< Otázka týkajúca sa Biblie z knihy Levitikus

Otázka: Prečo sa táto kniha v angličtine nazýva Leviticus?

Odpoveď: Anglický názov pochádza z latinčiny a znamená „týkajúci sa Levitov“. Hebrejský názov je odvodený od prvej vety: „A On [Boh] povolal.“

Otázka: Aký je hlavný zmysel toho, že táto kniha je dnes súčasťou Biblie?

Odpoveď: Keďže Ježiš aj raná cirkev prijali Levitikus ako Božie slovo, mali by sme si túto knihu Tóry ceniť ako Písmo bez ohľadu na to, či jej zmysel chápeme, alebo nie.

V skutočnosti sa zo štúdia Levitiku dá vyvodiť toľko ponaučení o svätosti, že by sa táto kniha dala takmer premenovať na „obrazové lekcie svätosti“.

Otázka: Aké sú rôzne spôsoby, ako chápať knihu Levitikus?

Odpoveď: Existuje aspoň päť úrovní, z ktorých možno na Knihu Levitikus nazerať.

Tajomstvo: Boh je nesmierne milostivý a chápavý, ale niektorí sa snažia vnímať Boha iba ako milosť, bez toho, aby chápali, prečo je Božia milosť potrebná. Boh je svätý a ak nebudeme mať svätosť, nikto neuvidí Pána (Hebrejom 12:14). Bez pochopenia tohto kľúčového aspektu Božej povahy a našej vlastnej povahy zostane Levitikus „uzavretou knihou“ s máličkými náznakmi toho, prečo vlastne existuje.

Pravidlá na potešenie Boha: Na základnej úrovni niektorí vidia len súbor obradných a osobných pravidiel, ktoré mali Izraeliti dodržiavať. Je to tak a Boh bral tieto pravidlá vážne, ale je to aj oveľa viac.

Staroveká múdrosť pre život: Ľudia sa pozerali na Levitikus a videli v ňom veľkú múdrosť pre udržanie zdravia, najmä v nehygienickom prostredí bez dostatku vody na umývanie. Zvieratá aj ľudia sa často nakazili parazitmi, ktoré sa nachádzali v akomkoľvek surovom mäse, ktoré jedli. Vo všeobecnosti boli zakázané zvieratá, ktoré sa živili mŕtvymi zvieratami, hmyzom a inými zvieratami. Kým egyptskí vládcovia sa niekedy ženili so svojimi sestrami, manželstvá v najbližšej rodine boli v Levitiku výslovne zakázané. Konkrétne predpisy týkajúce sa kožných chorôb boli nielen múdre, ale aj mimoriadne dôležité, keďže veľa ľudí žilo pohromade v podnebí s nedostatkom vody na umývanie. V prípade iných pravidiel však nevidíme žiadny praktický, pozemský dôvod. Možno žiadny neexistoval. Snáď jediným dôvodom bolo pripomenutie ľuďom, že aj oni majú byť odlíšení a svätí pre Boha. Levitikus je múdra kniha, ale je to skôr kniha ilustrujúca svätosť než kniha o zdravých praktikách.

Všeobecné ponaučenia o svätosti: Svätosť, či už ide o Božiu svätosť alebo o náš svätý život, nie je ľahké pochopiť; možno práve preto Boh venoval celú knihu jej vysvetleniu. Izraeliti, ktorí vyšli z Egypta, pochádzali z kultúry, ktorá prejavovala menšiu úctu k svojim modlám než väčšina iných. Keď Egypťania prosili svoje sochy o pomoc a tá pomoc neprišla, občas sochu bičovali. Levitikus však ukazuje, že pravý Boh sa „odlišuje“ od bežného života. Nemohli Bohu len tak prinášať obete; mohli ich prinášať iba predpísaným spôsobom. Čo sa týka pôrodu, stravovania a náboženských obradov, existoval len jeden spôsob – Boží spôsob. Celá 22. kapitola Levitiku ukazuje, ako niekto mohol niečo obetovať ako dar alebo obeť, a napriek tomu to mohlo byť neprijateľné. Dnes, keď chceme slúžiť Bohu po svojom, podľa našich podmienok, mali by sme si dávať pozor, že hoci prinášame obete, naše úsilie nemusí byť prijateľné, ak nemáme poňatie o svätosti. Každý z nás je povolaný k svätosti (1. list Petrov 1:15–16) a sme povolaní byť svätým národom (1. list Petrov 2:9). Keď žijeme svätý život odrážajúci Božiu svätosť, môžeme sa sami stať príkladom svätosti (2. list Korinťanom 1:12), listami od Krista napísanými Božím Duchom Svätým (2. list Korinťanom 3:3).

Konkrétne motivácie a vzory v našej službe Bohu: Biblia obsahuje toľko múdrosti, že zrelí kresťania musia dbať na rovnováhu: nezameriavame sa na jeden aspekt poznávania, milovania a služby Bohu na úkor ostatných aspektov? Kniha Levitikus osvetľuje množstvo rôznych spôsobov, ako slúžiť Bohu, a rastúci kresťan môže všetky tieto spôsoby oceniť, čerpať z nich a naučiť sa nimi chváliť Boha.

Otázka: Aký je prehľad knihy Levitikus?

Odpoveď: Kniha Levitikus je strednou knihou Pentateuchu a dá sa rozdeliť do piatich častí.

I. Päť druhov obetí Bohu (Lev 1–7)

A. Zápalná obeť („Olah“) – záväzok úplného odovzdania sa (Lev 1:1–17)

1. Mladý býk (Lev 1:1–9)

2. Baran alebo kozol (Lev 1:10–13)

3. Holub alebo hrdlička (Lev 1:14–17)

B. Obilná obeť (Minchah) – spomienka na chválu Boha (Lev 2:1–16)

1. Nepečená múka, olej a kadidlo (Lev 2:1-3)

2. Pečená múka s olejom (Lev 2:4-10)

Poznámka: Bez kvasu, ale so soľou (Lev 2:11-13)

3. Prvé plody rozdrveného obilia, oleja a kadidla (Lev 2:14-16)

C. Obeta pokoja/spoločenstva (Zebach Shalamim) – Vďačnosť, sľuby a dobrovoľná obeta (Lev 3:1-16)

1. Samec alebo samica kravy (Lev 3:1-5)

2. Baránok alebo koza, samec alebo samica (Lev 3:6-16)

a. Jahňa (Lev 3:6-11)

b. Koza (Lev 3:12-16)

Poznámka: V žiadnom prípade nekonzumujte tuk ani krv (Lev 3:17)

D. Obeta za hriech (Chattat) – Vyznanie a zmierenie (Lev 4:1-5:13)

1. Hriech pomazaného kňaza: mladý býk (Lev 4:1-12)

2. Hriech spoločenstva: mladý býk (Lev 4:13-21)

3. Hriech vodcu: kozla (Lev 4:22-26)

4. Neúmyselné individuálne hriechy: koza alebo baránok (Lev 4:27-35)

5. Zamlčanie, dotyk s nečistotou, neuvážené prísahy: jahnička alebo koza (Lev 5:1-6)

6. Ohľad na chudobných: dve holubice, holuby alebo múka (Lev 5:7-13)

E. Obeta za vinu („Asham“) – odpustenie hriechov proti svätosti: baran (Lev 5:14-6:7)

1. Neúmyselné hriechy proti Božím svätým veciam (Lev 5:14-16)

2. Neúmyselné hriechy proti Božím prikázaniam (Lev 5:17–19)

3. Podvod voči blížnemu a náhrada vo výške 1/5 (Lev 6:1-7)

II. O kňazstve (Lev 8–10)

A. Posvätenie kňazov (Lev 8)

1. Príprava na vysvätenie (Lev 8:1-13)

2. Obeta býka (Lev 8:14–17)

3. Prvá obeť barana (Lev 8:18–21)

4. Druhá obeť z barana (Lev 8:22–30)

5. Jedlo a čakanie (Lev 8:31-36)

B. Služba kňazov (Lev 9)

1. Súkromné pokyny (Lev 9:1-4)

2. Verejná služba (Lev 9:5-22)

3. Božia spokojnosť (Lev 9:23-24)

C. Zlyhania kňazov (Lev 10)

1. Úmyselné konanie podľa vlastnej vôle (Lev 10:1-3)

2. Pokračovanie v službe aj po zlyhaní iných (Lev 10:4-15)

3. Postoj k neúmyselnému zlyhaniu (Lev 10:16–20)

III. Sväté zákony pre jednotlivcov (Lev 11–20)

A. Naša strava (Lev 11)

1. Suchozemské zvieratá (Lev 11:1–8)

2. Morské živočíchy (Lev 11:9–12)

3. Lietajúce tvory (Lev 11:13–23)

4. Nečisté zvieratá (Lev 11:24–44)

B. Pôrod (Lev 12)

C. Kožné choroby a pleseň (Lev 13–14)

1. Kožné choroby (Lev 13:1-46)

2. Pleseň (Lev 13:47-59)

3. Očistenie od kožnej choroby (Lev 14:1-32)

4. Očistenie od plesne (Lev 14:34–54)

D. Výtoky (Lev 15)

E. Jom Kippur (Deň zmierenia) (Lev 16)

F. Zákaz konzumácie krvi (Lev 17)

G. Nezákonné sexuálne vzťahy (Lev 18)

1. Nezákonné sexuálne vzťahy (Lev 18:1-20)

2. Zakázané obetovanie detí Molochovi (Lev 18:21)

3. Zakázaná je homosexualita (Lev 18:22)

4. Zakázané sú vzťahy so zvieratami (Lev 18:23)

5. Nebuďte ako národy okolo vás (Lev 18:24-30)

H. Zákony vo vzťahu k iným (Lev 19)

I. Moloch, spiritizmus a nemorálnosť (Lev 20)

1. Žiadne obetovanie detí Molochovi (Lev 20:1-5)

2. Nebuďte médiom, ale buďte svätí (Lev 20:6-8)

3. Nezlořečte rodičom (Lev 20:9)

4. Cudzoložstvo, vrátane vzťahov s príbuznými (Lev 20:10-12)

5. Žiadna homosexualita (Lev 20:13)

6. Nezákonné sexuálne vzťahy (Lev 20:14-21)

a. Žiadne vzťahy so zvieratami (Lev 20:15-16)

7. Požehnania a kliatby (Lev 20:22-26)

8. Poprava veštcov (Lev 20:27)

IV. Sväté zákony pre kňazov (Lev 21–22)

1. Kňazi a ich rodiny (Lev 21)

2. Čo je u kňazov a ľudu neprijateľné (Lev 22)

V. Svätosť je aj spoločenská (Lev 23–27)

A. Sviatky a sväté dni venované Hospodinovi (Lev 23)

1. Sobota (Lev 23:3)

2. Veľká noc a nekvasené chleby (Lev 23:4–8)

3. Sviatok prvotín (Lev 23:9–14)

4. Sviatok týždňov (Lev 23:15–22)

5. Sviatok trúb (Lev 23:23-25)

6. Deň zmierenia (Lev 23:26-32)

7. Sviatok stánkov (Lev 23:33-44)

B. Naša neustála svätosť (Lev 24:1-9)

C. Ukameňovanie za rúhanie (Lev 24:10-23)

D. Osobitné soboty a jubilejné roky (Lev 25)

1. Rok sabatu (Lev 25:1-7)

2. Jubilejný rok v 50. roku (Lev 25:8-17)

3. Samotná hojnosť v sabatových rokoch (Lev 25:18-23)

4. Vykúpenie v jubilejných rokoch (Lev 25:24-54)

E. Dôsledky zákona (Lev 26)

1. Odmena za poslušnosť (Lev 26:1-13)

2. Trest za neposlušnosť (Lev 26:14-39)

3. Prijatie ich pokánia (Lev 26:40-46)

F. Zasvätenie a vykúpenie pre Pána (Lev 27)

Otázka: Čo sa dnes môžeme naučiť z obety zápalnej v Lev 1?

Odpoveď: Zápalná obeť bola úplnou obeťou: nikto nemohol jesť ani inak používať žiadnu jej časť. Ale mohol by niekto s Bohom obchodovať?

