto veci posväcuje, a sväté miesta môžu byť znesvätené, a potom už nie sú sväté.

Otázka: Prečo v knihe Jozue 6 Boh zvalil múry Jericha, a nie iných miest?

Odpoveď: Možno z toho istého dôvodu, prečo Boh nerobí všetko pre všetkých po celý čas. Boh nám nielen dáva prácu, ktorú máme vykonávať na zemi, ale jedným z dôvodov, prečo boli vyvolení stvorení, bolo konanie dobrých skutkov podľa Efezským 2:10.

Otázka: Padli múry Jericha v knihe Jozue 6 preto, že izraelskí ženisti vykopali tunel pod múrmi, zatiaľ čo Kanaánci boli rozptýlení pochodom, ako uvádza Asimovova Príručka k Biblii na strane 213?

Odpoveď: To je síce šikovná teória, ale má tri problémy.

1. Okolo hradieb pochodovali len sedem dní, čo by nestačilo na vykopanie tunela pod hradbami. Nezabúdajte, že staroveké národy nemali výbušniny, takže by museli pod hradbami vykonať rozsiahle výkopové práce.

2. Pri kopaní by potrebovali veľkú presnosť, aby sa dostali do správnej hĺbky smerom hore do kopca a prípadne pod priekopu.

3. Neexistujú žiadne záznamy o tom, že by sa v tej dobe, pred 3 400 rokmi, vôbec uvažovalo o koncepcii podkopávania mestských hradieb s cieľom ich oslabenia. Prvý známy prípad pokusu o podkopanie mestských hradieb sa týka Filipa V. Macedónskeho (220–205 pred n. l.), ktorý vykopal falošný tunel, a potom, čo vojaci vyhodili do vzduchu dostatok prachu, aby to vyzeralo, že tunel je takmer hotový, sa občania vzdali. Rimania podkopali mestské hradby pri obliehaní Ambrakie neďaleko Korintu v roku 189 pred Kr.

Otázka: Ukazuje kniha Jozue 6, že sme spasení skutkami rovnako ako milosťou?

Odpoveď: Nie, hoci sa niektorí snažili tvrdiť, že áno. Ich argument je, že hoci Boh svojou milosťou dal Jericho Izraelitom bez toho, aby si ho museli zaslúžiť (Jozue 6:2), nielenže museli mať vieru, že padne, ale predtým, ako hradby padli, museli ešte sedem dní 13-krát obchádzať mesto.

Ich obchádzanie však nespôsobilo pád hradieb; to urobil nadprirodzeným spôsobom Boh. Poslušné konanie skutkov nám skutočne prináša požehnania, ale múry Jericha nesúvisia s ich spásou, ale s dobytím pevností v ich živote ako veriacich. Bolo by skreslením nášho postoja tvrdiť, že sme proti skutkom alebo že skutky nemajú nič spoločné so životom spaseného človeka. Skutky sú výsledkom spásy, nie jej predpokladom.

Otázka: Vedel Jozua v Joz 6,1–5, prečo Boh nariadil Izraelitom pochodovať okolo mesta?

Odpoveď: V 6. verši bolo Jozue povedané, že siedmeho dňa sa múr zrúti. Jozue však nemal ani potuchy, prečo sa Boh rozhodol konať práve takto. Môžeme si vytvárať teórie o zemetraseniach, múroch postavených na nestabilných základoch atď., ale nakoniec musíme uznať, že Boh nám nie vždy prezradí dôvody, prečo chce konať tak, ako koná.

Niektorí ľudia uveria niečomu alebo budú poslúchať Boha len vtedy, keď úplne pochopia všetky „ako“ a „prečo“. Všetko, čo Jozua vedel – a čo nás dnes učí Kniha Jozua – je, že poslušnosť prináša požehnanie a neposlušnosť prináša porážku. Je väčšou poslušnosťou poslúchať aj vtedy, keď nepoznáme všetky „prečo“ a „ako“. Jedinou výnimkou je situácia, keď si myslíme, že nám Boh hovorí niečo, čo je v rozpore s tým, čo hovorí v Písme; v takom prípade si môžeme byť istí, že to nie je Boh, kto by nám to kázal urobiť.

Otázka: Ako mohli Izraeliti v Joz 6,4 obchádzať Jericho sedem dní v kuse, keď mali v sobotu odpočívať?

Odpoveď: V sobotu mali odpočívať od svojej vlastnej práce, nie na základe výslovného Božieho príkazu. Tertulián (písal v rokoch 207/208 n. l.) bol jedným z prvých, kto odpovedal na túto námietku v diele Proti Marcionovi, kniha 2, kap. 21, s. 313.

Otázka: Prečo si Izraeliti v Joz 6,18–19 nemohli nechať korisť, keď si mohli nechať korisť z ostatných miest?

Odpoveď: Boh zvyčajne žiada, aby prvé plody práce patrili jemu. Navyše Izraeliti nezborili múry Jericha, ale urobil to Boh. Podľa knihy „Môže archeológia dokázať Starý zákon“ (str. 32) je jednou z nezvyčajných vecí, ktoré archeológovia objavili, nedotknuté nádoby s obilím. Tie sa takmer nikdy nenachádzajú v mestách, ktoré boli dobyté. Buď by ich obrancovia zjedli počas obliehania, alebo by si ich vzali dobyvatelia.

Otázka: Čo vieme o Jerichu na základe archeologických nálezov, ako sa uvádza v Joz 6,20?

Odpoveď: Jericho je jedno z najstarších známych miest na svete. Archeológovia uvádzajú, že Jericho bolo prvýkrát vybudované približne v roku 7000 pred n. l., opustené okolo roku 4000 pred n. l. a znovu vybudované okolo roku 3200 pred n. l. Bolo to jedno z mnohých miest, ktoré okolo roku 2300 pred n. l. zničili Amorejci, ktorí ho neskôr znovu vybudovali, aby ho okolo roku 1400 pred n. l. opäť zničili. Jericho malo strážnu vežu a dve hradby: vnútornú hradbu s hrúbkou 12 stôp a vonkajšiu hradbu s hrúbkou 6 stôp a výškou 35 stôp. Vnútorná hradba bola o 5 až 10 stôp vnútri vonkajšej. Obyvatelia stavali domy na doskách medzi hradbami a pravdepodobne tak vyzeral aj Rahabin dom. Špióni tak mohli vyliezť z jej okna a utiecť z mesta. Jericho bolo malé až stredne veľké mesto v Palestíne na kopci vysokom 11 stôp s rozmermi 200 x 400 yardov. Kopec mal sklon 35 stupňov, a preto barany nedokázali hradby veľmi ľahko zbúrať. Jericho zaberalo 8 akrov; na porovnanie, Megiddo zaberalo 14 akrov a Hazor, najväčšie mesto, sa rozprestieralo na 200 akroch. V Jerichu žilo nanajvýš 10 000 ľudí. Vodu dodával prameň vnútri mesta a Jericho bolo silne opevnené; bolo by ťažké ho dobyť. Tieto skutočnosti si obaja zvedovia museli všimnúť a nahlásiť Jozuovi.

Otázka: Existujú v Joz 6,20 archeologické dôkazy o nadprirodzenom páde hradieb v Jerichu?

Odpoveď: Áno. V roku 1990 Bryant G. Wood objavil pevné hradby, veľké množstvo obilia (čo naznačuje krátke obliehanie) a žiadne stopy po rabovaní (keďže obilie tam stále bolo). John Garstang bol tým, kto ako prvý objavil veľké množstvo zuhoľnatenej obilniny. Kniha „Hard Sayings of the Bible“ (s. 182–183) spomína niektoré dôkazy o zemetrasení s magnitúdou 8 na Richterovej stupnici, ktoré mohlo spôsobiť praskliny v hradbách. Vnútorné hlinené múry sa zrútili na vonkajšiu kamennú hradbu a vytvorili tak vhodnú rampu – vhodnú pre Izraelitov, samozrejme.

Kedy k tomuto dobytí došlo? Keramika z Cypru naznačuje obdobie medzi rokmi 1450 až 1400 pred n. l. Egyptské amulety s vyrytým menom vtedajšieho faraóna siahajú až do Jozueho času. Datovanie pomocou uhlíka 14 stanovuje zničenie na rok 1410 pred n. l. +/- 40 rokov. Okrem knihy „Hard Sayings of the Bible“ (s. 182–183) boli informácie v tejto odpovedi čerpané z kníh „When Critics Ask“ (s. 136–137) a „Encyclopedia of Bible Difficulties“ (s. 156–157). Prvé dve sa odvolávajú na článok Bryanta G. Wooda v časopise „Biblical Archaeology Review“ (marec/apríl 1990).

Pozri tiež knihu „Pharaohs and Kings: A Biblical Quest“ (str. 299–308), kde sa dozviete, prečo niektorí nekresťanskí vedci v minulosti považovali Jericho za jedno z najväčších zlyhaní biblickej archeológie, a ako Rohl dokazuje, že sa v tomto prípade neskôr potvrdila správnosť Jozueho záznamu.

Alfred Hoerth vo svojej knihe Archeology and the Old Testament (Archeológia a Starý zákon), s. 209 a 210, píše: „Archeologické dôkazy o páde Jericha sú už dlho predmetom sporov. Od roku 1907 vykonával na tomto mieste vykopávky Carl Watzinger a dospel k záveru, že počas neskorej doby bronzovej (1550–1200) bolo mesto neobývané. V 30. rokoch 20. storočia John Garstang na tomto mieste vykonával vykopávky počas niekoľkých sezón a oznámil, že objavil zrútené dvojité mestské hradby a obytnú oblasť („Mesto IV“) zničenú požiarom – všetko datované približne do roku 1400. V rokoch 1952 až 1958 vykonávala vykopávky v Jerichu Dame Kathleen Kenyonová. Súhlasila s tým, že Garstang objavil hroby, niekoľko keramických nálezov a pravdepodobne aj budovu (Garstangovu „strednú budovu“), pričom všetky tieto nálezy pochádzajú z neskorej doby bronzovej IIA (1450/1400–1350/1300). Ona sama však na mieste našla len niekoľko fragmentov múru z neskorej doby bronzovej a jednu malú naberačku z neskorej doby bronzovej. Okrem toho Kenyonovej sofistikovanejšie vykopávkové techniky odhalili, že dvojité mestské hradby, ktoré Garstang datoval do čias Jozueho, v skutočnosti patrili do oveľa skoršej rannej doby bronzovej. Zničenie mesta IV datovala na koniec strednej doby bronzovej II (približne 1550). Kenyonová dospela k záveru, že neexistovalo žiadne opevnené mesto, ktoré by Jozue mohol dobyť.

Až na začiatku 80. rokov 20. storočia sa konečné publikácie o Kenyonovej práci stali dostupnými na štúdium. Takéto štúdium viedlo Bryanta Wooda (1990) k súhlasu s tým, že dvojité hradby skutočne pochádzali z oveľa skoršieho obdobia, avšak zároveň dospel k záveru, že Mesto IV bolo zničené na konci neskorej doby bronzovej I (približne 1400), ako tvrdil Garstang. Wood, ktorý svoju analýzu Mesta IV založil na keramike, skarabeoch a dokonca aj na rádiokarbónovom datovaní, zistil, že Kenyonová svoje závery do veľkej miery založila na absencii určitej importovanej keramiky a že ignorovala značné množstvo miestnej keramiky, z ktorej časť Wood datoval do neskorej doby bronzovej. Ak má Wood pravdu, potom v Jerichu existujú dôkazy na podporu skoršieho datovania exodu.

Poznámka pod čiarou 9, s. 210: „Neexistuje úplná zhoda ohľadom vnútornej chronológie ani terminológie neskorej doby bronzovej. V závislosti od zvolenej chronológie sa neskorá doba bronzová I skončila v roku 1450 alebo 1400. Dôsledkom tejto variabilnosti je, že dôkazy o dobytí by mohli existovať buď v prechode z neskorej doby bronzovej I do neskorej doby bronzovej II, alebo úplne v rámci neskorej doby bronzovej II. Situáciu ešte viac komplikuje veľká kultúrna kontinuita medzi týmito dvoma obdobiami, ktorá niekedy sťažuje určenie, kedy skončila neskorá doba bronzová I a kedy začala neskorá doba bronzová II. Možno sa preto život mesta IV mohol pred jeho zničením predĺžiť až do neskorej doby bronzovej II.“

Zatiaľ čo väčšina konzervatívnych biblistov datuje exodus okolo roku 1450 pred n. l., niektorí sa domnievajú, že to bolo okolo roku 1200. Neexistujú však žiadne stopy po osídlení Jericha okolo roku 1200 pred n. l.