Predstavme si, že mladý býk vážil 1 000 libier. Niekto by sa mohol pokúsiť argumentovať, že keďže každá časť zvieraťa bola pre Boha príjemnou vôňou, mohol by jednoducho zjesť býka a dať Bohu 1 000 libier chvostov od iných býkov. Ale to nie je to, čo Boh vyžadoval. Vyžadoval celé zviera, nie len zvyšky. Dnes sú niektorí radi, že slúžia Bohu svojimi „zvyškami“: prebytočnými peniazmi, nevyužitými talentmi a voľným časom, keď nemajú nič lepšie na práci. Ale to nie je to, čo Boh vyžaduje. Boh vyžaduje úplné odovzdanie sa.

Predstavme si, že by niekto naozaj chcel na Boha urobiť dojem, a tak by zjedol tvrdšie časti niektorých býkov a Bohu by obetoval 1 000 libier tých najlepších častí z piatich býkov. Ale ani to Boh nežiadal. Nežiadal, aby ste sa pracovali na smrť, aby ste si mohli kúpiť päť býkov, ale žiadal celého jedného býka. V skutočnosti niektoré časti našej služby, ktoré považujeme za menej cenné, ale ktorých sa najviac zdráhame vzdať, môžu byť práve tými časťami, ktoré Boh považuje za najcennejšie. Boh vyžadoval len jedno zviera, ale vyžadoval celé jedno zviera. Dnes môžu existovať iní ľudia s väčšími darmi, talentmi a peniazmi, a Boh od nás nevyžaduje, aby sme Mu venovali to, čo majú iní a my nie. Ale náš Pán od nás vyžaduje, aby sme Mu odovzdali celý náš život.

Ako kresťania dnes neobetujeme býkov, ovce, kozy ani vtáky. Namiesto mŕtvych obetí nám Rímskym 12:1 hovorí, že máme obetovať svoje telá ako živé obete Bohu. S Bohom sa nedá vyjednávať. Ale prečo by sme to mali chcieť urobiť? Boh nám vo svojej milosti dal toľko, a to ako v tomto živote, tak aj vo večnosti, že obetovanie všetkého, čo máme, je v skutočnosti zanedbateľné v porovnaní s tým, čo nám sľúbil.

Otázka: Svedčia všetky tieto podrobné opisy obetí v Levitiku 1–7 o tom, že tento text bol napísaný v 5. storočí pred n. l., keďže podľa Juliusa Wellhausena mali v tom čase dostatok času na rozvoj chrámového uctievania a vymyslenie všetkých týchto obradov?

A: Vôbec nie. Wellhausenovo tvrdenie predpokladá, že ľudia pred touto dobou neboli dosť múdri na to, aby mali sofistikované systémy obiet. Avšak v 15. storočí pred n. l. sa na ugaritských tabuľkách z Ras Šamry vyskytujú pojmy ako „obeta ohňom“, „mierová obeta“, „obeta za hriech“, „obeta za previnenie“ a možno dokonca aj „vzdvihnutá obeta“. Spomínajú sa v nich aj varenie kozliatka v materskom mlieku.

Q: Prečo sa v Lev 1:3, 5, 10; 5:15; 22:19 vyžadovali na zápalnú obeť samce a nie samice?

Odpoveď: Písmo hovorí len to, že to tak chcel Boh. V Levitiku 3:1 boli na obety vhodné samce aj samice, zatiaľ čo v Levitiku 4:32 bola vhodná iba samica jahňaťa. Ako vedľajšia poznámka, slovo „zmierenie“ (kipper) sa v Levitiku používa takmer 50-krát a podľa The Expositor’s Bible Commentary, zväzok 2, s. 538, ešte asi 50-krát v ostatných častiach Starého zákona.

Otázka: Prečo v Lev 2:11 žiadna obeta nesmie obsahovať kvas (droždie) ani med?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Keď som však bol začínajúci dvanásťročný chemik, zistil som, ako nepríjemne páchajú horiace cukry, a med je z väčšej časti cukor. V Biblii kvas často symbolizuje veci, ktoré rastú, ako napríklad tradície a učenie farizejov.

Otázka: Prečo sa v Lev 1:14 neuvádzajú len samce vtákov?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Jedným z možných dôvodov je, že u mnohých voľne žijúcich vtákov je ťažké určiť pohlavie.

Otázka: Prečo v Lev 1:17 a Lev 5:8 kňaz nemôže vtáka rozrezať na polovicu?

Odpoveď: Písmo hovorí len to, že Boh to tak chce. V knihe Genesis 15:10 nemal ani Abrahám pri svojej obeti rozrezať vtáky na dve časti.

Otázka: Prečo sa v Lev 2:13 má na obety sypať soľ?

Odpoveď: Písmo hovorí len to, že to tak chcel Boh. Tu je však niekoľko možných dôvodov.

1. Soľ bola v starovekom svete cennou komoditou.

2. Kňazi a Leviti jedli časť obetí a potrebovali aj soľ. (Levitikus 6:16–18, 26; 7:6–9)

Otázka: V Lev 3:2, bola krv z obety pokropená na oltár, alebo vylitá, ako je to v Dt 12:27?

Odpoveď: Existujú dva názory.

„Nalial“ verzus „vylial“: Prvý názor, ktorý v dielach Haleyho Alleged Discrepancies of the Bible, s. 219–220, a When Critics Ask, s. 89, pripisujú stredovekému židovskému učenému Maimonidesovi, poukazuje na to, že slovesá sú „nalial/pokropil“ verzus „vylial“. Preto sa malá časť krvi pokropila na oltár a zvyšok sa vylial na zem.

Neskoršie obdobie: Tri body, ktoré treba zvážiť:

Levitikus 3:2 konkrétne spomína obete zabité pri stane stretnutia, ktorý sa používal len predtým, ako vstúpili do Zasľúbenej zeme.

Deuteronómium 12:1, 18, 27 výslovne spomína obety na vyvolenom mieste po tom, čo vošli do Zasľúbenej zeme. Deuteronómium 12:8 konkrétne uvádza, že niektoré predpisy týkajúce sa obetí sa zmenia, keď vojdú do Kanaánu.

Prečo? Písmo neuvádza, prečo Boh chcel túto zmenu, ale môžeme o tom špekulovať. Všetci mali obetovať svoje zvieratá určené na jedlo pri stane stretnutia, ktorý stál na otvorenom priestranstve. Vylievanie všetkej krvi na tomto mieste mohlo spôsobiť logistické problémy. Neskôr, v Deuteronómiu 12:21–22, sa udeľuje povolenie zabíjať zvieratá mimo centra uctievania po tom, čo vstúpili do Kanaánu. Keďže sa zabíjalo menej zvierat a pravdepodobne sa na trvalom mieste zabezpečilo miesto na krv, krv sa teraz mohla vyliať.

Otázka: Keďže v Levitiku 4 sa píše, že Ježiš musel zomrieť, aby vykúpil naše hriechy, čo s obeťou za hriech, ktorá vykúpila hriechy v Starom zákone?

Odpoveď: V odpovedi je potrebné zohľadniť dva body.

1. Starozákonné obete iba zakrývali hriech, ale neodstraňovali ho.

2. Starozákonné obety za hriech boli určené iba na neúmyselné a neuvážené hriešne činy a na stav nečistoty. Neexistovala žiadna obeta za úmyselný hriech. (Numeri 15:22–30; 35:31)

Otázka: Ako môže spravodlivý Boh v Lev 4:13 považovať ľudí za vinných z neúmyselného hriechu?

Odpoveď: Písmo nám uvádza tri body týkajúce sa neúmyselného hriechu.

1. Keď niekto spácha hriech neúmyselne, neznamená to, že bol nevinný. Mohlo by sa stať, že keď človek zistil, že zhrešil, bol rád, že to urobil. Aby dokázal, že to tak nie je, priniesol obeť. (Deuteronómium 21:1–9)

2. Tak Biblia, ako aj moderné právo uznávajú, že niektoré neúmyselné činy sú stále trestné. Neúmyselné zabitie a bezohľadné ohrozovanie životov iných si zaslúžia trest, aj keby vrah nežiadal smrť obete (Numeri 35:22–28). Trestom za neúmyselné zabitie bolo nútené zotrvanie v meste útočiska, kým nezomrie vtedajší veľkňaz.

3. Bez ohľadu na to, či bol čin úmyselný alebo nie, ak osoba, ktorá spáchala hriech, nemala možnosť vedieť, že je to zlé, Rímskym 4:15 a 5:13 sa hovorí, že neúmyselný hriech je stále hriechom, ale hriech sa nepočíta tam, kde nie je zákon.

Otázka: Malo zhromaždenie v Levitiku 4:14 obetovať len mladého býka ako obeť za hriech, alebo aj mladého býka aj mladú kozu, ako sa uvádza v Numeri 15:24?

Odpoveď: Kontextom oboch je celé spoločenstvo, ale

a) Levitikus 4:14 sa týka obdobia exodu

b) Numeri 15:24 sa vzťahuje na tú dobu aj na všetky budúce generácie.

Z toho môžeme vyvodiť ponaučenie o Božom milostivom zaobchádzaní s ľuďmi. Menšia obeť v Levitiku sa týkala obdobia, keď bol Zákon pre nich ešte relatívne nový, a väčšia obeť v Numeri bola určená na obdobie, keď sa už mali naučiť, čo je správne. Zdá sa, že Boh nielen rozlišuje medzi tým, či niekto urobil zlo úmyselne alebo neúmyselne, ale v prípade neúmyselných hriechov rozlišuje aj podľa dĺžky času, ktorý mal človek na to, aby sa naučil, čo je správne.

Knihy When Critics Ask (str. 105) a Haley’s Alleged Discrepancies of the Bible (str. 242) ponúkajú trochu odlišnú odpoveď. Levitikus 4:14 sa týka konkrétne „spáchania“ zla, teda hriechov „činu“. Numeri 15:24 sa týka konkrétne nedodržania prikázania, teda hriechov „opomenutia“.

Otázka: Čo znamená Levitikus 5:1?

Odpoveď: Keď sa verejne vyzývajú svedkovia a niekto mlčí o tom, čo videl, je to hriech. Nasledujúca veta, v ktorej sa hovorí, že bude niesť zodpovednosť, môže mať vážne dôsledky. Ak je nevinný človek nesprávne popravený preto, že svedok neprehovoril, potom je tento svedok pravdepodobne vinný z vraždy.

Otázka: V Lev 5:13, Lev 9:7, Lev 16:16, 24, 32–33 a Lev 17:11; 23:28 vykonával kňaz zmierenie za ľud, alebo to urobil Kristus v Heb 10:1–4?

Odpoveď: Starozákonné obete zmierňovali hriechy v tom zmysle, že zakrývali hriech, ale neodstraňovali ho. List Židom 9:9–10 hovorí, že tieto vonkajšie veci vnútorne neočistili svedomie veriaceho. Platili len dovtedy, kým neprišiel Kristus.

Tí, ktorí s tým nesúhlasia, nech si spomenú, že v Jánovi 1:29-31 Ján Krstiteľ povedal v prítomnosti Ježiša: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“ Ježiš Jána neopravil. Peter povedal niečo podobné v 1. Petrovom 1:19. Jedna z nasledujúcich štyroch možností musí byť pravdivá:

1. Ján sa mýlil, keď to povedal

2. Ján mal pravdu

3. Ján mal pravdu, ale význam bol iný, alebo

4. Jánovo evanjelium bolo v tomto kľúčovom bode skreslené.

Ak platí bod 1, potom Ježiš zanedbal svoju povinnosť, keď ho neopravil, a Boh zanedbal svoju povinnosť, keď neopravil Jána, Ježišovho apoštola.

Ak platí bod 2, mali by sme veriť tomu, čo sa tam píše.

Ak platí bod 3, potom to znie ako úmyselná nepravda (lož), pretože Izraeliti 1400 rokov presne vedeli, čo sa rozumie pod pojmom „Božie obetné baránok“.

Ak platí bod 4, potom to muselo byť neznámym pojmom pre raných kresťanov, pretože nikto z nich to tak neoznačil. Nemohlo dôjsť k skresleniu po rokoch 150–200 n. l., pretože máme mnoho rukopisov obsahujúcich Ján 1, pričom najstarším dodnes existujúcim je Bodmerov papyrus II, datovaný na roky 150–200 n. l. Máme tiež text tohto verša zaznamenaný Origenom (225–254 n. l.) a Zlatoústom (okolo roku 407 n. l.). Keby bol skreslený, potom by Boh musel chcieť alebo aspoň dovoliť, aby boli všetci Jeho nasledovníci po celú túto dobu oklamaní.

Otázka: V Lev 5:15, bola obeť priniesená Bohu, alebo kňazom, ako hovorí Lev 5:18?

Odpoveď: Keďže Izraeliti nemohli sami vstúpiť do neba a keďže kňazi zastupovali Boha, prinášanie obety priamo kňazom bolo prostriedkom, ktorý Boh ustanovil na predkladanie obetí Jemu. Haleyho dielo „Údajné nezrovnalosti v Biblii“ (s. 245) jednoducho uvádza, že kňaz konal ako Boží zástupca. Pozri knihu „Keď sa pýtajú kritici“ (s. 89), kde nájdete v podstate rovnakú odpoveď.

Otázka: Prečo sa v Lev 5:16, keď niekto neúmyselne zhrešil v súvislosti s obetami, pridávala ako trest „pätina“?

Odpoveď: Písmo to vlastne neuvádza. Chyba tej osoby nebola úmyselná, ale táto osoba mala lepšie poznať Zákon. Pätina sa pridávala aj ako náhrada, ak niekto získal majetok klamstvom alebo podvodom (Levitikus 6:5).

Otázka: Prečo by v Lev 6:13 oheň nemal nikdy zhasnúť?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Mohlo by to však symbolizovať jednak potrebu neustálej obety, jednak možnosť prinášať Bohu obety kedykoľvek.

Otázka: Prečo sa v Lev 7:1-2 a Lev 8:17 zvieratá zabíjali mimo tábora, alebo prečo sa v Lev 6:11 popol vynášal mimo tábora?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Tela a popol však boli odnášané z miesta, kde ľudia jedli, spali a žili. List Židom 13:11–13 spomína, že Ježiš bol ukrižovaný mimo brány mesta (v hanbe), rovnako ako boli telá zvierat spálené mimo tábora.

Otázka: Musí sa podľa Lev 7:15 celá obeť mierovej obety zjesť v ten istý deň, alebo sa časť z nej môže zjesť aj nasledujúci deň, ako hovoria Lev 7:16–17 a Lev 19:6?

Odpoveď: Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Levitikus 7:16 rozlišuje medzi dvoma druhmi obetí pokoja: obetami vďaky a dobrovoľnými obetami z vlastnej vôle.

2. Obeta mierovej obety na poďakovanie sa musí celá zjesť v ten istý deň, ako hovorí Levitikus 7:15.

3. Obetu mierovej obety, ktorá je dobrovoľná alebo z vlastnej slobodnej vôle, možno zjesť aj nasledujúci deň, ako to uvádzajú Levitikus 7:16–19 aj Levitikus 19:6.

Otázka: Prečo podľa Lev 7:23–25 nesmeli jesť tuk v mäse a čo s nezistiteľnými kúskami tuku v mäse?

Odpoveď: Písmo neuvádza, prečo to Boh nariadil. Dnes však vieme, že veľké množstvá tuku, najmä nasýtených tukov v červenom mäse, nie sú pre ľudí zdravé. Hoci sa určitému množstvu tuku nedá vyhnúť, konzumácia mikroskopických množstiev je niečo úplne iné ako konzumácia čistého sadla.

Otázka: Prečo Izraeliti podľa Levitiku 7:26–27 a Levitiku 17:10–14 nesmeli jesť krv?

Odpoveď: V skutočnosti to bolo prvýkrát nariadené v knihe Genesis 9:4, a to nie pre Izraelitov, ale pre všetkých. Aj v Skutkoch apoštolov 15:20 raná cirkev nariadila všetkým, aby nejedli krv.

Odpoveď sa nachádza v knihe Genesis 9:4 a Levitikus 17:11,14. Život je v krvi a práve prostredníctvom krvi sa za nás vykonáva zmierenie. V časoch Starého zákona krv zakrývala hriechy ľudí (List Židom 9:22), až kým nebola za nás preliata Kristova krv.

Otázka: Prečo mali v Levitiku 7:30–31, Levitiku 8:16, 20 a Levitiku 16:25 spáliť tuk?

Odpoveď: Písmo v Levitiku 8:28 hovorí, že to bola príjemná vôňa. Rovnako ako tuk kvapkajúci na grilovacom rošte voňá a vytvára dym, aj spálenie tuku pri obetiach malo pravdepodobne podobný účinok.

Otázka: Keďže predpisy o obetiach boli pre Izraelitov platné navždy (Lev 7:36 a Lev 16:31, 34), prečo s nimi židovskí kresťania prestali v Skutkoch 15:1–29?

Odpoveď: V skutočnosti obete Bohu prinášal nie ľud, ale kňaz. Dnes je to rovnaké. Potrebujeme obeť, ktorú Bohu prináša náš kňaz. Tú máme v našom Veľkňazovi, Ježišovi Kristovi, ako naznačuje Ján 1:29 a ako ukazujú List Židom 8–10 a 1. Jánov list 2:2.

Otázka: Čo boli Urim a Tummim v Levitiku 8:8, Deuteronómiu 33:8, Ezdrášovi 2:63 a Nehemiášovi 7:65?

Odpoveď: Účel: V tej dobe boli Urim a Tummim prostriedkom, ktorým veľkňaz zisťoval Božiu vôľu v danej veci (Exodus 28:30; Numeri 27:21). Boh niekedy prostredníctvom Urim a Tummim mlčal (1. Samuelova 28:6).

Popis: Boli súčasťou náprsníka, v ktorom bolo dvanásť kameňov, po jednom pre každý z dvanástich izraelských kmeňov.

Ako to fungovalo: Nemali žiadnu vlastnú vnútornú silu, ale fungovali len preto, že sa Boh rozhodol používať ich na komunikáciu. Ako to fungovalo? Nevieme. Židovský historik Jozef Flavius, ktorý písal okolo rokov 93–94 n. l., sa domnieval, že Boh spôsobil, aby sa kamene podľa potreby rozsvietili.

Otázka: Ako mohli v Lev 9:12–13 zabiť a položiť zápalnú obeť na oltár, keď už bola spálená?

Odpoveď: Obetné zápalné obety sú dobytok, ovce alebo kozy, ktoré majú byť zabité a spálené ešte predtým, ako sú skutočne spálené.

Otázka: Prečo v Lev 10:1–2 a Num 3:4 Boh zabil Áronových synov Nádaba a Abihu, ktorí obetovali Bohu nepovolený oheň?

Odpoveď: Boh berie uctievanie seba samého veľmi vážne. To, že mali tú drzosť odmietnuť Boží presný spôsob uctievania a vedome urobili to, na čo nemali oprávnenie, bolo potrestané ako príklad pre ostatných. List Židom 12:18–23 nám hovorí, že dnes je to inak. Kým oni sa klaňali na vrchu, kde horel oheň, od Ježišovho vzkriesenia dnes prichádzame s dôverou na radostné zhromaždenie.

Otázka: Prečo v Levitiku 10:6 nemohol Áron smútiť za svoje vlastné deti?

Odpoveď: Levitikus 21:1–4 hovorí, že kňazi sa mohli stať nečistými kvôli svojim vlastným deťom. Levitikus 21:10–12 však hovorí, že veľkňaz sa nemohol stať nečistým vôbec, ani kvôli smrti svojho vlastného otca či matky.

Otázka: Prečo bol Mojžiš v Lev 10:16-20 nahnevaný na Árona a prečo sa potom upokojil?

Odpoveď: Vzhľadom na to, že Boh zabil dvoch Áronových synov kvôli nesprávnym obetiam, Mojžiš bol pravdepodobne nahnevaný na Árona a zároveň sa obával, že by ho mohol postihnúť rovnaký osud. Keď sa však Mojžišovi vyjasnilo, že Áronova chyba bola náhodná a že Áron to ľutoval, Mojžiš, ktorý poznal Božie srdce, sa už neobával.

Otázka: Aké je zhrnutie stravovacích zákonov v Lev 11 a Dt 14?

Odpoveď: Tu je stručné zhrnutie.

Žiadny tuk – Levitikus 7:23–25

Žiadna krv – Genesis 9:4; Levitikus 7:26–27; 17:10–14; 19:26

Niektoré rastlinožravé zvieratá s rozdelenými kopytami, ktoré zároveň prežúvajú, sú povolené. Ťavy, damany, zajace a ošípané nie sú povolené – Levitikus 11:3–8; Deuteronómium 14:6–8. Ako vedľajšia poznámka, ošípané prenášajú pásomnice, trichinózu, erysipel a týfus.

Iba ryby, žiadne morské živočíchy, pokiaľ nemajú plutvy aj šupiny. Žiadne kraby, homáre, krevety, úhory, žraloky ani delfíny (Levitikus 11:9–12; Deuteronómium 14:9–10). Na okraj treba poznamenať, že zakázané zvieratá boli vo všeobecnosti mrchožrúti.

Žiadne orly, jastraby, supy, kánie, sovy, kormorány, labute, pelikány, bociany ani netopiere (Levitikus 11:13–19; Deuteronómium 14:11–18). Mimochodom, mnohé z týchto vtákov boli mrchožrúti a tie, ktoré nimi neboli, sa živili potkanmi, myšami a inými mrchožrútmi.

Hmyzu bolo málo, len niektoré kobylky, svrčky a chrobáky. Žiadne mravce ani šváby obalené v čokoláde (Levitikus 11:20–23; Deuteronómium 14:19). Takže môžete svojej manželke povedať, že dnes na večeru vynecháte šváby. ;-)

Rôzne: žiadne potkany, lasice, korytnačky, jašterice, slimáky ani krtkovia (Levitikus 11:26–31).

Otázka: Mohol Mojžiš v Lev 11 a Dt 14 prevziať svoje zdravotné zásady od Egypťanov?

Odpoveď: V žiadnom prípade. Egyptské zdravotné praktiky boli dobre zdokumentované a zachovali sa dodnes. Existuje množstvo zmienok o liečivých účinkoch červovej krvi, čarovnej vody, výkalov múch a hnoja, ale tie (našťastie) v Starom zákone chýbajú. V egyptských textoch sa nespomínajú žiadne hygienické praktiky zo Starého zákona.

Egypťania však disponovali pokročilými znalosťami, vrátane 48 druhov chirurgických zákrokov. Ani o tom sa v Biblii nenachádzajú žiadne dôkazy.

Otázka: Bolo Židom v Lev 11 a Dt 14 vtedy aj dnes dovolené loviť zvieratá?

Odpoveď: Niektorí dnešní Židia si myslia, že nie. Ich odôvodnenie je, že lov zvierat, ktoré nejete, je krutý, a Židia by nemali jesť ani košer ulovené zvieratá, pretože ich krv nebola riadne vypustená.

To však nie je to, čo hovorí Božie slovo. Neexistuje žiadny zákaz lovu na potravu alebo pre šport. V Mojžišovom zákone, v Levitiku 17:13, sa píše, že môžete loviť zvieratá a vtáky, len sa uistite, že im vytečie krv. Vytečenie krvi zvieraťa v teréne síce nie je také dôkladné ako košer postup, ktorý dodržiavajú dnešní Židia, ale vytečenie krvi tak, ako by to urobil lovec, je všetko, čo Boh vyžadoval.

Otázka: Ako je možné, že v Lev 11 a Dt 14 mohli jesť vtáky, ktoré lietajú? Lietajúce vtáky majú iba tmavé mäso, čo je spôsobené vyšším obsahom krvi v mäse.

Odpoveď: Cieľom príkazu proti krvi bolo „vypustiť krv“, t. j. krv, ktorá vytekla z tela. Nešlo o to, aby sa odstránili všetky mikroskopické stopy krvi.

Otázka: Prečo v Lev 11:3–8 a Dt 14 nemohli jesť zvieratá, ktoré prežúvali, ale nemali rozdelené kopytá?

Odpoveď: Písmo hovorí len to, čo Boh prikázal. Boh nielenže konkrétne opísal zvieratá, ktoré poznali, ale stanovil aj všeobecné pravidlá pre zvieratá, s ktorými ešte nemuseli byť oboznámení.