Otázka: Prečo sa v Joz 6,21 a ďalej trestajú Kanaánci za ľudské obete a nie iní, napríklad Aztékovia a Mayovia?

Odpoveď: Boh skutočne potrestal tieto kultúry dobytím, zničením ich civilizácie a veľkými stratami na životoch. Boh však v tomto živote neudeľuje dostatočný trest všetkým ľuďom a všetkým kultúram. K tomu dôjde až v deň súdu. Ako ukázal Ježiš v Markovi 13:1–6, Boh v tomto živote ešte neudeľuje rovnaký trest za rovnaké hriechy.

Otázka: Prečo v Jozue 6:21 a nasledujúcich veršoch Boh nariadil Izraelitom zabiť všetkých Kanaáncov a nie iný národ?

Odpoveď: Kanaánci sa dopúšťali modlárstva, ale aj iné národy sa dopúšťali modlárstva. Písmo v Levitikus 18:21–26 hovorí len o tom, že zem bola znečistená kvôli jej obyvateľom. Neuvádza dôvod, ale môžeme vidieť aspoň tri dôvody. Existujú tri aspekty kanaánskeho náboženstva, ktoré boli vo všeobecnosti obzvlášť zlé a pre Izraelitov lákavé.

Obety detí: (Deuteronómium 12:30–31). Archeologické vykopávky v Gezeri a na iných miestach tiež svedčia o obetovaní dojčiat.

Náboženská prostitúcia: Toto bola bežná súčasť kanaánskeho náboženstva. Prostitúcia je jedna vec, ale je to ešte horšie, keď vám kňazi hovoria, aby ste sa jej venovali, ak chcete byť dobrým, náboženským človekom.

Homosexualita: Kanaánci ju praktizovali, pretože

1) tak to hovorí Levitikus 18:22–24 a

2) toto bolo bežné v Sodome a Gomore, ktoré ležali blízko Kanaánu a zdieľali rovnakú kultúru.

Ako hovorí Gleason Archer v knihe A Survey of Old Testament Introduction (Moody Press, 1974, s. 279–280): „…nasledujúca história Izraela veľmi výstižne ilustruje vážne nebezpečenstvo, ktoré pre Izrael pretrvávalo, pokiaľ bolo Kanaáncom dovolené žiť v ich strede.“

Nie je však jasné, či bola homosexualita tak rozšírená ako obetovanie detí a náboženská prostitúcia.

Otázka: Ako môžete v Joz 6,21 a ďalej ospravedlniť to, že Boh nariadil Izraelitom zabiť všetkých Kanaáncov?

Odpoveď: Odpoveď je stručná a jednoduchá, ale na jej pochopenie bude možno potrebná zmena paradigmy. Odpoveď je jednoduchá: Boh môže robiť, čo chce. Nasledujúce vysvetlenie vám (dúfajme) pomôže túto odpoveď pochopiť. Bez ohľadu na to, či súhlasíte s tým, že Boh môže robiť, čo chce, alebo či sa vám táto odpoveď páči, aspoň môžete plne pochopiť všetko, čo táto odpoveď znamená.

Odpovedzte Áno alebo Nie

(Áno/Nie) Bol by Boh spravodlivý, keby predĺžil dĺžku života ľudí?

(Áno/Nie) Bol by Boh spravodlivý, keby skrátil dĺžku života ľudí?

(Áno/Nie) Keď by prišiel čas, aby niekto zomrel, bol by Boh spravodlivý, keby si zvolil akýkoľvek spôsob, ktorý by si želal?

(Áno/Nie) Bol by Boh spravodlivý, keby niektorým ľuďom dovolil žiť dlhšie ako ostatným?

Ak ste na ktorúkoľvek z vyššie uvedených otázok odpovedali „Nie“, uveďte príslušný právny predpis, ak existuje, spolu s autoritou, na ktorej sa tento predpis zakladá.

Boh môže robiť, čo chce, a môže nariadiť, čo chce. Aj keby Boh podliehal našim zákonom (čo však nie je pravda), naše zákony sa nesnažia regulovať to, čo Boh môže robiť, rovnako ako neregulujú to, čo je dovolené tornádam a hurikánom.

Keďže Božia povaha je dobrá a všetko, čo povedal, je pravda, určitý príklad by sa dal považovať za nespravodlivý voči Bohu iba vtedy, ak by bol v rozpore so všetkým, čo zjavil o svojej povahe a spôsoboch konania.

Našťastie Boh nie je ako tento extrémny príklad. To, že Biblia hovorí, že Boh je milujúci, „nenúti“ Boha, aby bol milujúci. Skôr Boh bol milujúci ako prvý a slobodne si želal vyjadriť nám, že je milujúci, a zároveň spravodlivý, svätý a hnevá sa. Boh vás žiada, aby ste Ho nasledovali, ale neprosí vás o to. Ak sa vám to nepáči, môžete ísť svojou vlastnou cestou a Boh pôjde svojou. Ale zamyslite sa nad tým, kam vás vaša vlastná cesta zavedie...

Otázka: V Jozue 6:21 a ďalej sa Boh nezdá byť veľmi milý. Nemal by byť Boh vždy milý?

Odpoveď: Nie vždy. V skutočnosti je Boh často mimoriadne milý (hoci „milujúci“ je presnejšie slovo). Boh je tak milujúci, že Boží Syn prišiel na zem, aby trpel a zomrel, aby na kríži prelial svoju vlastnú krv za naše hriechy. Avšak voči tým, ktorí Boha odmietajú, a voči tým, ktorí ubližujú druhým, Boh nie je milý. Tak v Starom, ako aj v Novom zákone sa Boh o svojom hneve vyjadruje menej zdržanlivo, než to často robíme my. Ak pochopíš, že hoci je Boh veľmi milujúci, nie je vždy milý, ani to od neho nikto neočakáva, prekonal si jednu z najväčších mylných predstáv o Bohu v našej kultúre.

Otázka: Kedy bola zaznamenaná kniha Jozue 6:25, keď sa tam píše „…až dodnes“?

Odpoveď: To naznačuje, že kniha Jozue bola zapísaná v Jozueho dobe, ešte za života Rachab. Samozrejme, od tej doby sa z nej robili kópie až do súčasnosti.

Otázka: Prečo v Joz 6,26 Jozue vyslovil toto prekliatie proti tomu, kto bude znovu stavať Jericho?

Odpoveď: Písmo neuvádza, prečo Jozua vyslovil toto prekliatie, ktoré sa naplnilo. Niektorí by mohli povedať, že to nebolo prekliatie, ale len Božie varovanie pred tým, čo sa stane. Avšak namiesto toho, aby vyslovil prekliatie, Boh mohol rovnako ľahko zabrániť tomu, aby sa to stalo.

Prečo teda bola táto kliatba vyslovená? Ľudské dôvody a božské dôvody nie sú nutne rovnaké. Tu sú dve hypotézy.

Ľudský dôvod: Jozue bol po porážke Jericha veľmi rozrušený. Možno nechcel vidieť mesto znovu vybudované, keďže symbolizovalo odpor voči Bohu a voči nemu.

Božský dôvod: Možno ani Boh nechcel, aby bolo toto mesto, ktoré symbolizovalo odpor voči Božiemu ľudu, po stáročia znovu vybudované. Niekedy Boh stále dovolí ľuďom robiť veci, ktoré sa Mu nepáčia, ale za určitú cenu, ako napríklad opätovná výstavba Jericha.

Otázka: Naplnilo sa toto proroctvo v Joz 6,26?

Odpoveď: Toto je príklad podmieneného proroctva. V tomto prípade sa podmienka naplnila iba vtedy, ak bolo Jericho znovu vybudované. Podľa 1. Knihy kráľov 16:34 Hiel z Betela Jericho znovu vybudoval. Jeho prvorodený syn Abiram a najmladší syn Segub obaja zomreli.

Otázka: V Joz 7,1 zhrešil len Achán, alebo celý Izrael?

Odpoveď: Zhrešil len Achan a jeho rodina, ale porážka Izraela ukazuje, že aj ostatní trpeli následkami Achanovho hriechu.

Hriech jedného človeka a zapojenie jeho rodiny ublížili celému národu. Izraeliti nezabudli na ponaučenie, že Achan nebol jediný, kto zomrel za svoj hriech (Jozue 22:20). Je zaujímavé zamyslieť sa nad ďalšími príkladmi, keď hriech jedného ublíži mnohým. Pokiaľ však ide o Adama a Krista, hoci hriech jedného ublížil mnohým, spravodlivosť Jedného zachraňuje každéhokto verí. Často sa stáva, že správanie jedného ovplyvňuje mnohých. 1. Samuelova 24 uvádza ďalší príklad.

Otázka: Bolo to v Jozue 7:2–4 Božie trestanie, alebo len nesprávny odhad zo strany izraelských vodcov?

Odpoveď: Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú. Izraeliti nesprávne odhadli počet vojakov sústredených v Beteli a Ai. Boh však môže podľa svojej vôle zväčšiť alebo zmenšiť našu predvídavosť a úsudok.

Otázka: Prečo v Joz 7,5–15 trpeli ostatní za Achanov hriech?

Odpoveď: Bohužiaľ, ostatní často trpia za hriech jednej osoby dvoma spôsobmi.

1. Trpia trestom (v skutočnosti následkami), za ktorý nie sú vinní, rovnako ako sa dnes rodia deti závislé na kokaíne, heroíne alebo alkohole, ktoré užívali ich matky.

2. Jednoducho súhlasia s hriechmi tých, ktorých nasledujú, a zdieľajú vinu aj trest za tieto hriechy.

Komentár „Bible Knowledge Commentary: Starý zákon“ obsahuje ďalšiu zaujímavú poznámku: rovnako ako v prípade hriechov Adama a Evy či Dávida, aj Achan videl, zatúžil po niečom a vzal si to. Francis Schaeffer spomína, že veci, ktoré si Achan vzal, sú rovnakého druhu ako veci, ktoré by si ľudia vzali dnes. Zlato a striebro sú čistým materializmom a babylonský plášť by bol pravdepodobne veľmi štýlový. Zasľúbená zem Achanovi nestačila; chcel viac, lebo nebol spokojný s tým, čo mu Boh poskytoval. Sú vo vašom živote chvíle, keď ste nespokojní s Božou starostlivosťou o vás?

Ďalším tragickým aspektom Achánovho príbehu je to, že v bitke pri Ai a vo všetkých nasledujúcich bitkách mali Izraeliti povolenie si cenné veci ponechať! Keby len Achán počkal, mohol nazbierať poklady z mnohých miest. Stáva sa vám niekedy, že ste prišli o Božie požehnanie, pretože ste neboli ochotní čakať a poslúchať Boha?

Otázka: Prečo bol Jozua v Joz 7,6 taký znepokojený tým, že v tejto potýčke zahynulo 36 mužov z celej jeho armády?

Odpoveď: Nešlo ani tak o dobytie mesta Ai, v ktorom bolo 10 000 bojovníkov, ako o to, aby ho dobyli bez veľkých strát na životoch Izraelitov a aby tak urobili rýchlo, skôr než sa spoja armády ostatných približne 140 miest a mestečiek Kanaánu.

Ešte horšie bolo, že to naznačovalo, že Boh im v tomto momente nepomáhal. Ak im Boh nemal pomôcť, Jozua si nebol istý víťazstvom v Kanaáne.

Q: Prečo v Joz 7,11–18 Boh jednoducho nepovedal Jozueovi, kto zhrešil?

Odpoveď: Zdá sa, že Boh kladie rovnaký dôraz na proces, ktorým to zistia, ako na výsledok, keď nájdu správnych ľudí. Tu je, čo sa stalo.

1. Všetci ľudia boli posvätení.

2. Časová lehota (jeden deň) dala Achánovi a jeho rodine príležitosť, aby sa prihlásili sami.

3. Hodenie losov ukázalo Božiu schopnosť odhaliť hriech.

Možno sa týmto spôsobom zdôraznila vážnosť situácie, keďže konanie sa predlžovalo. Predstavte si, že ste Achan. Ako by ste sa cítili, keby sa hádzali losy? Možno ste si mysleli, že by ste sa z toho mohli vyvliecť, keby ste sa správali normálne? Dôvodom tohto zdĺhavého procesu mohlo byť snáď to, aby mal Achan šancu pokáňať sa, čo však neurobil. Boh je veľmi trpezlivý, ale uistite sa, že sa pokánate, skôr než príde skaza.