Otázka: Prečo sa v Lev 11:6 a Dt 14:7 uvádza, že damani (hyraxy) a zajace (králiky) prežúvajú, keď zoologovia s istotou vedia, že to nerobia?

Odpoveď: Hebrejské slovo zodpovedá starovekej klasifikácii zvierat, nie tej modernej. Anglický termín „prežúvanie“ sa vzťahuje na zvieratá nazývané prežúvavce, ktoré majú viacero žalúdkov na trávenie rastlín. Trávenie začína v jednom žalúdku, potom je potrava čiastočne vyvrátená a poslaná do ďalšieho žalúdka. Zviera nemôže prežúvať, ak to jeho tráviaci systém neumožňuje. V odpovedi je potrebné zohľadniť štyri body.

Nie sú prežúvavce: Králičie a zajace nemajú tráviaci systém, ktorý by umožňoval to, čo dnes nazývame prežúvaním.

Vyzerajú ako prežúvavce: Keďže králičie a zajace pohybujú čeľusťami do strán podobne ako prežúvavce a jedia rovnakú potravu, vytvárajú dojem, že prežúvajú. Dokonca aj prírodovedec Linnaeus spočiatku myslel, že sú to prežúvavce.

Boh komunikuje zrozumiteľne: Božím zámerom bolo oznámiť Izraelitom praktické pravidlá, ktoré majú dodržiavať, slovami a pojmami, ktorým mohli rozumieť, a Izraeliti zaradili zajace a králiky medzi tie, ktoré „vyvrhujú to, čo prehltli“.

Používanie ich vlastných pojmov: Boh používal ich vlastný jazyk, pojmy a opisy, aby s nimi komunikoval. Každý Hebrejec žijúci pred modernou dobou by chápal, že medzi zvieratá, ktoré „prežúvajú“, patria aj zajace a divé zajace. Ak na Mojžišov text anachronicky uplatníme odlišný a moderný klasifikačný systém, vnucujeme starovekým slovám moderný význam.

Pozri When Critics Ask, s. 89–90, Hard Sayings of the Bible, s. 158–160, Bible Difficulties and Seeming Contradictions, s. 89–90, Encyclopedia of Bible Difficulties, s. 126, Wycliffe Bible Dictionary, s. 78 a Stephen Caesar, „Zoology in the Pentateuch: Tri údajné chyby“, „Veda, veda a Písmo“ v The Christian News, 2. júla 2001, s. 26, kde nájdete v podstate rovnakú odpoveď.

Otázka: Prečo mohli podľa Lev 11:9–10, 31 jesť ryby s plutvami a šupinami, ale nie iné ryby, kalmáre a krevety?

Odpoveď: Písmo to neuvádza, ale jedným z dôvodov mohlo byť, že Boh nechcel, aby sa nakazili chorobami v dôsledku nesprávneho varenia rýb živiacich sa na dne. Skutočnosť, že Mojžišov zákon zakazoval ryby živiace sa na dne, bola zaznamenaná už v roku 100 n. l. v Barnabášovom liste, kap. 10, s. 143–144.

Otázka: Keďže v Lev 11:11 a Ex 35:7 boli mŕtve telá delfínov považované za ohavnosť, prečo Boh nariadil, aby nimi bol pokrytý Stánok svedectva?

Odpoveď: Biblia nikdy nehovorí, že delfíny sú samy osebe ohavnými zvieratami. Hovorí len to, že konzumácia delfínov je ohavná a že používanie ich koží na bežné účely je ohavnosťou.

Toto nebolo bežne používané hebrejské slovo, takže tu panuje určitá neistota. Delfín obyčajný žil v Stredozemnom mori. Wycliffe Bible Dictionary na s. 97 však uvádza, že týmto zvieraťom bol dugong (alebo morská krava). Dugongy niekedy plávali pozdĺž brehov Červeného mora. BSB to prekladá ako „jemná koža“ s poznámkou pod čiarou, že ide pravdepodobne o kože veľkých vodných cicavcov, a kniha Can Archaeology Prove the Old Testament? na str. 31 dodáva, že dugongy sa v tejto oblasti vyskytujú hojne a Arabi z ich koží dodnes vyrábajú sandále. Ezechiel 16:10 používa to isté hebrejské slovo pri zmienke o „koži“ na sandále.

Otázka: Prečo sa v Lev 11:13–19 spomína dvadsať vtákov, keď sa v Dt 14:11–18 spomína dvadsaťjeden vtákov?

Odpoveď: Oba zoznamy obsahujú rovnaké vtáky, s nasledujúcimi výnimkami:

Levitikus 11:13–19 Deuteronómium 14:11–18

Akýkoľvek druh čierneho kánia Čierny kánik

Akýkoľvek druh sokola

Oba zoznamy uvádzajú akýkoľvek druh jastraba. Hoci moderní zoológovia klasifikujú sokoly ako druh jastraba, z technického hľadiska je to irelevantné, pretože nemožno aplikovať moderné klasifikácie na staroveké zoznamy v inom jazyku a kultúre. Kľúčovým bodom je, že starovekí Hebreji zrejme tiež považovali sokoly za druh jastraba.

Druhá odpoveď, uvedená v Haleyho knihe Alleged Discrepancies of the Bible (Údajné nezrovnalosti v Biblii) na strane 391, je, že slovo „sokol“ je cudzorodou chybou pisára. Tvrdí to preto, lebo v hebrejčine sa slovo „sup/sokol“ (daah) líši od slova „glede“ (raah) len jedným písmenom a slovo „sup“ chýba v Samaritánskom Pentateuchu, Septuaginte a mnohých hebrejských rukopisoch.

Otázka: Je v Lev 11:20–21 nesprávne tvrdiť, že existujú štvornohé hmyzy (túto otázku položili ateista aj moslim)?

A: Hebrejský idióm „na štyroch“ znamená, že nechodí vzpriamene. Pes s odrezanou nohou teda stále chodí „na štyroch“. Hebrejci zrejme nemali slovo „paralelne“. Keď sa nad tým zamyslíme, ako by ste aj v angličtine alebo čínštine stručne vysvetlili niekomu, ako chodia štvornohé, šesťnohé a mnohonohé zvieratá spoločne, bez použitia slova „paralelne“?

Q: Prečo sú v Lev 12:1-8 ženy [údajne] hriešne po pôrode? (Túto otázku položil moslim.)

Odpoveď: Písmo nehovorí o hriešnosti, ale len o nečistote. Keď niekto z levitskej rodiny zomrel, Boh im prikázal pochovať telo a oni boli nečistí až do večera. Stať sa nečistým je niečo iné ako byť hriešnym, čo dokazuje aj to, že Boh im prikázal stať sa nečistými v určitých situáciách.

Otázka: Prečo je v Lev 12:1-5 matka nečistá po pôrode?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Avšak stav nečistoty by ju oslobodil od povinností každodenného života a čas odpočinku by jej prospel.

Otázka: Prečo je v Lev 12:1-5 novopečená matka nečistá 7 dní v prípade syna a 14 dní v prípade dcéry?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Nečistota však neznamená hriešnosť. Jedným z pravdepodobných dôvodov je, že chlapci boli obrezávaní na ôsmy deň, a skrátením doby nečistoty v prípade chlapcov mohla matka byť prítomná na obrade obriezky.

Otázka: Prečo v Lev 12:5-7 nové matky prinášali zápalnú obeť a obeť za hriech za to, že porodili deti, keď Žalm 128:3 hovorí, že materstvo je požehnaním?

Odpoveď: Materstvo je požehnaním. Avšak, podobne ako takmer všetko ostatné, čo robíme, je aj ono poskvrnené hriechom. Aj narodené deti majú hriešnu povahu.

Otázka: Prečo v Lev 13 príznaky malomocenstva v tej dobe nemali tie isté charakteristiky, aké poznáme dnes ako malomocenstvo?

Odpoveď: Hebrejské slovo označovalo širokú škálu kožných ochorení, a nie len to, čo nazývame malomocenstvom alebo Hansenovou chorobou.

Ako vedľajšiu poznámku si predstavte, aká dôležitá bola v starovekom svete hygiena kože, keď sa ľudia nemohli často kúpať.

Otázka: Ktoré choroby v 13. kapitole knihy Levitikus sa v tej dobe mohli považovať za malomocenstvo?

Odpoveď: Wycliffe Bible Dictionary na strane 462 uvádza nasledujúci zoznam:

Skutočná lepra (Hansenova choroba), syfilis, kiahne, svrab, favus, tinea skalpu, systémové plesňové infekcie, vredy a furunkuly, pemfigus, dermatitis herpetiformis a rakovina kože. Tento zoznam pochádza z článku „Leprosy in Ancient Hebraic Times“ (Malomocenstvo v starovekých hebrejských časoch) od Harolda M. Spinku, M.D. Bol uverejnený v časopise Journal of the American Scientific Affiliation v marci 1959.

Otázka: Čo je to „rozleziaca sa malomocnosť“ v Lev 13:51–52?

Odpoveď: Mnohé kožné ochorenia z tej doby boli v moderných časoch vyhubené. Hebrejský termín zrejme označuje druh plesne alebo malomocenstva, ktorý dnes nepoznáme.

Otázka: Ako je možné, že v Lev 13:47–59 a Lev 14:33–53 môžu „ochorieť“ odevy a domy a mať malomocenstvo?

Odpoveď: Oblečenie môže šíriť kožné ochorenia. Huby a plesne môžu rásť ako na oblečení, tak aj na ľuďoch, a oblečenie môže byť tiež nositeľom chorôb.

Otázka: Prečo musel niekto v Lev 14:12 priniesť obeť za previnenie a obeť za hriech, keď bol uzdravený z choroby?

Odpoveď: Písmo to výslovne neuvádza, ale

1. Obeta bola vždy súčasťou obradného očistenia.

2. Nikde sa nespomína, že by táto osoba bola „vinná“ alebo „hriešnejšia“ ako ostatní len preto, že trpela touto chorobou.

Môžeme si z toho vyvodiť duchovné ponaučenie. Okrem toho, že Boh veriacim odpúšťa všetky ich hriechy, stále potrebujeme očistenie aj od našej hriešnej prirodzenosti.

Otázka: Prečo sa v Lev 14:14,17 nanáša krv a olej na pravé ucho, pravý palec a pravý palec na nohe?

Odpoveď: Písmo to konkrétne neuvádza, ale pravdepodobne ide o to, aby sa ten, kto prináša obetu, stotožnil s obetou. Ďalšie príklady použitia pravého ucha, pravého palca a pravého palca na nohe nájdeme v Levitiku 8:23–24 a v Exoduse 29:20.

Otázka: Keďže v Lev 15:16 boli ľudia po pohlavnom styku nečistí až do večera, znamená to, že pohlavný styk v manželstve je nejakým spôsobom hriešny?

Odpoveď: Nie. Nečistota neznamená neposlušnosť voči Bohu, ale väčšiu opatrnosť kvôli hygienickému riziku. Napríklad keď zomrel blízky príbuzný, mal si ho pochovať a (bez toho, aby si bol neposlušný) si bol nečistý až do večera. Zákony o čistote boli veľmi dôležité v púštnej kultúre s nedostatkom vody.

Príklad kňaza, ktorý sa stal nečistým, pretože poslúchal Božiu vôľu, je v Numeri 19:8.

Otázka: Prečo sú v Levitiku 15:19–30, 33 ženy počas menštruácie [údajne] hriešne? (Toto tvrdil jeden moslim.)

Odpoveď: Nie sú hriešne, len nečisté. Keď niekto z levitskej rodiny zomrel, Boh im prikázal pochovať telo a oni boli nečistí až do večera. Stať sa nečistým je niečo iné ako byť hriešnym, čo dokazuje aj to, že Boh im prikázal stať sa nečistými v určitých situáciách.

Keďže to bolo pre tohto moslima dôležité, možno by sa k tomu chcel vyjadriť z hľadiska šaría: smrkanie a menštruácia sú činy Satana (Ibn-i-Majah, zväzok 2, č. 969, s. 87).

Mal by sa opýtať moslimských učených, prečo je moslimským ženám zakázané modliť sa počas ich mesačného obdobia. Tu je niekoľko zdrojov zo šaría, ktoré môže použiť, aby sa ich opýtal.