Zaujímavým kontrastom k tomu je výber Jonatána losom v 1. Samuelovej 14:37–45.

Otázka: V Joz 7,12 – boli by Achán a jeho rodina ušetrení, keby sami vystúpili a priznali sa?

Odpoveď: Písmo to nehovorí. Keď však Jozue 7:12 hovorí o zničení všetkého, čo je určené na zničenie, netýka sa to Achána. Keď však mal byť ten, kto má veci určené na zničenie, vyhubený, ako nariadil Boh v Jozue 7:15, pre Achána už bolo neskoro.

Otázka: Prečo v Joz 7,18 Jozue prikázal, aby vystúpila „jeho“ rodina?

Odpoveď: Slovo „jeho“ sa tu vzťahuje na Zimriho, nie na Jozueho. Jozue pochádzal z kmeňa Efraima (Jozue 24:30).

Otázka: Čo znamená vo Joz 7,19 „vzdajte slávu Hospodinovi“?

Odpoveď: Je to vážne nabádanie, aby sa hovorila pravda.

Otázka: Prečo Izraeliti v Joz 7,24–26 zabili aj Achánovu rodinu?

Odpoveď: Pozrite sa, kde boli predmety zakopané. V odpovedi je potrebné zohľadniť sedem bodov.

1. Aj oni počuli príkaz.

2. Aj oni bývali v stane, kde boli predmety zakopané. Bolo by nemožné, aby boli zakopané v zemi bez toho, aby o tom vedeli.

3. Aj oni zlyhali, keď mali príležitosť prehovoriť.

4. Aj oni zaplatili cenu za hriech, s ktorým súhlasili. V americkej kultúre prevláda predstava, že čokoľvek dieťa alebo teenager urobí, vo väčšine prípadov môže byť oslobodený od prísneho trestu, ak má menej ako 18 rokov. To je v rozpore s tým, ako na veci nazerá Boh, hoci Boh uznáva vek zodpovednosti a Biblia skutočne hovorí, že prestúpenie sa nepočíta za hriech tam, kde nie je zákon (Rímskym 4:15; 5:12).

5. Jozua neuvádza vek detí.

6. Boh neuznáva deti za vinné z hriechov ich otcov (Ezechiel 18:4, 19–20; Deuteronómium 24:16). Môžu však byť vinné z toho, že nasledujú želania svojho otca, ak vedia, že ich otec chce, aby neposlúchali Boha.

7. Hoci deti nenesú vinu svojich rodičov, Boh ľudí „trestá“ tým, že ich deti znášajú následky hriechov svojho otca, ako ukazuje Numeri 14:18.

Otázka: Bolo to Božou mocou alebo Jozueho stratégiou, čo rozhodlo o víťazstve pri Ai v Jozue 8:1–35?

Odpoveď: Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú. Stratégia bola užitočná v tom, že umožnila Izraelitom obsadiť Betel a Ai bez odporu, a keď boli mestá vypálené, demoralizovala to kanaánskych bojovníkov. Skvelá stratégia však nefunguje, ak vojaci nebojujú dobre, a Boh pravdepodobne pomohol izraelským vojakom, aby bojovali dobre.

Otázka: Aké ponaučenia si môžeme vziať z bitky pri Ai, opísanej v Jozue 8:1–35?

Odpoveď: Môžeme si z nej vziať aspoň dve ponaučenia.

1. Ani prevaha síl nezaručuje víťazstvo kresťanom ani nikomu inému, ak Boh nechce, aby táto strana vyhrala.

2. Úspech zvyčajne vystavuje bežného človeka riziku zlyhania, pokiaľ nie je opatrný. Opatrnosť znamená vidieť všetky stránky problému a vnímať veci v správnej perspektíve.

Otázka: Našli archeológovia v Joz 8,17.25 a Gn 12,8 mesto Ai?

Odpoveď: Nie, a je na to aj dobrý dôvod. Ai bolo malé mesto, o ktorom Kniha Jozue tvrdí, že bolo „úplne“ zničené. Jozue 8:17, 25 uvádza, že v Beteli a Ai bolo spolu len 12 000 ľudí. V knihe Jozue 7:3 Izraeliti odhadovali, že na ich porážku budú spočiatku potrebovať len 2 000 až 3 000 mužov. (V dnešných bitkách majú útočníci radi aspoň dvojnásobnú prevahu.)

V knihe 735 Baffling Bible Questions Answered na s. 89–90 sa uvádza, že väčšina archeológov sa domnievala, že Ai bolo pochované pod mohylou Et-Tell, hoci geografické pomery nezodpovedajú biblickému opisu. Vykopávky v Et-Tell odhalili mesto, ktoré však bolo zničené v roku 2200 pred Kr., čo je ešte pred Abrahámom. Avšak iný kopec v blízkosti, nazývaný Khirbet Nisya, je pravdepodobne miestom, kde sa nachádzalo Ai, a je potrebné vykonať ďalšie vykopávky.

Nesmieme však zabúdať, že keďže Ai bolo malé mesto a bolo „úplne zničené“, možno už nezostalo nič, čo by archeológovia mohli nájsť.

Otázka: Prečo sa Jozua v Joz 8,25 tak veľmi zaujímal o víťazstvo nad Ai?

Odpoveď: Mohli to byť dva dôvody: vojenský a duchovný.

Vojenská stránka: Jozue sa obával jednak o vysokú bojovú morálku svojej armády, jednak toho, že zdĺhavé obliehanie mesta Ai by dalo ostatným Kanaáncom príležitosť zjednotiť sa.

Duchovná stránka: Jeho najväčšou obavou však pravdepodobne bolo, že sila, ktorá rozdelila rieku Jordán a spôsobila pád jerichovských hradieb, už nie je s nimi. Boh im prikázal, aby si túto zem podmanili, ale bolo tam veľa silných miest a bez tej sily by boli sami zničení. Aj ľud, aj Jozua si uvedomili, že ak s nimi nebude Boh, budú v veľkých ťažkostiach. Mali ste niekedy ťažkosti pri snahe plniť Božiu vôľu bez Božej sily, len s vlastnou?

Otázka: Ako je možné, že v malom mestečku ako Ai bolo podľa Joz 8,25 „12 000“ ľudí?

Odpoveď: – Z dvoch dôvodov. V hebrejčine sa výraz „muži“ mohol vzťahovať na celú populáciu a v meste sa pravdepodobne dočasne nachádzali aj ďalší vojaci.

Otázka: V Joz 8,25, znamená „12 000“ len mužov, alebo všetkých?

Odpoveď: Slová sú jasné, ale význam môže byť obidva. Mohlo to znamenať, že v tomto malom mestečku sa sústredilo 12 000 mužských vojakov vďaka posilám od ostatných Kanaáncov. Alternatívne sa v hebrejčine ľudia, muži aj ženy, môžu všeobecne označovať ako „muži“.

Otázka: Prečo Jozua v Joz 8,29 zavesil mŕtveho kráľa z Ai na strom?

Odpoveď: Pozri si odpoveď na Jozue 10:24.

Otázka: Prečo Jozua v Joz 8,30 postavil oltár na vrchu Ebal, keď 1 Kr 12,31 a 1 Kr 15,14 neskôr zakazovali stavbu výšinných oltárov?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

Čas: Aj keby oltár v Jozue 8:30 porušoval zákazy uvedené v 1. Knihe kráľov, Jozueho oltár na vrchu Ebal bol postavený skôr, ako boli tieto príkazy vydané. Nemôžete byť zodpovední za porušenie budúceho príkazu, ak ste o ňom nevedeli. Pozri Rímskym 4:15; 5:13.

Poslušnosť: Oltár na vrchu Ebal bol postavený na používanie ešte pred zavedením centralizovaného uctievania v Jeruzaleme. 1. Kniha kráľov ukazuje, že Boh nechcel, aby sa stavali akékoľvek neoprávnené oltáre, a predtým Boh schválil oltár na vrchu Ebal.

Účel: Oltár na vrchu Ebal, rovnako ako chrám v Jeruzaleme, bol postavený na uctievanie Boha. 1. Kniha kráľov 12:32 ukazuje, že Jeroboám postavil výšiny nie na účely uctievania Boha, ale na uctievanie modiel. Podobne 1. Kniha kráľov 15:14 ukazuje, že tieto výšiny sa tu používali na uctievanie Ašery a iných modiel.

Otázka: Prečo sa Izraeliti v Joz 8,32–35 zastavili vo svojom ťažení a podnikli strategicky zbytočný krok, keď sa vydali na sever a na východ k vrchu Gerazim?

Odpoveď: To nám ukazuje, že duchovná príprava je tu dôležitejšia ako vojenská stratégia. Vybrali sa na horu Gerazim, aby sa dali obrezať a znovu sa zasvätili Hospodinovi. Hoci bola hora Gerazim odľahlým miestom, ktoré bolo vhodné pre ženy a deti, nebol to hlavný dôvod, pretože keby ženy a deti zostali na druhej strane Jordánu, mohli by byť v ešte väčšom bezpečí.

Otázka: Prečo v Joz 9,1–27 Boh požehnal Gibeonitov, hoci nielenže oklamali Boží ľud, ale priamo klamali?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Ako by Gibeoniti mohli vedieť, že nemajú klamať? Gibeoniti nemali k dispozícii učenie odovzdané prostredníctvom Mojžiša.

2. Aj keby Gibeoniti hypoteticky mali Mojžišovo učenie, niektorí kresťania (napríklad R. C. Sproul) učia, že existujú určité okolnosti, ako napríklad situácie ohrozujúce život, v ktorých by veriaci mali klamať.

3. „Optimálnym“ riešením pre Gibeonitov by možno bolo veriť a dôverovať Bohu a povedať Jozuovi úplnú pravdu, keďže veriaci by nemali klamať jeden druhému (Efezským 4:25), a spoľahnúť sa na to, že Boh zjaví izraelským vodcom svoju vôľu. Boh však nepožaduje od ľudí zodpovednosť za pravdu, ktorú nemajú, ako ukazujú Rímskym 4:15 a 5:12.

Otázka: Ako mohli izraelskí vodcovia v Joz 9,1–27 urobiť chybu, že sa nepýtali Boha na Gibeonitov?

Odpoveď: Izraeliti neboli nedbanliví; napadlo ich, že Gibeoniti ich možno podvádzajú (Jozue 9:7). Podobne aj dnešní veriaci majú niekedy sklon pýtať sa Boha na niektoré veci ochotnejšie ako na iné. Dnes, rovnako ako vtedy, je pre veriacich, žiaľ, až príliš ľahké myslieť si, že situácia je taká jednoduchá, že nepotrebujú Božiu múdrosť.

Samozrejme, Boh vedel, že túto chybu urobia. Boh využil dokonca aj ich chybu na to, aby ušetril Gibeonitov, ktorí mu neskôr slúžili. Viac informácií nájdete v diskusii o Deuteronómiu 20:17.

Otázka: Kto boli Gibeoniti v Jozue 9:3 a čo sa s nimi stalo?

Odpoveď: Gibeon bolo významné mesto založené okolo roku 3100 pred Kr. Archeológovia uvádzajú, že sa nachádzalo 20–25 míľ (32–40 kilometrov) západne od Gilgalu a bolo o 4 000 stôp vyššie. V meste sa nachádzalo množstvo prameňov a jazierok, vďaka čomu mohlo odolať dlhému obliehaniu. Gibeon bol hlavným mestom zväzu miest, ku ktorému patrili Kearot-Jearim, Kefira a Beerot. Celkový počet obyvateľov mesta a okolitého vidieka sa mohol pohybovať okolo 50 000. Potom, čo boli svedkami zničenia Jericha a Ai, sa rozhodli uzavrieť mier s Božím ľudom.

Gibeoniti boli známi ako dobrí bojovníci (Jozue 10:2). Je pozoruhodné, že svoje životy úplne zverili Jozueovi (Jozue 9:25). Pre ľudí, ktorí nemajú vlastnú silu, je ľahké dôverovať Božej moci; pre tých, ktorí sú silní, je to ťažšie.

Gibeoniti prosperovali v nasledujúcich storočiach. Keď sa vyhnanci vrátili z Babylona, niektorí Gibeoniti sa možno vrátili ako strážcovia brán (Nehemiáš 7:45–56, 11:19, Ezdráš 2:42–54). Zdá sa, že niektorí potomkovia Gibeonitov sa tešili z uctievania Pána tým, že slúžili v chráme.