Čierny pes alebo žena, prípadne pes a menstruujúca žena prerušujú modlitbu. Abu Dawud, zväzok 1, č. 702, 703, s. 181; Ibn-i-Majah, zväzok 2, č. 949–953, s. 78–80

Menštruujúca žena nesmie recitovať Korán. Abu Dawud, zväzok 1, poznámka pod čiarou 111, s. 56

Otázka: Prečo v Lev 16:1–2 Boh dal Áronovi trochu voľnosti, keďže Áronovým dvom synom, Nadabovi a Abihuovi, nepreukázal žiadne milosrdenstvo?

Odpoveď: Z kontextu vyplýva, že Áron urobil chybu z nevedomosti, a Rímskym 4:15 a Rímskym 5:13 sa dokazuje, že Boh nepočíta hriechy, ktoré spáchame z nevinného nevedomosti, za prestúpenie.

Otázka: Kto je Azazel v Lev 16:8 a aký má vzťah k obetnému kozľovi?

Odpoveď: Skeptická kniha Asimov’s Guide to the Bible (Asimovov sprievodca Bibliou), s. 158–159, tvrdí, že toto je dôkazom predchádzajúcej, primitívnejšej židovskej mytológie. Tri body kresťanskej odpovede.

1. Nie, neexistuje vôbec žiadny dôkaz o tejto údajnej primitívnej židovskej mytológii. Dôkazy, ktoré máme o modlárskych praktikách Izraelitov, sú v súlade s tým, že všetko bolo prevzaté od okolitých národov.

2. Kresťania otvorene priznávajú, že už od najstarších čias mali mnohí Izraeliti modlárske a mýtické praktiky. Stačí si prečítať o zlatom teľati na vrchu Sinaj alebo o neustálych napomenutiach proti uctievaniu modiel, aby sme videli, že Starý zákon túto neprávosť otvorene priznáva, hoci Biblia sa do prílišných detailov nepúšťa.

3. Asimovovo tvrdenie vychádza z predpokladu, že starozákonné rituály nemohli byť dané transcendentným Bohom. Asimov skôr predpokladá, že zdrojom museli byť modlárske praktiky, a pomocou kruhovej argumentácie používa príklad Azazela na dokázanie svojho tvrdenia. Asimovova chyba spočíva v tom, že hoci používa porovnanie Azazela s hypotetickým modlárskym izraelským zvykom, aby ukázal, že tento rituál nebol daný transcendentným Bohom, neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by modlárski Izraeliti mali zvyk podobný Azazelovi.

Otázka: Prečo Boh v Lev 16:10, 22, 26 zaviedol pojem „obetný baránok“?

Odpoveď: Biblický pojem „obetný baránok“ sa líši od moderného významu tohto pojmu. Moderný pojem označuje osobu, ktorá je obviňovaná z niečoho, za čo nenesie zodpovednosť.

V Biblii bol obetný kozel prepustený, aby žil v púšti, a na koza bola symbolicky prenesená všetka vina. V biblickom zmysle je Ježiš naším obetným kozlom.

Predstava, že obetný baránok je symbolom Satana, bola židovskou tradíciou, ktorá vznikla oveľa neskôr.

Otázka: Prečo sa v Levitiku 16 muselo všetko robiť presne týmto spôsobom?

Odpoveď: O dôvodoch by sa dala napísať celá kniha, a Boh to aj urobil – konkrétne v Liste Židom. Pozri si najmä kapitoly 7–10 a 13.

Otázka: Mohli ľudia v Lev 17:3–4, 9 zabiť akékoľvek zviera bez toho, aby to bola obeť?

Odpoveď: V čase exodu nie. Dôvodom bolo to, že Boh nielen chce, aby sme Ho uctievali, ale chce tiež, aby sme uctievali iba Jeho a neuctievali ani neprinášali obete žiadnym iným bohom, ako ukazuje Levitikus 17:7.

Deuteronómium 12:20–23 však výslovne uvádza, že sa to zmení, keď vstúpia do Kanaánu.

Otázka: Boli démoni spomenutí v Levitikus 17:7 (se‘irim) bohovia divých kôz, ako tvrdí Asimovova Príručka k Biblii na strane 159?

Odpoveď: Podľa Greenovho doslovného prekladu hebrejský výraz v tomto texte znamená „obety kozám“. Boli teda pokúšaní prinášať obete kozím bohom, ako to uvádza Asimov.

Otázka: V Lev 17:13 bola krv vypustená a zakrytá zemou, alebo bola krv vylitá ako voda, ako hovorí Dt 12:24?

Odpoveď: Obe tvrdenia sú správne. Pri odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Vylievanie a vypúšťanie krvi sú v podstate to isté.

2. Kontext Deuteronómie sa týka konzumácie mäsa vo všeobecnosti, najmä doma, kde si ľudia udržiavajú čistotu v dome. Preto neboli uvedené žiadne podrobnosti o tom, ako sa má s krvou naložiť tak, aby zostal dom čistý.

3. Kniha Levitikus konkrétne spomína lov v prírode. Hoci by lovec mohol mať pokušenie nechať krv jednoducho na zemi, Levitikus 17:13 výslovne dodáva, že lovec musí „po sebe upratať“ a zakryť krv zeminou.

Otázka: Aké je zhrnutie levitických zákonov o manželstve v Lev 18:1–17 a 20:12,14?

Odpoveď: Z Kódexu svätosti v Levitiku 17–25 vyplývajú nasledujúce obmedzenia týkajúce sa manželstva.

Pohľad muža Pohľad ženy

Dcéra (blízky príbuzný) Syn (blízky príbuzný)

Matka (blízky príbuzný) Otec (blízky príbuzný)

Matka/nevlastná matka Syn/nevlastný syn

Vlastná/nevlastná/nevlastná sestra Vlastný/nevlastný/nevlastný brat

Vnučka Dedo

Sestra rodiča Syn súrodenca

Manželka otcovho brata Syn brata manžela

Nevesta Sväokor

Manželka brata Brat manžela

Sväokra Zať

Sestra žijúcej manželky Manžel žijúcej sestry

Bez obmedzenia:

Dcéra súrodenca Brat rodiča

Dcéra brata manželky Manžel sestry otca

Manželka brata matky Syn sestry

Dcéra brata rodiča Syn brata rodiča

Dcéra brata Otcov brat

Manželka matkinho brata Syn sestry manžela

Asymetria: Obmedzenia sú „asymetrické“ vo vzťahu k nasledujúcim prípadom. Žena sa môže vydať za syna svojej sestry, ale nie za syna svojho brata. Muž sa môže oženiť s [bývalou] manželkou brata svojej matky, ale nie s [bývalou] manželkou brata svojho otca.

Otázka: Môžu byť ľudia v Lev 18:5 spasení dodržiavaním zákona, keďže Nový zákon učí, že nás môže spasit iba Kristus?

Odpoveď: Pravda v Levitiku 18:5 je len jedným z kúskov mozaiky Božieho zákona, milosrdenstva a milosti. Tu sú niektoré ďalšie kúsky, ktoré do seba zapadajú s Levitikusom 18:5.

1. Hypoteticky by človek nepotreboval Božie milosrdenstvo, keby dokonale dodržiaval Zákon.

2. Táto osoba (a my) by sme sa mali snažiť žiť bezhriešny život a dokonale poslúchať Boha.

3. Nie sme však schopní to urobiť. Nikto nie je bez hriechu (Príslovia 20:9; Žalm 14:2–3; 19:12).

4. Akonáhle si to uvedomíme, mali by sme sa obrátiť k Bohu a oceniť Jeho milosrdenstvo a milosť.

5. Boh sľúbil ľuďom, ktorí Ho nasledovali v Starom zákone, že (nejakým spôsobom), ak sa odovzdajú Bohu a Jeho zákonu, budú spasení. Okrem Levitiku 18:5 to dokazujú aj mnohé ďalšie verše.

6. Boh zjavil jediný prostriedok, ktorý si zvolil na odpustenie ich hriechov aj našich hriechov v Ježišovi Kristovi.

7. Hoci žijeme po Kristovom vzkriesení, Levitikus 18:5 sa na nás dnes vzťahuje v sekundárnom zmysle. Boh prikazuje všetkým ľuďom, aby verili a poslúchali Ježiša (2. Tesalonickým 1:8). Ak niekto verí a poslúcha Boha, bude mať večný život.

Inú odpoveď nájdete v knihe „Hard Sayings of the Bible“ (Ťažké výroky Biblie), s. 160–161, a v knihe „735 Baffling Bible Questions Answered“ (Odpovede na 735 záhadných biblických otázok), s. 67.

Otázka: Prečo bolo v Lev 18:16 a Lev 20:21 zakázané, aby si muž vzal za ženu manželku svojho brata, keď mu Deut 25:5–10 prikazoval, aby si ju vzal za ženu?

A: V knihe Levitikus 18:16–18 sa píše, že sa nesmieš oženiť s manželkou svojho brata, pokiaľ je nažive. Prikázanie oženiť sa s manželkou svojho brata v knihe Deuteronómium 25:5–10 slúži na to, aby sa zachovalo meno tvojho brata po jeho smrti.

Q: Prečo sa v Biblii v Lev 18:8-18; 20:11-14,17-21 hovorí o inceste? (Túto otázku nastolil moslim.)

Odpoveď: Táto nepríjemná téma si vyžadovala prebratie; egyptská kráľovská rodina a neskôr Peržania praktizovali incest pravidelne.

Otázka: Mali by manželia a manželky mať pohlavný styk počas menštruácie, ako sa uvádza v Levitiku 18:19 a Levitiku 20:18?

Odpoveď: Tento verš ukazuje, že podľa Mojžišovho zákona by nemali.

Otázka: Je podľa Lev 18:22,24 a Lev 20:13 homosexualita stále hriechom, alebo ide o niečo, čo sa zmenilo, ako napríklad konzumácia bravčového mäsa, alebo o niečo, čo sa nezmenilo, ako napríklad zákaz obetovania novorodencov?

Odpoveď: Stále je to hriech. Nielenže Nový zákon mlčí o akejkoľvek zmene v tejto veci, ale máme aj potvrdenie z Listu Rímskym 1:26–27 a 1. listu Korinťanom 6:9, že to je stále hriech.

Levitikus 18:22 nasleduje hneď po verši zakazujúcom obetovanie detí a pred veršom zakazujúcim zoofíliu, takže Boh možno na tieto tri veci nazerá podobne. Levitikus 20:13 sa nachádza dva verše pred dvoma veršami zakazujúcimi zoofíliu. Pozrite si tiež diskusiu o Rimanom 1:26–27 a 1. Korinťanom 6:9.

Otázka: Boli v Lev 18:22–24 a Lev 20:13 homosexualita a zoofília odsúdené výlučne preto, že z nich nemohli vzniknúť deti?

Odpoveď: Nie, to nebol dôvod, ktorý uviedol Boh. Dôvod je jasne vysvetlený v Levitiku 18:22–23. Rovnako ako je sex so zvieraťom zvrátenosťou, aj sex medzi dvoma mužmi je pre Boha ohavný a v tých časoch sa zaň trestalo smrťou.

Otázka: Kto je v Levitiku 19:18 tým „blížnym“, ktorého mali Židia milovať?

Odpoveď: Levitikus 19:18 hovorí, že to zahŕňalo kohokoľvek z ich vlastného národa. Predpokladá sa, že to zahŕňalo aj cudzincov (cestovateľov a dočasných obyvateľov) v krajine, ale nie Kanaáncov.

Otázka: Prečo sa v Lev 19:20 trestala otrokyňa, ktorá mala pohlavný styk?

Odpoveď: Mojžišov zákon netrestal žiadnu ženu, či už otrokyňu alebo slobodnú, ktorá bola znásilnená. Ak však žena nebola znásilnená, alebo ak sa to stalo v meste a ona nekričala o pomoc, slobodná žena bola popravená. Otrokyňa vzhľadom na svoje okolnosti popravená nebola. Jej trest je uvedený v nasledujúcej otázke.

To je v ostrom kontraste s neskorším rímskym právom, kde otrokyňa mohla byť potrestaná odrezaním nosa za „zločin“, že sa pred svojím pánom skromne zakrývala. Mojžišov zákon je tiež v ostrom kontraste s islamským právom, kde bol sex s otrokyňami a zajatkynami povolený a nikde sa ani neodporúčal. Nazývali sa „ženy, ktoré vlastní naša pravá ruka“. Dokumentáciu k tejto téme v sunnitskom islamskom práve nájdete v Hadíthoch al-Bukhárí, zväzok 3, kniha 34, kapitola 113, po č. 436, s. 239–240.

Otázka: Bola v Lev 19:20 tá žena bičovaná?

Odpoveď: V hebrejskom slove panuje neistota. Tu sú niektoré preklady.

Verzia kráľa Jakuba: „bude bičovaná; nebudú usmrtení…“

New King James Version: „za to bude nasledovať bičovanie; ale nebudú usmrtení…“

NIV: „musí byť udelený primeraný trest. Nemajú však byť usmrtení…“

NASB: „bude nasledovať trest; nesmú však byť usmrtení…“

Berean Standard Bible: „musí byť udelený primeraný trest. Nemajú však byť usmrtení…“

Interlineárna Biblia Jaya P. Greena: „bude vykonané vyšetrovanie; nesmú byť usmrtení…“

Preklady sa delia do dvoch skupín: buď je hebrejské slovo „bičovanie“, alebo „vyšetrovanie/trest“. Je zrejmé, že žena dostala nejaký druh trestu. Avšak iba 400 rokov stará King Jamesova verzia uvádza, že bičovaná bola iba žena.

Otázka: Prečo boli v Lev 19:26,31; 20:6,27 zakázané kúzla, mágia a médiá?

Odpoveď: Tieto verše uvádzajú, že

A. Ak sa obrátite na médium, budete týmto médiom poškvrnení (Levitikus 19:31)

B. Ak sa na nich obrátite, (duchovne) sa im oddávate. (Levitikus 20:6)

Ďalšie dôvody, prečo sú nesprávne, sú:

1. Ľudia hľadajú ich múdrosť namiesto Božej

2. Ľudia dôverujú ich moci namiesto Bohu

3. Ľudia sa venujú mágii a médiám namiesto Bohu.

4. Ľudia niekedy uctievajú a zbožňujú tieto veci namiesto Boha.

Aj keby ste nerobili všetky štyri uvedené veci, už samotné vykonanie jednej z nich by znamenalo, že body A a B sa na vás vzťahujú. Kresťania by nemali navštevovať žiadnych veštcov, ani len pre zábavu na jarmoku.

Otázka: Prečo sa Boh v Lev 19:27 zaoberal účesmi?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Vlasy sú nápadné a nestrihanie vlasov na bokoch by bolo jedným zo spôsobov, ako rozoznať židovských mužov. Všimnite si, že v tejto kultúre mohli mať dlhé vlasy aj tí, ktorí neboli nazirejci. Pozrite si tiež diskusiu o 1. Korinťanom 11:14.

Otázka: Znamená to v Lev 19:28, že človek by si nemal dať urobiť tetovanie?

Odpoveď: Toto je súčasť Mojžišovho zákona. Nový zákon však hovorí, že sme Božím chrámom, a nechceme na steny Božieho chrámu kresliť graffiti. Zjavenie 13:16–18 hovorí, že väčšina ľudí, s výnimkou veriacich, bude mať na pravej ruke alebo na čele znamenie predstavujúce číslo 666, číslo šelmy. Jediným argumentom v prospech tetovania je skutočnosť, že v dnešnom Egypte niektorí koptskí kresťania tetujú svojim novorodeným deťom na viditeľné miesto kríž. Robia to preto, lebo inak by moslimskí fundamentalisti mohli uniesť ich deti a vychovávať ich ako moslimov.

Otázka: Prečo bolo v Levitiku 20 toľko zločinov trestaných smrťou?

Odpoveď: Zrejme išlo o činy natoľko závažné, že si v Božích očiach zaslúžili popravu. Namiesto toho, aby sme sa snažili vtesnať Boha do našich vlastných predpojatých predstáv, naučme sa, čo Boh učil, a až potom hľadajme dôvody pre toto. Zločiny, ktoré si zaslúžia trest smrti, spadajú do troch kategórií:

Zabitie človeka: úmyselné vraždy a neúmyselné zabitie, ak páchateľ neunikol do mesta útočiska. Dôležitým rozdielom medzi starozákonným zákonom a inými zákonmi je to, že nezáležalo na tom, či bola obeť otrokom alebo slobodným človekom. Poprava osoby za zabitie človeka je primeraným trestom za zabitie človeka.

Sexuálne hriechy: Väčšina sexuálnych hriechov – cudzoložstvo, homosexualita, incest, zoofília – sa trestá smrťou. Mnohé sexuálne hriechy sú návykové a ich páchatelia sa snažia do svojho hriechu vtiahnuť aj iných. V záujme dobra vtedajšej komunity boli popravení.

Otvorená vzbura: Uctievanie iných bohov, veštenie atď. je pre Boží vyvolený ľud, Židov, vzburou proti Bohu. Samozrejme, Žid mohol opustiť svoj národ, asimilovať sa v inej krajine a robiť, čo chcel. Ale pre Židov žijúcich ako vyvolený ľud Boh netoleroval vzburu proti sebe samému. Netoleroval ani vzburu proti rodičom, napríklad otvorené nadávanie na nich (Levitikus 20:9).

Starý zákon obsahoval menej zločinov trestaných smrťou ako iné zákonníky. Mnohé iné zákonníky trestali zlodejov smrťou.

Na rozdiel od starozákonného zákona je islamské právo šaría odlišné. Ak slobodný človek a otrok spoločne zabijú otroka, otrok je popravený a slobodný človek musí zaplatiť len polovicu krvného odškodného. Tu je citát: „Malik povedal o dospelom a dieťati, keď spoločne zavraždia muža. ‚Dospelý je popravený a dieťa zaplatí polovicu plnej krvnej mzdy.‘ Malik povedal: ‚Tak je to aj v prípade slobodného človeka a otroka, keď zavraždia otroka. Otrok je popravený a slobodný človek zaplatí polovicu jeho hodnoty.‘“ Muwatta Malik 43.3.3

Otázka: V Lev 20:2, skutočne sa „Molech“ vzťahuje na „melech“ (kráľ) a ide tu o zákaz týkajúci sa boha tohto národa, ako tvrdí Asimovova Príručka k Biblii na str. 162?

A: Nie. Názov Molech mohol pochádzať zo slova označujúceho kráľa. Išlo však o konkrétneho modlárskeho boha, ktorého uctievali Ammoniti. Existujú dôkazy, že v mestskom štáte Mari bol okolo roku 1700 pred n. l. známy boh s menom Muluk.

Q: Prečo mohol kňaz podľa Lev 21:1–4 smútiť len za rodičov, bratov a sestry žijúcich v domácnosti, ale nie za ostatných?

A: Zrejme sa považovalo za dôležitejšie, aby bol kňaz obradne čistý na vykonávanie svojich povinností, než aby sa stal obradne nečistým kvôli komukoľvek inému ako svojim najbližším príbuzným.

Otázka: Prečo sa podľa Lev 21:11 nemohol veľkňaz stať obradne nečistým ani na pohrebe svojich vlastných rodičov?

Odpoveď: Dôležitosť úradu veľkňaza to zrejme vylučovala.

Otázka: Prečo sa v Lev 21:18-23 zdá, že Boh nemá v obľube ľudí s obmedzeniami, a zakazuje tým, ktorí majú fyzické postihnutie, stať sa veľkňazom?

Odpoveď: Ak by Boh chcel, mohol si slobodne vybrať len nízkych ľudí, vysokých ľudí, ľudí s čiernymi vlasmi, ľavákov alebo akýkoľvek druh ľudí, aký by si prial. Ak si Boh vybral ľudí, ktorí nemali fyzické vady, a nepovažoval za potrebné vysvetliť nám svoje dôvody, je to Božie výsostné právo.

Môžeme sa domnievať, že dôvod by mohol súvisieť s tým, že kňaz slúžil ako „vzor“ pre ľud pri prinášaní obetí. Samozrejme, aj zvieracia obeť musela byť bez chýb, ako ukazuje Levitikus 22:20–25.

Otázka: Prečo v Lev 22:28 nemohli zabiť matku a mláďa na obetu v ten istý deň?

Odpoveď: Písmo to neuvádza. Možno to súvisí s 2. Mojžišovou 23:19: „Nesmieš variť kozľa v matkinom mlieku.“

Otázka: Je pravda, že v Lev 23:6 sa uvádza: „Nepochybne je používanie nekvaseného chleba v rituáloch mimoriadne starobylé a siaha až do čias dávno pred Exodom“?

Odpoveď: Nemáme žiadne záznamy o tom, že by sa to vykonávalo pred exodom. Ak Asimov považuje za významné, že nemáme žiadne záznamy o Dni zmierenia (Jom Kippur) pred vyhnanstvom (pozri diskusiu o Lev 23:26–32), prečo si potom myslí, že používanie nekvaseného chleba bolo veľmi starobylé?

Niekto iný by mohol argumentovať (s rovnako malou oporou) naopak, že Deň zmierenia existoval už pred exodom a používanie nekvaseného chleba sa začalo až po exile. Samozrejme, všetky biblické texty, ktoré spomínajú nekvasený chlieb, by sa mohli odmietnuť ako „doplnenia zrejme napísané po exile, keďže nekvasený chlieb naznačuje neskoršie obdobie“.

Domnievam sa, že Asimov čerpal z Anchor Bible Dictionary, zväzok 6, s. 756 a najmä s. 759–760 v časti „Teórie pôvodu“. Táto liberálna kniha však neposkytuje žiadny dôkaz o tom, že by sa tento sviatok slávil mimo Biblie. Zdá sa, že táto teória vznikla v 19. storočí vďaka Juliusovi Wellhausenovi.

Pokiaľ ide o mňa, keďže jediný dôkaz ukazuje, že Izraeliti tu praktizovali oboje, rozhodol som sa riadiť sa týmto dôkazom.

Otázka: Je pravda, že v Lev 23:26–32, Lev 16:1–34 a Num 29:7–11 sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by sa Deň zmierenia slávil až do obdobia po exile, ako tvrdí Asimovova Príručka k Biblii na s. 158?

Odpoveď: Asimov neuvádza žiadne záznamy o tom, že by sa tento sviatok slávil ani v období po exile v Starom zákone, ale to nie je podstatné. Nikto by neočakával veľa záznamov o chrámových obradoch, v ktorých by sa uvádzalo: „vykonali sme to tak, ako sme mali.“ Podobne nemáme historické záznamy o zbere dreva pre chrám, ale vieme, že Gibeoniti, ktorí boli zberačmi dreva, vykonávali svoju funkciu aj pred exilom, aj po ňom. Rovnako nemáme žiadne záznamy o chrámových obradoch z obdobia pred exilom, okrem toho, čo je už napísané v Biblii.

V roku jubilea sa v Deň zmierenia trúbilo na trúbku podľa Levitiku 25:8–9. Oslava roku jubilea teda zahŕňa aj oslavu Dňa zmierenia.

Bolo by zvláštne, keby Mojžiš zapísal rituály pre Deň zmierenia v Levitiku 16:1–34; 23:26–32 a Numeri 29:7–11 a potom ich hneď nedodržal.

Otázka: Bol sviatok Dňa zmierenia podľa Lev 23:32 na deviaty deň, alebo na desiaty deň, ako [údajne] hovorí Lev 16:29?

Odpoveď: Začal sa večer deviateho dňa a trval až do desiateho dňa. V odpovedi je potrebné zohľadniť tri body.

1. Levitikus 23:32 presne hovorí, že tento čas trval od večera deviateho dňa do večera desiateho dňa.

2. Ľudia po zotmení zvyčajne nevykonávali žiadnu prácu.

3. Levitikus 16:29 hovorí len o tom, že na desiaty deň sa nesmie vykonávať žiadna práca.

Otázka: Žili Izraeliti, ktorí vyšli z Egypta, v Lev 23:42–43 v chatrčiach alebo v stanoch, ako to uvádzajú Ex 16:16; 33:8 a Num 11:10?

Odpoveď: Jednou z odpovedí je, že hebrejské slovo pre chatrč, cukkah, je všeobecný termín, ktorý môže znamenať chatrč alebo stan. To však pravdepodobne nie je správna odpoveď, keďže existuje rozumnejšie vysvetlenie.