Nie je úžasné, že spása Gibeonitov prišla dokonca aj prostredníctvom chyby Izraelitov? Boh nielenže používa dobré veci na svoju slávu, ale dokáže využiť aj naše chyby!

Otázka: Mali Izraeliti v Joz 9,8–19 dodržať svoje slovo, keď ho dali pod falošnou zámienkou?

Odpoveď: Ak uzavriete dohodu v mene Hospodina, ale nemodlili ste sa za ňu a druhá strana použila podvod, niekedy by ste ju mali dodržať a niekedy nie, v závislosti od okolností. V tomto prípade Boh očakával, že dodržia svoju zmluvu, ako ukazuje 2. Samuelova 21:1–6.

Otázka: Prečo Izraeliti v Joz 9,8–19 ušetrili Gibeončanov?

Odpoveď: Existujú dva súbežné dôvody.

Ľudský: Keď raz uzavreli zmluvu s Gibeončanmi a prisahali na Pána, museli dodržať svoje slovo.

Božský: Boh vopred vedel, že sa to stane, a predurčil, aby Gibeoniti boli takto ušetrení.

Pre niektorých ľudí v dnešnej dobe môže byť ťažké to pochopiť, keďže moderný pojem „dodržať slovo“ sa dnes neberie tak vážne ako v staroveku.

Otázka: Existujú v Joz 10,3 nejaké mimobiblické, archeologické dôkazy o týchto kráľoch?

Odpoveď: Nie, neexistujú. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Vzhľadom na náhle zničenie kanaánskeho obyvateľstva nezostalo veľa Kanaáncov, ktorí by mohli písať, a ešte menej tých, ktorí by chceli písať o týchto hanebne porazených kráľoch

2. V skutočnosti Kanaánci nezanechali veľa záznamov o svojich kráľoch ani v skorších generáciách. Na rozdiel od hrdých Egypťanov, Sumerov a Chetitov máme mimo Biblie zachovaných len málo mien akýchkoľvek kanaánskych kráľov.

3. Dalo by sa očakávať, že dobyvatelia si aspoň zachovajú historické záznamy o porazených kráľoch, a presne to sa aj stalo – v knihe Jozue.

Otázka: Ako je možné, že v Joz 10,11 padali veľké kamene len na kanaánsku armádu?

Odpoveď: Odpoveď má dve časti.

1. Všemohúci Boh môže robiť, čo chce, a má lepšiu mušku ako najlepší hráč bowlingu alebo nadhadzovač v bejzbale.

2. Možno nebolo potrebné presne mieriť. Tak pred bitkou, ako aj keď Kanaánci utekali, medzi oboma armádami bola určitá vzdialenosť.

Otázka: Prečo sa Boh v Joz 10,12–13 rozhodol urobiť zázrak so slnkom a mesiacom?

A: Jedna z hypotéz znie, že keďže slnko a mesiac boli hlavnými božstvami kanaánskeho náboženstva, bolo vhodné, aby Boh pri ich porážke použil práve tieto symboly.

Q: Ako Boh v Joz 10,12–13 zastavil slnko?

A: Existuje krátka odpoveď a dlhá odpoveď. Krátka odpoveď znie, že Všemohúci Boh to mohol urobiť akýmkoľvek spôsobom, akým chcel, a spôsob nie je dôležitý. Dlhá odpoveď dodáva, že Boh sa mohol rozhodnúť urobiť to zastavením rotácie Zeme, spomalením rotácie Zeme alebo optickým efektom. Tu sú klady a zápory každej z týchto špekulácií.

Zastavenie rotácie Zeme: Boh by mal na to silu. Boh by tiež zastavil katastrofické dôsledky spomalenia na súši, na mori a vo vzduchu.

Spomalenie rotácie Zeme: Podobne ako v prvej odpovedi. Jedinou výhodou tejto odpovede je, že potreba zázraku na vyrovnanie zotrvačného účinku by bola postupnejšia, hoci zázrak by bol stále potrebný.

Optický efekt: Slnko sa nemuselo „zastaviť“, Boh mohol vytvoriť optický efekt, ktorý by naďalej poskytoval slnečné svetlo počas tohto dodatočného času. Nemusel by to byť globálny efekt, ale mohol to byť len lokálny efekt v Kanaáne.

Žiadne slnko po celý deň: Hebrejské slovo opisujúce to, čo slnko urobilo, nie je jasné. V knihe „Hard Sayings of the Bible“ (s. 186–188) sa uvádza, že hebrejské slovo dom môže znamenať, že slnko jednoducho „mlčalo“ alebo sa na jeden deň skrylo. To dobre zapadá do kontextu, lebo ako by mohlo slnko vyzerať, že stojí na oblohe, keby bola veľká krupobitie? Okrem toho by chladnejšia teplota vyhovovala izraelskej armáde po ich dlhom a rýchlom pochode.

V súvislosti s týmto E. W. Maunders a Robert Dick Wilson obhajovali teóriu, že slnko na jeden deň „prestalo vyžarovať teplo“.

Táto odpoveď a predchádzajúca sú najpravdepodobnejšie.

Falošná stopa: Treba spomenúť, že existujú príbehy o astronomickom počítačovom programe, ktorý pri spätnom prepočte ukazuje, že v Jozueho dobe chýbal jeden deň. Je to však vysoko nepravdepodobné, pretože keďže v tej dobe neexistovali žiadne astronomické záznamy na porovnanie, počítačová simulácia by nemala žiadnu možnosť zistiť, či sa jeden deň stratil, alebo nie. Je to akoby sa niekto pokúšal niečo kalibrovať, keď nemá žiadnu mierku. Kniha „Hard Sayings of the Bible“ (s. 186–188) vo svojej rozsiahlej diskusii o tejto otázke spomína, že Charles Pickering z Harvardovej hvezdárne a profesor Totten z Yaleu boli zrejme pôvodcami tohto tvrdenia.

Otázka: Aké boli ďalšie teórie o tomto zázraku spomenutom v Joz 10,12?

Odpoveď: Tu sú dve ďalšie teórie.

1. Keil a Delitzsch špekulovali, že sa zdalo, akoby sa slnko zastavilo, keďže práca na dva dni bola vykonaná za jeden deň. Veď ak by sa slnko prestalo hýbať, ako by mohli zmerať, ako dlho sa zastavilo?

2. Hugh J. Blair špekuloval, že keďže pôvodný útok bol skoro ráno, Jozueho modlitba bola v skutočnosti zameraná na oddialenie tmy pre prekvapivý útok a Boh na ňu odpovedal selektívnou krupobitím.

Otázka: Je v Joz 10,12 zaznamenané, že slnko sa zastavilo aj v nejakých iných kultúrach?

Odpoveď: Nie. Treba poznamenať, že ak bolo zastavenie slnka optickým efektom, alebo ak hebrejčina znamenala, že slnko nesvietilo, mohlo ísť o jav obmedzený na oblasť Kanaánu. Na druhej strane existuje jednoduchšie vysvetlenie. Mnohé kultúry v tej dobe nepoznali písmo a väčšina z nich nevykonávala astronomické pozorovania.

Mnohé udalosti staršie ako rok 1400 pred Kr. (dobu Jozueho) nezaznamenali. Napríklad na ostrove Théra v Egejskom mori došlo k obrovskej sopečnej erupcii, ktorú nikto nezaznamenal (s výnimkou možno egyptskej zmienky a prípadne gréckych legiend o Atlantíde, ktorá sa potopila do mora). Tu je to, čo máme zaznamenané od starovekých astronómov.

Sumeri a Babylónčania mali veľmi starobylý katalóg hviezd siahajúci až do roku 1200 pred n. l. Babylónčania už od roku 1800 pred n. l. používali sumerské názvy hviezd, čo naznačuje, že sa o astronómiu zaujímali už dávno predtým. Od roku 1800 Babylónčania zaznamenávali ročné obdobia podľa Slnka a Mesiaca, aby vedeli, kedy zasadiť plodiny. Za vlády Nabopolassara (747–733 pred n. l.) Babylónčania zistili, že mesačné zatmenia majú devätnásťročný cyklus. V Jozueho dobe však prežívali temné obdobie. Kassiti dobyli Babylon v roku 1570 pred n. l. a Asýrčania pod vedením Tikulti-Ninurta ho obsadili okolo roku 1225 pred n. l.

Feničania vedeli navigovať pomocou „feničskej hviezdy“ (Polárky), ale nezanechali žiadne astronomické záznamy.

V Egypte sa nachádza kruh astronomických kameňov z roku 3 000 pred n. l. Egypťania astronomicky vyrovnávali svoje pyramídy. Neexistujú však žiadne podrobné písomné astronomické záznamy. Existuje však jeden veľmi zaujímavý záznam o tme, ktorý pochádza z obdobia krátko po Jozueho dobe.

India: Mohlo to byť približne v čase bitky, ktorá je voľne zaznamenaná v Bhagavad-gíte, hoci táto bitka mohla prebehnúť aj skôr. Predpokladá sa tiež, že okolo roku 1390 pred n. l. porazili Árijci v Takšasile západných Nágov. Ide o to, že to boli veľmi rané časy árijského dobývania Indie, keď sa zachovalo len málo historických záznamov. Prvé astronomické knihy, o ktorých v Indii vieme, vznikli približne jedno storočie pred Kristom.

Čína: Čína vstúpila do doby bronzovej a dynastia Šang sa v Číne dostala k moci hneď po Jozueho dobe. Prvé zaznamenané slnečné zatmenie zaznamenali čínski astronómovia v roku 2136 pred n. l. Polohy hviezd zaznamenávali na vešteckých kostiach v rokoch 1339–1281 pred n. l. Okrem týchto záznamov sa zachovalo len veľmi málo starovekých čínskych astronomických záznamov. Je ťažké sa k nim dostať, pretože v roku 213 pred n. l. cisár Ših Huang-ti nariadil spáliť všetky knihy v ríši.

Minojci na Kréte ovládali písmo a zrejme sa venovali astronómii, ale o nich veľa nevieme, keďže ich civilizácia bola zničená okolo roku 1450 pred n. l., ešte pred Jozue.

Mykénski Gréci, ktorí porazili Minojcov, boli ešte veľmi barbarskí.

Dórski Gréci dobyli Egejské more približne v roku 1200 pred n. l., viac ako 200 rokov po Jozue. Prvým známym gréckym astronómom bol Thales z Milétu (624–548 pred n. l.).

V Mexiku boli najstaršími známymi astronómami Olmékovia (1200–400 pred n. l.), ktorí pravdepodobne vynájden domorodý mezoamerický kalendár.

Zhrnuté, zaznamenávanie astronomických udalostí buď neexistovalo, alebo bolo sporadické. Vieme, že na Blízkom východe nastala tma, keď vybuchla sopka Théra, a napriek tomu máme iba jeden možný odkaz v egyptských písomnostiach. Preto by sme neočakávali, že nájdeme zmienky o dlhšom dni v dobe, keď neexistovali hodiny.

Otázka: Čo je to Kniha Jasher v Joz 10,13 a 2 Sam 1,18?

Odpoveď: V Jozue 10:13 sa uvádza, že viac o tom je napísané v knihe Jashar. Kniha Jashar nie je súčasťou Biblie; dnes nemáme žiadne jej kópie a podľa New Bible Dictionary sú akékoľvek moderné „kópie“ výmyslami.

Otázka: Prečo v Joz 10,23 a 11,3 bojovali Jebuzejci (obyvatelia Jeruzalema) v severných aj južných ťaženiach?

Odpoveď: Jozue porazil všetkých päť južných kráľov, ale nedokázal dobyť dve z ich miest: Jeruzalem (alebo Jebus) a Jarmut. V dôsledku toho mohli Jebuzejci z Jeruzalema pomáhať severným kanaánskym kráľom.

Je tu kľúčová poučka, ktorú si treba vziať k srdcu. Niekedy, keď dosiahneme víťazstvo v určitej oblasti nášho života, ale hriech nie je v tejto oblasti úplne „vyhladený“, môže sa neskôr vrátiť a opäť na nás zaútočiť.

Q: Prečo v Joz 10,24 Jozua ešte viac zosmiešnil porazených tým, že nariadil izraelským vodcom, aby si položili nohy na krky zajatých kanaánskych kráľov?

Odpoveď: V časoch Starého zákona to Jozua pravdepodobne urobil, aby demoralizoval Kanaáncov, ktorí sa o tom dozvedia, a dodal sebavedomie svojej armáde. Títo králi vedeli, že Boh je s Jozuom, a napriek tomu proti nemu bojovali.