Tu sú body tejto odpovede.

1. Na púšti Izraeliti žili vyše 40 rokov v odolných stanoch, nie len v náhlivo postavených chatrčiach, ako to dokazujú Ex 16,16; 33,8 a Num 11,10 a ako ukazuje Joz 7,22.

2. Ešte v Egypte, ako dokazuje Exodus 12:7, 22–23, žili v domoch (chatrčiach), pretože počas Veľkej noci museli všetci potrieť krvou zárubne svojich domov.

3. Izraeliti mali podľa Exodu 11:4–12:14 len jeden deň na to, aby sa zbalili a pripravili. Exodus 12:11 pripomína, že ich odchod prebehol vo veľkom zhone.

4. Hoci si teda v púšti stavali stany, v čase, keď po prvýkrát opustili Egypt, tieto stany ešte nemali.

5. Všimnite si, že Levitikus 23:42–43 nespomína, že Izraeliti žili v stánkoch viac ako 40 rokov, ale že žili v stánkoch v čase, keď boli vyvedení z Egypta.

6. Pre niekoho by bolo ľahké prehliadnuť tento rozdiel medzi životom v stanoch viac ako 40 rokov a životom v chatrčiach na začiatku, pokiaľ by nepísal o tom, čo sám zažil.

Otázka: Prečo by Boh v Lev 24:3 chcel, aby lampa s olivovým olejom horela nepretržite deň a noc, aj keď ju nikto nevidí?

Odpoveď: Ľudia by aj tak vedeli, že nikdy nezhasla. Možno to malo symbolizovať, že Boh nikdy nespí, nikdy neprestáva bdieť nad svetom a nikdy neprestáva bdieť nad nami.

Otázka: Bolo v Lev 24:10–22 ukameňovanie rúhajúceho sa syna na smrť príliš kruté?

Odpoveď: Nie. Nešlo len o vulgárny jazyk, ale o rúhanie sa svätému menu Božiemu prostredníctvom kliatby. Bolo to viac než len zneužívanie Božieho mena nadarmo, bolo to porušenie Božieho zákona v rámci teokratickej vlády. Samozrejme, dnes nežijeme pod takouto vládou, a keby to niekto urobil, nemali by sme sa mu snažiť ublížiť.

Otázka: Prečo v Lev 25:35 a Ex 22:25 nemohli účtovať úroky svojim vlastným ľuďom, keďže podľa Dt 23:20 mohli účtovať úroky cudzincom?

Odpoveď: Deuteronómium 23:20 ukazuje, že účtovanie úrokov cudzincom je z komerčných dôvodov v poriadku. Bohabojný človek by však podľa Prísloví 28:8 a Ezechiela 18:8 stále neúčtoval nadmerné úroky. Pomoc priateľovi alebo spoluizraelitovi by však nemala byť motivovaná komerčnými dôvodmi. Bolo im prikázané dávať chudobným Izraelitom a nie vyhýbať sa svojim povinnostiam tým, že by namiesto toho zarábali peniaze na pôžičkách chudobným.

Otázka: Keďže v Levitiku 25:35 a Exoduse 22:25 mohli účtovať úroky cudzincom, ale nie svojim vlastným ľuďom, nie je to v rozpore s mnohými veršami, ktoré hovoria, že určité zákony mali platiť rovnako pre Izraelitov aj pre cudzincov?

Odpoveď: Nižšie uvedené verše ukazujú, že veľká časť náboženského a občianskeho práva bola rovnaká pre domorodcov aj pre neizraelitov. Žiaden verš však nehovorí, že zákony týkajúce sa požičiavania peňazí musia byť rovnaké. Tu sú všetky relevantné verše.

Exodus 12:49 a Numeri 9:14 hovoria o zákonoch týkajúcich sa Veľkej noci pre neizraelitov, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú sláviť Veľkú noc.

Levitikus 24:16 a Numeri 15:29–30 uvádzajú, že zákony týkajúce sa obradných hriechov a rúhania sú rovnaké.

Levitikus 16:29 sa týka zákonov o sobote. Izraeliti by boli v obchodnej nevýhode, keby cudzinci mohli v sobotu predávať a zbožní Izraeliti nie.

Levitikus 19:33 hovorí, že nesmú zle zaobchádzať s cudzincami, ktorí nie sú Izraelitmi, na ich území.

Levitikus 24:22 hovorí, že zákony týkajúce sa vraždy a ublíženia na zdraví musia byť rovnaké pre domorodcov aj cudzincov.

Otázka: Prečo Lev 25:46 a Ex 21:2-21 tolerujú otroctvo?

Odpoveď: Otroctvo v Biblii bolo podobné službe na zmluvu. Všetci hebrejskí otroci mali byť oslobodení každý siedmy rok podľa Exodu 21:2–5. Keď bol otrok oslobodený, bývalý pán mu mal podľa Deuteronómiu 15:13–15 veľkoryso poskytnúť z toho, čo mal. Jedinou výnimkou z oslobodenia hebrejského otroka bolo, ak otrok miloval svojho pána natoľko, že sa rozhodol zostať otrokom na celý život (Exodus 21:5-6). Hebrejci však svojich otrokov neoslobodzovali vždy, ako ukazuje Jeremiáš 34:8-22; Boh ich za to pokarhal. Otrokom sa stali:

Zlodeji, ktorí nemohli ľuďom vrátiť, čo im dlhovali (Exodus 22:3)

Ženy, ktoré rodičia predali ako konkubíny (Exodus 21:7-11)

Ľudia, ktorí sa predali do otroctva, ak hladovali

Otázka: V Lev 26:30, nenávidel Boh Izrael, alebo boli v Zach 2:8 zrenicou Jeho oka, a nenávidel ich v Lev 26:44?

Odpoveď: Boh považoval vyvolených Izraelitov za vzácnych v Jeho očiach, za zrenicu Jeho oka. Neposlušných Izraelitov, ktorí odmietli Boží zákon, Boh považoval za odporných a bezcenných (Jeremiáš 2:5; 12:8). Podobne Kristus zomrel ako zmierovacia obeť za celý svet (1. Jánova 2:2), ale tým, ktorí Krista odmietajú, Boh neváha povedať, aký veľký je Jeho hnev. Viac vysvetlení k tej istej odpovedi nájdete v knihe When Critics Ask na strane 94.

Otázka: Ukazuje Levitikus 27:1–8, že muži sú cennejší ako ženy?

Odpoveď: Nie. Genesis 1:27 ukazuje, že muži aj ženy sú stvorení na Boží obraz, a Galatským 3:26–28 ukazuje, že muži aj ženy, Židia aj nežidia, sú všetci rovnako cenní ako Boží synovia. Levitikus 27:1–8 však ukazuje, že v tej dobe mali muži vyššiu ekonomickú hodnotu ako ženy alebo deti.

Levitikus 27:1–8 sa týka sľubu venovať Pánovi peňažnú protihodnotu za niečo. Napríklad hodnota muža staršieho ako šesťdesiat rokov bola nižšia ako hodnota ženy mladšej ako šesťdesiat rokov.

Otázka: Schvaľuje v Lev 27:28–29 venovanie ľudí Pánovi na smrť ľudské obete?

Odpoveď: Nie, pretože poprava nie je ľudská obeť. Vrahov a iných zločincov zabíjali, lebo to nariadil Boh v záujme zachovania poriadku. Kontext Levitiku 23–27 sa zaoberá zákonmi a nemá nič spoločné so žiadnymi zvieracími obeťami, nieto ešte s ľudskými obeťami. Biblia nikdy neschvaľuje nič, čo by sa podobalo ľudskej obeti, s dvoma výnimkami. Boh vyskúšal Abraháma, či by obetoval Izáka, hoci k žiadnej ľudskej obeti nedošlo, a Ježiš dobrovoľne zomrel za nás.

Otázka: Majú kresťania dnes platiť desiatok podľa Lev 27:30–33, Num 18:21–32; Dt 12:5–14; 14:22–29; 26:12–15 a Mal 3:10?

Odpoveď: Nie. Aj dnes máme materiálne prispievať na Božie dielo (2. Korinťanom 8–9). Nie je to však presná desatina, lebo v Liste Rímskym 7:6 sa píše: „Teraz však, keď sme zomreli tomu, čo nás viazalo, sme oslobodení od zákona, aby sme slúžili novým spôsobom Ducha a nie starým spôsobom písaného zákona.“ (BSB)

Celý náš život by mal byť zasvätený Bohu, aby sme mohli dávať viac než desiatok. Keďže však Starý zákon stanovoval desiatok a my máme vyšší štandard než Starý zákon, dá sa povedať, že desiatok vymedzuje dolnú hranicu štedrosti. 2. Korinťanom 9:7 však hovorí, že máme dávať s radosťou, nie z donútenia.

Otázka: Ako vieme z diela židovského filozofa Filóna, že to, čo máme v Levitiku, je to, čo bolo pôvodne napísané?

Odpoveď: Ako kresťania veríme, že Starý zákon, ktorý Kristus potvrdil, je ten Starý zákon, ktorý by sme mali mať. Mimochodom, pre moslimov Korán v súre 5:46 hovorí, že Ježišovi bola daná Tóra. Máme rané rukopisy z čias Krista, o ktorých sa hovorí v nasledujúcej otázke. Existuje však ešte ďalší dôkaz. Filón z Alexandrie bol židovský učenec, ktorý žil v rokoch 15/20 pred n. l. až 50 n. l. Písal v gréčtine, ale je zaujímavé, že jeho grécke citácie Starého zákona sa viac zhodujú s hebrejským masoretským textom než s gréckou Septuagintou. Veľmi podrobne sa zaoberal významom jednotlivých veršov. Tu sú verše, na ktoré sa odvolával v knihe Levitikus.

1:3, 9, 13; 2:1, 11, 13; 3:12, 16, 17; 4:22, 31; 5:2, 4, 5, 20, 21; 6:9, 13, 20; 7:5, 34; 8:29–36; 9:1–14, 24; 10:1–3, 6, 8, 9, 16; 11:3, 4, 9, 10, 20–22, 42, 43; 13:3, 11, 12, 14; 14:35, 36; 15:31; 16:7,10,17,20; 17:11; 18:1,6,7; 19:13,4,9,11,13,14,16,23–25,32,35,36; 20:18; 21:11,17; 22:4, 6, 10, 12; 23:1, 2, 10, 27; 24:2, 15; 25:4, 8, 9, 10, 23, 31; 26:3, 8, 10, 12, 36; 27:3, 32, 33

Viac informácií nájdete v diele „The Works of Philo: Complete and Unabridged new updated version“ (Diela Filóna: Úplné a nezkrácené nové aktualizované vydanie).

Otázka: Ktorí raní autori sa odvolávali na Levitikus?

Odpoveď: Spisovatelia z obdobia pred Nicejským koncilom, ktorí citovali alebo narážali na verše z Levitiku, sú:

List Barnabáša (cca 70–130 n. l.)

Justín Mučeník (cca 138–165 n. l.)

Meleto/Melito zo Sardis (170–177/180 n. l.) vo svojom liste Onésimovi zaradil Levitikus medzi knihy Starého zákona. Je nezvyčajné, že si vymenil poradie kníh Numeri a Levitikus. V diele „Pascha“, s. 72. Táto zmienka sa zachovala v Eusebiovej „Cirkevnej histórii“ 4.26.

Irenej z Lyonu (182–188 n. l.) citoval polovicu verša

Klement Alexandrijský (193–217/220 n. l.)

Tertulián (198–220 n. l.) „…keď sa prostredníctvom Mojžiša v Levitiku vypracúval kňazský zákon, nachádzame to tam predpísané…“ Odpoveď Židom, kap. 5, s. 156

Origenes (225–254 n. l.)

Cyprián z Kartága (cca 246–258 n. l.)

Anatolius z Alexandrie (270–280 n. l.)

Victorinus z Petau (mučeník, zomrel v roku 304 n. l.)

Metodius z Olympu a Patary (270–311/312 n. l.)

Po Nicejskom koncile sa k Levitiku vyjadrovali aj ďalší autori.

Jeroným (373–420 n. l.) rozoberá knihy Starého zákona. Konkrétne sa venuje knihe Genesis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Tóre, Jóbovi, Ježišovi, synovi Naveho [Jozue], Sudcom, Rút, Samuelovi, Knihe kráľov (2 knihy), dvanástim prorokom – Ozeášovi, Joelovi, Amosovi, Obadiášovi, Jonášovi, Micheáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Aggea, Zachariáša, Malachiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Daniela, Ester, Ezdráša a Nehemiáša. List 53, kap. 7–8, s. 99–101.

Otázka: Aké sú niektoré z najstarších rukopisov knihy Levitikus, ktoré sa zachovali dodnes?

Odpoveď: Zvitky od Mŕtveho mora: (od roku 250 pred n. l.) 13 kópií podľa publikácie The Dead Sea Scrolls Today, s. 30, a The Encyclopedia of the Dead Sea Scrolls, zväzok 1, s. 488. Publikácia The Dead Sea Scrolls Translated: The Qumran Texts in English, 2. vydanie, uvádza aspoň 12 originálov. V slovníku „Wycliffe Bible Dictionary“ (str. 436–438) sa uvádza, že existuje 8 kópií. Podľa publikácie „The Dead Sea Scrolls Translated: The Qumran Texts in English“ (2. vyd., str. 474) je fragment 4Q17 obsahujúci text od 2. knihy Mojžišovej 38 až po 3. knihu Mojžišovu 2 datovaný do roku 250 pred n. l. Jeho obsah je takmer identický s masoretským textom. Kópie sú označené ako:

1Q3 obsahuje 21 fragmentov, ktoré pochádzajú z 3 alebo 4 pôvodných rukopisov.

2Q5 (Levitikus 11:22–29 v paleohebrejčine)

4Q23 Levitikus 26:2–16 v gréčtine. (150–1 pred n. l. na základe raného hasmonejského formálneho písma) (15 textových odlišností od Septuaginty)

4Q24 obsahuje 30 fragmentov, ale všetky pravdepodobne pochádzajú z toho istého originálu. 1. storočie pred n. l.

4Q25 sa zachovalo len 6 alebo 9 fragmentov z kapitol 1, 3–5 a 8.

4Q26 obsahuje štyri fragmenty (30 pred n. l. až 20 n. l., rané herodiánske písmo)

4Q26a deväť fragmentov z kapitol 3, 19–22

4Q26b: jeden fragment z Levitiku 7:19–26

4Q119 (Septuaginta)

4Q120 (Septuaginta)

6Q2 (Levitikus 8)

11Q1

11Q2 obsahuje dva fragmenty, ktoré pravdepodobne pochádzajú z toho istého originálu. (fragmenty z kapitol 7–10, 14–15, 25) (okolo roku 50 n. l. kvôli „neskorému herodiánskemu rukopisu”)

Septuaginta z Mŕtveho mora: Wycliffe Bible Dictionary, s. 436–438, uvádza, že najstaršou známou existujúcou kópiou Septuaginty je text Levitiku z jaskyne č. 4 zo zvitkov z Mŕtveho mora; je datovaný do roku 100 pred n. l.

Celkovo sa v zvitkoch od Mŕtveho mora zachovalo 487 z 859 veršov Knihy Levitikus (56,7 %).

Lev 1:1–17; 2:1–16; 3:1–14, 16–17; 4:1–8, 12–14, 18–19, 23–28, 30; 5:6, 8–10, 12–13, 16–24; 6:žiadne; 7:19–26; 8:12–13, 26–28, 31, 33–34; 9:1–10, 12–13, 15, 22–24; 10:1–2, 9–20; 11:1–40; 12:žiadne; 13:3–9, 32–33, 39–43, 58–59; 14:16–34, 40–57; 15:1–5, 10–11, 19–24; 16:1–15, 15–29, 34; 17:1–11; 18:16–21, 27–30; 19:1–8, 30–37; 20:1–6, 20–24, 27; 21:1–4, 6–12, 17–24; 22:1–33; 23:1–8, 10–29, 40; 24:2–23; 25:28–36, 45–49, 51–52; 26:2–33; 27:5–22, 30–31? Viac podrobností nájdete v knihe The Meaning of the Dead Sea Scrolls na strane 423.

V Masade sa zachovali dve kópie knihy Levitikus:

Mas1a (Levitikus 4:3–9) (50–1 pred n. l.)

Mas1b 45 fragmentov Levitiku 8:31–11:40 (25–75 n. l.) (zhodné s masoretským textom).

Medzi zvitkami z Mŕtveho mora boli nájdené aramejské preklady Knihy Levitikus, tzv. targumy, ako napr. 4Q156. Dva malé aramejské fragmenty pochádzajú z 2. storočia pred n. l.

Medzi grécke rukopisy patria Vaticanus (325–350 n. l.) (celá kniha Levitikus) a Alexandrinus (okolo 450 n. l.) (celá kniha Levitikus). Pozri Všeobecný úvod do Biblie, s. 391–394.

Sinaiticus (340–350 n. l.) obsahuje Levitikus 20:27–22:30.

Samaritáni si v 2. storočí pred n. l. vyhotovili vlastnú kópiu Tóry, hoci najstaršie zachované samaritánske kópie pochádzajú zo stredoveku. Svitky od Mŕtveho mora dnes, s. 125–126.

Sýrsky preklad Septuaginty vyhotovil biskup Pavol z Tella (616–617 n. l.), ktorý sa zachoval dodnes, podľa publikácie Rukopisy gréckej Biblie, s. 35 (poznámka pod čiarou).

Raní cirkevní autori uznávali Levitikus za súčasť Biblie.

Otázka: Aké sú v knihe Levitikus niektoré prekladové rozdiely medzi hebrejčinou a gréckou Septuagintou?

Odpoveď: Tu je niekoľko z nich, ale najskôr si uvedieme niektoré všeobecné jazykové problémy pri preklade.

Hebrejský masoretský text Grécka Septuaginta

atď.

Kniha Levitikus má celkom 859 veršov. Nižšie je uvedených niekoľko úryvkov veršov s odlišnosťami v rukopisoch. Nejedná sa o kompletný prehľad celej knihy Levitikus, ale zameriava sa predovšetkým na kapitoly 16–18. Pokiaľ nie je uvedené inak, prvá veta je z masoretského textu (MT) a druhá zo Septuaginty (LXX).

Lev 1:16 úroda a jej „*“. Nie je jasné, či „*“ znamená „obsah“, „perie“ alebo iné slovo.

Lev 3:1–11 sa v 4Q24 zrejme nenachádzajú

Lev 4:7 „vyleje“ vs. „vyleje“ – pravopisná chyba v masadskom texte Mas1a

Lev 4:19 „široký chvost, to, čo ho pokrýva, a obličky“ vs. „široký chvost, tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, obe obličky a tuk na nich“ (poznámka pod čiarou v NRSV)

Lev 7:21 „odporná vec“ vs. „rojiaca sa vec“

Lev 7:29-38 nie je v Septuaginte.

Lev 9:19 „široký chvost, to, čo ho zakrýva, a obličky“ vs. „ich“ (Septuaginta)

Lev 11:13-19 „sup“ (21 vtákov) vs. chýba (20 vtákov) Septuaginta, Samaritánsky Pentateuch

Lev 11:26 „má kopytá a neprežúva“ vs. „má kopytá a prežúva“ (Septuaginta, 2Q5)

Lev 14:24 pôvodný pisár tento verš vynechal a v 4Q23 bol pridaný nad riadkom.

Lev 14:45 pôvodný pisár tento verš vynechal a v 4Q23 bol pridaný nad riadkom.

Lev 14:31 „ako to človek dokáže“ vs. „čo si človek môže dovoliť, jedno“ v prekladoch Septuaginty a sýrčiny. (poznámka pod čiarou v NRSV)

Lev 15:31 „oddeľ synov / deti Izraela od ich nečistoty“ oproti „prinútiť deti / synov Izraela, aby si dávali pozor na svoje nečistoty“

Lev 16:1 Septuaginta dopĺňa za slovom „zomrel“: „pri prinášaní cudzieho ohňa“

Lev 16:10 2-krát „obetný baránok“ vs. „úplné odstránenie“

Lev 16:12 „kadidlo“ vs. „voňavé kadidlo“

Lev 16:13 „svedectvo“ vs. „tabuľky svedectva“

Lev 16:20 „keď dokončí“ vs. „dokončí“

Lev 16:25 „spáli ako kadidlo tuk z obety za hriech“ vs. „ponúkne tuk ako obetu za hriech“

Lev 16:34 „A urobil tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi“ vs. „ako Pán prikázal Mojžišovi“

Lev 17:2 „Áronovi a jeho synom a...“ (MT, Samaritánsky Pentateuch) vs. „Áronovi a...“ (11Q2)

Lev 17:3 „z Izraela“ vs. „z Izraela alebo z cudzincov/pobytníkov, ktorí pobývajú/zotrvávajú medzi vami“

Lev 17:3 chýba (MT) vs. „pobývajúci v Izraeli“ (4Q26) vs. „pobývajúci medzi vami“ (Septuaginta)

Lev 17:4 „ako obetu Hospodinovi, pred Hospodinovým stánkom“ vs. „aby to obetovali ako dar Pánovi (kuriou) pred Pánovým stánkom“

Lev 17:6 „Spáľte tuk ako kadidlo na príjemnú vôňu“ vs. „obetujte tuk na príjemnú vôňu“

Lev 17:7 „obetujú svoje obete kozám“ vs. „obety márnym [bohom]“

Lev 17:8 „cudzinci, ktorí prebývajú vo vašom strede“ vs. „synovia prozelytov, ktorí prebývajú medzi vami“

Lev 18:5 „Ja som Hospodin“ vs. „Ja som Pán (Kuriou), tvoj Boh“

Lev 18:11 „dcéra manželky tvojho otca, ktorú splodil tvoj otec, je tvoja sestra“ vs. „dcéra manželky tvojho otca; je tvoja sestra z toho istého otca“

Lev 18:14 „je to tvoja teta“ vs. „je to tvoja príbuzná“

Lev 18:17 „sú telom“ vs. „sú vaším telom“ (Septuaginta)

Lev 18:21 „obetovať ich Molochovi“ vs. „slúžiť vládcovi“ [možno prekladatelia Septuaginty nevedeli, ako v gréčtine vyjadriť meno modly „Moloch“]

Lev 18:21 „zneuctíte meno svojho Boha“ vs. „zneuctíte moje sväté meno“

Lev 18:23 2-krát „zviera“ vs. „štvornožec“

Lev 18:23 „hanebné zmiešavanie“ vs. „ohavnosť“

Lev 18:25 „Vymstím sa na ňom za jeho neprávosť a zem vyvrhne svojich obyvateľov“ vs. „Odplatil som im za ich neprávosť kvôli tomu a zem je znechutená tými, ktorí na nej bývajú.“

Lev 18:27 „Ľudia tej krajiny spáchali“ (MT, Samaritánsky Pentateuch) vs. „Vy, ľudia tej krajiny, ste spáchali [a on sa nad nimi znechutil a povedal vám: y] zdedíte ich la’n’.“ (11Q2)

Lev 18:28 „vyvrhnúť“ vs. „trpí“

Lev 19:2 „Vy ste svätí“ vs. „Buďte svätí“

Lev 19:36 „z uší spravodlivých kamene spravodlivosti“ (MT, Septuaginta, Samaritánsky Pentateuch) vs. „kamene spravodlivosti“ 4Q26a

Lev 22:9 „vinu za to a zomrie v tom“ vs. „vinu a zomrie v svätyni“ (Vulgáta)

Lev 22:22 „Buď bradavica, alebo ekzém, alebo vlhká kožná vyrážka“ (MT, Samaritánsky Pentateuch) vs. „Buď vlhká kožná vyrážka, alebo ekzém, alebo bradavica“ (11Q2)

Lev 26:31 „vaša svätyňa“ vs. „vaše svätyne“ (Samaritánsky Pentateuch) (The Anchor Bible Dictionary, zväzok 5)

Bibliografia k tejto otázke: hebrejský preklad pochádza z diela Jay P. Greena Literal Translation a preklad Septuaginty pochádza z prekladu Sira Lancelota C. L. Brentona The Septuagint: Greek and English. Použité boli tiež The Expositor’s Bible Commentary, The Anchor Bible Dictionary, zväzok 5, a poznámky pod čiarou v Bibliách NASB, NIV, NKJV a NRSV.