V časoch Nového zákona však neplatí rovnaké pravidlo. Nemáme sa mstiť svojim nepriateľom, ale milovať ich, ako povedal Ježiš v Lukášovi 6:27–28 a Matúšovi 5:43–44.

Otázka: Prečo boli v knihe Jozue 10:26 kanaánski králi zavesení na stromoch, keď už boli mŕtvi?

Odpoveď: Pravdepodobne z toho istého dôvodu, ako bolo spomenuté v predchádzajúcej odpovedi. Existuje však aj ďalšia, doplnková možnosť.

Niektoré háje boli Kanaáncami považované za posvätné a Jozua mohol týmto spôsobom ukázať, čo si myslel o uctievaní modiel v týchto hájoch. Viac informácií o posvätných stromoch nájdete v diskusii k Deuteronómiu 12:3 a 16:21.

Otázka: Prečo v Jozue 10:28 Boh nariadil Izraelitom, aby všetkých zničili?

Odpoveď: Odpoveď nájdete v tretej otázke k Jozue 6:21.

Otázka: Existujú v Jozue 10:28–42 nejaké archeologické dôkazy o zničení týchto miest?

Odpoveď: Áno. Tu sú biblické dôkazy, po ktorých nasledujú potvrdzujúce archeologické dôkazy.

Biblické dôkazy: Kniha Jozue netvrdí, že bolo zničené každé kanaánske mesto. Na juhu sa uvádza len to, že boli zničené Jericho, Ai, Makkadeh, Libna, Lachiš, Eglon, Hebron a Debir. Možno bolo zničené aj Betel. Podľa Jozue 10:20 na juhu zostalo mnoho opevnených miest.

Na severe nebolo podľa Jozue 11:13 spálené žiadne mesto okrem Hazoru.

Archeologické dôkazy: Z knihy „Pharaohs and Kings: A Biblical Quest“ (Crown Publishers, 1995), s. 306, tu sú dôkazy o mestách zničených na konci strednej doby bronzovej IIB, ktoré uvádza sekulárny archeológ David M. Rohl. Na s. 299 sa uvádza, že rok 1410 pred Kr. spadá do obdobia strednej doby bronzovej IIB.

Arad, Debir, Jericho, Lachiš a Hazor na severe – vo všetkých týchto mestách sa našli dôkazy o ich zničení. Nie je úplne isté, či sa Betel nachádzal na mieste dnešného Beitinu alebo el-Birehu, ale mesto v Beitine bolo zničené. Nie je úplne isté, či sa Hebron nachádzal na mieste dnešného el-Khalilu alebo Tell el-Rumeidehu, ale akékoľvek mesto, ktoré sa nachádzalo v el-Khalile, bolo zničené. V prípade Hormy nie je isté, či bolo vtedy zničené, alebo nie. Mesto Gibeon bolo opustené. Nebolo isté, či sa Ai nachádzalo na mieste dnešného et-Tell alebo Khirbet Nisya, ale mesto v Khirbet Nisya bolo opustené a mesto v et-Tell nebolo zničené.

Keďže zničenie malého mestečka Ai bolo tak úplné, pravdepodobne sa skutočné miesto Ai nikdy nenájde.

Niektorí boli zmätení, pretože iné mestá boli neskôr zničené Izraelitmi a Egypťanmi v období sudcov, a v tejto súvislosti existovala mylná teória, že Exodus sa odohral okolo roku 1350 pred n. l. Hazor a Lachiš boli v tom čase opäť zničené.

Otázka: Čo vieme o meste Gezer okrem toho, čo uvádza Biblia, na základe Joz 10,33?

Odpoveď: Gezer bol jedným zo šiestich najdôležitejších miest v Palestíne. Vnútri mestských hradieb, ktoré obklopovali plochu 30 akrov, sa nachádzal prameň. Okolo roku 1600 pred n. l. bola postavená vnútorná hradba, ktorá bola široká 50 stôp a bola najväčšou kamennou stavbou v Palestíne. Mala 25 stôp vysoký val so sklonom 45 stupňov. Na temnejšej strane sa v Gezeri našli pozostatky obetovaných dojčiat.

Otázka: Ako mohli v Joz 10,41 poraziť krajinu Goshen, keďže Goshen leží v Egypte?

Odpoveď: Goshen v Egypte je oblasť delty Nílu. Toto bol iný Goshen, a to mesto v blízkosti kanaánskeho mesta Debir. Goshen je uvedený v knihe Jozue 15:51.

Otázka: Prečo v Joz 11,1 severní králi nepomohli južným kráľom v boji?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Ak sa však pozrieme na mapu, vidíme, že títo králi pochádzali prevažne zo severného Kanaánu, zatiaľ čo predchádzajúci králi boli z južného Kanaánu. Nedostatok koordinácie medzi severom a juhom mohol byť spôsobený politickou rivalitou a skutočnosťou, že Izraeliti nachádzajúci sa medzi týmito dvoma oblasťami by nielen prerušili pohyb kanaánskych vojsk, ale aj komunikáciu medzi severom a juhom. Okrem toho bola Jozueho výprava veľmi rýchla, takže Kanaánci mali málo času na naplánovanie dobre premyslenej stratégie.

Q: Čím sa v Joz 11,1 líšilo severné ťaženie od južného?

Odpoveď: Boli tam tri rozdiely.

1. Proti Izraelitom sa spojilo viac kráľov. Podľa Jozefa Flavia pozostávala severná kanaánska armáda z 20 000 bojových vozov, 100 000 jazdcov a 300 000 peších vojakov. Jeho odhad je však pravdepodobne trochu nadhodnotený, pokiaľ sa nezhromaždili takmer všetci kanaánski muži z celého regiónu. Ak sa spojilo 810 000 až 1,1 milióna obyvateľov, armáda mohla mať celkovo 240 000 vojakov, pokiaľ nebojovali aj starí muži a chlapci.

2. Severní Kanaánci mohli byť odhodlanejší, keď videli, ako Izraeliti porazili južných kráľov.

3. Severné kráľovstvá mali pravdepodobne nižšiu morálku, lebo pre južných kráľov bolo ťažké bojovať proti krupobitiu.

Otázka: Prečo v Joz 11,3 Jabin z Házoru pozval Chetitov, aby bojovali proti Izraelitom, keďže Gibeončania uzavreli zmluvu s Izraelitmi v Joz 9,19?

Odpoveď: Odpoveď nachádzame v Jozue 11:19. Existovali rôzne mestá Chetitov a zmluvu s Izraelitmi uzavreli len Chetiti v Gibeone a jeho okolí.

Otázka: Prečo bolo Jozue v Joz 11,6.9 výslovne nariadené, aby podrezal koňom šľachy a spálil vozy?

Odpoveď: Podrezanie šliach koní znamená preříznutie „Achillovej šľachy“, ktorá spája svaly v zadnej časti dolnej končatiny s chodidlom. Koně by síce prežili, ale nemohli by behať a boli by na vojnu nepoužiteľné. Deuteronómium 17:16–17 ukazuje, že Boh nechcel, aby Izraeliti mali veľa koní a vozov. Existujú tri body na úvahu.

1. Kone a vozy sú veľmi užitočné pri boji na rovinách, pričom veľká časť Kanaánu bola hornatá, takže by nebolo múdre spoliehať sa pri ich dobývaní na vozy a kone.

2. Bez ohľadu na to, či bolo z prirodzeného hľadiska múdre spoliehať sa na vozy a kone, Boh chcel, aby sa spoliehali na Neho, a nie na svoje vojnové zbrane.

3. Voz a kone umožňujú krajine rýchlo vyraziť do vojny proti nepriateľom v vzdialených krajinách. Boh nikdy nenariadil Izraelitom, aby napadli Egypt, Sýriu, Asýriu ani žiadne iné vzdialenejšie krajiny.

Otázka: Prečo Jozua v Joz 11,7 zaútočil na severných Kanaáncov pri vodách Meromu?

Odpoveď: Písmo to neuvádza, ale môžeme vidieť niekoľko dôvodov.

1. Jozua ich prekvapil. Severná kanaánska armáda sa ešte zhromažďovala a Jozua na ňu zaútočil náhle, skôr než sa všetci ľudia stihli zísť a zorganizovať.

2. V Jozue 11:5 sa spomína, že mali veľa bojových vozov. V horskej oblasti, pretkanej potokmi a malými riekami, by bola výhoda bojových vozov minimálna.

Podobne aj v našom boji za Boha môže byť pre víťazstvo niekedy dôležité, aby sme si vybrali čas a miesto.

Otázka: Existujú v Joz 11,10 nejaké archeologické dôkazy o zničení Házoru?

Odpoveď: Podľa archeológov bol Hazor skutočne trikrát vypálený: v roku 1400 pred Kr., v roku 1300 pred Kr. faraónom Setim I. a v roku 1230 pred Kr. Kto mohol vypáliť Hazor naposledy (Sudcovia 14:2, 15, 16)? Dnes máme k dispozícii list od I-eha-enu (Jabina?) z Hazoru adresovaný faraónovi, v ktorom v tom čase žiada o pomoc. (David M. Rohl ho nazýva kráľom Ibnim, s. 317.) Egypťania neprišli: zrejme už päťdesiat rokov predtým mali dosť toho, že sa snažili plávať proti prúdu Božej vôle.

Otázka: Ako je možné, že mesto Hazor, ktoré Jozua v Joz 11:10–11 úplne zničil a spálil, mohlo o niekoľko generácií neskôr v Sudcov 4:3 zotročiť Izrael?

Odpoveď: Niektorí tvrdia, že ide o nepresnosť v knihe Jozue. Avšak 170 rokov je dostatočne dlhá doba na to, aby bolo mesto znovu vybudované. Archeológia nám v skutočnosti hovorí, že mesto Hazor bolo vypálené v rokoch 1400 pred Kr., 1300 pred Kr. Egypťanmi a v roku 1230 pred Kr. Bez ohľadu na zaujatosť kritikov Biblie archeológia rozpráva tento príbeh veľmi presne. Viac informácií o tom, ako Jozua zničil Hazor a ako ho o 170 rokov neskôr znovu vybudovali Kanaánci, aby utláčali Izraelitov, nájdete v predchádzajúcej otázke.

Otázka: Čo vieme o meste Hazor na základe Joz 11,10?

Odpoveď: Archeológovia uvádzajú, že Hazor bolo najväčším mestom v celom Kanaáne s rozlohou 175 až 200 akrov a maximálnym počtom obyvateľov 40 000. Hazor malo nezvyčajný tvar. Vnútri sa nachádzala vnútorná pevnosť s rozlohou približne 14 akrov a na jej vzdialenejšom konci bolo dvojité opevnenie s rozostupom 100 stôp medzi oboma múrmi. Mesto bolo dlhé 1 542 stôp (5 futbalových ihrísk) a v najširšom mieste široké 574 stôp. V čase Knihy sudcov 4 sa Hazor opäť dostal k moci a utláčal Izraelitov, až kým ich Barak a Izraeliti neporazili.

Otázka: V knihe Jozue 11:18, bol Kanaán dobytý postupne, alebo rýchlo, ako hovorí Jozue 10:42?

A: Počiatočné dobytie Kanaánu bolo veľmi rýchlou vojenskou výpravou. Izraeliti však prestali tlačiť na Kanaáncov, keď už mali dosť zeme na život, a zvyšok dobytia prebiehal veľmi postupne. Okrem toho bolo pre Izraelitov ťažšie bojovať na rovinách ako v horách, pretože Filištíni a iné národy disponovali bojovými vozmi.

Q: Prečo Boh v Joz 11,20 zatvrdil srdcia Kanaáncov?

A: Odpoveď nájdete v diskusii k Exodu 7:22.

Otázka: Kto boli Anakim (= Anakiti) v Joz 11,21 a Joz 14,15?

Odpoveď: Ide o zopakovanie odpovede z Deuteronómium 1:28.

Anakiti sa zrejme hlásili k potomstvu muža menom Anak. Anakiti boli kmeň, ktorého muži boli obávaní bojovníci, pravdepodobne kvôli svojej veľkosti a sile. Keďže luky vtedy neboli až také silné a dlhý dosah a sila boli cennými bojovými vlastnosťami pre ľudí, ktorí bojovali s mečmi a palicami, vychovali mnohých obávaných bojovníkov. Viac informácií nájdete v diskusii k Deuteronómiu 31:3.

Otázka: Kedy boli porazení králi spomenutí v Jozue 12:1–14?

Odpoveď: Všetkých porazil Jozue. Mnohé z týchto miest však boli dobyté až oveľa neskôr. Pokiaľ ide o to, ktoré mestá boli dobyté, pozri si odpoveď na nasledujúcu otázku.

Otázka: Čo vieme o týchto mestách z archeológie, ako sa uvádza v Jozue 12:1–14?

Odpoveď: K dispozícii je prehľadná tabuľka jednotlivých miest alebo regiónov.

Otázka: Prečo v Joz 13:1, Joz 23:1–2 a Joz 14:11 Boh dovolí, aby niektorí z jeho poslušných služobníkov trpeli v starobe, a iní nie?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.

1. V knihe Jozue 24:29 sa píše, že Jozue mal takmer 110 rokov, zatiaľ čo Káleb mal asi 87. V tomto prípade bol teda Jozue oveľa starší a viac trpel následkami staroby.

2. Vo všeobecnosti Boh vedie každé zo svojich detí tak, ako si to želá. Niektorí Ho oslavujú tým, že Mu zostávajú verní aj v ťažkých skúškach, iní Ho oslavujú prostredníctvom staroby a ďalší oslavujú Boha inými spôsobmi.

Otázka: Prečo v Jozue 13:6 Boh sľúbil, že vyženie Sidončanov, keď ich nakoniec nikdy nevyhnal?

Odpoveď: Boh v Jozue 13:6 povedal, že ich sám vyženie pred Izraelitmi. Znie to trochu podobne ako bitka pri Gibeone v Jozue 10:11, kde viac Kanaáncov zahynulo pod krupobitím než rukou Izraelitov. Rozdiel je v tom, že Izraeliti sa nikdy neobtiahli zhromaždiť, aby bojovali proti Sidončanom, a tak Boh Sidončanov nevyhnal „pred Izraelitmi“.

Otázka: Bola podľa Joz 13,9–12 východná hranica v Transjordánsku, alebo siahala až k rieke Eufrat, ako hovoria Gn 15,18 a Dt 11,24?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

Jozue 13:9–12 bolo konštatovaním vtedajšej situácie, že východná hranica ich územia v čase Mojžiša a Jozueho sa nachádzala v Transjordánsku a bola pridelená dvom a pol kmeňom.

Genesis 15:18 bol bezpodmienečný, budúci, prorocký sľub. Potomkovia Abraháma budú ovládať zem až po rieku Eufrat. Toto sa naplnilo počas vlády Dávida a Šalamúna, ako ukazuje 2. Samuelova 8:3.

Deuteronómium 11:24 bolo podmieneným, budúcim, prorockým sľubom. Bolo podmienené tým, že budú starostlivo dodržiavať všetky prikázania (Deuteronómium 11:22). Budú vlastniť celú zem až po rieku Eufrat, ako hovorí Genesis 15:18. V nasledujúcich generáciách však tieto podmienky naďalej nedodržiavali, aspoň až do čias Dávida.

Otázka: Prečo Izraeliti v Jozue 13:22 zabili Bileáma, Božieho proroka, ktorý hovoril iba pravdu?

Odpoveď: Bileám hovoril pravdu s úmyslom ublížiť Izraelitom. Ak určité pokušenie niekomu ublíži, nemali by ste chodiť okolo a – hoci aj pravdivo – hovoriť jeho nepriateľom, ako ho majú pokúšať, ako to urobil Bileám v Numeri 31:16. O Bileámovej chybe sa zmieňujú aj 2. list Petrov 2:15 a Judov list 11.

Otázka: Čo je v Jozue 13:27 more Chinneret?

Odpoveď: Je to staroveký názov pre Galilejské more.

Otázka: Prečo vo Jozue 14:2 väčšina kmeňov zdedila územie losovaním?

Odpoveď: Bol to Jozueho nápad, nie Boží. Kniha Jozue nikde neuvádza, že by Boh tento nápad schválil, hoci ani nikdy nevyjadril svoj nesúhlas.

Otázka: Prečo bolo v Joz 15–19 dvanásť častí zeme?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Bolo dvanásť kmeňov, ale jeden kmeň, Leviti, tvorili kňazi a nedostali žiadnu časť zeme. To by znamenalo jedenásť častí.

2. Namiesto toho dostali každý po jednej časti dvaja synovia Jozefa, Efraim a Manasse. Zvyčajne prvorodený syn dostal dvojnásobné dedičstvo.

3. Jozef však nebol Jakubovým prvorodeným synom, tým bol Ruben. V Genesis 49:3-4 však Jakubova reč naznačuje, že Ruben nezíska „právo prvorodeného“, pretože v Genesis 35:22 spal s Jakubovou konkubínou Bilhou. Namiesto toho ho získa Jozef, ktorý zachránil celú rodinu pred hladom. To mohlo byť čiastočne dôvodom, prečo Jakub požehnal Efraima a Manassesa v Genesis 48:1-2.

Otázka: Aké ponaučenie si môžeme vziať z rozdelenia zeme opísaného v knihe Jozue 15–19?

Odpoveď: Môžeme si z toho vziať viacero ponaučení.

1. Nemôžeme prechádzať životom tak, že vždy vynechávame detaily. Niekedy musíme byť veľmi dôkladní. Napríklad, ak ste nadriadený, ktorý hodnotí svojich usilovných zamestnancov, oni by chceli, aby ste to robili s rovnakou vážnosťou a starostlivosťou, s akou oni pracujú pre vás.

2. Často je najlepšie, ak ľudia, ktorých sa dané rozhodnutie týka, majú pri ňom významné slovo. Keď americkí kolonisti skandovali heslo „žiadne zdanenie bez zastúpenia“, nešlo o to, že by sa snažili neplatiť žiadne dane vôbec. Skôr chceli mať slovo v tom, ako budú zdanení.

3. Spravodlivé a rovné nie sú to isté. Rozdelenie pôdy bolo „spravodlivé“ v tom, že sa na ňom zúčastnili všetky kmene a všetky mali rovnakú šancu získať proporcionálne viac pôdy na osobu. Nebolo však rovné v tom zmysle, že niektoré kmene dostali viac pôdy na osobu ako iné kmene. Dnes môžete zarábať menej ako iný zamestnanec tej istej spoločnosti, ktorý má pre spoločnosť takmer identickú hodnotu. Nesťažujte sa, že spoločnosť je nespravodlivá. Obaja dostávate mzdu, na ktorej sa spoločnosť s každým z vás dohodla. Máte však možnosť túto nerovnú situáciu napraviť tým, že si pohovoríte so svojím nadriadeným alebo si hľadáte zamestnanie inde. Uvedomte si však, že keď vnímate situáciu ako nerovnú, je možné, že sa mýlite práve vy.

4. Aj zbožní ľudia môžu robiť chyby a môžu rozdeľovať veci nespravodlivo.

Otázka: Bol Arba v Joz 15,13 otcom Anakitov, alebo len veľkým mužom medzi Anakitmi, ako hovorí Joz 14,15?

Odpoveď: Nemáme žiadny nezávislý záznam o Arbovi, ale nie je problém, aby bol Arba obojím.

Otázka: V Joz 15,17 a Sudcovia 1,12–13, bolo správne, že si Otniel vzal za ženu dcéru mladšieho brata svojho otca?

Odpoveď: Podľa starozákonných zákonov o manželstve to bolo zákonné. Muž sa nemohol oženiť s manželkou svojho otcovho brata, ale mohol si vziať za ženu dcéru svojho otcovho brata. Viac informácií nájdete v diskusii o Levitikus 18:1–17.

Otázka: V knihe Jozue 15:18–19 a v knihe Sudcov 1:14–15, urobila Othnielova manželka správne, keď požiadala aj o pramene vody?

Odpoveď: Bola bystrá, že o to požiadala, pretože v tej krajine bola voda kľúčovým zdrojom. Biblia neuvádza, či bolo alebo nebolo spravodlivé, že získala aj pramene vody.

Otázka: Je Bealot v Joz 15,24 to isté ako Baalat-Beer v Joz 19,8?

Odpoveď: V diele „Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 3, s. 329–330 sa uvádza, že by to tak mohlo byť. Všimnite si, že Simeonov podiel siahal len po Baalath Beer, ale nezahŕňal ho.

Otázka: Prečo sa v Joz 15,33 uvádza, že je tam 29 miest a dedín, keď zoznam uvádza 36?

Odpoveď: S najväčšou pravdepodobnosťou ide o chybu prepisovača. Najprv dve nesprávne odpovede a potom viac o správnej odpovedi.

Niektoré sú dediny, ktoré nie sú zahrnuté do súčtu miest (nesprávna odpoveď): Táto schéma, keď sa najprv vymenujú mestá a potom sa uvedie ich súčet, sa v knihe Jozue vyskytuje asi 30-krát. V 28,5 z týchto prípadov sa čísla dokonale zhodujú. (Polovičným prípadom je Jozue 15:22, kde sa čísla zhodujú, ak je Gederothaim synonymom pre Gederah.) Tvrdenie, že číslo sa vzťahuje iba na mestá a nie na okrajové dediny, je teda pravdepodobne nesprávne, lebo prečo by sa tento zoznam mal líšiť od ostatných 29?

Mestá spoločne pridelené Simeonovi sa nezapočítavali (nesprávna odpoveď): Simeonovi patrilo sedem miest. Simeonovo územie sa nachádzalo výlučne v rámci Júdu a kmene Júdu a Simeona sa neskôr zlúčili. Simeonových 17 miest v Jozue 19:2–8. Z nich je 11 uvedených v judovskom zozname Negevu. Sú to: V judovskom zozname sa spoločne vyskytujú mestá Ain, Balah (=Baalah), Beersheba, Eltodad, Ezem, Hazar Šual, Horma, Molada, Lebaoth (=Bet Lebaoth), Rimmon, Ziklag. Všimnite si, že 36 – 11 sa nerovná 29. Navyše dve zo Simeonových miest sa nachádzajú spoločne s Júdou v západných podhoriach: Ašan a Eter, avšak súčet miest v západných podhoriach sa zhoduje. Všimnite si tiež, že štyri zo Simeonových miest nie sú nikde uvedené v zozname Júdy: Betul, Bet-Markabot, Hazar-Susa, Šaruhen. Komentár „The Believer’s Bible Commentary“ na s. 251 a „The Bible Knowledge Commentary: Old Testament“ na s. 359 sa pridržiavajú tohto názoru, pričom sedem spoločných miest sú Beersheba, Eltodad, Ezem, Hazar Shual, Hormah, Moladah a Ziklag.

Chyba prepisovača v masoretskom texte (správna odpoveď): Masoretský text aj Septuaginta uvádzajú, že bolo 29 miest, ale masoretský text uvádza len 30 miest. (Možno tam bol jeden dodatok alebo tiež chyba prepisovača.)

V knihe Expositor’s Bible Commentary, zväzok 3, s. 330, sa tiež spomína, že by mohlo ísť o chybu prepisovateľa, alebo že bolo pridaných niekoľko dedín, ktoré by tam nemali byť.

Bohužiaľ nemám prístup k zvitkom z Mŕtveho mora a k tomu, čo v nich stojí.

Ako poznámka na okraj, v „The Expositor’s Bible Commentary“, zväzok 3, s. 329–330 sa uvádza, že keďže slovo „Hazor“ znamená okolité poľnohospodárske územie, Hazor a Ithnan by mohli znamenať práve poľnohospodárske územia Ithnanu (Zdá sa, že Septuaginta ich spája do jedného názvu.). Tiež sa tam uvádza, že Biziothiah v knihe Sudcov 15:28 niektorí opravujú na (ubenoteha), čo znamená „a okolité dediny“, ale spomína sa, že je to nepravdepodobné. Tak to však uvádza Septuaginta.

Otázka: Prečo v knihe Jozue 16:1 dostal Jozef, syn Jakuba, dva podiely (jeden pre Efraima a jeden pre Manassesa), zatiaľ čo všetci ostatní synovia Jakuba dostali len jeden podiel?

Odpoveď: Zvyčajne mal prvorodený dvojnásobný podiel v porovnaní s ostatnými synmi. Jozef však biologicky nebol Jakubovým prvorodeným. Pravdepodobne preto, že zachránil Jakubovu rodinu, získal Jozef právo prvorodeného. Jakub výslovne povedal, že Efraim aj Manasse majú byť považovaní za jeho synov (Gn 48,5). Ruben, biologický prvorodený, prišiel o toto právo, keď zneuctil otcovo lôžko (Gn 49,3–4).

Otázka: V Jozue 17:3 a Numeri 36:2–12, mali dcéry Zelofchada právo spôsobiť toľko „problémov“?

Odpoveď: Hoci to Písmo priamo neuvádza, okolnosti aj to, že Boh vyhovel ich prosbe, naznačujú, že to bolo správne. Žiadať to, čo je spravodlivé, nie je prekážkou ani pre Boha, ani pre spravodlivých ľudí.

Otázka: Keďže v Joz 17,12–13 a Sdc 1,27–30.33 nedokázali vyhnať Kanaáncov, ako mohli prinútiť Kanaáncov, aby vykonávali nútené práce?

Odpoveď: Odpoveď nájdeme v knihe Sudcov 1:28. Spočiatku nedokázali poraziť Kanaáncov. Po istom čase však Izraeliti mali sílu, ale chýbala im vôľa zničiť Kanaáncov, a tak uzavreli túto dohodu s oslabenými Kanaáncami.

Otázka: Prečo v Joz 18,6 losovali o zem?

Odpoveď: Hádzali losy, lebo im to prikázal Jozue. Na jednej strane sa Biblia nevyjadruje k tomu, či to Boh schválil, alebo nie. Na druhej strane to nebola zlá metóda, keďže poskytla každému zúčastnenému kmeňu rovnakú šancu.

Dnes je pre kresťanov v poriadku používať hádzanie mincou alebo nejaký iný pseudonáhodný proces na prijímanie svojvoľných rozhodnutí, keď sa nevyžaduje rozumné rozhodnutie. Avšak rovnako ako v knihe Jozue nemôžeme povedať, že vždy, keď o niečom rozhodneme hádzaním mincou, znamená to nutne, že je to najlepšie rozhodnutie, aké si Boh želal.

Otázka: Bolo rozdelenie zeme v Jozue 18:8–10 spravodlivé?

Odpoveď: Bolo to úplne spravodlivé, ale nie na 100 % rovnocenné. Bolo to spravodlivé, pretože

1. Prieskum vykonali samotné kmene.

2. Kmeňy rozhodli, aká veľká bude každá časť.

3. Losovali, kto dostane ktorý podiel.

4. Uznali, že Júda a synovia Jozefa mali viac ľudí, a tak kmeňom s väčším počtom obyvateľov pridelili väčšie územia.

Dalo by sa však namietať, že to nebolo úplne spravodlivé, pretože pri zameriavaní zrejme predpokladali, že palestínska zem má skôr tvar obdĺžnika, než aký má v skutočnosti. Preto mali severné kmene menej zeme.

Na druhej strane, severné časti nemali problémy s Filištíncami a mali viac zrážok, takže to možno bolo spravodlivé.

Je to podobné situácii, keď sedem chlapcov náhodne vyberá, kto dostane sedem vrecúšok s guličkami. Nevedia presne, koľko guličiek je v každom vrecúšku, ale všetci si myslia, že vrecúška obsahujú približne rovnaký počet guličiek. Ak by sa ukázalo, že jedno vrecúško malo viac guličiek, bolo by to spravodlivé, pretože každý chlapec mal rovnakú šancu dostať práve toto vrecúško.

Otázka: V Joz 18,28, nachádzal sa Jeruzalem na území Benjamína, alebo na území Júdu, ako hovorí Joz 15,8?

Odpoveď: Nachádzal sa na hranici oddeľujúcej tieto dva kmene.

Otázka: Nachádzali sa mestá uvedené v Joz 19,2–7 v Simeonovi, alebo v Júdovi, ako uvádza Joz 15,26–32, 36, 42?

Odpoveď: Pôvodne patrili k Júdovi, ale neskôr boli pridelené Simeonovi. Keď sa však Júda a Simeon spojili, táto otázka stratila význam. V odpovedi je potrebné zohľadniť šesť bodov.

1. Jozue 15 ukazuje, že tieto mestá boli súčasťou územia pridelenej Júdovi. (Napríklad v diele The New International Dictionary of the Bible na s. 327 sa uvádza: „Buď v Jozue 15:42 je možno to isté, čo bolo pridelené Simeonovi v Jozue 19:7, 9“).

2. Kniha Jozue 19:9 ukazuje, že kmeňu Simeon bol pridelený podiel z územia kmeňa Júdu, pretože sa tam uvádza, že Júdov podiel bol väčší, než potrebovali.

3. O rozdelení zeme rozhodovali zbožní muži, ale aj zbožní ľudia môžu robiť chyby.

4. Keď si uvedomili, že Júdovi bol pridelený príliš veľký podiel v pomere k jeho počtu obyvateľov, svoju chybu napravili.

5. Všímajte si postoje, ktoré sa tu prejavujú. Ľudia z Júdu sa nesťažovali, že im bola odobratá zem. Ostatní sa nesťažovali na motívy Júdu, keď po prvýkrát zistili túto chybu.

6. Hoci vodcovia urobili chybu a napravili ju tým, že pridelili Simeonovi územie v rámci Júdu, Boh už vedel, že k tej chybe a jej náprave dôjde. Ich chyba a jej náprava naplnili proroctvo uvedené v 49:7, že Simeon bude rozptýlený po Izraeli.

Otázka: Kde sa v Joz 19:47 nachádza mesto „Leshem“?

Odpoveď: Bolo to pomerne veľké mesto, hoci archeologické nálezy ukazujú, že bolo menšie ako Hazor. Nazývalo sa tiež „Laish“ a nachádzalo sa v najsevernejšej časti Kanaánu.

Otázka: V Joz 19,47, dobyli Daniti Leshem práve tu, alebo v Sudcov 18,27–29?

Odpoveď: Ide o tú istú udalosť. Táto časť knihy Jozue opisuje, čo Daniti urobili neskôr, po Jozueho dobe.

Otázka: V Joz 19,47 – bola kniha Jozue napísaná po tom, čo Daniti dobyli Leshem?

Odpoveď: Áno. Hoci samotná kniha výslovne neuvádza, kedy bola napísaná, Jozue 19:47 ukazuje, že kniha Jozue bola napísaná po tom, čo Daniti dobyli Leshem.

Otázka: V knihe Jozue 20, v čom bol tento zákon týkajúci sa veľkňaza podobný Kristovi?

Odpoveď: Osoba, ktorá ušla do mesta útočiska kvôli zabitiu z nedbanlivosti, bola oslobodená, keď veľkňaz zomrel. Možno Boh dal tento „osobitný“ zákon čiastočne ako predobraz odpustenia našich hriechov, keď náš veľkňaz, Ježiš Kristus, zomrel na kríži za naše hriechy.

Otázka: V knihe Jozue 21, keďže duchovní dostávajú peniaze od iných a slúžia Bohu, malo by sa z platu duchovného automaticky odpočítavať desiatok?

A: Nie. V prvom rade kresťania nie sú obmedzení na to, aby dávali len desať percent, tak ako by vedeli, koľko majú odpočítať? Ide však o vedľajšiu otázku v porovnaní s 2. Korinťanom 9, kde sa píše, že máme dávať s radosťou, nie z donútenia. Naše dávanie je prejavom našej poslušnosti voči Bohu a automatické odpočítavanie desiatku by bolo v rozpore s 2. Korinťanom 9 a zbavilo by duchovného príležitosti rozhodnúť sa poslúchnuť Boha.

Q: Ukazuje Jozue 21:43–45, že všetky Božie sľuby Izraelu sa vtedy naplnili?

Odpoveď: Nie, pretože väčšina prorokov prišla až po Jozue.

Otázka: Prečo v Jozue 22:10–12 hrozila Izraelitom občianska vojna?

Odpoveď: Odpoveď nájdeme v Jozue 22:16–18. 9,5 kmeňov sa mylne domnievalo, že kmeňe za Jordánom stavajú modlársky oltár. Boli pripravení vyraziť do vojny proti svojim bratom, skôr než by dopustili, aby ich bratia upadli do modlárstva.

Boli by sme dnes pripravení postaviť sa proti kresťanom, ktorí sa dopúšťajú modlárstva, namiesto toho, aby sme spokojne a mlčky súhlasili s ich zradou viery v Boha?

Otázka: Aká bola v Jozue 22:17 neprávosť Peoru?

Odpoveď: Išlo o strašnú udalosť opísanú v Numeri 25:1–9, keď moabské ženy mali pohlavný styk s izraelskými mužmi, aby odvrátili Božiu priazeň od Izraelitov. Boh spôsobil, že 24 000 Izraelitov zomrelo na mor.

Otázka: V Joz 23,12–16 a Dt 31,16–17, dal Boh Izraelitom Zasľúbenú zem podmienečne, alebo bezpodmienečne, ako to ukazujú Gn 12–15, Gn 26 a Gn 46?

Odpoveď: Zem im patrila bezpodmienečne, ale ich obsadenie tejto zeme bolo podmienené ich poslušnosťou voči Bohu.

Otázka: V Joz 24,8.18, v čom sa Amorejci líšili od Kanaáncov?

Odpoveď: Takmer všetci Kanaánci boli Amorejci (s výnimkou Hivijcov a Chetitov). Amorejci však žili aj mimo Kanaánu, v Sýrii a v severnej Mezopotámii.

Otázka: Čo boli v Joz 24,12 tie sršne, ktoré vyhnali Kanaáncov?

Odpoveď: Neboli to len obyčajný hmyz, ale metafora pre ničiteľských anjelov. Rovnako ako hniezdo sršňov účinne presvedčí človeka, aby sa niekde nezdržiaval, aj títo anjeli pomohli Izraelitom vyhnať Kanaáncov.

Otázka: Prečo bolo Izraelitom v Joz 24,14.23 povedané, aby sa tu zbavili svojich modiel?

Odpoveď: Nešlo ani tak o to, že by v tom čase upadli do modlárstva, ale Jozua tu hovoril nielen k súčasnej generácii, ale aj k budúcim generáciám. Bohužiaľ, už o jednu alebo dve generácie po Jozuovi sa jeho rada nedodržiavala.

Otázka: Majú ľudia v Joz 24,21–24 slobodnú vôľu robiť rozhodnutia, ako to zrejme robili Izraeliti?

Odpoveď: Prísni kalvinisti hovoria, že nie. Iní extrémisti si myslia, že máme úplnú slobodu. Väčšina kresťanov sa zhoduje na tom, že máme slobodnú vôľu, ak tento pojem správne chápeme. Tu je, čo hovorí R. C. Sproul.

„Nevidím žiadny problém v zosúladení Božej zvrchovanosti s ľudskou slobodnou vôľou, pokiaľ chápeme biblický pojem slobody. … Nie sme absolútne slobodní. … Mám silu, schopnosť a slobodu robiť tie veci, ktoré dokážem urobiť, ale moja sloboda nikdy nemôže prevážiť nad Božou mocou alebo autoritou. Moja sloboda je vždy obmedzená vyššou slobodou Boha. Rozporom je Božia zvrchovanosť a ľudská autonómia. Autonómia znamená, že človek môže robiť, čo chce, bez toho, aby sa obával súdu zhora. Je zrejmé, že tieto dve veci sú nezlučiteľné, a my neveríme, že človek je autonómny. Hovoríme, že je slobodný, ale jeho sloboda má svoje hranice a tieto hranice sú vymedzené Božou zvrchovanosťou. Tu je jednoduchá analógia: V mojom dome mám väčšiu slobodu ako môj syn. Obaja máme slobodu, ale moja je väčšia.“

Myslím si, že s týmto by súhlasila drvivá väčšina kresťanov, či už kalvinistov, alebo nie.

Otázka: Prečo ľud v Joz 24,26 uzavrel zmluvu v Šecheme, alebo bolo svätostánkom Šílo, ako uvádzajú Joz 18,1; 1 Sam 1,3; 3,21 a 4,3?

Odpoveď: Pri odpovedi treba zohľadniť dva body.

1. V čase Jozueho (okolo roku 1400 pred Kr.) všetky kmene uzavreli zmluvu a v Šecheme postavili veľký kameň ako pamätník. Toto miesto zhromaždenia muselo byť veľké, aby pojalo všetkých ľudí. Biblia nehovorí, že sa tam prinášali obete, ani že tam bola Truhla zmluvy.

2. Ako ukazujú ostatné verše, Šílo bolo miestom, kde sa nachádzala truhla, a miestom, kde ľudia prinášali obete predtým, ako Dávid dobyl Jeruzalem.

Otázka: Aké sú niektoré z najstarších rukopisov knihy Jozue, ktoré sa zachovali dodnes?

Odpoveď: Zvitky od Mŕtveho mora: (cca 1. storočie pred n. l.) 2 samostatné kópie.

4Q47 (=4QJosh(a)) 22 fragmentov častí knihy Jozue 5–10. Je podobný masoretskému textu, nie Septuaginte, s výnimkou 5:2–7; 8:10–18; 8:34–35. Zachované verše sú: 5:2–7; 6:5–10; 7:12–17; 8:3–14, 18?, 34–35; 10:2–5, 8–11.

4Q48 (=4QJosh(b)) – päť fragmentov z Jozue 2–4 a 17. Zachované verše sú: 2:11–12; 3:15–17; 4:1–3; 17:1–5, 11–15

Samaritánska verzia knihy Jozue

V Masade sa našla kópia Knihy Jozue, ktorej vek bol pomocou rádiokarbónového datovania pomocou hmotnostného spektrometra stanovený na roky 169–93 pred n. l. Ide o parafrázu kapitol 23–24 Knihy Jozue.

Celkovo sa v Zvitkoch od Mŕtveho mora a v Masade zachovalo 58,5 z 648 veršov Knihy Jozue (9,0 %)

Joz 2:11–12; 3:15–17; 4:1–3; 5:X,2–7; 6:5–10; 7:12–17; 8:3–14,18?,34–35; 10:2–5,8–11; 17:1–5,11–15, parafráza kapitol 23–24.

Grécka Septuaginta [LXX] bola prekladom celého Starého zákona do gréčtiny. Kódex Colberto Sarravianus (4. až 5. storočie n. l.) obsahuje knihy od Genesis po Rút. Masoretský text a verzie knihy Jozue v Septuaginte sa od seba dosť líšia.

Vaticanus [B] (325–350 n. l.) obsahuje celú knihu Jozue

Sinaiticus (340–350 n. l.) obsahuje Jozue 12:2–14:4

Alexandrinus [A] (okolo roku 450 n. l.) obsahuje celú knihu Jozue.

Washingtonov kódex (4./5. storočie) obsahuje knihu Jozue.

Otázka: Ktorí raní autori sa odvolávali na knihu Jozue?

Odpoveď: Spisovatelia z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorí citovali alebo narážali na verše z knihy Jozue, sú:

Filón Žid z Alexandrie (20/15 pred n. l. – 50 n. l.) sa odvolával na Jozue 1:5: „Nikdy ťa neopustím ani ťa nezanechám.“ V diele O zmätku jazykov 32 (164), s. 249.

Klement Rímsky (96–98 n. l.) naráža na knihu Jozue, keď rozpráva príbeh o Rachabe v súvislosti s vyzvedmi, ktorých poslal Jozue. 1. Klement, kap. 12, zväzok 1, s. 8

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) odkazuje na Jozue 5,13 a 6,1–2 v „Knihe Jozue“. Dialóg s Židom Tryfónom, kap. 62, s. 228

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.) naráža na anjela, ktorý sa zjavil Jozuovi, synovi Núnovmu. Dialóg s Židom Tryfónom, kap. 61, s. 227.

Meleto/Melito zo Sardis (170–177/180 n. l.) vo svojom liste Onésimovi zaradil knihu Jozue medzi knihy Starého zákona. O Pasche, s. 72. Zachované v Eusebiovej Cirkvnej histórii, kniha 4, kap. 26.

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) hovorí o piatich amoritských kráľoch, ktorých Jozue uväznil v jaskyni, ako o „Písme“. Irenej, Proti herézam, kniha 2, kap. 24.4, s. 395

Klement Alexandrijský hovorí: „Ako uvádza kniha Jozue“ a neskôr „ako spomína kniha Sudcov“; Stromata (193–202 n. l.), kniha 1, kap. 21, s. 325

Tertulián (198–220 n. l.) odkazuje na Jozue, syna Nuna 6:1–20 a pád Jericha. Odpoveď Židom, kap. 4, s. 155

Hippolyt (222–235/6 n. l.) rozoberá, kedy Jozue, syn Núnov, bojoval proti Amorejcom. Fragment komentára k prorokovi Izaiášovi, kap. 1, s. 176

Origenes (225–254 n. l.) má celé dielo venované kázňam o Jozue. Spomína Ježiša [Jozua] menom.

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.) „V Izaiášovi … v 117. žalme … Aj v Zachariášovi … Aj v Deuteronómiu: … Aj v Ježišovi [Jozue], synovi Naveho“ Cypriánove traktáty, traktát 12, oddiel 2, kap. 16, s. 512

Cyprián (cca 246–258 n. l.) cituje Jozue 5,2: „Aj v Ježišovi, synovi Naveho: ‚A Pán riekol Ježišovi: Vyrob si malé kamenné nože, veľmi ostré, a začni obrezávať synov Izraela po druhýkrát.‘“ Cypriánove traktáty, traktát 12, oddiel 1, kap. 8, s. 510

Gregor Thaumaturgus (240–265 n. l.) naráža na Jozue 7 v Kánonickom liste, kánon 3, s. 19.

Laktantius (okolo 303 – okolo 325 n. l.) sa odvoláva na Jozue 5:2 ako na slová Jozueho, syna Nuna.

Po Nicejskom koncilu:

Atanáz (367 n. l.) uvádza zoznam kníh Starého zákona vo Veľkonočnom liste 39, kap. 4, s. 552.

Augustín z Hippa (338–430 n. l.) spomína Jozue v diele „O Božom meste“, kniha 18, kap. 12, s. 366

Cyril Jeruzalemský (cca 349–386 n. l.) cituje Jozue 3:1 ako slová Ježiša [Jozue], syna Naveho [Núna], v prednáške 10.11, s. 60

Pacian z Barcelony (342–379/392 n. l.) naráža na Jozue 7 v Liste 3, kap. 20.1, s. 61

Epifanius zo Salamíny (360–403 n. l.) uvádza zoznam kníh Starého zákona vrátane knihy Jozue. Panarion

Ján Zlatoústy (zomrel v roku 407 n. l.) odkazuje na Jozue 9 ako na Jozue v Komentári k Skutkom apoštolov, kázanie 13, s. 86

Sulpicius/Sulpitius Severus (historik) (363–420 n. l.) odkazuje na knihu Jozue v diele História, kniha 1, kap. 22–23, s. 81–82

Existujú aj ďalšie príklady.

Otázka: Aké sú v knihe Jozue niektoré rozdiely v preklade medzi hebrejským textom a gréckou Septuagintou?

Odpoveď: Tu je niekoľko prekladových rozdielov. Aby sme získali ukážku rozdielov medzi masoretským textom a gréckou Septuagintou, táto časť sa zameriava na kapitoly 18 a 19.

Joz 2,14: „vy (množné číslo) povedzte“ s odkazom na Rachab a jej rodinu (masoretský text) vs. „ty (jednotné číslo) povedz“ s odkazom len na Rachab (iné hebrejské rukopisy)

Joz 3:3 „kňazi, ktorí sú Leviti“ (masoretský text) vs. „kňazi a Leviti“ (LXX)

Joz 3:16 „v [meste] Adam v okolí/oblasti Zaretanu“ (Kethiv) vs. „z [mesta] Adam v okolí/oblasti Zaretanu“ (Qere) vs. „zo všetkých vzdialených miest, až po okolie/oblasť Kariathiarim“

Joz 5:1a „až kým sme neprešli“ (masoretický text) vs. „až kým neprešli“ (Qere, LXX)

Joz 5:1b „nemali v sebe ducha“ (Kethiv) vs. „stratili odvahu“ (Qere, niektoré masoretské rukopisy, LXX, sýrčina, targumy, Vulgáta)

Joz 6:1 „bola pevne uzavretá“ (masoretický text) vs. „bola pevne uzavretá a opevnená“ (LXX)

Joz 7:1, 17, 18 „Zabdi“ (masoretský text) vs. „Zimri“ (Septuaginta a 1 Kron 2:6)

Joz 7:2 „Bet-Aven“ (masoretský text) vs. chýba (LXX)

Joz 7:17 „muž po mužovi“ (masoretský text, LXX) vs. „rodina po rodine“ (niekoľko hebrejských rukopisov, sýrčina)

Joz 8:11b–16 prítomné v masoretskom texte, chýbajúce v Septuaginte a v zvitku z Mŕtveho mora 4Q47.

Joz 9:1 „Jebuzejci“ (masoretský text) vs. „Jebuzejci a Girgašiti“ (LXX)

Joz 9:4 „vyšli ako delegácia s naloženými oslami“ (masoretský text) vs. „Pripravili si proviant a naložili ho na osly“ (Septuaginta, Vulgáta, sýrsky text)

Joz 10:28 „zničili ich“ (masoretský text, väčšina hebrejských rukopisov) vs. „zničili to“ (mnohé hebrejské rukopisy, niektoré rukopisy Septuaginty, niektoré targumy)

Joz 13:26 „Lidebir“ (mesto v Transjordánsku) (masoretský text) vs. „Debir“ (mesto v Kanaáne) (LXX, sýrsky text, Vulgáta)

Joz 15:18 „ona ho naliehala“ (masoretský text, niektoré rukopisy Septuaginty) vs. „on ju naliehal“ (iné rukopisy Septuaginty)

Joz 15:60 „Kirjat-Baal, to je Kirjat-Jearim, a Rabba – dve mestá a ich dediny.“ (Masoretický text) vs. „Teko, Efrata, to je Betlehem, Fagor, Aetan, Kulon, Tatam, Tobes, Karem, Galem, Teter a Manocho: jedenásť miest a ich dedín.“ (Septuaginta)

Joz 16:2 „Betel až po Luz“ (hebrejčina) vs. „Betel Luza“ (Septuaginta).

Joz 18:1 „zem bola pred nimi podmanená“ vs. „zem bola nimi podmanená“

Joz 18:3 „zlyhať“ vs. „byť nedbanlivý“

Joz 18:3 „Hospodin, Boh vašich otcov“ vs. „Pán, náš Boh“

Joz 18:4 „A ja ich pošlem“ vs. (chýba)

Joz 18:4 „a potom príďte ku mne“ vs. „A prišli k nemu:“

Joz 18:5 „A rozdelia ju na sedem častí“ vs. „a on [Jozua] im rozdelil sedem častí“

Joz 18:18 „svah / strana oproti Arabe“ (masoretský text) vs. „za Bet-Arabou na sever“ (LXX)

Joz 18:28 „Jebuzejec“ (masoretský text) vs. „Jebu“ (LXX, sýrsky text, Vulgáta)

Joz 18:28 „Kiriat“ (masoretský text) vs. „Kiriat-Jearim“ (LXX)

Joz 19:2–8, 11–15, 18–22, 24–30, 33–38, 41–46 – niektoré názvy sa líšia. To sa dalo očakávať, keďže mnohé z týchto kanaánskych miest nemali priamu obdoba v gréčtine.

Joz 19:28 „Ebron“ (väčšina hebrejských rukopisov, targumy, Vulgáta) vs. „Abdon“ (Septuaginta, niektoré hebrejské rukopisy a Joz 21:30.)

Joz 19:34 „Ašer na západe a Júda, Jordán“ vs. „Ašer sa k nemu pripojí na západe a Jordán na východe.“ Septuaginta.

Joz 19:51 „dedičstvá“ vs. „rozdelenia“

Joz 19:51 „brána“ vs. „brány“

Joz 21:36-37 tieto verše sú prítomné (LXX, Vulgáta) vs. tieto verše chýbajú (masoretský text, Danielove targumy, Bombergov hebrejský Starý zákon z rokov 1524–1525)

Joz 22:33–34 [chýba] (masoretský text) vs. „a polkmeň Manasseho“ (LXX)

Joz 22:34 „nazvali oltár“ (masoretský text, LXX) vs. „nazvali oltár Svedkom“ (porovnaj sýrsky text)

Joz 24:23 „synovia Gáda“ (masoretský text) verzus „synovia Gáda a polovicu kmeňa Manassesa“ (LXX)

Bibliografia k tejto otázke: hebrejský preklad pochádza z diela Jay P. Greena Literal Translation a preklad Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C.L. Brentona The Septuagint: Greek and English. Použili sa tiež Expositor's Bible Commentary a poznámky pod čiarou v Bibliách NASB, NIV, NKJV a NRSV.

Pokiaľ nie je uvedené inak, citáty z Písma pochádzajú z Berean Standard Bible (BSB), ktorá je vo verejnej doméne. https://berean.bible/

www.biblequery.org